Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102899528
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8102899528.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXX, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti
žalovaný: 1) G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 2) N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. X,
obe právne zastúpené JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom,, so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 3)
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 4) G. N., nar. XX.XX.XXXX. zomr. XX.XX.XXXX, 5) G. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 6) D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. U. H. č. XX, 7) G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 8) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 9) G. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. č. XXX, 10) H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, 11) H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX, 12) F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, žalovaní v 5), 7) - 12) rade zastúpení žalovanou v
13) rade, 13) C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 14) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX,
15) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 16) F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, o určenie
rozsahu dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/23/2002 - 491
zo dňa 15.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 15C/23/2002-491 zamietol návrh žalobcu o určenie rozsahu

dedičstva. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca Y. R. sa domáhal vydania rozhodnutia, že on je výlučným
vlastníkom tých časti pôvodných pozemnoknižných mpč 1013/B, 1013/C a 1013/D, ktoré sú zapísané
v pozemnoknižných zápisniciach č. 9571605 a 9571606 kat. úz. M., ktorým podľa geometrického plánu
č. 171/2001 zo dňa 18.06.2001 zodpovedá parcela KN 2613/5 - orná pôda o výmere 4195 m2. Žalobu
odôvodnil tým, že s výnimkou pôvodnej mpč 1013/B začal parcely užívať ako vlastné v roku 1946,

kedy tieto na neho previedol otec C. R., užívajúci predmetné nehnuteľnosti od roku 1933 a v roku 1957
pôvodnú mpč 1013/B zamenil s pôvodne žalovanou v 5. rade G. G.. Nehnuteľnosti nepretržite užíval
až do roku 1959, kedy tieto boli pojaté do štátneho majetku M. až do roku 1990. Po tomto roku bola
pôvodnému žalobcovi parcela KN 2613/5 štátnym majetkom M. vrátená, žalobca túto užíval ako vlastnú
a nikto ho v užívaní nerušil.

Rozsudkom 15C/23/2002-293 bolo rozhodnuté tak, že pôvodný žalobca bol určený za výlučného

vlastníka novovytvorenej parcely C KN 2613/16 orná pôda o výmere 1536 m2 podľa geometrického
plánu č. 24/2009. Parcela, ku ktorej súd určil vlastnícke právo, zodpovedá pôvodnej MPČ 1013/B, kde v
tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním. V prevyšujúcej časti rozsudkom č.k. 15C/23/2002-294bola žaloba zamietnutá a v tejto časti bol rozsudok odvolacím súdom zrušený. Predmetom konania po
zrušení odvolacím súdom boli už len pôvodné mpč 1013/C a 1013/D.

Súd prvého stupňa uviedol, že základným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním je splnenie 3 základných podmienok a to spôsobilosť predmetu vydržania, existencia držby
veciadobromyseľnostiauplynutieustanovenejlehotydržby.Točijedržiteľdobromyseľný,trebahodnotiť
vždyobjektívne.Nestačísubjektívnepresvedčenie,žemuvecpatrí.Zpredloženýchlistínmalsúdprvého
stupňa za preukázané, že kúpnopredajnou zmluvou z 27.06.1946 právni predchodcovia pôvodného

žalobcu previedli nehnuteľnosti na Y. R. a mal. K. R., na každého v polovici. Žiadna z prevádzaných
nehnuteľností však nie je označená ako mpč 1013/C a 1013/D. Uviedol, že je nepravdepodobné, že
pokiaľ by právni predchodcovia pôvodného žalobcu boli vlastníkmi aj MPČ 1013/C a 1013/D, že by tieto
neboli zahrnuté v kúpnej zmluve, ale boli by prevádzané ústnou zmluvou, navyše v tom istom roku 1946.
ZozápisuvpôvodnejPKV1286vyplývajúžalobcomtvrdenéskutočnostionadobudnutínehnuteľnostina
základe kúpnopredajnej zmluvy s C. R., avšak jedná sa o parcelu mpč 1012, nie parcelu 1013/C a 1013/

D. Žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k parcelám mpč 1013/C a 1013/D
a z pohľadu súdu žalobca nejakým spôsobom nepreukázal spôsobilý titul vstupu do držby. V odôvodnení
sa súd prvého stupňa ďalej vysporiadal s argumentáciou právneho žalobcu o tom, že rodinný dom
žalovaných nie je postavený na mpč 1013/C a 1013/D, na ktorých mal byť podľa stavebného povolenia
postavený, ale na parcela mpč 1012. Takisto zaujal stanovisko k vydaniu parciel mpč 1013/C a 1013/D

štátnymi majetkami M. pôvodnému žalobcovi na základe dohody o vydaní pôdy. Poukázal na rozdielnosť
v názve parciel mpč 1012 a 1013/C a 1013/D a na rozdielnosť ich výmer, čo tiež spochybňuje žalobcove
tvrdenia. Uviedol, že neboli preukázané bližšie nekonkretizované tvrdenia o možnej zámene osôb ani
skutkový omyl tvrdený žalobcom. Uviedol, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno a je jeho povinnosťou
uviesť presvedčivé skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať na možnú zámenu mien, prípadne skutkový

omyl. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že jeho právny predchodca nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vytvoreným z pôvodných mpč 1013/C a 1013/D na základe nepretržitej a
dobromyseľnejdržby,pričomsamotnádetenciakvydržaniunepostačuje.Nepreukázalexistenciuzmluvy
o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam mpč 1013/C a 1013/D, nepreukázal ani existenciu
možného skutkového omylu. Bolo preukázané, že pôvodný žalobca sporné nehnuteľnosti užíval po ich

vydaní štátnymi majetkami M. v r. 1992, avšak opäť bez spôsobilého titulu, na základe ktorého by sa
žalobca mohol domnievať, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Od uvedenej skutočnosti by neuplynula ani
zákonná vydržacia lehota. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol. Výrok o trovách
konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov
konania. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, hoci správne zistil skutkový stav. Prvostupňový súd
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti o zámene parciel či zámene
mien. Rozhodnou mala byť skutočnosť, že nebol preukázaný oprávnený vstup do držby. Žalovaní do

užívania žalovaných parciel nikdy nevstúpili práve v dôsledku existencie skutkového omylu. Uviedol,
že predmetnú nehnuteľnosť užíval do r. 1959 jeho právny predchodca a následne mu bola štátnym
majetkom v M. v r. 1990 vrátená. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentuje, že vlastníctvo sa nevydávalo
vlastníkom, ale len sa vyčleňovali pozemky do užívania, k tomuto sa žiada uviesť, že uvedené
skutočnosti iba potvrdzujú existenciu skutkového omylu. Žalobca požiadal o vydanie parcely mpč 1012,

avšak vydané mu boli parcely mpč 1013/C a 1013/D, ktoré do času vydania ako parcelu mpč 1012
užíval v dobrej viere a vlastník. Poukázal na to, že stavebné povolenie bolo vydané na parcelu mpč
1013/C a 1013/D na výstavbu rodinného domu, ale dom bol následne postavený na parcele 1012,
aj z tohto možno vyvodiť skutkový omyl, že i samotní žalovaní považovali pozemnoknižne vedenú
parcelu 1013/C a 1013/D za parcelu mpč 1012. Na tejto si skutočne rodinný dom postavili majúc,

že ide o parcely 1013/C a 1013/D. Okresný súd Prešov sa s týmto dôkazom nevysporiadal. Žiadni
svedkovia netvrdili skutočnosť, že by žalovaní, resp. ich právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom sporu. Z uvedeného je možné dospieť k záveru o existencii skutkového omylu,
keďže účastníci konania užívali parcely vo svojom vlastníctve a ako svoje užívali žalobca parcely
mpč 1013/C a 1013/D a žalovaní parcelu mpč 1012, a ktorej si postavili rodinný dom. Žalobca v

r. 2001 zistil, že skutočný stav nezodpovedá stavu právnemu a to z dôvodu existencie skutkového
omylu. Skutkovému omylu, o ktorom boli presvedčení všetci účastníci konania, nasvedčuje aj tá
skutočnosť, že každý z nich užíval nehnuteľnosti tak, ako sa domnievali, že ich v r. 1946 nadobudli.
Tento právny stav dlhodobo nezodpovedal skutočnosti a s uvedenou skutočnosťou boli uzrozumenívšetci účastníci konania, pričom tento omyl bol ospravedlniteľný. Z rozhodnutia nie je zrejmé, z akého
dôvodu považoval okresný súd svedecké výpovede K. R., E. K. a B. H. za nevierohodné. Nemohlo
dôjsť k stavu, že v r. 1959 bola nehnuteľnosť parcely mpč 1013/C a 1013/D zabraná do honu štátneho

majetku v M., kedy bola v dobromyseľnom užívaní právneho predchodcu žalobcu a zároveň tá istá
nehnuteľnosť mala byť v pokojnom a nerušenom užívaní právneho predchodcu žalovaných, s ktorými
bola spísaná zápisnica o vydržaní zo dňa 18.07.1962. Aj táto skutočnosť nepochybne preukazuje
skutkový omyl. Z rozsiahleho dokazovania je preukázané, že jeho právny predchodca Y. R. sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností najneskôr k 31.12.1960 a to na základe vydržania, nakoľko

v prípade pochybností sa predpokladá, že držba je oprávnená. Poukázal záverom na to, že zápis
pozemnoknižnej vložky nezodpovedal za výmeru. Právny predchodca žalobcu užíval dlhodobo parcely
mpč 1013/C a 1013/D ako svoje vlastné a následne sa on, ako žalobca, ujal dobromyseľnej držby
predmetných nehnuteľností. Je nesprávny záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvého stupňa
sa zaoberal všetkými rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami a všetkými relevantnými námietkami
žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje predovšetkým to, že je úlohou žalobcu tvrdiť také skutočnosti,

ktoré po ich preukázaní zakladajú dôvodnosť uplatneného právo. Je ďalej povinnosťou žalobcu k
týmto relevantným skutkovým tvrdeniam uviesť aj dôkazy. Zápis v katastri nehnuteľností o vlastníctve
predmetných nehnuteľností svedčí v prospech žalovaných, ktorí predložili počas konania zmluvy, na
základe ktorých vlastnícke právo nadobudli. Pre posúdenie existencie ich vlastníctva teda nebolo
potrebné zaoberať sa tým, či nehnuteľnosti skutočne aj držali. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý tvrdil, že

nehnuteľnosti nadobudol vydržaním, aby preukázal všetky skutočnosti vedúce k záveru o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním. Tvrdený skutkový omyl o tom, akú nehnuteľnosť právny predchodca
žalobcunadobudol,bynepostačovalnazaloženiedobromyseľnosti.Správnesúdprvéhostupňauzavrel,
žežalobcanepreukázaldobromyseľnosťdržby,pretoženemalkdispozíciížiadnyprávnytitul,nazáklade
ktorého by mohol byť objektívne presvedčený, že je vlastníkom parciel MPČ 1013/C a 1013/D. Preto

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1
O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.