Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315214181
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315214181.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu L. T., A.. XX.XX.XXXX, W.
P. XX/X, M., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, Svidník, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.580,13 eur, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 15C 666/2015 zo dňa 15.3.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 3.580,13 Eur s prísl. titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z dôvodu plnenia prijatého na základe úverovej zmluvy,

ktorá obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3 580,13 eur s 8,05 %
úrokom z omeškania ročne odo dňa 22.12.2015 do zaplatenia a trovy konania vo výške 334,82 eur na

účet právneho zástupcu žalobcu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že Dňa 23.02.2004 bola
medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. 8310233, na základe ktorej bol žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 16.000,- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 36.000,- Sk, a to v desiatich mesačných
splátkach po 3.600,- Sk počnúc dňom 08.03.2004.
5. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého predmetná úverová zmluva je preto v

zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo
výške 20.000,- Sk za poplatok 16.000,- Sk, pričom žalobca sa zaviazal vrátiť úver v desiatich mesačných
splátkach vo výške 3.600,- Sk, teda celkovo zaplatiť čiastku vo výške 36.000,- Sk. V tejto zmluve o úvere
nie je uvedená ročná percentuálnu mieru nákladov, ktorú náležitosť zákon o spotrebiteľských úveroch
obligatórne vyžadoval, preto sa táto v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. považuje za
bezúročnú a bez poplatkov. V zmysle vyššie uvedeného preto súd má za to, že uvedený spotrebiteľský

úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním
za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, musí ho žalovaný vydať
žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je rozdielom medzi platbami žalobcu vo výške 4 244,01eur a výškou úveru vo výške 663,88 eur, t.j. v sume 3 580,13 eur. Sumu bezdôvodného obohatenia
žalovaný nerozporoval. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalobcu, pričom
poukazoval na uplynutie premlčacej doby. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri

práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania
doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému
obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade je však podľa
názoru súdu objektívna premlčacia doba desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného

súd považuje za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo
poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa
na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný neuviedol do zmluvy o úvere ročnú percentuálnu mieru
nákladov a obchádzal tým zákon o spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť
inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, tj. od

okamihu, kedy prijal plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Z prehľadu splátok a pokút
vyplýva, že istina poskytnutého úveru bola zaplatená časťou splátky č. 10 dňa 22.03.2007. Zvyšnou
časťou tejto splátky, zaplatenej dňa 22.03.2007 a každou ďalšou zaplatenou splátkou sa žalovaný
voči žalobcovi bezdôvodne obohatil. Keďže premlčacia doba začala plynúť dňa 22.03.2007 a žaloba o
vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná 21.12.2015, je námietka žalovaného neopodstatnená.

O tom, že sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel od združenia na
ochranu občana spotrebiteľa, v mesiaci august 2014, kde ho informovali o tom, že úverovanie za tak
vysokú odplatu je v rozpore s dobrými mravmi a zmluva o úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
6. Aplikoval ustanovenia § 2, písm. a/,b/,§ 3, ods. 1,2, § 4, ods. 2, písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.,

§ 451, ods. 1,2, § 107 OZ.
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 1 Os.p. tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Obsah odvolania
8. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Navrhla,

aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
uviedla, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa zákonom stanovené podmienky riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poukázala na to, že vo vyjadrení k návrhu na začatie konania
vzniesla námietku premlčania. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v
subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty.

Požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej lehote a to dňa 21.02.2015. Žalobca sa so
žalobou o zaplatenie obrátil na súd až. dňa 21.12.2015.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470

ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a v súvislosti s
odvolacími námietkami uvádza:

11. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným
žalobcovi túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené
už vopred, a to pre väčší počet spotrebiteľov. Naviac žalovaný má v predmete svojej podnikateľskej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným tvrdené a ani preukázané, aby
úver poskytoval žalobcovi za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.
12. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere chýba akýkoľvek
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Tento údaj predstavuje jednu z náležitosti zmlúv ospotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. S neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov sa nespája neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon však poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu, a to v tom, že v

prípade ak nie je ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pri takejto právnej úprave, ak zmluva údaj o RPMN neobsahovala,
žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto
plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný musí vydať podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

13. Žalovaná ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a
teda bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V čase uzatvárania zmluvy už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca
uvádzať RPMN umožňujúcu spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií
poskytujúcich úvery a posúdiť výhodnosť poskytnutého úveru. Žalovaný dňa 23.4.2004 uzatvoril so
žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom v zmluve neuviedol údaj o RPMN. Takéto dlhodobé

ignorovanie zákonnej povinnosti žalovaného uvádzať RPMN v zmluvách o úvere sa nedá hodnotiť inak
ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
14. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia

možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice

93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“.

16. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je
potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú

aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006);
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a

podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť

prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na
spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS

46/05, II. ÚS 76/07).
17. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre
odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku
zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia
a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú

presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu, ktorým sa
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel.
Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil
presvedčivo a zrozumiteľne. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazalžalovaného k zaplateniu sumy 3.580,13 Eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku
plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
18. V súvislosti s namietaným premlčaním sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,

že na strane žalovaného v predmetnej veci došlo k vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia,
v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď
k bezdôvodnému obohateniu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Je třeba zdůraznit,
že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních smluv mají
sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání technického

a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často nepřehledné, složitě
formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro spotřebitele
nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například rozhodčí
doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v právním
vztahupoctivěatakovémujednánínelzepřiznatprávníochranu(nálezÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
z 11. novembra 2013, sp. zn. I. ÚS 3512/2011).

19. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 23.4.2004. Žalobca právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnil žalobou na súde dňa 21.12.2015. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,
že desaťročná premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy žalovaný prijal plnenie prevyšujúce
sumu poskytnutých peňažných prostriedkov, t.j. odo dňa 22.3.2007, t.j. od okamihu, kedy prijal od
žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Preto nie je možné nárok žalobcu možné

považovať za premlčaný.
20. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti

žalovanej v rozsahu 100 %.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).