Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/207/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714211320
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714211320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci navrhovateľky D.. K. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. ulica XXX/XX, XXX XX E., zastúpenej AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom
Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné
L.. D.. J. J., X.., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. ulica XXX/XX, XXX XX E., zastúpenému JUDr.
Jánom Krnáčom, advokátom so sídlom Nám. SNP č. 70/36, 960 01 Zvolen, o manželské výživné, o
odvolaní navrhovateľky a o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/121/2014-614 zo dňa 06. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom a druhom výroku m e n í tak, že L.. D.. J. J., X..,
nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. ulica XXX/XX, XXX XX E. je povinný za čas od 04.08.2014 do
15.12.2015 platiť na výživu navrhovateľky k jej rukám sumu 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred.

Návrh na priznanie manželského výživného vo výške 300,- eur mesačne za čas od 04.08.2014 do
15.12.2015 a od 16.12.2015 do budúcna vo výške 600,- eur mesačne z a m i e ta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

III. Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok (štvrtý výrok) z
r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Neodkladné opatrenie (do 30.06.2017 predbežné opatrenie) nariadené uznesením Okresného súdu
Zvolen č. k. 8C/121/2014-180 zo dňa 27. februára 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. 17Co/631/2015-260 zo dňa 26. augusta 2015 z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“, resp. „súd“) rozsudkom zo
dňa 06. marca 2018 uložil L.. D.. J. J., X.., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. ulica XXX/XX, XXX
XX E. povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 300,- eur mesačne, počnúc dňom
04.08.2014 do 04.12.2015, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred (prvý výrok), vo zvyšnej časti návrh
zamietol (druhý výrok), žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a L.. D.. J. J.,
X.., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O. ulica XXX/XX, XXX XX E. uložil povinnosť zaplatiť na účet

súdu súdny poplatok vo výške 97,93 eur do troch dní právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).

1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania začatého
04.08.2014 bolo určenie výživného pre manželku (navrhovateľku, pozn. odvolacieho súdu) čiastkou600,- eur mesačne od podania návrhu. Navrhovateľka odôvodnila návrh poukazom na dlhodobé
nezhody v manželskom spolužití, na konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (vedené Okresným súdom Zvolen

pod sp. zn. 13P/13/2014, pozn. odvolacieho súdu) a na konanie o vylúčenie osoby, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné, z užívania rodinného domu (vedené Okresným súdom Zvolen pod sp.
zn. 11C/79/2014). Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, od doby, kedy sa dozvedela o
návrhu na rozvod manželstva prispievala na chod domácnosti čiastkou 80,- eur a platila súdom určené
výživné na dve maloleté deti v celkovej výške 250,- eur. Navrhovateľka zabezpečovala starostlivosť o

staršieho, zdravotne ťažko postihnutého syna účastníkov J. J., nar. XX.XX.XXXX, poberajúc z úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny príspevok vo výške 230,- eur a prídavky na dve deti v sume 40,-
eur. Podľa návrhu bol čistý mesačný príjem osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, ako
vysokoškolského pedagóga na K. univerzite vo I. a R. K. B. v I. najmenej 2.000,- eur. Manžel (t. j.
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné), zabezpečoval domácnosť po finančnej stránke,
navrhovateľka bola ženou v domácnosti zodpovednou za jej chod a výchovu ich detí; životné úrovne

manželov boli podľa nej diametrálne odlišné.

1.1.1. Právny zástupca navrhovateľky vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach zdôraznil, že
manžel pôvodne neprispieval ani na výživu detí účastníkov konania. Jeho príjem podľa daňového
priznania za rok 2013 po odpočítaní dane predstavoval 26.789,87 eur, čo je mesačne 2.232,49 eur,

pričom navrhovateľka poberala opatrovateľský príspevok 260,- eur. Medzi jej mesačné výdavky patrila
záloha za plyn a elektrinu 144,80 eur, poplatok za rozhlas a televíziu 16,73 eur, 55,- eur za telefón
a internet, 130,- eur náklady na stravu, 66,-eur na ošatenie, 30,- eur na poistenie automobilu a 30,-
eur na benzín, 30,- eur na drogériu. Náklady na lieky vyčíslila sumou 20,- eur. Poukázala na potrebu
platiť daň z nehnuteľnosti, za psa, poplatok za komunálny odpad a určité mimoriadne výdavky. Od

nebankovej inštitúcie čerpala pôžičku na kúpu nových dioptrických okuliarov pre staršieho syna a bicykel
pre mladšieho, ktorú splácala po 30,- eur mesačne. V novembri bola nútená zakúpiť novú pračku za
269,- eur. Požadovaná suma manželského výživného 600,- eur bola počítaná v období, keď sa osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, určitou sumou podieľala na nákladoch oprávnenej osoby 1;
od novembra 2014 sa na nich nepodieľala. Vzhľadom na snahu uzatvoriť toto konanie by navrhovateľka

súhlasila s výživným vo výške 350,- eur mesačne.

1.1.2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vo vyjadreniach poukázala na nútený vzrast svojich výdavkov na bývanie oproti predchádzajúcemu
obdobiu o 250,- eur mesačne po vydaní predbežného opatrenia Okresným súdom Zvolen v konaní sp.

zn. 11C/79/2014, ktorým jej bol uložený zákaz bývania v rodinnom dome, takže si musela zabezpečiť iné
bývanie, pričom jej príjem za 4. štvrťrok 2014 bol 18.960,- Kč brutto. Navrhovateľka v spoločnosti G.P. A.
od júna do decembra 2015 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 233,- eur, spolu s výživným 150,-
eur na staršieho syna J. a 100,- eur na mladšieho syna L. a výživným na manželku 150,- eur, invalidným
dôchodkom syna J. 224,- eur a prídavkom na syna L. 23,52 eur mala peňažné prostriedky vo výške

647,52 eur. V rozhodnom období bol príjem manžela na K. univerzite vo I. 841,82 eur, na R. K. B. v I.
646,71eur,naR.Sv.C.aF.vK.30,24eur.Vzniklimunevyhnutnévýdavkyspojenésvykonávanímdvoch
zamestnaní (cestovné, ubytovanie) v čiastke 1.330,- eur mesačne. Navrhovateľka vlastnila rozsiahle
nehnuteľnosti. On mal sťaženú životnú úroveň, keďže sa musel vysťahovať z domu a neustále prebieha
trestné stíhanie. Svoj príjem dosahoval zvýšeným úsilím, prácou v dvoch alebo viacerých pracovných

úväzkoch (do Českej republiky dochádzal každý týždeň 600 km). Podľa neho rozdiel životnej úrovne
manželov neexistoval a návrh nebol dôvodný, resp. bol dôvodný do výšky uvedenej v predbežnom
opatrení.

1.1.3. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na pojednávaní konanom dňa 06.03.2018

vypovedala, že od rozhodného obdobia uplynuli takmer 2 roky. Jeho príjem bol na úrovni okolo
1.500,- eur netto. Jeho životnú úroveň o výdavky nevyhnutné na zabezpečenie druhého príjmu znižuje
pravidelné týždenné dochádzanie do I.. Maloletý L. bol po rozvode manželstva zverený do starostlivosti
matky, výživné bolo otcovi určené na 250,- eur mesačne. On počas manželstva aj teraz pravidelne
mesačne vynakladá výdavky na obidvoch synov, mladšieho berie so sebou a snaží sa zabezpečiť jeho

potreby nad úroveň výživného.

1.2. Uznesením č. k. 8C/121/2014-180 zo dňa 27.02.2015 súd prvej inštancie nariadil predbežné
opatrenie, ktorým počnúc právoplatnosťou uznesenia osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiťvýživné uložil povinnosť platiť na výživu navrhovateľky mesačnú sumu 150,- eur, do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 8C/121/2014 a vo zvyšnej
časti návrh zamietol (navrhovateľka sa domáhala platenia 350,- eur mesačne). Odvolací Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/601/2015-260 zo dňa 26.08.2015 uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil tak, že osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné uložil povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky čiastkou 250,- eur od 25.02.2015, do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol; uznesenie
sa stalo právoplatným 14.09.2015.

1.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku zdôraznil, že podľa
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 17Co/631/2015-260 došlo k zvýšeniu opakovaného
peňažného príspevku za opatrovanie J. J. ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 01.07.2014
na 270,32 eur, a zároveň k jeho odňatiu s účinnosťou od 01.03.2015 z dôvodu priznania invalidného
dôchodku J. J.. Krajský súd poukázal na príjem osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, v

obdobíodjanuára2014dojanuára2015naR.K.B.vI.vmesačnejvýške886,33eurpriprepočtekurzom
1,-Kč = 0,0369 eur, na jej čistú mzdu na K. univerzite vo I. 891,92 eur a sumu autorského honorára
724,48 eur. Predbežným opatrením Okresného súdu Zvolen vydanom v konaní sp. zn. 11C/79/2014,
potvrdenýmuznesenímKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.14Co/2/2015z13.01.2015bolaosoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, vylúčená z užívania rodinného domu v E. pre dôvodné

podozrenie zo psychického a fyzického násilia voči navrhovateľke a spoločným deťom. Predbežným
opatrením bolo určené platenie výživného vo výške 250,- eur na obidve nezaopatrené deti J. a L..
Invalidný dôchodok priznaný synovi J. patrí jemu, výživné vyplácané na deti aj prídavky na deti od
štátu sú určené na výživu detí. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné mala príjem z
dvoch zamestnaní vo výške 1.838,62 eur mesačne, preto boli jej majetkové pomery nepomerne lepšie

ako majetkové pomery navrhovateľky. Sedemizbový rodinný dom s nadštandardným mramorovým
krbom poskytoval navrhovateľke a deťom z manželstva účastníkov iba ubytovanie, nezabezpečoval
ich základné životné potreby (stravu, hygienu, zdravotnú starostlivosť). Tým bola podľa krajského súdu
odôvodnená naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej.

1.4. Uznesením č. k. 8C/121/2014-535 zo dňa 17.05.2017 okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť
osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, určenú neodkladným opatrením na výšku 150,- eur
mesačne (za dobu od 18.09.2015 do 31.10.2015, pozn. odvolacieho súdu) a zrušil ju od 01.11.2015.
Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co/379/2017-566 z 13.11.2017 uznesenie
súdu prvej inštancie zmenil a návrh osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, na zrušenie

neodkladného opatrenia zamietol. Konštatoval, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia (prvého),
ako aj v čase rozhodovania o jeho zrušení bol tento účastník konania zamestnancom troch vysokých
škôl s priemerným čistým mesačným príjmom približne 2.000,- eur. Navrhovateľka od júna 2015 do
septembra 2015 pracovala na základe dohody o vykonaní práce vXXXX),P. A., mala k dispozícii
opatrovateľskýpríspevoknastaršiehosynaJ.270,32eur(naposledyvyplatenýzafebruár2015),výživné

na maloletého XXX,- 100,- eur mesačne a na Rastislava 150,- eur mesačne a prídavky na obe deti
47,- eur. Jej príjem v porovnaní s dosahovaným priemerným mesačným príjmom osoby povinnej na
platenie výživného podľa odvolacieho súdu nepredstavoval takú zásadnú zmenu pomerov, ktorá by bola
dôvodom na zmenu relevantného opatrenia.

1.5. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav syna účastníkov konania J. J. mal súd prvej inštancie
preukázaný posudkom vystaveným posudkovou lekárkou F.. H. V. dňa 03.09.2013. Podľa jeho záveru
si dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžaduje osobitnú starostlivosť (Aspergerov syndróm,
poruchy správania, autizmus s nutnosťou individuálneho prístupu). S účinnosťou od 01.07.2014 došlo
k zvýšeniu príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorého poberateľkou bola

navrhovateľka za opatrovanie J. J. na 270,32 eur. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen z 05.05.2015 bol tento príspevok s účinnosťou od 01.03.2015 odňatý. Okresný súd mal
preukázané mesačné platby inkasa 154,40 eur, z ktorých predstavuje záloha na plyn 81,- eur, digislužba
9,60 eur, voda 8,30 eur, záloha na elektrinu 55,50 eur. Navrhovateľka dňa 16.07.2014 uhradila 29,50
eur Union poisťovni, a. s.. Ako odosielateľ platby 124,16 eur zo dňa 16.07.2014 pre Stredoslovenskú

vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, a. s. je uvedený D.. J. J.. V období od mája do septembra 2014
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, posielala navrhovateľke na výživu maloletých detí
mesačne 300,-eur. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za
rok 2013 na účely poskytovania peňažného príspevku na kompenzáciu a peňažného príspevku naopatrovanie bol základ dane L.. D.. J. J., X.. 28.695,08 eur, daňová povinnosť 1.905,21 eur a príjem na
účely poskytovania peňažného príspevku 26.789,87 eur. Dňa 05.02.2015 navrhovateľka s K. bankou, a.
s. uzatvorila zmluvu o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru s poistením vo výške 850,- eur, s

84-mimesačnýmisplátkamivovýškepo18,45eur.Dňa05.06.2015osoba,ktorájepodľanávrhupovinná
platiť výživné, uzatvorila s Poštovou bankou, a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 5.000,- eur,
ktorý sa zaviazala vrátiť v 108 mesačných splátkach vo výške po 70,- eur. Predmetom nájomnej zmluvy
uzatvorenej medzi D.. F. O. a L.. D.. J. J., X.. dňa 01.12.2014 bol prenájom trojizbového bytu vo I. na
ulici B., orientačné číslo XX, s dobou užívania od 01.12.2014 do 01.12.2015 a mesačnou platbou spolu

238,69 eur. Predmetom nájomnej zmluvy č. 166 uzatvorenej 17.01.2011 medzi prenajímateľkou Ing. X
J. a nájomcom EnergoAgro, s. r. o. boli poľnohospodárske pozemky s celkovou výmerou prenajímanej
pôdy 2,6651 ha za nájomné dohodnuté vo výške 20,- eur/1 ha, s celkovou výškou nájomného 53,30 eur,
Dodatkom č. 1 zo dňa 27.12.2011 sa zmenila celková výmera prenajímanej pôdy na 2,6327 ha a celková
výška nájomného na 52,66 eur ročne. Podľa písomného vyjadrenia EnergoAgro, s. r. o. doručeného
súdu dňa 19.02.2018 bolo prenajímateľke vyplatené nájomné za rok 2014 vo forme naturálií v hodnote

72,- eur, dňa 26.08.2015 tiež vo forme naturálií v hodnote 72,- eur a 11.11.2015 za rok 2015 v hotovosti
18,16 eur. Navrhovateľka uzatvorila dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom C. P. A. spotrebné
družstvo v období od 17.06.2015 do 30.09.2015 a od 01.10.2015 do 31.12.2015. Od 01.11.2015 je
podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne evidovaná u tohto zamestnávateľa ako zamestnanec. Z výplatných
pások navrhovateľky okresný súd zistil jej čistú mzdu v júni 2015 vo výške 66,94 eur, v júli 2015 vo výške

319,74 eur, v auguste 2015 vo výške 174,75 eur, v septembri 2015 vo výške 89,25 eur, v októbri 2015
v sume 74,36 eur, v novembri 2015 365,39 eur a v decembri 2015 vo výške 505,45 eur.

1.6. Po citácii § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) súd prvej
inštanciekonštatoval,žerelevantnýmboloobdobieodzačatiakonania04.08.2014dozánikumanželstva

rozvodom v decembri 2015. V rozhodnej dobe mala navrhovateľka príjem 270,- eur mesačne, ktorý
sa ako opatrovateľský príspevok za starostlivosť o syna XXX,XXnedá brať ako jej príjem z pracovnej
činnosti; tento príjem jej bol s účinnosťou od 01. marca 2015 odňatý. Jej príjem v rozhodnom období
preto pozostával z príjmov dosiahnutých v spoločnosti C. P. A. v mesiacoch jún až december roku 2015,
ktorý bol v celkovej výške 1.295,88 eur, čo pri siedmych mesiacoch predstavuje priemernú čistú mzdu

185,12 eur. Okrem tohto poberala prídavky na deti vo výške 47,- eur. Vynakladala výdavky na vodu,
elektrinu, kúrenie, ošatenie, hygienu na ňu samú, keďže výdavky na deti majú byť pokrývané sčasti aj
platením výživného, resp. na staršieho syna J. aj priznaným invalidným dôchodkom. O dom so 7 izbami,
komfortne zariadený, s 3 kúpeľňami a mramorovým krbom, obývaný navrhovateľkou a deťmi účastníkov
konaniajepotrebnésastaraťaajtumôžubyťzvýšenévýdavky.Okresnýsúdzdôraznil,žetvrdenávýška

životných výdavkov navrhovateľky nebola sporná, s výnimkou preukázaných nákladov (plyn, elektrika,
voda, nájom) sa nezdala nereálna. Súd prvej inštancie prihliadol aj na preukázaný príjem navrhovateľky
za nájom pôdy.

1.6.1. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, na R. K. B. v I. za 18 mesiacov od júla 2014

do decembra 2015 zarobila 350.705,-Kč, takže priemerná čistá mesačná mzda predstavovala 19.483,61
Kč a pri prepočte koeficientom 0,0369 použitým aj Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení č.
k. 17Co/631/2015-260 718,94 eur. Jej príjem na K. univerzite vo I. od júla 2014 do septembra 2015 t.
j. za 15 mesiacov bol spolu 13.017,28 eur, čo predstavuje 867,81 eur mesačne a v roku 2014 jej bola
poukázaná aj suma 724,48 eur, ktorá po vydelení šestnástimi mesiacmi (t. j. od júla 2014 do decembra

2015, od kedy mala platiť výživné) predstavuje sumu 45,28 eur. Od januára do októbra roku 2015 mala
príjem na R. sv. C. a F. v K. 302,35 €, čo po vydelení 16-timi mesiacmi predstavuje 18,96 eur mesačne.
Za rok 2014 jej firma A. C., s. r. o. vyplatila celkove 22.976,- Kč, čo po prepočte koeficientom 0,0369
predstavuje 847,81 eur, teda 52,96 eur mesačne. Na základe takto určených príjmov od jednotlivých
subjektov okresný súd ustálil netto mesačný príjem osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné,

počas obdobia, v ktorom mala platiť manželské výživné, celkovou výškou 1.663,95 eur.

1.7. Okresný súd odôvodnil nevykonanie dokazovania navrhnutého osobou, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné vyžiadaním správy od Sociálnej poisťovne na zistenie a verifikovanie údajov o
výške príjmu obidvoch účastníkov zo zárobkovej činnosti tak, že súd vykonáva len dôkazy, u ktorých

má pochybnosti o ich pravdivosti, pričom tieto pochybnosti musia byť preukázané konkrétnymi dôkazmi.
Manžel nepreukázal, že by sa príjmy navrhovateľky od spoločnosti XXXX P. A. za jún až december roku
2015 preukázané výplatnými páskami nemali zhodovať s jej reálnymi príjmami. Ak mala byť preukázaná
výška jeho príjmov dopytom na Sociálnu poisťovňu, žiadnym spôsobom nebola popretá pravdivosťúdajov predložených jednotlivými zamestnávateľmi. Ak mala osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné, platiť odvody za obdobie roku 2014 v roku 2015 a odvody za rok 2015 v roku 2016, mala svoje
tvrdenie preukázať.

1.8. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 52 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „C.m.p.“) a po posúdení úspešnosti oboch účastníkov v rozsahu 50%
(oprávnená osoba žiadala priznať výživné 600,-eur, priznané jej bolo 300,-eur) žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania.

1.9. S odkazom na § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. e/, položku 8 písm. a/ zák. č. 71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch okresný súd uložil osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné povinnosť zaplatiť na
účet súdu súdny poplatok 97,93 eur predstavujúci dve percentá zo súčtu plnení výživného, ktoré má
zaplatiť sumou 4.896,77 eur.

2. Navrhovateľka (ďalej tiež „odvolateľka“) podala včas odvolanie proti časti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorou jej návrh zamietol (druhý výrok) a proti výroku o trovách konania (tretí výrok) s
odôvodnením, že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmenil, v určenom období uložil osobe povinnej platiť výživné povinnosť platiť

navrhovateľke 600,- eur mesačne a zaviazal ju na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. Namietla, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie nezodpovedá obsahu odôvodnenia. Súd prvej
inštancie podľa odvolateľky správne citoval rozhodujúce zákonné ustanovenia a ich význam správne
vyložil, nezohľadnil však nevyhnutnú potrebu rovnakej životnej úrovne manželov. Napriek čiastočnému

dorovnaniu rozdielov v životnej úrovni dotknutých osôb nedošlo k dorovnaniu zodpovedajúcom
spravodlivému a zákonnému usporiadaniu ich vzťahov. V rozhodnej dobe existoval priepastný rozdiel v
príjmochmanželov(ichmanželstvobolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduZvolenz09.11.2015sp.
zn. 13P/13/2014, ktorý v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2015). Príjem navrhovateľky
od podania návrhu do 01.03.2015 pozostával výlučne z opatrovateľského príspevku, ktorý vzhľadom k

jeho účelu nemožno do príjmov započítať. Po zamestnaní sa jej priemerný mesačný príjem od júna do
decembra 2015 predstavoval 185,12 eur. Starostlivosti o syna J., odkázanému na nepretržitú opateru,
prispôsobila pracovnú dobu aj zamestnanie v blízkosti bydliska. Príjem osoby povinnej na výživné bol
v roku 2013 mesačne 2.232,- eur, v roku 2014 1.952,- eur a v roku 2015 1.583,- eur. Okresný súd
vychádzal z priemerných mesačných príjmov 1.663,- eur, čo nekorešponduje s príjmami uvedenými v

daňových priznaniach. K tejto nezrovnalosti došlo pravdepodobne nezohľadnením autorských odmien.
Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytkla, že nezohľadňuje potrebnú solidaritu medzi manželmi. Osobe
oprávnenej na výživné zostala možnosť disponovať sumou 300,- eur, resp. počnúc júnom 2015 sumou
485,12 eur, osobe povinnej platiť výživné možnosť disponovať sumou 1.363,- eur. Napriek jej výdavkom
spojeným s dosahovaním príjmov možno konštatovať veľmi výraznú nerovnováhu v ich príjmoch a v

konečnom dôsledku v ich životnej úrovni. Navrhovateľka naďalej sama zabezpečuje starostlivosť o dve
detiaplatíúhradyzabývanievovýškecca200,-eur,bolanútenáčerpaťpôžičky.Vtýchtoskutočnostiach
vidí odvolateľka nesprávne právne posúdenie veci. Suma manželského výživného 300,- eur za mesiac
nezodpovedá potrebe dorovnania životnej úrovne, zodpovedá jej skôr požadovaná suma 600,- eur. Aj
po jej úhrade by osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné disponovala sumou 1.063,- eur.

2.2. Rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľka vytkla, že nie sú zrejmé hodnotiace úvahy, na
základe ktorých dospel k záveru (v bode 36 odôvodnenia), že suma 300,- eur dorovná životnú
úroveň osoby oprávnenej na výživné a životnú úroveň osoby povinnej na výživné. Spravodlivé nie
je odôvodnenie výšky výživného tým, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné nemala

v rozhodnej dobe možnosť bývať v spoločnom rodinnom dome a bola nútená platiť nájom za byt
238,- eur. Celkovo odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie neodpovedá na otázku, prečo by
práve suma 300,- eur mala konvalidovať zrejmý a ťažko pochopiteľný protiprávny stav neplnenia
vyživovacej povinnosti. Odvolateľka všeobecne tvrdila absenciu procesných podmienok a čiastočnú
nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.

2.3. V ďalšej časti odvolania stručne zhrnula skutočnosti uvedené v jej písomnom vyjadrení z
09.01.2015. Na osobu výživou povinnú bola podaná obžaloba na Okresnom súde Zvolen v konaní
pod sp. zn. 1T/100/2016 pre dôvodné podozrenie z páchania násilia voči osobe oprávnenej na výživné(týranie). Rešpektovanie prezumpcie neviny podľa odvolateľky neznamená, že výsledky doterajšieho
dokazovania v trestnom konaní nič nepreukazujú. Obvinenie osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť
výživné je postavené aj na obmedzovaní prístupu navrhovateľky k spoločným peňažným prostriedkom;

že tomu tak mohlo byť vyplýva prakticky z každého písomného podania osoby, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné, ktorým dôvodí v tomto súdnom konaní. Na Okresnom súde Zvolen prebieha aj
konanie sp. zn. 11C/79/2014, v ktorom je posudzovaná dôvodnosť návrhu navrhovateľky na obmedzenie
užívacieho práva odporcu k spoločným nehnuteľnostiam z dôvodu fyzického a psychického násilia.

2.4. V závere odvolania odvolateľka uviedla, že má v tomto osobitnom prípade právo na náhradu
trov konania. Ide o bezprecedentný prípad neplnenia vyživovacej povinnosti, hraničiaci s týraním. Takéto
rozhodnutie by bolo aj spravodlivým.

3. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa k podanému odvolaniu navrhovateľky
nevyjadrila (§ 373 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ďalej aj „C.s.p.“).

4. Proti prvému a štvrtému výroku rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie
osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (v ďalšom aj „odvolateľ“), a to z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, príp. tento

zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol, že vo svojom prístupe pri
dokazovaní, hodnotení a posudzovaní skutkového stavu a právneho stavu v otázke existencie dôvodov
a podmienok pre priznanie výživného pre navrhovateľku postupoval spôsobom, ktorý nezodpovedá
procesnému a skutkovému stavu.

4.1. Návrhu navrhovateľky odvolateľ vytkol nesprávne a nekorektné skutkové a právne tvrdenia, ktoré
plne nekorešpondujú so skutočnosťou. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva s úpravou
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
vedený pod sp. zn. 13C/66/2008, ktorý zobrala späť a vrátila sa po trojmesačnom odlúčení k manželovi.
Späťzobralaajnávrhnaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostívedenýpodsp.zn.5P/276/2007.

Jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 5P/338/2008, ktorým sa domáhala
vylúčeniaodporcuzužívaniadomusúdomnebolovyhovené.Späťzobralaajnávrhnaurčenievýživného
pre manželku vedený pod sp. zn. 9C/81/2007. Ďalší návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovskýchprávapovinnostíbolvedenýpodsp.zn.13P/13/2014,vktorompodalanávrhnapredbežné
opatrenie zo dňa 14.04.2014, ktorým sa domáhala predbežného určenia vyživovacej povinnosti detí a

uloženia zákazu odporcovi vstupovať do domu účastníkov č. XXX v E.; uznesenie súdu prvej inštancie
bolo uznesením odvolacieho súdu z 11.06.2014 č. k. 17CoP/43/2014-84 zmenené tak, že návrh
na nariadenie predbežného opatrenia spočívajúceho v dočasnom zákaze nevstupovať do domu bol
zamietnutý. Pod sp. zn. 11C/79/2014 je vedený návrh z 12.05.2014 o vylúčenie odporcu z užívania
rodinného domu súp. č. XXX, v ktorom na pojednávaniach konaných v dňoch 03.07.2014 a 18.09.2014

navrhovateľka poukazovala na trestné konanie, ktoré malo byť vedené ORPZ Zvolen pod ČVS: ORP -
471/OLK-ZV-2008 a oznámenie z 25.03.2014. Odvolateľ poukazoval na to, že zo strany navrhovateľky
ide o účelové vykonštruované tvrdenia, k čomu sa doznala a trestné stíhanie bolo zastavené uznesením
okresnej prokuratúry zo 14.10.2010 sp. zn. 1Pv/460/2008. Na pojednávaní 18.09.2014 bol vypočutý
znalec z odboru psychiatrie F.. T. F. aj ošetrujúci psychiater F.. K. F., ktorí potvrdili psychické ochorenie

navrhovateľky. Dňa 31.07.2014 mala navrhovateľka podať na Okresnej prokuratúre Zvolen oznámenie
na manžela pre údajné podozrenie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby za obdobie od
apríla 2013 do súčasnosti. Vyšetrovateľ OKP ORPZ Zvolen dňa 10.09.2014 začal trestné stíhanie vo
veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, e/ Tr. zák., vedené pod
sp. zn. ČVS: ORP - 682/1-VYS-ZV-2014. Z uvedeného odvolateľ vyvodil, že navrhovateľka bezdôvodne

opakovane podsúvala vykonštruované a skreslené tvrdenia súdom a polícii. Osoba, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné v tomto trestnom konaní, aj v konaní sp. zn. 11C/79/2014 preukazovala
skutočný obraz o pohnútkach a správaní navrhovateľky v domácnosti vo vzťahu k nemu aj k deťom,
príkladmo poukázala na jej vulgárne, atakujúce a násilie obsahujúce verbálne prejavy. Posudzovaný
návrhjepodľaodvolateľasúčasťouzamýšľanéhoplánunavrhovateľkydosiahnuťrozvod,získaťfinančný

prospech formou výživného a v rámci vyporiadania BSM získať rodinný dom v E.. O podobný cieľ sa
pokúšala už od roku 2008, kedy odvolateľa asi mesiac pod hrozbou trestného stíhania vydierala, aby
na ňu alebo deti prepísal spoločný rodinný dom, s čím prestala po oznámení manžela na polícii v máji
2008 a vzala návrh na rozvod späť. Odvolateľ v snahe čo najlepšie zabezpečiť rodinu, osobitne deti, ajna úkor zdravia (trpí srdcovou arytmiou) onoho času tvrdo a nadmerne pracoval; v počiatočnom štádiu
odmietal i rozvod.

4.2. Výživné na manželku sa má podľa odvolateľa týkať uspokojovania osobných potrieb ako najmä
strava, ošatenie, bývanie, kultúrne potreby. Východiskom posudzovania by mala byť „v zásade“ rovnaká
životná úroveň obidvoch manželov, ktorá nepredstavuje mechanickú absolútnu rovnosť (rovnaký objem
či množstvo peňažných prostriedkov). Súd musí zistiť a poznať životnú úroveň obidvoch manželov, aby
dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, bytovú a

sociálnu situáciu a pod.. Potrebné je zisťovať a skúmať aj odôvodnené potreby oprávneného a pracovné
a zárobkové schopnosti a možnosti oprávnenej aj povinnej osoby. Manžel, ktorý viac či nadmieru pracuje
má viac pracovných povinností a záťaže, preto logicky aj potrebu a nárok na vyššiu mieru regenerácie,
má rozdielne potreby a náklady, ktoré môžu vyplývať aj z povahy a druhu vykonávanej práce, zo
zdravotného stavu, stravovania a ošatenia, spôsobu života. Životnú úroveň nemožno stotožňovať
s kategóriou príjmu. Zdôraznil, že na základe druhého predbežného opatrenia bol počas celého

rozhodného obdobia vylúčený z užívania rodinného domu, prišiel o bytové zázemie, domácnosť a musel
začať prakticky od nuly, hľadať si nové bývanie, vytvoriť a zariadiť novú domácnosť, čo bolo spojené
s nemalými nákladmi a výdavkami. Navrhovateľka zostala žiť v plne vybavenom nadštandardnom
rodinnom dome s úžitkovou plochou 300 m2. K dispozícii má napr. nadštandardný krb, 3 nadštandardne
vybavené kúpeľne a všetky hnuteľné veci nadobudnutými spoločne za trvania manželstva. K domu

prináleží pozemok o výmere cca 2.500 m2 so záhradou umožňujúcou napr. pestovanie vlastnej zeleniny.

4.3. Odvolateľ poukázal na svoj mesačný príjem v rozhodnom období od roku 2014 na úrovni 1.500,-
eur netto. Z výpisu z jeho individuálneho účtu v Sociálnej poisťovni za rok 2015 vyplýva vymeriavací
základ 24.713,- eur brutto, z ktorého je potrebné odpočítať zaplatené zdravotné a sociálne odvody na

K. univerzite I., R. X.XXX,-B. I. a R. C. a F. K. spolu 3.306,- eur, zaplatené dane 1.995,- eur v Slovenskej
republike a 1.066,- eur v Českej republike, čo spolu predstavuje sumu 6.367,- eur. Jeho čistý ročný
príjem potom predstavuje 18.346,- eur (24.713-6.367) a jeho priemerný mesačný príjem 1.528,- eur.
Navrhovateľka s vysokoškolským vzdelaním nepracovala ani počas spolužitia s manželom. Starostlivosť
synovi J. v náležitom rozsahu neposkytovala, syn sa zväčša nachádzal v škole, resp. neskôr u starých

rodičov. Navrhovateľka mala okrem hlavného pracovného pomeru aj dohodu o pracovnej činnosti,
disponovala invalidným dôchodkom syna J. a rodinnými prídavkami a výživným na deti, príspevkom
na opatrovanie, či príspevkom na pohonné hmoty. Je vedená ako vlastníčka, príp. spoluvlastníčka
pozemkov celkom na 16-tich listoch vlastníctva. Nájomcom doložená správa o výške vyplateného
nájomného a naturálií nebola verifikovaná doložením účtovných, príjmových a výdavkových dokladov.

4.4. Za nedôvodný označil odvolateľ postup súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dôkaz vyžiadaním
výpisu o stave individuálneho účtu poistenca - navrhovateľky za roky 2014 a 2015 a nevyžiadal od
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen potvrdenie o rozsahu a výške vyplatených dávok -
opatrovateľského príspevku za obdobie rokov 2014 a 2015, ktoré mohli napomôcť k ustáleniu obrazu

o pomeroch navrhovateľky.

4.5. Nakoľko sa výrok o súdnompoplatkuodvíjalodvýrokuvovecisamej,odvolateľpodalodvolanieaj
voči povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 97,93 eur. Stanovenie takejto výšky súdneho poplatku
a súčtu plnení výživného na 4.896,77 eur pokladá za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože z

dôvodov rozsudku nie je dostatočne zrejmé, ako súd k týmto číselným údajom dospel.

5. Navrhovateľka sa k odvolaniu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné nevyjadrila (§
373 ods. 3 C.s.p.).

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Na základe odvolania podaného v zákonnej lehote účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p. analogicky, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34

C.s.p.) preskúmal rozsudok napadnutý odvolaním navrhovateľky aj odvolaním osoby, ktorá je podľa
návrhu povinná platiť výživné v rozsahu ich odvolaní (§ 65 C.m.p. a contrario v spojení s § 155 C.m.p.),
neviazaný dôvodmi odvolaní (§ 66 C.m.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c/ C.s.p. a prvý a druhý výrok rozsudku okresného súdu spoukazom na § 388 C.s.p. zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na ich potvrdenie, ani na ich
zrušenie. Vo štvrtom výroku odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu v tomto rozsahu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.)

8. Odvolacie tvrdenie navrhovateľky, že z rozsudku okresného súdu nie sú zrejmé hodnotiace úvahy,
na základe ktorých dospel k záveru o dorovnaní životnej úrovne účastníkov konania sumou 300,- eur
neobstojí. V odvolacom prieskume odvolací súd zistil, že okresný súd síce stručne, ale výstižne vysvetlil,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa

pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím jeho rozsudok spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd (v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p.) preto poukazuje
len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty uvedené v odvolaniach a vzhľadom na
potrebu vysporiadať sa s odvolacími tvrdeniami dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Navrhovateľka okresnému súdu vytkla, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Odvolací súd pripomína, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.
Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9.1. Nosnou časťou odvolania navrhovateľky bolo tvrdenie o nezohľadnení potreby rovnakej životnej
úrovne manželov a neakceptovaní solidarity medzi manželmi okresným súdom.

9.1.1. Princíp solidarity v manželských vzťahoch je transformovaný do ustanovení o životnej úrovni

manželov počas trvania manželstva. Zákon o rodine v § 71 ods. 1 zakotvuje, že ak jeden z manželov
neplní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, určí jej rozsah na návrh jedného z nich súd tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká; čo je potrebné rozumieť v zásade rovnakou životnou
úrovňou litera zákona neustanovuje. Vzhľadom na zaužívané a akceptované rozdelenie úloh v rodine
účastníkov konania (zabezpečovanie starostlivosti o deti a domácnosť navrhovateľkou, zabezpečenie

príjmurodinymanželom)nemožnorovnosťmanželovuplatňovaťiba mechanickynazákladeichpríjmov,
ale treba skúmať aj potreby oprávneného a výkon starostlivosti o domácnosť. Pri skúmaní výšky životnej
úrovne každého z manželov je nevyhnutné zistiť ich osobné, rodinné a majetkové pomery a pri ustálení
výšky vyživovacej povinnosti odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného za aplikácie § 75 Zákona o rodine. V prejednávanej veci okresný súd správne

vyhodnotil, že navrhovateľka sa nemohla naplno venovať pracovnej činnosti z dôvodu starostlivosti
o domácnosť a dve deti pochádzajúce z manželstva strán sporu, z ktorých jedno je trvalo zdravotne
postihnuté. Odvolací súd ale musí poukázať aj na to, že navrhovateľka nereagovala na vyjadrenia osoby,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné a neobjasnila, prečo sa o zamestnanie primerané z hľadiska
pracovnej doby aj miesta výkonu práce uchádzala až po odňatí sociálnej dávky v čase, keď sa stal syn

J. H. poberateľom invalidného dôchodku.

9.1.2. Odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd správne vyhodnotil nielen obmedzenú schopnosť a
možnosť navrhovateľky zabezpečiť si príjem vlastnou kvalifikovanou prácou, ale aj konkrétnu mieru
potrieb každého z manželov danú ich zdravotným stavom aj spôsobom života. Navrhovateľke aj jej

manželovi (v súčasnosti už bývalému) v posudzovanom období vznikali bežné výdavky na každodenné
živobytie (na úhradu nákladov detí, z ktorých jedno je maloleté, slúžilo výživné) a mohli sa vyskytnúť aj
výdavky nepredvídateľné. U osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné nemožno neakceptovať,
že zabezpečenie príjmu z viacerých zamestnaní bolo spojené s vyššími vstupnými výdavkami (čas
strávený cestovaním, samotné cestovné a ubytovacie náklady, primerané oblečenie a pod.).

9.1.3. Podanie obžaloby na osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné pre dôvodné podozrenie
z páchania násilia voči osobe oprávnenej na výživné, na ktoré poukazuje odvolateľka, nie je dôvodom
pre neakceptovanie prezumpcie neviny a ide o okolnosť, na ktorú v tomto súdnom konaní súdy prihliadať
nebudú. Rovnako je irelevantný fakt, že na Okresnom súde Zvolen prebieha (v čase podania odvolania

neprávoplatne skončené) konanie sp. zn. 11C/79/2014, v ktorom je posudzovaná dôvodnosť návrhu
navrhovateľky na obmedzenie užívacieho práva odporcu k spoločným nehnuteľnostiam z dôvodu
fyzického a psychického násilia.9.2. Existenciu vád konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, odvolací súd nezistil (§ 67 C.m.p.).

10. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné okresnému súdu vytkla, že jeho postup
pri dokazovaní, hodnotení a posudzovaní existencie podmienok priznania výživného pre navrhovateľku
nezodpovedá skutkovému stavu. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu takýto nesúlad nezistil. Súd
prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy a nevykonanie účastníkom navrhnutého dokazovania
riadne odôvodnil. Jednou zo zásad civilného procesu je aj zásada hospodárnosti konania. Odvolací

súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že preukazovanie pravdivostnej hodnoty tých istých
skutkových tvrdení viacerými dôkazmi je nadbytočné.

10.1. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov ani
nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie. Navrhovateľka, ktorá obstarávala uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom účastníkov, musí byť chránená tak, aby sa v dôsledku tohto

rozdelenia úloh v rodine nedostala do nevýhodnejšieho postavenia. Pri určení výšky vyživovacej
povinnostiokresnýsúdzvážilvšetkyzásadnévyššieuvedenékritériá,tedazistenýskutkovýstavsprávne
právne posúdil, výsledkom čoho je aj to, že jej návrhu nevyhovel v celom rozsahu.

11. Dôvodom zmeny prvého a druhého výroku rozsudku okresného súdu odvolacím súdom bolo

nesprávne ustálenie doby, počas ktorej existovala povinnosť platiť navrhovateľke manželské výživné.
Okresný súd správne ustálil deň, od ktorého výživné manželky priznal (deň začatia súdneho konania
04.08.2014 - § 77 ods. 7 veta prvá Zákona o rodine), ale nesprávne určil koniec jej trvania na 04.12.2015.
Z dokazovania vyplýva, že manželstvo účastníkov zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich
manželstva, teda dňom 15.12.2015, dokedy vyživovacia povinnosť manžela voči manželke trvala. V

dôsledku uvedeného potom bolo potrebné zamietnuť návrh na priznanie manželského výživného nielen
čo do výšky 300,- eur mesačne za čas od 04.08.2014 do 04.12.2014, ale vo zvyšku odo dňa 16.12.2015.

12. Odvolací súd, nakoľko zmenil prvý a druhý výrok rozsudku okresného súdu, rozhodol o trovách
celého konania, teda aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie (§ 396 ods. 2

C.s.p.). Aplikoval ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (konanie vo veciach výživného
plnoletých osôb sa spravuje ustanovením § 154 a nasl. C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Posudzujúc okolnosti prípadu
odvolací súd nedospel k záveru, že by bolo spravodlivé priznanie náhrady trov konania (§ 55 C.m.p.) či
už na súde prvej inštancie, alebo na odvolacom súde.

13. Odvolací súd zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) výrok rozsudku okresného súdu o uložení
povinnosti XX. J. J., X.., zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 97,93 eur do troch dní
právoplatnostirozsudku(štvrtývýrok).Stotožnilsasodvolateľom,žestanovenievýškysúdnehopoplatku
a súčtu plnení výživného na 4.896,77 eur je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, z dôvodov rozsudku

nie je zrejmé, ako okresný súd k týmto číselným údajom dospel.

14. Doba trvania neodkladného opatrenia (do 01.07.2016 predbežného opatrenia) nariadeného
uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/121/2014-180 zo dňa 27. februára 2015 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Co/631/2015-260 zo dňa 26. augusta 2015

nebola ohraničená. Odvolací súd v dôvodoch svojho uznesenia konštatoval, že konanie o určenie
manželského výživného môže skončiť neskôr než nadobudne právoplatnosť rozsudok o rozvode
manželstva účastníkov. Predbežné opatrenie zanikne niektorým zo spôsobov zakotvených v § 77 ods.
1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.
V prejednávanej veci je odvolací súd v súčasnosti povinný aplikovať ustanovenia Civilného sporového

poriadku (§ 470 ods. 1, 2), preto nariadené neodkladné opatrenie zrušil s poukazom na § 335 ods. 3
C.s.p. zohľadňujúc stav (skončenie) konania vo veci samej.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).