Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 17, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tk/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118010087
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118010087.2

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka a
prísediacich Š. A. a B. V. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2018 v Banskej Bystrici takto
r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

J. C.?,

nar. XX. XX. XXXX v N. A., trvale bytom K. E. XXXX/X, N. A., toho času v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici,

u z n á v a s a v i n n ý m

z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,
p r e t o ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase od 20.50 h do 21.07 h v N. A. N. L. K. E. XXXX/X, na parkovisku pred kultúrnym
domom, v ktorom, v byte na poschodí spoločne býval s manželkou Ľ. C., narodenou XX.XX.XXXX, v
strednom stupni opitosti (1,34 - 2,01 g/kg alkoholu v krvi) v priestore služobného motorového vozidla
hliadky Obvodného oddelenia PZ Nová Baňa zn. VW Golf Combi, evidenčného čísla D., ktorá bola
na základe telefonátu P. Q. privolaná na miesto trvalého bydliska manželov za účelom preverenia

oznámenia o tom, že J. C. mal fyzicky napádať jej dcéru, Ľ. C., po tom ako Ľ. C. príslušníkom policajnej
hliadky povedala, že ona s manželom už v byte neostane, pretože sa ho bojí a nasadla do zadnej časti
predmetného služobného motorového vozidla, ku ktorému, už odchádzajúcemu, J. C. pristúpil, otvoril
na ňom ľavé zadné dvere a kuchynským nožom s čiernou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 11,3 cm,
veľkou silou a prudkosťou spôsobil Ľ. C. viaceré bodné a bodnorezné
poranenia (celkovo 6 rán) v oblasti hrudníka, ľavej časti brucha a pravého ramena, vrátane poranenia

pravej vnútornej hrudnej tepny a brušnej srdcovnice, následkom čoho utrpela šok z vykrvácania do
hrudnej a brušnej dutiny, v dôsledku ktorých zranení po prevoze do zdravotníckeho zariadenia Svet
zdravia, a.s. Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom o 22.34 h dňa XX.XX.XXXX zomrela.

teda - iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na blízkej osobe,

za to sa o d s u d z u j e :

Podľa 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona,
a § 39 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov.Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd ukladá zhabanie veci kuchynského noža.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným:

- V. M. B., W. X, XXX XX A. škodu vo výške 483,32 eur,
- F. D. W., P..B.. Z. XX, XXX XX A., J.: XX XXX XXX škodu vo výške 591,94 eur,
- P. Q. N.. XX. XX. XXXX, C. A. A. XXX, Y.. N. A. škodu vo výške 2.415,38 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodená P. Q., N.. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, Y.. N. A. so

zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodené F. C., N.. XX. XX. XXXX a maloletá N. C., N.. XX. XX. XXXX,
zastúpené V. Q., N.. XX. XX. XXXX, C. A. A. XXX, Y.. N. A., odkazujú s nárokom na náhradu škody
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného J. C.?, bola obžaloba Krajského
prokurátora Banská Bystrica sp. zn. K. XX/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.
1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase od 20.50 h do

21.07 h v N. A. N. L. K. E. XXXX/X, na parkovisku pred kultúrnym domom, v ktorom, v byte na poschodí
spoločne býval s manželkou Ľ. C.R., narodenou XX.XX.XXXX, v strednom stupni opitosti (1,34 - 2,01 g/
kg alkoholu v krvi) v priestore služobného motorového vozidla hliadky Obvodného oddelenia PZ Nová
Baňa zn. VW Golf Combi, evidenčného čísla D., ktorá bola na základe telefonátu P. Q. privolaná na
miesto trvalého bydliska manželov za účelom preverenia oznámenia o tom, že J. C. mal fyzicky napádať

jej dcéru, Ľ. C., po tom ako Ľ. C. príslušníkom policajnej hliadky povedala, že ona s manželom už v byte
neostane, pretože sa ho bojí a nasadla do zadnej časti predmetného služobného motorového vozidla,
ku ktorému, už odchádzajúcemu, J. C. pristúpil, otvoril na ňom ľavé zadné dvere a kuchynským nožom
s čiernou plastovou rukoväťou s dĺžkou čepele 11,3 cm, veľkou silou a prudkosťou spôsobil Ľ. C. viaceré
bodné a bodnorezné poranenia (celkovo 6 rán) v oblasti hrudníka, ľavej časti brucha a pravého ramena,

vrátane poranenia pravej vnútornej hrudnej tepny a brušnej srdcovnice, následkom čoho utrpela šok
z vykrvácania do hrudnej a brušnej dutiny, v dôsledku ktorých zranení po prevoze do zdravotníckeho
zariadenia Svet zdravia, a.s. Sládkovičova 11, Žiar nad Hronom o 22.34 h dňa XX.XX.XXXX zomrela.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2018 na základe vyhlásenia obžalovaného J. C.?

podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. o jeho vine zo žalovaného skutku, senát podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. vyhlásenie obžalovaného prijal a podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v
akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochranného opatrenia.

Žalovaného trestného činu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138
písm. c) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c), Tr. zákona sa dopustí, kto iného úmyselne usmrtí, a taký čin
na chránenej osobe. Objektívna stránka tohto trestného činu je charakterizovaná usmrtením človeka,
čím sa rozumie zbavenie života človeka, bez ohľadu na použité prostriedky. Ide o úmyselný trestný čin.
Tento trestný čin je podľa § 11 ods. 3 Tr. zák. obzvlášť závažným zločinom. Podľa § 15 písm. a), písm. b)

Tr. zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ, chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo vedel, že svojím konaním
môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený
(nepriamy úmysel).Konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods.1 písm. c) Tr.
zák., nakoľko iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe (manželke).

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný J. C.?bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu vraždy, v prípravnom
konaní bolo nariadené skúmanie duševného stavu obžalovaného dvoma znalcami z odboru psychiatrie,
keďže ide o posúdenie základnej otázky trestnej zodpovednosti, teda na posúdenie skutočnosti obzvlášť
dôležitej. S cieľom objasniť duševný stav obžalovaného boli do konania pribratí znalci z odboru

zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria V.. D. K., V.. T. R.K., ako aj znalkyňa z odboru psychológia,
odvetvia klinická psychológia dospelých V.. M. Č.. Znalkyne z odvetvia psychiatrie v znaleckom posudku
uzavreli, že u obžalovaného J. C. nezistili duševnú poruchu ani chorobu v užšom zmysle slova, t.j.
psychózu, a to ani v čase skutku, ani v čase vyšetrenia. Zistili poruchu osobnosti, ktorá je trvalá, liečbou
neovplyvniteľná,vovšeobecnostineznižujúcaovládajúcuarozpoznávajúcuzložkukonania.Obžalovaný
v čase skutku, mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie

mohol ovládať. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, a keďže z psychiatrického hľadiska pre
spoločnosť nebezpečný nie je, znalkyne mu nenavrhli žiadne ochranné opatrenia. Vo vzťahu k alkoholu
znalkyne konštatovali jeho zneužívanie obžalovaným bez znakov závislosti. Keďže nezistili úzus ani
abúzus iných psychoaktívnych látok, nenavrhli mu žiadne ochranné opatrenia. Znalkyňa V.. D. K. sa
vyjadrila aj k predchádzajúcim psychiatrickým hospitalizáciám obžalovaného, pričom uviedla ohľadne

liečenia počas ZVS, že vtedy pojedol lieky, čo bolo účelové lebo nechcel naozaj zomrieť ale vyplývalo
to z jeho štruktúry osobnosti, bol pri vedomí, uvedomoval si čo robí. Čo sa týka Kremnice, bol pod
vplyvom alkoholu, taktiež nebola zistená žiadna psychóza a aj hospitalizácia trvala krátko, navyše
odišiel na reverz. Užitý alkohol a medikamenty (benzodiazepíny) v čase skutku konania obžalovaného
podstatnejšie neovplyvnili, mohli deliberovať jeho osobnostné prejavy v zmysle impulzivity a agresivity,

nie však do tej miery že by došlo k oslabeniu jeho racionálneho uvažovania.

K osobnosti osoby obžalovaného sa vo svojom znaleckom posudku vyjadrila znalkyňa z odboru
psychológie. Psychologickým vyšetrením obžalovaného bolo zistené, že jeho intelektová úroveň
je ľahko podpriemerná vzhľadom k populačnej norme, jeho osobnosť je simplexnejšia, afektivita

plytká, labilná až odbrzdená, empatia a vyššie city nerozvinuté, objavuje sa impulzivita, v životnom
štýle prevládajú momenty vlastného záujmu, egocentrizmus, nízka sugestibilita, v záťaži sa u neho
stupňujú psychastenické ťažkosti (úzkostlivosť), účelové správanie, demonštratívnosť až teatrálnosť.
Osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná, nespoľahlivá, morálne uvoľnená, s možnosťou
antisociálnych, kriminálnych prejavov v správaní. Zvýšené je paranoidné nastavenie, hyperkritičnosť

voči ostatným so zhovievavosťou k sebe a neadekvátnym sebaobrazom, uplatňuje direktívne správanie
a agresívne tendencie ktorých cieľom je kontrola a manipulácia bez akejkoľvek vrelosti. Agresivita sa
javí ako dominantná osobnostná črta s ťažkosťami rešpektovať stanovené pravidlá a normy s rizikom
otvoreného agresívneho správania. Psychopatologické ukazovatele neprekračujú rámec abnormne
štruktúrovanej nezdržanlivej psychopaticky uplatňujúcej sa osobnosti s tendenciou javiť sa v lepšom

svetle a podať o sebe čo najpriaznivejší dojem. Obžalovaný bol aj je schopný vnímať sledované a
prežívané udalosti správne a úplne, zapamätať si ich a následne reprodukovať tendenčnosť ponúkaných
odpovedí je prítomná, preto klamstvo, účelové a alibistické spracovanie nemožno vylúčiť, jeho osobnosť
sleduje svoje vlastné potreby a ciele, uniká pred problémami. Motivácia činu z psychologického
hľadiska vyplýva z abnormne štruktúrovanej psychopatickej osobnosti, u ktorej agresivita a žiarlivosť,

majetníckosť patria do jej prirodzenej výbavy a v stavoch zníženej rozumovej kontroly (vplyvom
psychoaktívnych látok a vyhrotenia manželského konfliktu, ktorý vyústil do impulzívneho konania a
neznesiteľného tlaku, pretože „ona na neho nereagovala, keď ju prosil, tak dostal amok“ ) môže dôjsť
k ich odbrzdeniu.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd rozhodoval o treste.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný je počas výkonu väzby v ÚVV Banská Bystrica je
hodnotený kladne. V mieste bydliska k jeho správaniu na verejnosti neboli zistené žiadne negatívne
skutočnosti. Hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený.

Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia
zosumarizovať všetky základné pravidlá a zásady týkajúce sa ukladania trestov.Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ak súd ukladá

trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň za splnenia podmienok uvedených pod jednotlivými
písmenami v odseku 8 tohto ustanovenia rozhodnúť aj o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody nie je prípustné. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v Trestnom zákone
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu
okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej

sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností
a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným
spôsobom.

V prejednávanom prípade bol obžalovaný uznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 145 ods.
2 Trestného zákona v súvislosti s jeho jednotlivými písmenami tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, pričom za spáchanie takéhoto trestného činu zákonodarca stanovuje trest odňatia slobody
na 20 až 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. Takouto prísnou sadzbou je vyjadrená
tzv. typová spoločenská nebezpečnosť tohto trestného činu, pretože jeho objektom je ľudský život ako

najvyššia hodnota chránená nie len ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom
Slovenskej republiky vrátane jej Ústavy. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné
činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote a objektu trestného činu, sú
považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Ako je vyššie uvedené,
táto sa prejavuje predovšetkým v stanovení jednotlivých sadzieb za trestné činy útočiace proti ľudskému

životu, pričom v tomto prípade v zmysle citovaného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona má
súd za splnenia zákonných podmienok na výber medzi uložením trestu odňatia slobody na 20 až 25
rokov alebo uložením trestu odňatia slobody na doživotie.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý

to tento zákon osobitnej časti dovoľuje a len za podmienok, že uloženie takého trestu vyžaduje účinná
ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na
dobu do 25 rokov.

V súvislosti s možnosťou uloženia trestu odňatia slobody na doživotie, ktorého podmienkou je

konštatovanie, že neexistuje nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na
dobu do 25 rokov, je v každom takomto prípade potrebné sa dôsledne zaoberať aj možnosťami a
podmienkami resocializácie páchateľa. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že názory znalcov sú len
východiskom pre konečný záver súdu, ktorý je aj v tomto prípade riešením právnej otázky. To, čo súd pri
úvahách o eventualite uloženia doživotného trestu posudzuje, je predovšetkým otázka, či existuje nádej,

že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Konštatovanie
neexistencie
takejto nádeje musí v sebe zahŕňať všetky okolnosti prípadu, najmä sklony k recidíve v súvislosti s
najzávažnejšími protispoločenskými konaniami útočiacimi na ľudský život. V danom prípade takýto stav
súd nezistil.

Obžalovanému poľahčovalo, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a že sa k trestnej
činnosti doznal. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Ako už bolo vyššie rozvedené, podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí

súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa
ods. 3 citovaného ustanovenia ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného prevažoval
pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica trestnej sadzby z dvadsaťpäť rokov na dvadsaťtrirokov a štyri mesiace. Súd dospel k záveru, že na osobu obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom
odňatia slobody na základe takto modifikovanej trestnej sadzby, ale účel trestu bude možné dosiahnuť
aj trestom odňatia slobody kratšieho trvania, pritom aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa

ktorého, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že
by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. b) Tr. zák., pri ukladaní
trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako

8 rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň
pätnásť rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal aj z vyjadrenia znalca V.. D. K., ktorá na hlavnom
pojednávaní uviedla, že dĺžka trestu nemá vplyv na resocializačnú prognózu osoby obžalovaného, preto
súd dospel k záveru, že na prevýchovu osoby obžalovaného bude dostatočný trest odňatia slobody vo
výmere 16 rokov. Súd má za to, že takto uložený trest povedie k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako to
je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovanevtrochstupňoch,súdpripomína,žeobžalovanýbolodsúdenýzaobzvlášťzávažnýzločin.
V takýchto prípadoch podľa § 48 ods. 3 Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu do
ústavu s maximálnym stupňom stráženia, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd na návrh prokurátora uložil zhabanie veci, a to kuchynského
noža, ktorým bol spáchaný prejednávaný trestný čin.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin
na nepodmienečný trest odňatia slobody obligatórne uloží tiež ochranný dohľad. Podľa § 78 ods. 1 sa
ochrannýdohľadukladánajedenrokažtriroky.Vtomtoprípadeuobžalovanéhobolisplnenépodmienky
na to, aby mu obligatórne ochranný dohľad bol uložený a preto ho súd uložil v trvaní dvoch rokov.

Podľa § 287 ods. Tr .por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu,
uvedenú v § 46 ods. 1 ,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku

rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Do trestného konania sa s nárokom na náhradu škody proti obžalovanému pripojili poškodení, V. M.
B., vo výške 483,32 eur za poškodenie interiéru služobného vozidla obžalovaným, F. D. W., P..B.., A.,

vo výške 591,94 eur za zdravotnú starostlivosť vynaloženú na záchranu nebohej Ľ. C., P. Q. škodu vo
výške 2.415,38 eur, ktorá spočívala vo výdavkoch na zabezpečenie pohrebu nebohej Ľ. C., ďalej si
uplatnila nemajetkovú ujmu vo výške 30.000 eur. Poškodené F. C.M., a maloletá N. C.Á., deti nebohej
a obžalovaného si prostredníctvom splnomocnenca uplatnili nemajetkovú ujmu, každá vo výške 30.000
eur.

Súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody škodu v prospech V. M. B., vo výške 483,32 eur za
poškodenie interiéru služobného vozidla obžalovaným, spoločnosti F. D. W., P..B.., A., vo výške 591,94
eur za zdravotnú starostlivosť vynaloženú na záchranu nebohej Ľ. C., P. Q. škodu vo výške 2.415,38 eur,
za náklady spojené s pohrebom nebohej Ľ. C., nakoľko výška škody bola v týchto prípadoch, listinnými

dôkazmi založenými v spise verifikovaná a obžalovaný proti takto uplatneným nárokom nevzniesol
námietky.

K uplatnenej nemajetkovej ujmy zo strany poškodených súd pripomína, že u trestného činu, za ktorý
bola uznaná vina v tomto prípade vyčíslenie škody nie je obligatórnou súčasťou definovania objektívnej

stránky trestného činu. Pri určení konkrétnej výšky peňažného zadosťučinenia - nemajetkovej ujmy
v rámci tzv. voľnej úvahy súdu, avšak v súlade s princípom spravodlivosti musí
súd prihliadnuť na najrôznejšie momenty, pritom musí vychádzať vždy z čo najúplnejšieho skutkového
stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Pri stanovení výšky peňažnej čiastky tohtozadosťučinenia je potrebné zohľadniť tak rozsah vzniknutej ujmy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k
porušeniu práva. Aj keď sa pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia uplatňuje voľná úvaha súdu,
nemôže však ísť o nepreskúmateľnú ľubovôľu a rozhodnutie v tomto smere sa musí opierať o objektívne

a preskúmateľné kritériá vychádzajúce z okolností prípadu, ktoré smerujú k napraveniu alebo vyváženiu
nemajetkovej ujmy vzniknutej obzvlášť závažným zločinom vraždy. Súd sa tým dôsledne zaoberal,
pričom pri rozhodovaní o vine a treste nemal vytvorené súkromnoprávne mechanizmy priznania výšky
nemajetkovej ujmy, ktorá by nevzbudzovala dôvodné pochybnosti. Pokiaľ ide o samotnú podstatu
priznania náhrady nemajetkovej ujmy, tak ide o primeranú náhradu nemajetkovej ujmy, nie o úplnú, keď

zásah do súkromného a rodinného života navrhovateľov sa objektívne ani vyčísliť nedá. Absolútne už
nejde o cenu života, ako to býva často prezentované. Ide o náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť
primeraná okolnostiam prípadu a slúži iba na zmiernenie ujmy, ktorú poškodení utrpeli. Z objektívneho
hľadiska nemôže byť úplnou náhradou a zároveň nemôže slúžiť ani ako nástroj pomsty voči osobe,
ktorá do osobnosti poškodených zasiahla, nemôže slúžiť ani ako nástroj na obohatenie sa, ani ako
nástroj na ekonomickú likvidáciu obžalovaného. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej

výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Keďže poškodení na hlavnom pojednávaní nevedeli výšky
nemajetkovej ujmy odôvodniť a súd v rámci dokazovania nevedel bez akýchkoľvek pochybností túto
nemajetkovú ujmu posúdiť, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti v rámci adhézneho konania.
Objektívne posúdenie prípadov uvedených poškodených vyžaduje ďalšie dokazovanie a rozbory, ktoré
presahujú potreby trestného stíhania, neprimerane ho predlžujú a v zásade pri takto komplikovaných

skutkových i právnych úvahách z inej oblasti, než v oblasti trestného práva, by odpovede súvisiace s
vyriešením oprávnenosti nárokov i ich výpočtami mal dať civilný proces. Súd taktiež nemohol opomenúť,
že obžalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom, ani finančnými prostriedkami, preto jeho
zaviazanie v adhéznom konaní k adekvátnej výške nemajetkovej ujmy by bolo neúčelné, a to za
situácie, keď obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov, teda nie je predpoklad,

že obžalovaný bude mať dostatočný príjem na uhradenie nemajetkovej ujmy. Súd taktiež nemohol
opomenúť, že obžalovaný je osobou so zákonnou povinnosťou prispievať na výživu svojich detí F. C.?
a mal. N. C.? vyplývajúcou zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona - vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom), pričom táto povinnosť mu bola stanovená aj rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. Súd záverom pripomína, že po

právoplatnosti rozsudku majú poškodené P. Q., F. C.?.?K.?.?R., a maloletá N. C.?.?K.?.?R. právo na
odškodnenie v zmysle zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať
odvolanie príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale
nie proti jeho vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.