Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/63/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204935
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716204935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanému: D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX,
o zaplatenie sumy 5.781,38 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k.
13C/72/2016-60 zo dňa 07.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 2.270,20 eur a
úroku vo výške 22,7 % ročne zo sumy 5.781,38 eur od 17.05.2016 do zaplatenia.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.781,38 eur, úrok
z úveru vo výške 1.630,46 eur, úrok z omeškania vo výške 111,10 eur, úrok z omeškania vo výške 1 %
ročne zo sumy 5.781,38 eur a poplatky v sume 84,90 eur, všetko v mesačných splátkach po 100 eur.
Konanie v časti o zaplatenie úrokov vo výške 98,77 eur zastavil, žalobu v časti o zaplatenie úroku vo
výške 2.270,20 eur a úrokov vo výške 22,7 % ročne zo sumy 5.781,38 eur od 17.05.2016 do zaplatenia
zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že strany
sporu uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6.000

eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 22,7 %. Úver mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po
151,33 eur. V zmluve bolo dohodnuté aj poistenie úveru. Žalovaný neuhrádzal dohodnuté splátky a
žalobca listom zo dňa 24.04.2014 upozornil žalovaného na možnosť predčasného zosplatnenia úveru
a následne 03.06.2014 pristúpil k zosplatneniu úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. Dňom
03.06.2014 sa teda stal splatným neuhradený zostatok úveru, preto súd žalobe vyhovel v časti istiny,
úroku a čiastočne v časti kapitalizovaného úroku z úveru a poplatkov. Súd priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania v požadovanej sadzbe 1 % ročne. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom

uplatnených úrokov vo výške 98,77 eur súd konanie zastavil. Súd uviedol, že sporná je otázka, do kedy
žalobcovi trvá nárok na platenie úrokov. Poukázal na rozhodnutie NS SR 4Obo/143/98, v ktorom NS
SR skonštatoval, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní
a musí platiť úroky z omeškania. Z tohto rozhodnutia potom vychádza aj prax odvolacieho súdu. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že z § 497 ani z § 502 Obchodného zákonníka nevyplýva, že by úroky z
úveru mali byť uhrádzané aj po splatnosti dlhu. Dlh žalovaného sa stal splatným 03.06.2014, a preto
súd od toho dátumu nepriznal úroky z úveru a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách

konania odôvodnil § 255 ods.1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Nesúhlasil s názorom
súdu, že žalobcovi neprislúcha nárok na zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.Poukázal na komentár IURA ASPI k § 502 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z podstaty úveru možno
vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru a že je potrebné rozlišovať úrok
z úveru a úrok z meškania. Poukázal na to, že v rozsudku citované rozhodnutia niektorých súdov SR

rozhodne nie sú ustálenou súdnou praxou. Žalobca disponuje rozhodnutiami súdov z celej Slovenskej
republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej pohľadávke zmluvné úroky do
zaplatenia a to popri úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z gramatického a aj logického výkladu
platných zákonných ustanovení. Citované rozhodnutia súdov idú nad rámec samotného znenia zákona.
Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu je jednoznačný - dohodnutý úrok a úrok z omeškania

sú dva rozdielne inštitúty, v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí veriteľovi okrem úroku aj úrok z
omeškania. Citované rozhodnutia absolútne znevýhodňujú väčšinu klientov, ktorí riadne splácajú svoje
peňažné záväzky oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver nemôžu alebo nechcú splácať a
ktorým súdne rozhodnutie svojvoľne odoberie povinnosť splatiť dohodnuté úroky a zaviaže ich splatiť
len úrok z omeškania. Tak sa navodí situácia, že riadne splácajúci klient za rovnaký úver zaplatí
nepomerne viac ako klient, ktorý zaplatí len časť úveru. Poukázal ďalej na to, že vyhlásením predčasnej

splatnosti úveru zmluva nezanikla a vyhlásením predčasnej splatnosti a odstúpenie od zmluvy sú dva
rôzne inštitúty. Podľa žalobcu neexistuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytnutí úveru
veriteľ nemal voči dlžníkovi v omeškaní právo na zaplatenie úrokov. Poukázal ďalej na to, že sudca pri
rozhodovaní nie je viazaný stanoviskami a judikatúrou NS SR ani krajských súdov. Judikatúra nesmie
mariť ochranu práva v celom rozsahu práva priznaného všeobecne záväzným právnym predpisom ani

okliešťovať účel takéhoto práva. Uviedol, že podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ majú prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva a že toto ustanovenie bolo do
Občianskeho zákonníka včlenené s účinnosťou od 01.04.2015. Keďže táto konkrétna úprava nemá
príslušnéprechodnéustanovenia,jemožnéjurealizovaťažnaprávnevzťahyvzniknuténeskôr. Navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, resp. rozhodol v celom rozsahu v prospech žalobcu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stavavyvodilznehosprávneprávnenázory,odvolacísúdsasjehoprávnymposúdenímvecistotožňuje.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa obsahu žalobca podal odvolanie len proti tretiemu výroku
rozsudku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie úroku vo výške 2.270,20 eur a úroku vo výške 22,7 %
ročne zo sumy 5.781,38 eur od 15.07.2016 do zaplatenia zamietnutá, a preto odvolací súd rozhodoval

len o tomto výroku. Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie NS SR 4Obo/143/98, z ktorého
vyplývajú závery, na ktorých súd prvej inštancie postavil svoje rozhodnutie, teda že dohodnuté úroky
patria len do splatnosti úveru, resp. jeho splátok a od splatnosti má dlžník povinnosť platiť len úroky z
omeškania. Aj keď judikatúra nie je formálnym prameňom práva, súdy majú povinnosť v záujme právnej
istoty rozhodovať o rovnakých veciach rovnako. Pokiaľ ani žalobca v odvolaní neuviedol žiadne odlišné

rozhodnutie NS SR s odlišnými závermi, nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Nezáleží na tom, či v
danom prípade bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru alebo bolo od zmluvy odstúpené, podstatné
je, že úrok z úveru patrí len do jeho splatnosti. V prípade, že by súd prvej inštancie právne vyhodnotil, že
od zmluvy žalobca odstúpil, nepriznal by žalobcovi nárok na zaplatenie úveru, ale len nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom od 1.5.2014 sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
(rozsudok NS SR 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015)

5. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSP,§262ods.1CSPa§255ods.
1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.