Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 54Er/868/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211286
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lívia Fodorová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115211286.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpený Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, proti povinnému G. O., B.. XX.XX.XXXX, L. X, V. I., vedenej pod spisovou značkou
EX 26517/2015 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka 60, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 562,36 Eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov
exekúcie vo výške 23,64 EUR, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade sa oprávnený domáha vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie sumy 562,36 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 15824/09 zo dňa
16.11.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť
dňa 07.01.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu

súdu dňa 13.05.2015.

V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie sumy 562,36 Eur spolu s úrokom
z omeškania a nahradenie trov konania vo výške 163,87 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku.

Exekučnému súdu je z úradnej činnosti známa skutočnosť, ktorú v zmysle § 121 Občianskeho súdneho
poriadku netreba dokazovať, že na Okresnom súde Trnava sa viedlo konanie pod sp. zn. 18Er/36/2010
medzi totožnými účastníkmi ako v prejednávanej veci, t.j. oprávneným bola spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35 807 598 a povinným bol G. O., nar. XX.XX.XXXX. Ako exekučný titul v uvedenom
konaní oprávnený predložil totožný rozhodcovský rozsudok ako v prejednávanej veci, t.j. rozhodcovský
rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská,

a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 15824/09 zo dňa 16.11.2009.

Vo vyššie označenom konaní Okresný súd Trnava uznesením č.k. 18Er/36/2010-38 zo dňa 06.09.2012
zastavil konanie, nakoľko uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a v tomto prípade dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie
pred rozhodcovským súdom vo svojich dôsledkoch viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá

ochrana, ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice 87/102/EHS,
ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľskýchúveroch. Označené uznesenie Okresného súdu Trnava o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť
dňa 25.10.2012.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), na výkon
rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých

môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 1 a 3 O.s.p., doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je

právoplatný. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku
podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť v súlade s ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p.
Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo

prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré
výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej
existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva

predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak
vyplývazrovnakéhoskutku).Pokiaľideototožnosťúčastníkov,niejevýznamné,čirovnakéosobymajúv

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní
vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie
sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie (porov. napr. uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 5 Cdo 232/2012).

V prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného na základe
toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil ako exekučný titul v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 18Er/36/2010, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Súd mal

teda preukázané, že v prejednávanej veci sa jedná o exekučné konanie začaté na základe návrhu medzi
tými istými účastníkmi ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté.

Čo sa týka totožnosti predmetu konania vo vzťahu k skúmaniu procesných podmienok, konkrétne či sa
nejedná o konanie zaťažené prekážkou právoplatne rozhodnutej veci, v exekučnom konaní je takýmto

predmetom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného
titulu. Nakoľko v exekučnom konaní sa meritórne nerozhoduje o splnení určitej povinnosti, príp. o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, exekučné konanie môže predstavovať prekážku
res iudicata len vo vzťahu k inému exekučnému konaniu. Ďalším špecifikom, ktoré je nutné vziať do
úvahy, je skutočnosť, že nie každé rozhodnutie exekučného súdu vo veci založí prekážku res iudicata.

Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá
prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého
exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto
bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne

vykonateľný, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie
na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie.
Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, zastavenie exekúcie z iného
dôvoduužnie.Napríkladzastavenieexekúciepodľa§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadkuzdôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej

a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
Na druhej strane napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z
dôvodu,žepovydaníexekučnéhotituluzanikloprávonímpriznané,prekážkuresiudicatazakladá.Preto
vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo
vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa dané konanie skončilo, je potrebné skúmať povahu tohto
rozhodnutia predtým, než sa príjme záver o existencii nedostatku podmienok konania, spočívajúcej v

prekážke veci rozhodnutej.

Vpredchádzajúcomexekučnomkonanívedenommedzitýmiistýmiúčastníkminatunajšomsúdepodsp.
zn. 18Er/36/2010 bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie, keď rozhodnutie rozhodcovského
súdu, ktoré zaväzuje povinného na základe rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve

je neprimeranou podmienkou. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky ako neprimeranej podmienky
v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, nemôže byť nijako konvalidované či reparované. Keďže v tomto
exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 54Er/868/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd
Trnava vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 18Er/36/2010-38 zo dňa 06.09.2012 konštatoval, že nie je

spôsobilým exekučným titulom, je nutné uzavrieť, že označené právoplatné rozhodnutie exekučného
súdu predstavuje prekážku res iudicata.

Na tomto mieste je potrebné doplniť, že k vyššie uvedeným právnym záverom dospel v skutkovo a
právne obdobnej veci, v ktorej vystupoval totožný oprávnený, aj Krajský súd v Trenčíne vo svojom

rozhodnutí sp. zn. 5CoE/20/2015 zo dňa 25.02.2015 (zverejnené na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky), keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového exekučného súdu, ktorý
zastavil exekučné konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci v skoršom exekučnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný

nedostatok podmienok konania spočívajúci v prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Takýto
nedostatok podmienok konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu, pričom súčasne bráni tomu,
aby exekučný súd skúmal podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, rovnako ako by takémuto skúmaniu bránilo napr. späťvzatie návrhu na
vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia (§ 38 ods. 3 Exekučného poriadku) alebo existencia

prekážky litispendencie (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). Exekučný súd preto exekučné konanie v
zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd pri posudzovaní, kto by mal v danom prípade nahradiť trovy exekúcie, dospel k záveru, že v
zmysle citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený tým, že podal opätovne
návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu ako v exekučnom konaní sp. zn.
18Er/36/2010, pričom predmetné exekučné konanie sp. zn. 54Er/868/2015 sa začalo neskôr

ako exekučné konanie sp.zn. 18Er/36/2010, zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu prekážky už začatej
veci, a preto ho súd zaviazal k úhrade trov exekúcie.O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203
ods.1Exekučnéhoporiadkuvsúlades§199ExekučnéhoporiadkuavyhláškouMSSRč.288/1995Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení. Podľa § 196, vety

prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových
výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo predmetné exekučné konanie dňom 14.03.2015, kedy bola spísaná zápisnica o spísaní návrhu

na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným od 01.01.2009.

Dňa 19.01.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora, v ktorom si vyčíslil trovy
exekúcie vo výške 23,64 EUR. Táto suma pozostáva z odmeny za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie do zápisnice v zmysle § 21a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), z náhrady hotových výdavkov podľa §

22 vyhlášky vo výške 3,10 EUR a 20 % DPH.

Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný súdnym exekútorom, súd priznal súdnemu exekútorovi

odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 EUR.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi uplatňovanú náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom
exekúcie podľa § 22 vyhlášky, a to poštovné vo výške 3,10 EUR (za žiadosť o vydanie poverenia,
urgencia na vydanie poverenia).

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 21a vyhlášky o 20% DPH zo sumy
19,70 EUR v celkovej sume 3,94 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi

priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej
hodnoty v aktuálnom znení.

Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej výške 23,64 EUR, na úhradu ktorých
súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.

Vodvolanísa mápopri všeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.