Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9Csp/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616209304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616209304.2

Uznesenie

OkresnýsúdSenicavprávnejvecižalobcu:BENCONTCOLLECTION,a.s.,Bratislava,Vajnorská100/A,
IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava,
Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX o zaplatenie
sumy 996,07 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 996,07 € s príslušenstvo titulom nesplateného úveru. V žalobe uviedol, že právnym titulom, na
základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému svoju pohľadávku, je zmluva o úvere uzavretá

medzi veriteľom - Poštovou bankou a.s. a dlžníkom - žalovaným. Medzičasom prišlo opakovane k
postúpeniu pohľadávky, aktuálnym veriteľom je žalobca.
Pohľadávka voči žalovanému bola uplatnená na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe v celom rozsahu
vyhovel a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 27.1.2014, sp. zn. PV-A/0112/0066,
právoplatným dňa 31.3.2014, vykonateľným dňa 4.4.2014. Dňa 2.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie
exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá a následne exekučné konanie bolo zastavené.

Podľa názoru žalobcu sa z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré sa premietli do rozhodovacej praxe
súdov pri zastavení exekučného konania, žalobca dostal do situácie, keď napriek tomu, že postupoval
pri uplatnení a vymáhaní svojej pohľadávky podľa platných právnych noriem a právne aprobovaným
spôsobom, dostal sa do situácie, v ktorej sú popreté jeho legitímne očakávania, že exekučný titul bude
možné vykonať, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty.
Nakoľko žalovaný doposiaľ svoj dlh nevyrovnal, žalobca sa domáha svojho práva súdnou cestou.

Žalobca uviedol, že nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, jeho iniciovanie je závislé výlučne
na vôli dlžníka.

2. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci existuje právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý
konal a rozhodoval o tom istom nároku, ktorého sa žalobca domáha svojou žalobou.

3. Žalobca namietal, že pre uplatnenie prekážky res iudicata musí byť splnená totožnosť subjektov,
čo v danom prípade nie je. K uvedenému treba podotknúť, že konanie sa týka tých istých osôb aj v
prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

4. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.5. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

6. V danom prípade má súd za to, že prejednaniu veci bráni prekážka rozhodnutej veci, nakoľko
nárok uplatňovaný žalobou bol prejednaný a rozhodnutý rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovský

rozsudok v danej veci nebol zrušený. Právo iniciovať konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
pritom mali obaja účastníci rozhodcovského konania, teda ako žalobca, tak žalovaný. Podľa názoru
súdu neexistoval objektívny dôvod na nepodanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku právnym
predchodcom žalobcu po jeho vydaní, pritom v čase vydania rozhodcovského rozsudku bola už
dlhšiu dobu rozšírená prax, resp. postup okresných súdov v otázkach posudzovania rozhodcovských

rozsudkov ako exekučných titulov v exekučných konaniach podporená aj judikatúrou NS SR (viď
uznesenie NS SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Rozhodnutie exekučného súdu po podaní
návrhu na vykonanie exekúcie, teda zamietnutie návrhu na vydanie poverenia a následné zastavenie
exekúcie bolo predvídateľné, nemožno tu teda podľa názoru súdu argumentovať porušením princípu
právnej istoty.

7. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že znovuprejednaniu veci bráni neodstrániteľná prekážka
rozhodnutej veci a preto súd konanie zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9. Zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, keďže však žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli a ich náhradu nepožadoval, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.