Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313203557
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313203557.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu O. Y., bytom F. XXX,

zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., Zobrorská 13, Košice, proti žalovanému JUDr.
Ľubošovi Bajužíkovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo F., Námestie
slobody 2, Humenné a B.. Ľ.U. K., fyzickej osobe, bývajúcej na adrese E. XXXX/X, I., o zaplatenie 48
104,79 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie 48 104,79 eur s príslušenstvom z a m i e t a proti žalovanému B.. Ľ. K. ako
fyzickej osobe, bývajúcej na adrese E. XXXX/X, I..

P r i z n á v a žalovanému v právnom postavení fyzickej osoby právo na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobcovi v celom rozsahu.

Žalobu o zaplatenie 48 104,79 eur s príslušenstvom proti žalovanému JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi,
Námestie slobody 2, Humenné, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohopodárske družstvo F.
v y l u č u j ena samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodaldňa7.7.2009natunajšísúdžalobuovypratanienehnuteľnosti-skladunachádzajúceho
sa na parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, kat. územie F.. Žalobu podal proti žalovanému JUDr.

Ľubošovi Bajužíkovi, správcovi konkurznej podstaty PD F.. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XC/XXX/XXXX.
Rozsudkom z 15.5.2012 súd podanú žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením z 27.9.2012
vrátil spis Okresnému súdu Humenné na opravu napadnutého rozsudku z dôvodu, že z rozsudku nebolo
zrejmé, či výrok sa týka len pôvodného nároku na vypratanie nehnuteľnosti alebo celkového nároku
žalobcu. Dňa 25.2.2013 okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom tak, že konanie o zaplatenie 17
873,52 eur s príslušenstvom a konanie o zaplatenie 25 000 eur s príslušenstvom vylúčil na samostatné
konanie. Uznesením z 25.7.2014 opravil dopĺňací rozsudok sp. zn. XC/XXX/XXXX z 25.2.2013 tak, že

výrok o vylúčení nárokov na samostatné konanie doplnil o sumu 5 231,27 eur. Predmetom konania teda
bola suma 48 104,79 eur.

Žalobca ešte v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX doručil súdu dňa 14.10.2010 podanie
v ktorom uviedol, že v konaní o vypratanie nebytových priestorov a zaplatenie 13 801,07 eur s
príslušenstvom za nájom nehnuteľnosti nebytových priestorov zvyšuje o čiastku od 1.2.2007 do
zaplatenia celkovej dlžnej sumy. Nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 1.2.2007 nešpecifikoval

a nijako ho neodôvodnil. Dňa 5.4.2011 doručil súdu podanie v ktorom uviedol, že mu vznikla majetková
ujma, ktorá spôsobuje obmedzenie jeho podnikateľských aktivít a ďalší rozvoj a využitie priestorov v
jeho vlastníctve. Celková čiastka spôsobenej škody predstavuje zhruba 25 000 eur. Tento nárok bližšie
nešpecifikoval, nijako ho neodôvodnil a nenavrhol v tomto smere vykonať žiadne dôkazy. Na výzvu súduprávny zástupca žalobcu doručil dňa 27.12.2012 súdu podanie, kde doplnil a upresnil podanie žalobcu
z 12.10.2010 doručené súdu dňa 14.10.2010 tak, že žalovaného označil ako B.. Ľ. K., G. A. X, I. a
petit žaloby upresnil tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 17 873,52 eur, spolu s úrokom

z omeškania z jednotlivých čiastkových plnení za obdobie od 18.8.2007 a zároveň sumu 5 231,27
eur, spolu s úrokom z omeškania z jednotlivých čiastkových plnení od druhého dňa nasledujúceho po
doručení tohto vyjadrenia žalovanému. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 25 000
eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy od druhého dňa nasledujúceho po doručení
vyjadrenia žalovanému. Žalobu odôvodnil tak, že suma 17 873,52 eur predstavuje odplatu za užívanie

nehnuteľnosti v k. ú. F., tvoriacich predmet nájmu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.1.1999 v období od júla 2007 až do novembra 2010 a
suma 5 231,27 eur predstavuje odplatu za užívanie týchto nehnuteľností za obdobie od decembra 2010
do novembra 2011. Suma 25 000 eur nebola v podaní nijako odôvodnená.

2. Žalovaný žiadal podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej

legitimácie v danom konaní, ak žalobca aj naďalej bude trvať na tom, že v konaní vystupuje ako fyzická
osoba a nie ako správca konkurznej podstaty.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámil sa s predloženými
faktúrami, so zmluvou o nájme nehnuteľnosti, s dodatkami k tejto zmluve, s výpoveďou danej zmluvy a

s obsahom spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XC/XXX/XXXX, ako aj s obsahom spisu Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. XCbi/X/XXXX. Zistil nasledovný skutkový stav.

4. Z predloženej zmluvy č. X/XXXXXXXX o nájme nebytových priestorov mal súd za preukázané, že
ju uzatvoril žalobca ako prenajímateľ s JUDr. Ľubošom Bajužíkom, správcom konkurznej podstaty PD

F. v konkurze ako nájomcom a to dňa 7.1.1999. Predmetom nájmu bolo skladovanie ND (náhradných
dielov). K uvedenej zmluve boli uzatvorené dňa 31.12.2001 a 1.8.2002 dodatky, ktorými sa menila výška
nájomného. Listom z 31.5.2007 žalobca vypovedal k uvedenému dňu zmluvu s tým, že výpovedná
lehota začína v zmysle zmluvy plynúť prvým dňom nasledujúcim po doručení tohto vypovedania zmluvy.
Žalobca predložil podací lístok osvedčujúci skutočnosť, že vypovedanie zmluvy zasielal žalovanému

poštou dňa 8.6.2007. V konaní sa nepodarilo preukázať, kedy tento list bol žalovanému doručený, lebo
v spise sp. zn. XC/XXX/XXXX sa nachádza správa Pošty Humenné o tom, že nearchivuje evidenciu o
doručení tejto zásielky.

5. Z predložených faktúr vystavených žalobcom vyplýva, že ich adresoval JUDr. Bajužíkovi Ľubomírovi,

správcovi konkurznej podstaty PD F. a fakturoval na základe zmluvy o prenájme č. X/XXXXXXXX
uzatvorenej 1.7.1999, nájomné za obdobie od 18.8.2007 až do 30.11.2010. Faktúru za obdobie
december 2010 až november 2011 žalobca nepredložil, lebo sa mu ju nepodarilo zabezpečiť.

6. Právny zástupca žalobcu na jednotlivých pojednávaniach uviedla, že v konaní XC/XXX/XXXX bol

žalovaným označený ako správca konkurznej podstaty úpadcu PD F., ale v podaní doručenom súdu dňa
27.12.2012 bol už označený ako fyzická osoba, aj keď s adresou G. A. X, I., ktorá nie je adresou bydliska
žalovaného. Žalovaný bol označený ako fyzická osoba z dôvodu, že aj nájomná zmluva bola uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným ako fyzickou osobou a aj z predmetu nájomnej zmluvy nevyplýva, že by B..
K. vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty. Predmetom konania je nárok na odplatu za užívanie

nehnuteľností, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy z 1.7.1999. Žalovaný tieto priestory užíval, ale
neplatil žiadnu úhradu a preto žalobca žiada sumu 17 873,52 eur s príslušným úrokom z omeškania z
jednotlivých čiastkových plnení a sumu 5 231,27 eur. Suma 25 000 eur je samostatným nárokom žalobcu
na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že ako podnikateľ nemohol prenajaté priestory využívať v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Tento nárok však nebol ničím odôvodnený. Uplatnený nárok nesúvisí

s konkurzným konaním, v ktorom B.. K. vykonáva správcu konkurznej podstaty. Na pojednávaní dňa
6.10.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nárok uplatňuje aj ako správcovi konkurznej
podstaty. Na pojednávaní dňa 5.10.2017 právny zástupca uviedol, že v danom súdnom konaní vystupuje
len jeden žalovaný a to v dvoch procesných postaveniach. Ide o procesné postavenie B.. Ľ. K., fyzická
osoba a procesné postavenie JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu PD F.. Teda

žalovaným je jedna osoba, ktorá má dve procesné postavenia. Pôvodne sa žaloba viedla len proti
správcovi konkurznej podstaty, ale podaním z 20.12.2012 sa toto procesné postavenie rozšírilo aj na
fyzickú osobu.7.Žalobcavosvojejvýpovediuviedol,žekúpilurčiténebytovépriestorynaPoľnohospodárskomdružstve
v F., kde bol správcom konkurznej podstaty JUDr. Ľuboš Bajužík. Keďže nemal kde skladovať určité
veci, tak sa dohodli, že žalobca mu prenajal priestory na uskladnenie týchto vecí. V tejto zmluve žalobca

označil JUDr. Bajužíka ako správcu konkurznej podstaty a zdôvodnil ho tým, že by ho urazil, ak by
tam také označenie neuviedol. Žalovaný mu spočiatku riadne platil nájomné, ale neskôr ho prestal
platiť a žalobca ho vyzýval na zaplatenie dlhu a obrátil sa so žalobou aj na Krajský súd v Košiciach.
Potom sa obrátil aj na Okresný súd Humenné a nájomnú zmluvu vypovedal. Na pojednávaní tvrdil, že
on s konkurznou podstatou nemá nič spoločné, konkurznej podstate nič nedlhuje a ani ona jemu nič

nedlhuje. Keď mu žalovaný nájomné platil, tak nevedel z akých peňazí a bolo mu to aj jedno. Faktúry
mu posielal až do doby, kým nehnuteľnosti nepredal. S nehnuteľnosťami mal výdavky, lebo musel platiť
dane aj elektriku. V prenajatých priestoroch bolo uskladnené samé haraburdie, kancelárske skrine a
stoly z kancelárií PD F. a nepoužiteľné veci. Spočiatku nosil žalovanému faktúry osobne, ale keď ich
žalovaný prestal uhrádzať, tak ich posielal poštou a niekoľko krát ho aj vyzval na vypratanie priestorov
pre neplatenie nájomného. Priestory napokon odpredal z dôvodu, že sa stal dôchodcom a nemal z čoho

platiť náklady za tieto priestory.

8. Žalovaný žiadal podanú žalobu zamietnuť v celom rozsahu voči nemu ako fyzickej osobe. Poukázal
na to, že bol ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty PD F. a ako správca uzatvoril so
žalobcom nájomnú zmluvu. Na pojednávaní dňa 26.5.2015 uviedol, že sumu 17 873,52 eur uznal ako

správca v rámci konkurzného konania a bude predmetom uspokojovania nárokov v rámci konkurzu.
Pokiaľ ide o sumu 5 231,27 eur tak tvrdil, že táto suma nie je predmetom žiadneho konania. Sumu
25 000 eur žiadal zamietnuť, lebo žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Poukázal na konanie vedené
pred KS v Košiciach, kde vystupoval ako správca konkurznej podstaty a predmetom bol nárok na
zaplatenie nájomného z totožnej nájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že v priestoroch, ktoré si prenajal

ako správca konkurznej podstaty boli uskladnené veci z konkurzu a to náhradné diely na mechanizmy
a strojné zariadenia úpadcu, preto vždy so žalobcom jednal len ako správca konkurznej podstaty a
ako fyzická osoba si od neho nič neprenajímal. Poukázal tiež na uzatvorenú nájomnú zmluvu, kde bol
označený ako správca konkurznej podstaty a tiež na jednotlivé faktúry, v ktorých bol rovnako označený
ako správca konkurznej podstaty. Na to odkedy, dokedy a v akej výške žalobcovi uhrádzal nájomné

sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že si na to už nepamätá, ale tvrdil, že všetky finančné prostriedky, ktoré
boli žalobcovi vyplácané ako nájomné, boli z prostriedkov v rámci konkurzu. Nájomné prestal platiť
z dôvodu, že keď faktúry predložil KS v Košiciach, tak mu bolo povedané, že je to predčasné, lebo
sa o nich bude rozhodovať až pri speňažovaní majetku úpadcu. Poukázal na to, že žalobca s tým
nebol spokojný, lebo z prenájmu týchto priestorov si urobil podnikanie a prestal vykonávať akúkoľvek

inú podnikateľskú činnosť. Žalovaný potvrdil, že mu bola doručená písomná výpoveď nájomnej zmluvy
a to ako správcovi konkurznej podstaty. Po jej vypovedaní nedošlo reálne k žiadnej zmene, pretože
v prenajatých priestoroch boli vždy uskladnené len veci patriace do konkurznej podstaty úpadcu a
nič iné. Ako fyzická osoba nikdy nedisponoval žiadnymi priestormi na dvore bývalého PD F. a teda
ako fyzická osoba si ani neprenajímal žiadne nebytové priestory, ani spevnené plochy, ani nič iné

na dvore bývalého PD F.. Ako fyzická osoba nemal čo v priestoroch uskladňovať, naopak, v rámci
prebiehajúceho konkurzného konania existuje súpis hnuteľných vecí patriacich do konkurzu a sú to
veci, ktoré boli uskladnené v priestoroch, ktoré vlastnícky patrili žalobcovi a prenajímal ich správcovi
konkurznej podstaty.

Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že nárok bol špecifikovaný až
podaním doručeným súdu dňa 27.12.2012 a predmetom konania je dlžné nájomné od 18.8.2007 až do
novembra 2010, čiže medzi augustom 2007, prípadne septembrom 2007 a 27.12.2012 uplynula dlhšia
doba, než určuje § 101 Občianskeho zákonníka.

9. V konaní sa nepodarilo preukázať, či žalovaný ako správca konkurznej podstaty nepoprel pohľadávku
žalobcu proti podstate vo výške 17 873,52 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že túto pohľadávku si v
rámci konkurzného konania neuplatnil, lebo nejde o pohľadávku proti konkurznej podstate. Žalovaný na
jednom z pojednávaní uviedol, že túto pohľadávku ako správca uznal, ale ničím to nepreukázal. Krajský
súd v Košiciach uviedol, že konkurz na majetok úpadcu PD F. bol vyhlásený 5.11.1997 a všetky nároky

veriteľa proti podstate po tomto dátume sa uplatňujú výlučne u správcu konkurznej podstaty. Ak správca
túto pohľadávku neuzná, prichádza do úvahy procesný postup konkurzného súdu a v prípade sporu
vyvolaného veriteľom proti podstate, o tomto rozhoduje konkurzný súd, v danom prípade Krajský súd v
Košiciach. V konkurznom spise sa nachádza odpis rozsudku KS v Košiciach sp. zn. XCbi/X/XXXX.10. Zo spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCbi/X/XXXX súd zistil, že žalobca od 14.11.2007
viedol spor proti JUDr. Ľubošovi Bajužíkovi, správcovi konkurznej podstaty PD F.. Predmetom konania

bolo zaplatenie nájomného na základe nájomnej zmluvy zo 7.1.1999 a žalobca uplatňoval nájomné od
roku 2004 do júna 2007. V rámci daného konania rozhodoval aj Najvyšší súd SR, ktorý uznesením
z 30.4.2012 konštatoval, že pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate, lebo nájomnú zmluvu
žalovaný uzavrel po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, za účelom uskladnenia vecí tvoriacich
konkurznú podstatu a preto pohľadávka žalobcu je pohľadávkou proti podstate. Krajský súd v Košiciach

rozhodol rozsudkom z 12.11.2015 tak, že žalovaného JUDr. Ľuboša Bajužíka, správcu konkurznej
podstaty úpadcu PD F. zaviazal uhradiť žalobcovi 13 785,47 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých
čiastkových plnení. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 7.1.1999
uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov, spolu s dodatkami. Žalovaný neplatil nájomné za
prenajaté priestory a preto predmetom konania bola úhrada faktúr vystavených v období od 31.8.2004
do 4.7.2007. Z odôvodnenia rozhodnutia zároveň vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva bola

uzavretá medzi ním a B.. K.C. nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že rozhodoval o nároku na zaplatenie nájomného
na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom O. Y. a JUDr. Ľubošom Bajužíkom, správcom
konkurznej podstaty úpadcu PD F. a to za obdobie od augusta 2004 do júla 2007. Jednoznačne

konštatoval, že zmluva bola žalovaným uzatvorená v pozícii správcu konkurznej podstaty a že nárok
žalobcu je proti podstate. Právny zástupca žalobcu konštatoval, že je rozdiel v situácii, o ktorej
rozhodoval KS v Košiciach s obdobím, ktoré je predmetom konania pod sp. zn. XC/XX/XXXX, lebo došlo
k vypovedaniu nájomnej zmluvy a to listom žalobcu z 31.5.2007. Teda predmetom uplatneného nároku je
odplata za užívanie nebytových priestorov žalovaným a to za obdobie po vypovedaní nájomnej zmluvy.

12. Predmetom konania bolo zaplatenie celkovej sumy 48 104,79 eur vrátane príslušenstva. Z toho
suma 25 000 eur bola sporná, lebo žalobca tvrdil, že ide o škodu a žalovaný tvrdil, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno. Súd v tejto časti podanú žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca predmetný nárok
nijako nepreukázal, skutkovo ho neodôvodnil a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na preukázanie

tejto tvrdenej škody.

13. Pokiaľ ide o nájomné resp. žalobcom tvrdený nárok na odplatu za užívanie nebytových priestorov po
vypovedaní nájomnej zmluvy, žalovaný výšku uplatneného nároku nenamietal a preto súd mal za to, že
výška uplatneného nároku, t. j. suma 17 873,52 eur s príslušenstvom a 5 231,27 eur s príslušenstvom,

nie je medzi stranami sporu spornou.

14. Spornou bola skutočnosť, či žalovaný má túto sumu uhradiť ako fyzická osoba, alebo ako správca
konkurznej podstaty. Keďže žalobca podal žalobu tak, že označil žalovaného ako subjekt v dvoch
rozdielnych právnych postaveniach, bolo povinnosťou súdu zistiť, či žalovaný má byť zaviazaný na

úhradu žalovanej sumy či už ako fyzická osoba, alebo ako správca konkurznej podstaty. Po vykonanom
dokazovaní bolo preukázané, že žalovaný JUDr. Ľuboš Bajužík v právnom postavení fyzickej osoby nie
je v danom spore vecne pasívne legitimovaný.

15. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie
účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo

neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak
žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.

16. V konaní sa nepreukázala vecná pasívna legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby a preto súd
žalobu proti nemu v tomto právnom postavení zamietol. V konaní bolo jednoznačne preukázané a to aj
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCbi/X/XXXX, že nájomná zmluva o nájme nebytových
priestorovbolauzatvorenámedzižalobcomasprávcomkonkurznejpodstaty.Ajkeďpredmetnánájomnázmluva bola vypovedaná žalobcom, na faktickom stave užívania predmetných nebytových priestorov sa
nič nezmenilo. Žalovaný jednoznačne tvrdil, že aj po vypovedaní zmluvy zostali v nebytových priestoroch
uložené tie isté veci patriace do konkurznej podstaty úpadcu PD F.. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal

opak. Teda súd vec uzatvoril tak, že JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu PD F.
užíval priestory vo vlastníctve žalobcu aj po vypovedaní nájomnej zmluvy. Nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ preto nemôže smerovať voči B.. K. ako fyzickej osobe.
Nebolo preukázané, aby po vypovedaní nájomnej zmluvy B.. K. ako fyzická osoba priestory žalobcu
akýmkoľvek spôsobom užíval. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, aby po vypovedaní nájomnej

zmluvy boli veci patriace do konkurznej podstaty z týchto priestorov vypratané a aby tieto priestory začal
užívať B.. K.Ž. ako fyzická osoba. Preto súd proti nemu v právnom postavení fyzickej osobe žalobu
v celom rozsahu zamietol. Keďže žaloba bola zamietnutá, nebolo potrebné zaoberať sa vznesenou
námietkou premlčania.

17. K nároku žalobcu je potrebné ešte uviesť, že žalobca ho označil ako odplatu za užívanie nebytových

priestorov, ale jednotlivé faktúry fakturoval na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy a to aj čo do výšky
uplatneného nájomného, aj po vypovedaní zmluvy. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, lebo súd nárok posúdil právne tak, že ide o uplatnenie bezdôvodného
obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, lebo nájomná zmluva
bola vypovedaná. Žalobca však nemôže nárok uplatniť vo výške nájomného tak, ako bolo dohodnuté v

nájomnej zmluve, ale musel by preukázať za akú sumu sa v danom mieste a čase prenajímali obdobné
nebytové priestory. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepredložil žiaden dôkaz,
ani nenavrhol jeho vykonanie. Teda ak by aj žaloba voči žalovanému ako fyzickej osobe bola dôvodná,
musela by byť zamietnutá z dôvodu, že výška uplatneného nároku nebola preukázaná.

18. Keďže B.. K. bol žalovaným aj v právnom postavení správcu konkurznej podstaty PD F., súd tento
nárokvylúčilnasamostatnékonaniepodľaustanovenia§166ods.2CSP,lebobudepotrebnéposúdiť,či
nárok voči správcovi konkurznej podstaty nebude na ďalšie konanie a rozhodnutie postúpený Krajskému
súdu v Košiciach, ako súdu konkurznému.

19. O trovách konania žalovaného v právnom postavení fyzickej osoby súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP tak, že mu priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože bol v konaní úspešný,
lebo žaloba voči nemu bola zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.