Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200550
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:8017200550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu K. C., trvale bytom T. XXX/XX, K. T., toho
času v Ú. N. C. T. V. I., J.. R. XX, I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov,
Slovenská 40, Prešov, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 4N 4302/17-KaPO, ČRZ: 61378/2017
zo dňa 20.07.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.

4N 4302/17-KaPO, ČRZ: 61378/2017 zo dňa 20.07.2017, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok
na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o zaplatenie 1.612.276,81 Eur s prísl. proti Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, t.č. vedenej na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 19C/2/2017.

2. Žalovaný orgán - Centrum právnej pomoci v rozhodnutí sp. zn. 4N 4302/17-KaPO, ČRZ: 61378/2017
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1 a § 8

zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení
zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), ktoré
upravujú podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci.

3. Žalovaný správny orgán konštatoval, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 30.12.2016 domáha zaplatenia sumy 1.612.276,81 Eur s prísl. od žalovaného. Konanie sa

vedie pod sp. zn. 19C/2/2017. Predmetom žaloby je nevyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za mesiac január 2011 za celkovo 39 právnických osôb - spoločností s ručením obmedzeným a
jednej akciovej spoločnosti v celkovej výške 1.612.276,81 Eur s prísl. Ako príslušenstvo pohľadávky si
žalobca nárokuje 10 až 15% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.612.276,81 Eur s prísl. od 01.01.2012
do zaplatenia a trovy konania. Ďalej sa v žalobe žiadateľ označil ako žalobca seba ako fyzickú osobu a
39 právnických firiem na základe plnej moci. Z plnomocenstva udeleného žiadateľovi dňa 27.12.2016 A.
D. ako konateľkou 49 tam uvedených obchodných spoločností vyplýva, že A. D. splnomocnila žiadateľa

ako fyzickú osobu na zastupovanie vo veci podania žaloby o vyplatenie nadmerného odpočtu za január
2011. Žiadateľ však podal žalobu, v ktorej seba označil ako žalobcu ( nie ako zástupcu 39 právnických
osôb na základe plnomocenstva) a ako žalobcu označil tiež ,,39 právnických firiem“ na základe plnej
moci.4. Žalované Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov ďalej v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia argumentovalo nasledovne:

„Z predmetnej žaloby vyplýva, že žiadateľ označil seba ako žalobcu, čo je vzhľadom na skutočnosť,
že je len zástupcom právnických osôb na základe plnej moci neprípustné z hľadiska aktívnej vecnej
legitimácie. Žalobcom by mal byť len subjekt, ktorému prislúcha hmotnoprávny nárok (v tomto prípade

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH) vyplývajúci z právnej normy. Žalobcom v predmetnom
konaní by preto mala byť len obchodná spoločnosť a nie priamo žiadateľ, ktorý v žalobe nijako
nepreukazuje (nevysvetľuje), prečo by práve jemu ako žalobcovi a nie právnickým osobám jednotlivo)
mala byť žalovaná suma vyplatená (právny dôvod na základe ktorého by prípadné právo na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH prešlo na žiadateľa). V nadväznosti na vyššie uvedené, nárok každej z 39
obchodných spoločností by mal byť žalovaný samostatne z dôvodu, že aj keď ide o rovnaký druh nároku,

subjekty, ktoré si nárok uplatňujú, nie sú rovnaké - ide o rôzne obchodné spoločnosti s rozdielnym
IČO, kde každá z obchodných spoločností si uplatňuje inú výšku vrátenia nadmerného odpočtu DPH
vyrátaného na základe samostatného daňového podkladu.“

5. Na základe vyššie uvedeného právne argumentoval žalovaný tak, že žiadateľ (žalobca) nie je

aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vyššie uvedeným
právnickým osobám tak ako je to obsahom žiadateľom predloženej žaloby, čo vylučuje možnosť, aby
bol spor vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 19C/2/2017 úspešný, a žiadateľovi
nakoniec nie je možné priznať nárok na právnu pomoc aj z dôvodu, že CSP vylučuje možnosť zastúpenia
zástupcu strany. Vo veci, s ktorou sa žalobca na centrum obrátil, nebola z vyššie uvádzaných dôvodov

vylúčená zrejmá neúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na
priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej
pomoci.

6. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 15.08.2017 sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2017 bolo
rozhodnuté, že vec je postúpená Krajskému súdu v Košiciach ako miestne príslušnému súdu. V
predmetnej správnej žalobe, žalobca tvrdil, že splnil všetky zákonné podmienky pre priznanie nároku na
poskytovanie právnej pomoci. Týmto postupom zo strany žalovaného bol ukrátený na svojich právach.

Postupom žalovaného mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že rozhodnutie Centra
právnej pomoci je postihnuté vadou nezákonnosti a z toho dôvodu navrhuje aby krajský súd zrušil
predmetné rozhodnutie a žiadal uhradiť žalobcovi trovy konania.

7. Žalovaný správny orgán vo svojom vyjadrení zo dňa 31.01.2018 na správnu žalobu zopakoval svoje

dôvody pre ktoré danú žiadosť o priznanie nároku na právne zastupovanie zamietol a poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/26/2015 zo dňa 04.11.2015. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude forma právnej
pomoci poskytovaná v snahe vylúčiť jej zneužívanie. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že
nejde o zrejmú neúspešnosť sporu. Z týchto dôvodov navrhol správnu žalobu zamietnuť.

8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného
v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182
ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

9. Žiadosťou zo dňa 06.02.2017 žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č.
327/2005 Z. z. v konaní o zaplatenie 1.612.276,81 Eur proti žalovanej Slovenskej republike, v mene
ktorej koná Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. K žiadosti pripojil rovnopis žaloby zo dňa
27.12.2016, v ktorej sa označil ako žalobca. V texte žaloby súčasne uviedol, že žalobu podáva ako

fyzická osoba - podnikateľ a súčasne aj za 39 právnických firiem.

10. Preskúmaním spisového materiálu Krajsky súd v Košiciach ako správny súd zistil, že žalobca sa
domáha právneho zastupovania v právnej veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 19C/2/2017, predmetom ktorého je nevyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na
základe podaných daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty za mesiac január 2011 za celkovo 39
právnických osôb - spoločností s ručením obmedzeným a jednej akciovej spoločnosti v celkovej výške

1.612.276,81 Eur s prísl. V žalobe žiadateľ označil ako žalobcu seba ako fyzickú osobu a 39 právnických
firiem na základe plnej moci.

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej
pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka
tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem
trestného konania a konania o správnom delikte a

e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci
bez finančnej účasti, ak

a/ jej príjem nepresahuje 1,4- násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom,

b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

13. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 - násobok sumy

životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6 - násobok uvedenej
sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie
právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20
% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.

14. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä
na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

15. Podľa § 72 CSP Na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu o konaní za právnickú osobu.

16. Podľa § 89 ods. 1 CSP zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.

17. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

18. Žalovaný správny orgán - Centrum právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na

poskytovanie právnej pomoci v konaní o jeho žalobe na vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty na základe podaných daňových priznaní pre daň z pridanej hodnoty za mesiac január 2011
za celkovo 39 právnických osôb - spoločnosti s ručením obmedzeným a jednej akciovej spoločnosti
v celkovej výške 1.612.276,81 Eur s prísl. posudzoval splnenie zákonných podmienok pre priznaniepráva na poskytovanie právnej pomoci zo strany žiadateľa ako žalobcu, ale taktiež ako splnomocnenca
právnických osôb. V tomto prípade žalovaný dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu na základe
žaloby zo dňa 27.12.2016. Tento záver žalovaného považuje správny súd za vecne správny.

19. Na podanie žiadosti o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobca nebol oprávnený.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetného návrhu je dôvodom pre
konštatovanie zrejmej bezúspešnosti sporu vyvolaného žalobou zo dňa 27.12.2016. Žalobcom v
predmetnej veci by mal byť len subjekt, ktorému prislúcha hmotnoprávny nárok vyplývajúci z právnej

normy. Žalobcom v predmetnom spore by mali byť jednotlivé obchodné spoločnosti a nie žiadateľ o
právnu pomoc, ktorý nemá právny dôvod na vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

20. V prípade, ak by žalobca podal predmetný návrh na základe plnej moci zo dňa 27.12.2016, nebolo
by možné žalobcovi priznať nárok na poskytovanie právnej pomoci pre zákonnú prekážku v zmysle §
89 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť ak osobitný zákon

neustanovuje inak. Ustanovenie § 89 ods. 1 CSP neumožňuje zvolenému zástupcovi, aby sa dal v
konaní zastúpiť inou osobou.

21. Pretože v spore na základe žaloby zo dňa 27.12.2016 z uvedených dôvodov nebola vylúčená jeho
zrejmá bezúspešnosť, žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku

na právnu pomoc. Pretože priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005
Z. z. je podmienené splnením všetkých troch zákonných podmienok, nesplnenie hoci len jednej z
týchto podmienok je dôvodom pre zamietnutie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Vzhľadom na
nesplnenie jednej z troch kumulatívnych podmienok uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005
Z. z. nebolo potrebné, aby sa žalovaný zaoberal splnením zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1

písm. a/,c/ zákona č. 327/2005 Z. z.

22. K žalobnej námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti a nesprávnosti rozhodnutia správny súd
uvádza, že žalobca tieto tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobcova argumentácia nepoukazovala
na konkrétne porušenie jeho práv.

23. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

25. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z. z. v platnom znení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.