Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 19, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117010057.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a

prísediacich R. V. a O. Z.J. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2018 v Banskej Bystrici,
takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

K.. J. D.,

nar., XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXXX/XXD, D. D., t.č. bytom Q. W. XX, Q., C. D.,

sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. XN. XXX/XX zo dňa 25.01.2017 pre skutok obžalobou kvalifikovaný
ako pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

ako súrodenec od novembra roku 2013 do 20. októbra 2015 v D. D. R. B.. J. Č.. XXXXX/XXD v byte týral

maloletého nevlastného brata I. J., R.. XX.XX.XXXX tak, že v čase neprítomnosti matky ho opakovane bil
rukami aj päsťami až do spôsobovania podliatín do oblasti brucha, hrudníka, chrbta a nôh, bezdôvodne
ho fackoval, kopal ho, prikazoval mu nosiť jedlo a pitie k televízoru a do jeho izby, nedovolil mu jesť za
spoločným stolom, slovne mu nadával do „debilov“, „hnusákov“, „hajzlov“, „kokotov“, tiež mu vravel, že je
„sprostý“ a „hlúpy“, kázal mu vyzliecť sa do trička a následne ho zamykal na balkóne bytu aj v chladných
mesiacoch roka, čím u neho vyvolal strach a stres, počas návštev u V. X.. A.Š. J. v R. - J., ktorý mal
po rozvode súdom upravený styk s maloletým, tento vyjadroval obavy vrátiť sa do obydlia k matke a
súrodencom, plakal, pričom taký stav trval až do 20.10.2015, kedy na základe uznesenia Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/246/2015 o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 12.10.2015
maloletého zo školy prevzal jeho otec, ktorému bol maloletý dočasne odovzdaný do starostlivosti

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného ml. J. D. bola obžaloba okresného
prokurátora v Banskej Bystrici sp. zn. XN. XXX/XX zo dňa 25.01.2017 pre pokračovací zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138

písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný ml. J. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že I.
je jeho nevlastný brat, s ktorým má spoločnú matku a otcov majú rôznych. Spolu s ním žil v spoločnejdomácnosti až do októbra 2015, keď si ho zobral jeho otec k sebe do Nitry. Žili normálne ako bratia,
žiadne pravidelné konflikty medzi sebou nemali, boli ako bežní súrodenci. Občas možno došlo k nejakej
škriepke medzi súrodencami, ale to v spolužití býva všade normálne. Zvykol po neho chodiť do školy,

pričom sa mohlo stať, že brat sa „vliekol", teda išiel pomaly a on sa neho preto hneval. Vtedy
ho len posúril, nech si pohne, že sa ponáhľa. Určite po ňom nekričal, ani ho nebil.
Takéto nedorozumenia bývajú medzi súrodencami, nie sú ničím výnimočné a v tomto
prípade ani neboli časté. Brata určite nebil a už vôbec nie tak, aby mal nejaké
podliatiny. Toto považuje za vymyslené samotným bratom alebo jeho otcom. Bratovi

pomáhal, nosil mu tašku, keď chodil po neho do školy a niekedy sa aj hrali. Mohli
spolu zápasiť v rámci hry, v rámci bratského doťahovania a zo srandy, brat sa pritom
smial. Takto sa zvykli hrávať aj so sestrou. Brata oslovoval „I." alebo „I.", nehneval sa na to, volali ho
tak všetci. Pokiaľ mu povedal niečo škaredo, tak maximálne, že je „hlúpy", inak škaredo mu nevravel.
Samozrejme mu tak nehovoril pravidelne, bolo to v rámci takých škriepok, ak nastali, z rozčúlenia. Tých
škriepok ale nebolo veľa. Bolo to tak, ako je to bežné aj medzi inými súrodencami, že škriepky tam občas

boli, tomu sa nikde nevyhnú, to je
prirodzené. Také mal aj s malou sestrou. Nebolo to nič však nad rámec bežného spolužitia a rozhodne
nie nejaké týranie. Nikdy mu nezakazoval jesť pri stole, pri ktorom jedol aj on. Síce tak spolu často
nejedávali, ale určite mu nezakazoval jesť pri stole s ním. Skôr ho slovne nútil, aby jedol pri stole a nie
na gauči, lebo tam ostávali omrvinky. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že brata šikanoval vyzliekaním do

trička a vymknutím na balkóne v zimných mesiacoch. Ide o úplnú lož. Tvrdenie X.. J., že mal brata nútiť
písať 50-krát ako trest za niečo, považoval za úplný nezmysel. Toto boli práve tresty X.. J. voči nemu,
keď bol menší. Svoje trestné stíhanie považoval za dôsledok správania sa X.. A. J., ktorý už všetko
zveličoval a preháňal, len aby získal I. k sebe, čo sa mu aj podarilo. Tento strpčuje život nie len mame, ale
aj jemu. V jeho správaní, kým ešte žili spolu, pociťoval, že ho nikdy neprijal za vlastného a že ho nemal

rád. Za všetko ho napomínal, nepáčilo sa mu nič, čo urobil. On ho akceptoval a bol ticho. Neprovokoval
ho, radšej sa s ním nerozprával, pokiaľ nemusel. Ďalej uviedol, že brata ako aj svoju sestru má rád, aj
keď sú nevlastní súrodenci. Mali úplne normálny bratský vzťah. I. bol otcom vždy uprednostňovaný, čo
mu však nikdy nevyčítal a nedával mu to najavo, nikdy mu nepovedal, že nie sú bratia.

V prípravnom konaní bol vypočutý maloletý I.R. J., ktorého výpoveď na hlavnom pojednávaní bola
prehratá na technickom zariadení na prenos obrazu a zvuku. Uviedol, že obžalovaný ho bil tak, že mu
dával facky, kopal ho a udieral. Tiež ho udieral päsťami do brucha. Takto sa k nemu správal skoro každý
deň a to bezdôvodne. Musel mu nosiť mlieko, čaj a podobne, tiež jedlo do obývačky na gauč a aj do
postele do izby, ktorú mal obžalovaný spoločne s bratrancom F. C.. Toto žiadal každý deň, pričom na

neho vtedy kričal. Neodmietal to, lebo vedel, že by ho zbil. Odmietol len raz a obžalovaný ho zbil. Ďalej
uviedol, že musel jesť na podlahe, lebo pri stole jesť nemohol. Na zemi jedával každý deň, obžalovaný
mu to výslovne takto povedal. Neodmietol to, lebo by ho potom zbil. Preto ani neskúsil odmietnuť. Musel
mu nosiť aj iné veci napr. stoličky, poháre aj jeho školskú
tašku. To nosil do jeho izby dosť často - skoro každý deň. Z bitia mal aj modriny a to po nohách, po

bruchu a po rukách. Tieto ukázal otcovi a pani učiteľke. Otcovi povedal, že ho obžalovaný takto zbil a
ten mu na to povedal, že to vyrieši a že už ho nebude biť. Pani učiteľke
tiež ukázal modriny a ona to potom hovorila otcovi. Obžalovaný mu tiež vulgárne nadával, že je „debil",
„kokot" a že je „sprostý" a „hlúpy". Takto mu nadával každý deň s tým, že on na to nereagoval, lebo by
ho zbil. Pri tomto nebol nikto prítomný. V byte žila len jeho mama, sestra a bratranec. Oni to nevideli,

lebo sestra chodila do škôlky, bratranec na gymnázium
a mama bola v robote alebo niekde inde. Obžalovaný sa k nemu takto správal, keď nikto nebol doma.
Dialo sa to v D. D. R. B.. J.H. v byte, keď tam ešte žil. Následne odtiaľ odišiel k otcovi do R., kde mu je
veľmi dobre a nikto mu tam nerobí zle. V Bystrici bolo veľmi zle. Ubližovali mu, nadávali, nechovali sa k
nemu pekne ani dobre. Boli bitky a nadávanie. Cítil bolesť, plakával, každý deň bol smutný a trápil sa.

V zime a na jeseň ho obžalovaný raz alebo dvakrát za týždeň aj zamkýnal na balkóne, pričom nevedel
prečo. Bol tam vymknutý asi 10 alebo 15 minút. Bola mu tam zima, oblečený bol v domácom a bez
mikiny, len s krátkymi rukávmi. Obžalovaný sa k nemu začal zle správať zhruba od doby, kedy mal šesť
alebo sedem rokov.

Svedok Ing. A. J. uviedol, že po rozvode s bývalou manželkou X.. X. Č. bol ich syn I. J. pridelený matke.
Dňa 12.09.2015 bol syn u neho v R., kde mu večer, s plačom povedal, že ho obžalovaný bije a to až
tak, že má po tele modriny. Ďalej mu povedal, že ho bije bezdôvodne, hlavne v neprítomnosti matky
alebo keď bola v sprche a že to trvá dlhšie. Obžalovaný mu povedal, že keď to niekomu povie, tak hozase zbije. Tiež mu povedal, že raz to povedal mame, ale neverila mu, nijako to neriešila a navyše mu
povedala, nech si nevymýšľa, lebo inak dostane bitku. S touto situáciou oboznámil
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici a tiež na obžalovaného podal

trestné oznámenie. Sebastián mu podrobne opísal, akým spôsobom ho obžalovaný
„šikanoval", pričom mu uviedol, že ho bil päsťami do brucha, hrudníka, chrbta a po
nohách. Pri tom mu ukazoval modriny, ktoré mal po celom tele z tej bitky. Tiež mu
hovoril, že obžalovaný ho bezdôvodne fackal a nadával mu do „debilov", „hnusákov" a
„hajzlov". Bál sa obžalovaného a bál sa byť v jeho prítomnosti aj keď tam bola matka.

Ďalej mu rozprával, že obžalovaný ho nútil nosiť mu jedlo a pitie pred televízor
a nedovolil mu sedieť a obedovať za jedným stolom. Veľakrát mohol jesť až potom,
keď sa najedol obžalovaný a veľakrát jedol len zvyšky jedla napr. kôrky z chleba. Keď
jedol mimo stola, za stolom sedel obžalovaný spolu s matkou. Keď neposlúchol jeho príkazy
musel písať tresty napr. 50-krát, že je hlúpy a hnusný a keď to odmietol
písať, obžalovaný ho vyzliekol do tielka a zamkol ho na balkóne. Takéto veci mu

robil viackrát a to aj v zime. I. sa dňa 21.10.2015 odmietol vrátiť do
Banskej Bystrice, odmietol sa stretnúť s matkou aj s obžalovaným. Mával nočné mory,
budieval sa s plačom, lebo sa bál, že sa bude musieť vrátiť naspäť do Banskej
Bystrice. Ďalej uviedol, že triedna učiteľka K.. J. mu tiež
potvrdila, že jej I. ukazoval modriny na nohách a že jej povedal, že ho

obžalovaný bije.

Svedkyňa Ing. X. Č. matkou obžalovaného a maloletého I. J. a dcéry E. J., vo svojej výpovedi uviedla,
že po rozvode s X.. A. J.
bol I. zverený do jej opatery a v roku 2015 jej ho súd odňal zo starostlivosti

a zveril ho jeho otcovi do R.. X.. A. J. už od roku 2014 nebol spokojný s
tým, že nemá syna pri sebe. Už počas rozvodového konania chcel, aby mu ho súd
zveril do opatery, pričom dcéru E. nechcel. Exmanžel bol vždy až chorobne
naviazaný na neho a uprednostňoval ho. Bol na neho naviazaný až nadmieru a voči
dcére sa správal, ako keby pre neho neexistovala. Ona medzi deťmi rozdiely

nerobila. Snažila sa byť spravodlivou a láskavou mamou ku všetkým svojim deťom
rovnako. Veľmi sa jej dotklo, keď sa v októbri 2015 dozvedela, že syn bol zo školy
prevzatý otcom, pričom ona nemala vedomosť o súdom vydanom predbežnom
opatrení. Vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá je obžalovanému kladená za vinu,
odmietla prítomnosť akéhokoľvek týrania. Vzťah medzi obžalovaným a bratom

I. nebol vôbec konfliktný. Tento sa jej nikdy nesťažoval na správanie obžalovaného. Určite by si ako
matka všimla zmeny v ich vzťahu, v správaní
a aj prípadné podliatiny. Nič také tak však nebolo. Ako žiak základnej školy mal vždy
samé jednotky na vysvedčení. Poprela, že by sa zhoršil prospechovo. Poukázala na vyjadrenie
súkromného centra voľného času zo dňa 03.11.2015, z ktorého vyplýva, že tento pôsobil vyrovnane

a s pozitívnym prístupom. Uviedli v ňom, že I. je „spokojné dieťa". Ďalej uviedla, že syn nevykazoval
žiadnu psychickú disharmóniu, vždy bol veselým bezproblémovým chlapcom a tak sa javil aj navonok.
Potom, ako I. začiatkom októbra 2015 v škole učiteľke uviedol, že modrinu mu spôsobil obžalovaný, jej
v kuchyni na stole nechal rukou písaný lístoček v znení „Mami, to čo som hovoril v škole o tej modrine
čo mám na oku nebola

pravda, včera mi nechtiac hodil fľašu O.". O. je syn od susedov, pričom
ho počula, ako sa ospravedlňoval I., keď sa stretli pred panelákom. Toto
sa udialo asi týždeň pred vydaním predbežného opatrenia súdom. Klamanie
I. a celé trestné stíhanie považovala za výsledok navádzania a vplyvu jej
exmanžela na I.E.. Od 20.10.2015 jej bol úplne odopretý styk so

I. a exmanžel s ním psychicky manipuluje za tým účelom, aby mohol
zostať v jeho opatere natrvalo. Ďalej uviedla, že obžalovaný mal záujem o brata
I. už od útleho detstva a z malého bračeka sa tešil. Od narodenia jej
dobrovoľne s ním pomáhal. Otec maloletého na neho už počas rozvodového
konania začal vplývať rečami, že obžalovaný nie je jeho brat a že ona sa o neho

poriadne nestará. Takými rečami manipuloval a upravoval jeho detskú myseľ. O svoje deti sa aj po
odsťahovaní z R. riadne starala. Od decembra 2012 jej so
starostlivosťou pomerne často pomáhala aj jej matka O. Č.. S deťmi jej
pomáhala aj známa O. Q.. Odmietla, že deťom neposkytovala dostatočnúrodičovskú starostlivosť. Tiež odmietla, že by obžalovaný mal negatívne a cielene
ubližovať alebo dokonca týrať I.. Mali medzi sebou úplne bežný
a normálny vzťah. Občas mohli mať nejaké spory ako nerovesníci alebo sa mohli aj

verbálne pohádať, ale to bolo len občas a úplne v norme, ako to medzi deťmi chodí.
S deťmi chodila aj na plaváreň alebo turistiku a modriny by si určite všimla už pri
bežnej hygiene. Pokiaľ tento mal aj nejakú modrinku, tak určite nie z bitky od
obžalovaného. Bežné modrinky občas mohol mať zo športových aktivít.

Svedkyňa O. Č., stará matka obžalovaného a mal. Sebastiána J. ako aj matka X.. X. Č. uviedla, že
bývalý zať X.. A. J. uprednostňoval kariéru a zanedbával rodinu. Dcére X.. X. Č. s maloletým synom po
jeho narodení pomáhal obžalovaný. X.. J. nikdy nebral obžalovaného za vlastného, pričom on to cítil a
bál sa ho. X.. J. sa nesprával pekne ani k jej dcére ani k obžalovanému. Dcéra mala ku všetkým deťom
vždy rovnaký prístup, nikoho neuprednostňovala ani nezanedbávala. Ako sa dcéra s deťmi prisťahovala
do Banskej Bystrice, chodila k nim často na návštevu a pomáhať. Keďže dcéra musela robiť aj cez

víkendy, často bola s deťmi ona. Deti určite nezostávali nikdy samé doma. Niekedy ich brala aj k sebe
na Polomku. Všetci traja u nej trávili aj celé dva mesiace letných prázdnin. Kým obžalovaný žil v Nitre,
X.. J. ho doslova šikanoval, nemal k nemu pekný vzťah, často ho kritizoval. Nikdy si nevšimla, že by sa
obžalovaný zle správal k I., určite ho netýral. O týraní by vedela, lebo s nimi bola veľmi často. Vnuka
vnímala ako šťastného chlapčeka, ktorému nikto nič zlé nespôsoboval. X.. A. J. robí aj v súčasnej

dobe dcére prieky a vymýšľa si. Zneužil maloletého a spolu dosiahli toto obvinenie, len aby mohol byť
syn s ním. Vnímala, že X.. A. J. so I. manipuluje. Ďalej uviedla, že nikdy nevidela ani nepočula, že
by obžalovaný bil maloletého, vulgárne mu nadával alebo ho šikanoval. Obžalovaného dobre pozná a
preto to úplne vylučuje. Obžalovaný s bratom nemali vzájomné nezhody ako súrodenci a tento určite
nikdy nemohol mať žiadne modriny od obžalovaného z bitiek. Občas mohol mať nejakú modrinku zo

športových aktivít alebo bežných detských hier.

Svedok F. C. uviedol, že so svojou tetou X.. X. Č. a jej deťmi žil počas školského roka v spoločnej
domácnosti už od septembra 2012. Do Banskej Bystrice dochádzal vždy na celý týždeň a na víkend
cestoval za rodičmi a babkou do obce Polomka. S tetou ani s jej deťmi nikdy nemali žiadne problémy.

Poznáichdobre,ajichrodinnéavzťahovépomery.MedziobžalovanýmaI.nebolinikdyžiadnevážnejšie
konflikty. Dobré vzťahy mal k obžalovanému aj I.. Kým tento žil s nimi, tak sa vídali a hrali alebo aspoň
rozprávali dennodenne. Nikdy nevidel, že by obžalovaný a I. mali medzi sebou vážnejší problém, žili
normálne, pričom obžalovaný chodil po brata do školy. U I. nevnímal žiadny psychický problém alebo
strach

z obžalovaného. Obžalovaný sa o neho staral aj doma, ak tam nebola ich matka. Nabral mu jedlo, ak bol
hladný, potom sa obvykle posadili pred televízorom v obývačke. I. si normálne robieval sám úlohy alebo
sa hral s legom. Takto sa hrávali aj s E. bez toho, aby ich obvinený nejako rušil. Niekedy sa obžalovaný s
bratom aj pohádali, ale to nebolo vážne a ani časté, skôr banality. Nikdy to neprerástlo do vážnej hádky
alebonebodajdobitky.Žiadnefyzickénásiliemedziniminevidel.Obžalovanýnemalvpovaheagresivitu.

Nepadali tam ani nadávky. Nikdy nebol svedkom toho, že by obžalovaný bratovi zakazoval jesť pri stole
ani toho, že by si obžalovaný od neho nechal nosiť jedlo a pitie. Na I. nevidel žiadne modriny, ani sa na
nič také nesťažoval. Nestalo sa to, že by obžalovaný brata zatváral na balkón.

Svedkyňa K.. S. C. sestra X.. X. Č., teta obžalovaného a maloletého uviedla, že odkedy býva jej sestra

s deťmi v Banskej Bystrici, často ich navštevovala. Obžalovaného pozná ako milého chlapca, nikdy ho
nevnímala ako agresívneho. Vzťah medzi obžalovaným a jeho bratom I. nevnímala ako problematický.
Keď bola u nich, I. nemal nikdy žiadne modriny, prejavy strachu alebo úzkosti. Už počas rozvodového
konania jej sestry bolo zrejmé, že I. je manipulovaný svojim otcom. Tento ho uprednostňoval aj pred
dcérou E.. Čo tvrdí I., je nezmysel. Matka ani obžalovaný k nemu nemali nepriateľský vzťah. Tvrdenia,

že mal stolovať na podlahe, že ho obžalovaný šikanoval a vymkýnal na balkóne, sú výmysly. Obžalovaný
je rozumný chlapec, k bratovi vo všetkom pristupoval náležite a dokonca sa o neho aj veľa staral. Cez
letné prázdniny deti chodili k nim na Polomku a teda všetky deti mala na očiach. I. ešte koncom leta
2015 sám od seba spontánne prehlasoval „teta,
akí sme šťastní". Preto je nezmysel, že by v septembri 2015 tvrdil, že je šikanovaný.

Podľa nej je psychicky ovplyvnený X.. J.. Deň pred tým, ako ho zobrali zo školy do
Nitry, sa boli kúpať na Kováčovej, pričom I. po celú dobu vyhľadával svoju
matku a objímal ju. O dva mesiace na Vianoce 2015, keď išla matka do Nitry
s darčekom, tento agresívne vybehol na chodbu so slovami „zmizni ty hlúpa mama!".X.. J. nemal dobrý vzťah k obžalovanému, doslova ho šikanoval. Medzi
Sebastiánom a obžalovaným nikdy nevidela žiadnu bitku.

Svedok X.. N. C.,švagormatky obžalovaného a maloletého, ku vzťahom medzi obžalovaným J. D. a mal.
I. J. uviedol, že títo chodili k nim na Polomku, pričom mali normálny súrodenecký vzťah, nezaregistroval
medzinimižiadneproblémy, bitky,šikanyaaniI.sanastaršiehobratanesťažoval.Staršíbratsavenoval
mladšiemu bratovi, hrával sa sním, chodil po neho do školy.

Svedkyňa O. Q. uviedla, že rodinu X.. X. Č. pozná
veľmi dobre, nakoľko sú dobré kamarátky. Často ich navštevovala a tiež zvykla deti
aj strážiť, keď bola ich matka v práci. I. mal s obžalovaným dobrý vzťah.
Obžalovaný ho určite nijako netýral. Mal ho veľmi rád a prejavy radosti z prítomnosti
obžalovaného vždy videla aj na I.. Nebola svedkom žiadnej závažnejšej
hádky medzi nimi. Od návštev u otca sa I. vracal zmenený a nepríjemný. U otca bol uprednostňovaný

aj pred sestrou E.. Po návrate od otca bol I.
k obžalovanému vždy panovačný, rozkazoval mu a vyžadoval, aby plnil len jeho vôľu.
Toto osobne videla, ak sa o deti starala v pondelok. Po návrate z R. bol I.
asi dva dni ako vymenený, s nikým sa nezniesol, do každého slovne vŕtal, do sestry
aj fyzicky päsťami, provokoval okolie odvrávaním a trucovaním. Takéto správanie

bolo asi z vplyvu jeho otca. Nikdy nebola svedkom žiadnej bitky I. od
matky ani od obžalovaného, nadávok ani inej formy trestania maloletého. Je vylúčené, že by jedol kôrky
chleba na podlahe. Vždy, keď tam bola, sa stolovalo pri stole. Nikdy nevnímala ani od I. nepočula, že
by ho obžalovaný vymkol na balkóne.

Svedkyňa K. D., uviedla, že obžalovaného J. D. pozná od vtedy, ako sa prisťahovali na Kováčovú, keď
mal 5 rokov, pričom ho vodila do škôlky, keď nebola prítomná jeho mama, starala sa oňho. Takto to
mohlo prebiehať asi 3 roky, kým sa rodina D.J. nepresťahovala do Nitry. K skutočnostiam, ktoré sa
obžalovanému kladú za vinu uviedla, že to by nikdy nepovedala, nakoľko sa jednalo o dobrého chlapca,
dobrého brata. Bol to slušne vychovaný chlapec, počúval na slovo, nemôžem na neho nič zlé povedať.

KeďsamalýI.narodil,taksaJ.D.omaléhoI.staral,hralsasním,malhostrašnerád.Keďsaodsťahovali
do Nitry, a keď prišli na Kováčovú na kúpalisko, tak sa J. D. deťom venoval, snažil sa ich naučiť plávať.
Medzi súrodencami J. O. I. si nikdy nevšimla žiadne problémy, vždy sa správali dobre. Keď bola v byte
na J. C. D. D., a to v čase, keď sa obe deti vrátili z Nitry, I. O. E., boli podráždené, I. hádzal kocky do
E. a taktiež sa deti vrátili hladné. Stalo sa, že 2-3 x do mesiaca strážila tieto deti v priebehu týždňa na

J. B. C. D. D., za jej prítomnosti bol I. väčšinou pri počítači s J.Á. a malá E. si kreslila. J. na deti nikdy
ruku nepoložil. I. sa jej nikdy nesťažoval na správanie J.Á. D..

Svedkyňa K. F. vypovedala, že je susedou X.. X. Č..
Z ich bytu nikdy nepočula žiaden zvýšený hlas, hádky a ani krik, pričom ich byty sú

oddelené len tenkou stenou. Nikdy nepočula, že by obžalovaný kričal po súrodencoch
a ani podozrivé zvuky, ktoré by nasvedčovali fyzickému konfliktu medzi deťmi.
Vnímala ich ako normálnych, slušných a bezproblémových susedov. Taktiež nikdy
nevidela ani nepočula nič, čo by nasvedčovalo tomu, že I. bol vymknutý na
lodžii, pokiaľ by k tomu došlo, tak mi o tom vedela, nakoľko lodžie majú tesne vedľa seba.

Svedkyňa K.. K. J. triedna učiteľka I. J. na Základnej škole Štefana Moysesa v Banskej Bystrici uviedla,
že Sebastián mal dobré vzdelávacie výsledky a tiež spolupráca s matkou bola dobrá. V septembri 2015
ju vyhľadal otec maloletého a informoval ju, že si počas letných prázdnin všimol na jeho tele modriny,
pričom uviedol, že tie mu mal spôsobiť obžalovaný. Ona na ňom však za celý čas nespozorovala žiadne

modriny ani stopy po bitke. Po rozhovore s jeho otcom si ho začala viac všímať a pýtala sa ho, či nemá
nejaké problémy. Obvykle sa nesťažoval na nič. Pri jednom rozhovore si u neho všimla menšiu modrinku
nad obočím a na lýtku zozadu. Tieto neboli nijako výrazné.
I. jej povedal, že ho obžalovaný kopol do nohy a udrel po tvári. Potom to riešili aj s jeho matkou, pričom
tá nepripúšťala, že by I. modriny urobil obžalovaný a tento na tom zase trval. K ručne napísanému

lístočku (na ktorom sa mal I. ospravedlňovať matke) uviedla, že toto písmo spoľahlivo identifikuje ako
písmo maloletého, nakoľko jeho písmo dobre pozná. Ďalej uviedla, že nemala dojem, že by I. za celé
dva ročníky nejako trpel, lebo to by sa musel správať inak, ako sa správal. Bol živý, vodcovský typ,
aktívny. Nemal žiadne depresie ani strach. Zmena nastala na začiatku tretieho ročníka pred odchodomz Banskej Bystrice. Medzi spolužiakmi prejavoval agresivitu v správaní verbálne aj fyzicky. Robil prieky
spolužiakom a na napomenutie reagoval s plačom.

SvedkyňaO.I.vychovávateľka I.vškolskomklubevprvomročníkunaZákladnejškoleŠtefanaMoysesa
v Banskej Bystrici, uviedla, že zo školského klubu ho vyzdvihovala jeho mama alebo obžalovaný. I. sa
s obžalovaným vždy k sebe správali slušne. Obžalovaný mu pomáhal pri obliekaní, zobral mu tašku. I.
sa nikdy na nič nesťažoval. Bol usmievavý, veselý, živý, vyrovnaný a nikdy u neho nevnímala stres
alebo strach ísť domov. Vzhľadom na jeho vonkajší prejav je nepravdepodobné, že

by bol týraný.

Svedkyňa K.. Q. J. vychovávateľka I. v školskom klube v druhom ročníku, uviedla, že po I. chodila mama
alebo obžalovaný,
pričom tento vystupoval vždy slušne. Nikdy na neho nezvýšil hlas, pomáhal mu
s taškou a pri prezliekaní. Tento z neho nemal žiadnu viditeľnú obavu, tešil sa

domov. Obžalovaného pred ňou I. nikdy nespomínal. Pri preberaní maloletého nespozorovala nič
neobvyklé, žiadny nepriateľský prejav. I. bol celý druhý ročník v pohode, bez prejavov strachu, milý
a usmievavý. Nemala žiadnu vedomosť o nejakom týraní. Maloletý nikdy nič také nepovedal, ani
nezbadala na ňom žiadne známky týrania či už fyzické alebo psychické.

Svedkyňa K.. Q. S. uviedla, že je družkou X.. A.
. V septembri 2015 sa I. o svojich problémoch zdôveril otcovi, ktorý
jej to následne prerozprával. Povedal jej, že obžalovaný tohto bil, ponižoval zákazmi
vyjadrovania názorov, využíval na nosenie jedla a pitia a nadával mu. Spozorovala
u neho zhoršenie prospechu a tiež stres z návratu k matke do Banskej Bystrice,

kedy tento aj vracal, čo mohlo mať psychický pôvod z toho, že mal ísť domov do
Banskej Bystrice. I. to dokonca domovom ani nenazýval, ale sa vyjadril, že
domov je tam, kde je tatino. Sama nikdy nebola svedkom žiadneho týrania, ale
videla modriny, ktoré mal na prelome leta a jesene 2015 na nohách. Boli to normálne
stredne veľké modriny, ktorým najprv nepripisovala pozornosť. Následne vnímala

zmeny v správaní u I.. Časom jej tento vravel, že bol vymkýnaný na
balkóne, že ho na Vianoce zavreli v izbe a on až na druhý deň zistil, že boli Vianoce.
Tiež jej vravel, že musel jedávať na podlahe. Keď prišiel do Nitry, nemohol spávať,
budil sa s plačom.

Svedkyňa E. J. stará mama maloletého I. uviedla, že sa jej vnuk sťažoval, že mu obžalovaný robil zle,
nadával mu, bil ho, musel písať rôzne tresty, napr. 50-krát že je hlupák a obsluhovať obžalovaného.
Vnuk sa bál o tom hovoriť, keď o tom rozprával, tak plakal. Od syna mala vedomosť, že I. musel jedávať
na zemi a nesmel od nich nič zobrať domov, lebo mu to vyhodili z okna alebo do koša. Radšej zostával
v družine, ako by mal ísť domov. V noci zvykol zo sna vykrikovať, že nepôjde do Bystrice.

K.. S. J. uviedla, že maloletý I. je jej synovec a je sestrou X.. A. J.. Synovec sa nevyjadroval pozitívne k
obžalovanému a nebol rád v prítomnosti obžalovaného. Osobne nebola prítomná pri nejakom konflikte.
Maloletý mal strach čokoľvek povedať k obžalovanému. Strach sa u neho prejavoval vrátiť sa domov,
nepovedal to, ale bolo na ňom vidieť nervozitu. Brat jej povedal, že I. je šikanovaný. Synovec sa zveroval

svojmu otcovi a starej mame.

Svedok K.. K. O. triedny učiteľ I. na základnej škole v Nitre, ho charakterizoval ako dobrého žiaka,
kamarátskeho, usmievavého. Nikdy sa mu nezdôveril so žiadnymi problémami. Ak sa preberala téma
rodiny, prestal byť aktívny, nechcel o tom hovoriť, najmä o vzťahu s matkou. Sprostredkovane mal

vedomosť, že I. odmietol odísť s mamou z družiny. Taktiež vnímal nadštandardnú starostlivosť o I. zo
strany otca.

Svedkyňa N.. K. I. uviedla, že maloletého I.
vyšetrovala ako klinická psychologička v období októbra 2013 až februára 2014 za

účelom zistenia, či zvládne výsluch pred súdom v konaní o zverení detí do
starostlivosti rodičov. Uviedla, že nešlo o kompletné psychologické vyšetrenie, lebo
maloletého potom ďalej nemala možnosť sledovať dlhšie. Pri vyšetreniach však
nespozorovala žiadne náznaky týrania.Svedok S. N. sa vyjadroval k verbálnemu konfliktu medzi obžalovaným a X.. A. J.. K samotnému skutku
sa vyjadriť nevedel.

V prípravnom konaní bola vo veci pribratá znalkyňa z odboru psychiatria K.. S. D.. Zo znaleckého
posudku je zistiteľné, že u maloletého nie sú prítomné príznaky syndrómu týranej osoby. Znalkyňa
u neho zistila prejavy adaptačnej poruchy s neurotickými obranami a únikovými mechanizmami.
Nejedná sa však o duševnú chorobu v užšom zmysle. Uvedená porucha bola pravdepodobne vyvolaná

vystavením stresogénnej záťaži - konfliktnej situácii po nedovolenom vniknutí matky do bytu jeho
otca pred Vianocami 2015. Ako ďalší traumatizujúci stresor maloletý uviedol neprimerané správanie
obžalovaného voči nemu, pričom podľa subjektívnych udaní malo ísť o opakované znevažovanie formou
nadávok,
zastrašovania a fyzických inzultácií. U maloletého znalkyňa nezistila prítomnosť symptómov
posttraumatickej stresovej poruchy. Zmeny, ktoré u neho nastali, môžu za priaznivých okolností úplne

vymiznúť. Tento potrebuje fungovať v prostredí, kde sa cíti v bezpečí, má pocit istoty, dostatočnej citovej
saturácie. Tieto podmienky má momentálne vytvorené u otca.

V prípravnom konaní bol vypracovaný aj znalecký posudok znalkyňou
z odboru psychológia N.. K. D.. Znalkyňa v záveroch posudku

konštatovala u maloletého intelektové schopnosti v pásme priemeru, s čím
korešponduje aj úroveň pamäťových schopností. Osobnostný potenciál u neho je
znížený hlavne v oblasti racionálneho prepracovávania podnetov a situácií. Aby si
udržal psychickú rovnováhu, má tendenciu zo záťažových situácií unikať. K realite
pristupuje skôr intuitívne, emocionálne s deficitom ťažkej orientácie v zložitejších

emocionálnych situáciách, ktorým sa snaží vyhýbať. Vzhľadom na uvedené je ľahko
výchovne ovplyvniteľný autoritami. Má tendenciu k okamžitému uspokojovaniu
vlastných potrieb. Emotivita je potláčaná, málo spontánna a zároveň dochádza
u neho k prejavom emocionálnej lability, kedy emócie nie sú vôbec racionálne
korigované a brzdené. Aktuálne prežíva emocionálny zmätok. Maloletý je schopný

učiť sa a podržať informácie v dlhodobej pamäti na úrovni priemeru. V oblasti
vnímania je schopný vnímať len hrubé obrysy udalostí, často prehliada jemnejšie ale
podstatné detaily sociálnych situácií, alebo sa zameriava na to, čo je v danej situácii
nepodstatné. Z povrchných alebo nerealistických percepcií pochádza častejšie
chybný úsudok, čo oslabuje schopnosť primeranej adaptácie a determinuje výskyt

sporadicky neprimeraného správania. Kontakt s realitou je do značnej miery aj pod
vplyvom negatívnych informácií a v záťažových situáciách sa často oslabuje.
Nemožno u neho vylúčiť skresľovanie reality vplyvom povrchného, nepresného
vnímania aj pod vplyvom emócií. Vzťahy k výchovným autoritám sú silne a
nerealisticky polarizované, keď otca vníma výhradne pozitívne a matku

a obžalovaného výhradne negatívne. Vzhľadom na jeho zainteresovanie na
porozvodovom konflikte rodičov, pričom inklinuje k otcovi a má tendenciu zdieľať
jeho vnímanie matky a obžalovaného, môže mať tendenciu hodnotiť aj menej
vyhrotené situácie ako výrazne nepriateľské a negatívne. Maloletý je ľahko
ovplyvniteľný autoritou, pričom aktuálne má na neho značný vplyv otec. Tendencie

ku konfabulácii zistené neboli. Aktuálne je u neho výrazný negativizmus a tendencia
k opozičníctvu voči okoliu, ktoré bránia vo vytváraní kompromisov. Vo vzťahoch je
nedôverčivý, ostražitý proti potenciálnej hrozbe z okolia a prípadné ťažkosti pripisuje
okoliu bez ohľadu na realitu. Ďalej uviedla, že ak by sa so I. zaobchádzalo v rodine tak, ako to tento
opisuje, boli by u neho prítomné výrazné poruchy pozornosti, ktoré by mu sťažovali vzdelávanie v škole

a agresívne prejavy by realizoval aj vo vzťahu k iným
alebo by bol naopak utiahnutý, bojazlivý s ťažkosťami v interpersonálnych kontaktoch. Maloletý sa javí
byť v koalícii s otcom, ktorého vníma výlučne pozitívne a naopak matku vníma výlučne negatívne. Takáto
polarizácia vnímania je s vysokou pravdepodobnosťou nereálna a skreslená. Na hlavnom pojednávaní
doplnila, že maloletý je ovplyvnený s tým, v akom konflikte žije, on sa presvedčí, že je to tak, a tak to

potom interpretuje. Fakty si môže pamätať, tie môže opísať verne, interpretácia, aký to malo význam,
čo sa stalo, to môže byť skreslené. Keď má negatívny vzťah k osobe, interpretuje situáciu negatívne.Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinnými dôkazmi založenými v trestnom spise
rozsudkami Okresného a Krajského súdu Nitra, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica,
charakteristikami a hodnoteniami maloletého I., čestným prehlásením predložené matkou maloletého,

rukou písaný odkaz predložený matkou, správami a vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Bystrica a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, lekárskymi a psychologickými správami
a ďalšími listinnými dôkazmi.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní navrhla opätovne vypočuť mal. I. J., senát tento návrh odmietol

vykonať, nakoľko nezistil dôvod na opätovné vypočutie maloletého, pritom vzal do úvahy aj vyjadrenie
znalkýň N.. K. D. O. K.. S. D., ktoré neodporučili opätovný výsluch maloletého. Súd pri rozhodovaní
prihliadal aj na ust. § 135 Tr. por., podľa ktorého maloletého svedka možno opakovane vypočuť lev
výnimočne. V danom prípade ne o nevyhnutný prípad výsluchu maloletého svedka , nakoľko jeho
výpoveď, bola v prípravnom konaní vykonaná predpísaným spôsobom, a to aj za účasti prokurátorky. Z
uvedených dôvodov bola, preto výpoveď maloletého na hlavnom pojednávaní prehratá na technickom

zariadení na prenos obrazu a zvuku.

Súd taktiež nevyhovel návrhu obhajoby na nariadenie psychologického vyšetrenie otca maloletého, X..
A. J., nakoľko nezistil žiadny relevantný dôvod na takýto postup.

Žalovaného trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d)
Trestného zákona účinného do 31.12. 2015 sa dopustí, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie; bitím, kopaním, údermi,
spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym
sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním

alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej
bezpečnosť a konania sa dopustí závažnejším spôsobom konania.

Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti

alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Osobou
blízkou sa rozumie príbuzný v priamom rade, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke len vtedy, ak by ujmu,
ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú. Týranie je zlé zaobchádzanie
so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou,

ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie.
Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná
osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pod pojmom fyzické
alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými
bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky, prechodný

čas. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Z vykonaného dokazovania je zistiteľné, že súd mal dve diametrálne odlišné varianty skutkového deja,
na jednej strane opísaný obžalovaným a jeho príbuznými X.. X. Č., O. Č., F. C., K.. S. C. O. X.. N.
C., svedkami K. F., K. D. O. O. Q. na druhej strane opísaný poškodeným maloletým I. a jeho otcom

X.. A. J., K.. Q. S., E. J. O. K.. S. J.. Zo žalovaného trestného činu je obžalovaný priamo usvedčovaný
iba výpoveďou poškodeného, a nepriamo výpoveďou otca maloletého a je ho príbuznými. Iné dôkazy,
ktoré by usvedčovali obžalovaného, neboli zo strany prokuratúry v konaní pred súdom produkované.
Aj keď maloletý usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku, za danej dôkaznej situácie však ide
o tvrdenie proti tvrdeniu a žiadne ďalšie, a to ani nepriame dôkazy vinu obžalovaného objektívne

nepreukazujú. Súd pri verifikácii výpovede maloletého a jeho otca X.. A. J. vychádzal aj zo záverov
posudkov znalkýň z odboru psychológie a z odboru psychiatrie. Znalkyňa z odboru psychiatria K.. S. D.
u maloletého nezistila prítomnosť symptómov posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyňa z odboru
psychológia N.. K. D. uviedla, že ak by sa so I. zaobchádzalo v rodine tak, ako to tento opisuje, boli by
u neho prítomné výrazné poruchy pozornosti, ktoré by mu sťažovali vzdelávanie v škole a agresívne

prejavy by realizoval aj vo vzťahu k iným alebo by bol naopak utiahnutý, bojazlivý s ťažkosťami v
interpersonálnych kontaktoch. Súd taktiež prihliadal aj k výpovediam triednej učiteľky maloletého a
výpovediam vychovávateliek, ktoré uviedli, že u maloletého nezistili, že by bol týraný. Taktiež klinická
psychologička N.. K. I., ktorá maloletého I. vyšetrovala v období októbra 2013 až februára 2014 privyšetreniach u neho nespozorovala žiadne náznaky týrania. Súd preto považuje za potrebné uviesť,
že samotná výpoveď poškodeného nepostačuje na to, aby mohol byť obžalovaný uznaný za vinného
zo žalovaného skutku. Vykonané dôkazy totiž vylučujú spoľahlivý záver o vine obžalovaného. Vo veci

boli vykonané všetky dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu, ale tieto nestačili pre uznanie
viny obžalovaného a v súčasnosti už nie je možné vykonať iné dôkazy za účelom vyvrátiť dôvodné
pochybnosti.

Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva pravidlo, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej

otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech
obžalovaného - in dubio pro reo.

Keďže v konaní zo strany obžaloby neboli produkované žiadne také dôkazy, ktoré by nad akúkoľvek
pochybnosť preukázali, že obžalovaný týral maloletého spôsobom popísaným v žalovanom skutku,
preto súd obžalovaného spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho vôli.
Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.