Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8115227081.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: Š. O., J..

XX.XX.XXXX, G. Š. XXX, XXX XX Š., právne zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom
Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Endepro, s.r.o., v likvidácii, so sídlom Mlynské
nivy 49, 821 09 Bratislava 2, právne zastúpený De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811
04 Bratislava, o určenie úveru za bezúročný, bez poplatkov a neprijateľnosť zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611361176 zo dňa 06.02.2015 uzavretej medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom je bez úrokov a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 611361176
uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom dňa 06.02.2015 v znení:

„Celkové náklady zákazníka podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené súčtom úroku a poplatku za
garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,20 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo
výške 181,98 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 243,72 €.“

je v časti poplatku za garantovanú službu pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v zmluve o poskytnutí služby Komfort uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. 611361176 dňa 06.02.2015 nachádzajúca sa v bode
1.2 v znení:

„Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí poskytovateľovi celkovú
odmenu vo výške 922,25 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100 pravidelných splátkach,

a to v 99-tich týždenných splátkach vo výške 9,22 € a poslednú splátku vo výške 9,47 € počas doby
splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v
hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň
po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena zohľadňuje odplatu pre poskytovateľa za to, že zákazník bude
môcť odovzdávať sumu, ktorá má byť použitá na úhradu splátky spotrebiteľského úveru priamo v mieste,
ktorémuprávevyhovujeaposkytovateľzabezpečíprevzatietejtosumyazodpovedajúcejúhradysplátky
spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

V. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 03.11.2015 sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.02.2015,

konkrétne zmluvnej podmienky týkajúcej sa poplatku za garantovanú službu. Ďalej sa domáhal
vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru
uzavretej toho istého dňa 06.02.2015. Rovnako sa domáhal aj určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov
a bez poplatkov.0
1.1. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 06.02.2015 uzavrel so žalovaným ako veriteľom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 611361176. Žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške 1550 €. Zároveň

došlo aj k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí služby Komfort (v predchádzajúcom období nazvanej ako
zmluva o zabezpečení splátok úveru), podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v
preberaní splátok, odmenu vo výške 922,25 €. Spolu teda za sumu 1550 € mal žalobca zaplatiť 2897,95
€ (87,00%).
1.2. Žalobca vychádza z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu nedostatku zákonných

náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. f)
a k) zákona č. 129/2010 Z. z., teda tvrdí, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti úveru
a rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky.
1.3. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, žalobca má za to, že tento nebol podmienkou
individuálne dojednanou. Túto zmluvnú podmienku vníma vo svetle toho, že za ideálnych okolností

nebude obsah tohto poplatku nikdy naplnený a žalovaný prijíma platbu od spotrebiteľa za neúčelné
služby, ktoré snáď niekedy v budúcnosti môže jeho klient využiť. Následne rozoberá jednotlivé služby,
ktoré sú zahrnuté v poplatku za garantovanú službu s tým, že tieto sú len imaginárne, prípadne, že k
ich využitiu vôbec zo strany klienta - spotrebiteľa nemusí dôjsť. Tento poplatok je v podstate nástupcom
predchádzajúcich poplatkov s názvom „administratívny poplatok a „poplatok za garantovanú službu

pevnou sumou“, ktoré súdmi žalovanému neboli priznávané.
1.4. Vo vzťahu k zmluve o zabezpečení splátok úveru (služba Komfort), poukazuje na to, že odplata za
túto službu predstavuje 59,50% z poskytnutej istiny úveru, a to u všetkých zmlúv bez ohľadu na to, či
v praxi obchodný zástupca za účelom výberu finančnej sumy od spotrebiteľa prejde rovnaký počet km.
ŽalobcapoukazujenavyjadrenieEurópskejkomisievovecisp.zn.C-372/14,kdetútoobchodnúpraktiku

komisiapovažovalazaklamlivúnajmäzdôvodu,žezmluvatýkajúcasavýberusplátokbolaakovedľajšia
služba prakticky neoddeliteľná od úverovej zmluvy. Odmena za osobné preberanie splátok tvorí natoľko
podstatnú časť celkovej sumy, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, že je otázne, či by spotrebiteľ pristúpil k
dohode o zabezpečení splátok za stanovenú odmenu, ak by mal úplnú autonómiu vôle rozhodnúť sa.
Komisia zároveň vyjadrila názor, že nezarátaním poplatkov za hotovostný výber splátok do RPMN prišlo

k porušeniu smernice Rady 87/102 EHS. Náklady na tieto doplnkové služby by sa mali zahrnúť do
celkových nákladov.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 10.12.2017 (č. l. 57 - 72), v
ktorom uviedol nasledujúce:

O V časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, má za to, že ide o žalobu
neprípustnú pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Žaloba o neprijateľnosť zmluvných
podmienok by mala byť predmetom konania o abstraktnej kontrole. Rovnako má za to, že napádané
zmluvné podmienky neprijateľné nie sú a žaloba je nedôvodná aj z dôvodu, že zmluvné podmienky sa
týkajú ceny plnenia.

O V časti týkajúcej sa tvrdených nedostatkov zmluvy, má žalobu rovnako za nedôvodnú s tým, že zmluva
všetky náležitosti obsahuje. Nasledujúco:
· Termín konečnej splatnosti úveru - v zmluve sa uvádza, že termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy.

· Rozpis splátok - zákon nevyžaduje.
· RPMN - doplnková služba bola dobrovoľná a preto do výpočtu RPMN nepatrí.

2.1. Pokiaľ ide o prijateľnosť garantovanej služby, žalovaný poukazuje na petit žaloby, pričom uvádza,
že nič z toho, čo sa v ňom tvrdí ako neprijateľné, nie je na prospech žalovaného. To, či zákazník svoje

práva vyplývajúce z garantovanej služby využije alebo nie, je výsostne na ňom. Žalovaný má zároveňza to, že výška poplatku za garantovanú službu je otázkou ceny služby a s poukazom na § 53 ods. 1
OZ veta druhá, má za to, že predmetom skúmania nemôže byť. Zastáva názor, že zákonná úprava §
53 OZ nerozlišuje v prípade ceny hlavnú cenu a vedľajšiu cenu ale používa iba jediné označenie cena,

bez ohľadu na to, z akých zložiek sa skladá. Žalovaný zastáva názor, že podstata garantovanej služby,
ako aj poplatok za garantovanú službu sú v zmluve o úvere vymedzené jasne, určito a zrozumiteľne,
čo vylučuje, žeby sa mohlo jednať o neprijateľnú podmienku. Zároveň skúmanie primeranosti ceny je
podľa § 53 ods. 1 OZ vylúčené.
2.2. Vo vzťahu k vytýkanému nedostatku náležitostí zmluvy o úvere, má žalovaný za to, že zmluva o

úvere teda obsahuje konkrétny jeden deň konečnej splatnosti, presne tak ako sa toho domáha žalobca.
Zároveň žalovaný poukazuje na to, že v slovenskom jazyku pojmy termín a dátum nie sú synonymami,
čo vyplýva priamo aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch, keď zákonodarca používa tieto pojmy
odlišne v rovnakom právnom predpise. Argumentáciu žalobcu považuje za nelogickú, keďže pojem
„termín“ žalobca bez akéhokoľvek vysvetlenia stotožňuje s pojmom „dátum“, a to napriek tomu, že
zákon o spotrebiteľských úveroch tieto pojmy rozlišuje. V prípade neuvedenia rozpisu splátok žalovaný

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia a.s. C - 42/15, podľa ktorého
amortizačná tabuľka nie je povinnou súčasťou zmluvy, ale túto si má spotrebiteľ právo kedykoľvek od
dodávateľa vyžiadať.
2.3. Vo vzťahu k zmluve o poskytnutí služby Komfort, žalovaný uvádza, že táto zmluva je samostatnou
akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Odmena za túto

doplnkovú službu je cenovým dojednaním, a preto táto cena nemôže byť predmetom preskúmavania
poukazujúc na § 53 ods. 1 OZ. Odmena za dojednanú službu je v zmluve o zabezpečení splátok úveru
hlavným zmluvným dojednaním, nejde o žiadne vedľajšie zmluvné dojednanie. Dojednanie o cene preto
nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
3.1. Dňa 06.02.2015 bola medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom uzatvorená zmluva
o spotrebiteľskom úvere (č. l. 8). V tejto zmluve sa uvádza, že Provident poskytuje zákazníkovi
spotrebiteľský úver v sume 1550 €, pričom celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a
poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 11,20 % ročne zo sumy

úveru, čo predstavuje výšku 181,98 € a poplatok za garantovanú službu je vyjadrený pevnou sumou
243,72 €. Celkové náklady vyjadrené vo forme RPMN tak predstavujú 20,80 %. Na základe tejto zmluvy
zákazník, teda žalobca mal zaplatiť celkovo sumu 1975,70 €, a to v 100 týždenných splátkach, pričom
výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 19,76 € a výška poslednej splátky je
19,46 €. Úver sa poskytuje na dobu 100 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, a teda konečnej

splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 100 - ho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Na druhej strane
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme a grafickej úprave, ktorou sa bežne vyjadrujú všeobecné
obchodné podmienky, o čom svedčí aj to, že táto strana nie je opatrená podpisom zmluvných strán, sa
v bode 4 uvádza:
„Za poplatok za garantovanú službu má Zákazník počas trvania tejto Zmluvy nasledovné výhody:

- telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto Zmluvy,
- možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a
kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách,
a to v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto
Zmluvy,

- možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
- možnosť získať Evidenciu platieb, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy,
- záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní,
ak dôjde k smrti Zákazníka.“

4. Rovnakého dňa ako zmluva o úvere bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Zmluva o poskytnutí
služby Komfort podľa § 51 OZ, podľa ktorej bodu 1.1. Poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za
odmenu podľa ods. 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu, v rámci ktorej
je povinný
a) Informovať Zákazníka o prevedení sumy úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere,
b) Preberať od Zákazníka peňažné sumy, určené na úhrady splátky spotrebiteľského úveru ...,
c) Informovať Zákazníka o prijatí úhrady splátky spotrebiteľského úveru.4.1. Podľa bodu 1.1 zmluvy - Prevzatie peňažnej sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom
Zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník pobyt.
4.2. Podľa bodu 1.2 zmluvy - zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1.1 zaplatí

poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 922,25 €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 100
pravidelných splátkach, a to v 99-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 9,22 €
a poslednú splátku vo výške 9,47 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť
prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy.

5. Žalobca ďalej súdu predložil rozsudok KS v PO č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, ktorý sa
zaoberá aj problematikou, ktorú žalobca napáda svojou žalobou. Krajský súd v tomto rozsudku uviedol,
že podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné aká terminológia sa použije na označenie
platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov v hotovosti inkasuje splátky spotrebiteľského

úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne
presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a
skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako
bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojím rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho

poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok
úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu,
ktorej plnením korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Krajský súd ďalej uviedol, že
nielen s poukazom na vyššie uvedené ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene

vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.
Poplatky spolu s úrokmi cca 86 %, ktoré požaduje žalovaný od žalobcu ako spotrebiteľa, prevyšujú
spoločensky akceptovateľnú výšku. Takéto konanie žalovaného je však už obchádzaním zákona v
zmysle ustanovenia § 39 OZ.

5.1. Z úradnej činnosti sú súdu známe rozsudky OS PO sp. zn. 38C/140/2010, 14C/92/2013 ako aj
11C/22/2014, z ktorých je podstatné to, že na základe výsluchu obchodných zástupcov žalovaného v
konaní vykonaných, títo potvrdili, že bez podpisu zmluvy o zabezpečení splátok úveru by nebola s nimi
podpísaná ani zmluva o poskytnutí úveru, teda možnosť výberu formy splácania poskytnutého úveru
spotrebiteľom bola iba predstieraná, v skutočnosti podmieňoval veriteľ, teda žalovaný poskytnutie úveru

podpísaním zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
6.1. Podľa § 137 písm. c) CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
6.2 Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem týkajúci sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok,
tento má súd za daný a z hľadiska právnej argumentácie poukazuje na závery KS v Prešove vo
veci sp. zn. 18Co/120/2017, kde sa uvádza: „Za nesprávny právny záver považuje názor súdu prvej
inštancieonemožnostirozhodnúťoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyvindividuálnomspotrebiteľskom

vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP žalobami upravenými v ust. § 137 písm. c) a d) CSP. Z ust. §
137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukázal na stranu 1037 komentára k CSP vypracovaného autormi Števček a
spol., vydavateľstvom B.H. Beck, tento obsahuje iba domnienku autora komentára k ust. § 298 CSP,
že napriek demonštratívnemu výpočtu žalôb v ust. § 137 CSP už ust. § 298 CSP vylučuje podanie

žaloby iba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu bez
súčasného podania žaloby o plnenie. Tomuto záveru odporuje i znenie ust. § 298 ods. 1 CSP,
v zmysle ktorého môže súd v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu určiť, že zmluvná
podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Uvedené zákonné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj v

individuálnom spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne
uplatneného nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Záveru súdu prvej inštancie o
nemožnosti domáhať sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného nároku na
plnenie nezodpovedá ani zákonná konštrukcia ust. § 298 ods. 2 CSP, v ktorom sa iba ukladá povinnosťsúdu uviesť vo výroku rozhodnutia znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak určil niektorú
zo zmluvných podmienok k spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú alebo priznal akékoľvek plnenie z
uvedenejneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Vdanomprípadeniejemožnéstotožniťsasozáveromsúdu

prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP. V danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny
záujem žalobkyne ako spotrebiteľky na určenie neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá

spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
6.3 Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Ndc//20/2016 - Zavedenie osobitného konania
podľa § 301 C. s. p. neznamená, že
spotrebiteľ sa nemôže domáhať neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Právo
súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí
účinnosti C.s.p. zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. C.s.p.

len s účinkami inter partes.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

7. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. - Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa§9ods.2písm.k)zákonač.129/2010Z.z.-zmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovaťročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 9 ods.2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podľa§7ods.1zákonač.129/2010Z.z.-Veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebo

pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l) , s) , z) a aa) ,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1 , nie je oprávnený

vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia
povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave

spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
7.2 Najpodstatnejším údajom pri spotrebiteľských úverových vzťahoch je uvedenie RPMN. RPMN
je najúplnejším údajom pre rozhodovanie spotrebiteľa - potenciálneho dlžníka o tom, či vstúpi alebo
nevstúpi do určitého úverového vzťahu. RPMN nemožno stotožňovať s úrokovou sadzbou, pretože

úroková sadzba o skutočnej hodnote úveru, ako to vyplýva aj z tohto prípadu, nevypovedá. Skutočná
hodnota úveru totiž závisí od všetkých poplatkov, ktoré sa budú od spotrebiteľa v úverovom vzťahu
vyžadovať. Ak tieto poplatky sú vopred známe, musia byť zahrnuté do RPMN, aby táto skutočne plnila
úlohu, ktorú má v rámci stanovovania výhodnosti, či nevýhodnosti spotrebiteľského úveru plniť. Súdzastávanázor,žeodmenazapreberaniesplátokúverujednoznačnepatrídozákladuvýpočtupreRPMN,
a na základe uvedeného platí, že pri nezahrnutí sumy za hotovostný výber splátok do základu pre RPMN
je RPMN určená nižšie, a teda v neprospech spotrebiteľa.

7.3. Vo vzťahu ku konečnej splatnosti úveru vyjadrenej tak, že - termín splatnosti poslednej splátky a
teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy - okresný
súd v rozsudku sp. zn. 9C/144/2016 uviedol, že takéto vyjadrenie je dostatočne určité. KS v Prešove
v uznesení sp. zn. 5Co/257/2016 uviedol, že sa s názorom okresného súdu nestotožňuje a rozsudok
zrušil. Okresný súd má teda za to, že vyjadrenie konečnej splatnosti úveru v posudzovanej zmluve nie

je dostatočné.
7.4. Vzhľadom na vyššie uvedené obsahové nedostatky podstatných náležitostí zmluvy o úvere ako
aj z dôvodu nedostatočnosti skúmania bonity žalobcu ako dlžníka (Na výzvu súdu žalovaný predložil
zákaznícku kartu, v ktorej je uvedené, že žalobca je dôchodca, má príjem 365 € + ďalší príjem
domácnosti je 360 €. Výdavky domácnosti sú 550 €. Žalobcov postup pri skúmaní bonity žalobcu
považuje súd za povrchný, bez preukázania skutočných príjmov a výdavkov listinnými dôkazmi. Takýto

postup hrubo porušuje odbornú starostlivosť, pretože reálne nič nevypovedá o úverovej schopnosti
žalobcu. Navyše žalobca ani len nevykonal lustráciu v príslušných registroch zhromažďujúcich údaje o
spotrebiteľoch.) robí súd záver, že úver je bez úrokov a bez poplatkov.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok.

8. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa 53 ods.4 písm.v) OZ - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred
uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré

spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods.5 OZ - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa 53 ods.11 OZ - Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,
dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s

povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej

zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 226/12: existencia „značnej nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby
výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný

ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej
skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako
zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu
práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone alebo tiež formou
prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa.

Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 26/13: Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, abyzmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a

zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
Podľa rozhodnutia SDEÚ č. C - 415/11: Článok 3 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych
právnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom
posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy

nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá,
že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska
prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu
nekalých podmienok,
- na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery [dobrej viery - neoficiálny
preklad]“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a

rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po
individuálnom dojednaní.

9. Súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, že žalobcom napádané zmluvné podmienky
predstavujú také cenové dojednania, ktoré nemôžu byť predmetom prieskumu.

9.1. Ustanovenie § 53 ods.1 OZ treba podľa súdu vykladať v súlade s Článkom 4. ods.2 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej
povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a
úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane,
pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.

9.2. Okresný súd zastáva názor, že § 53 ods. 1 OZ rozlišuje medzi hlavným a vedľajším predmetom
plnenia a medzi cenou hlavného a vedľajšieho predmetu plnenia, pričom vedľajšie cenové ujednanie
môže byť predmetom súdnej kontroly z hľadiska prijateľnosti, či neprijateľnosti. Je teda zrejmé, že
nekalosť zmluvnej podmienky možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)
za vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak

podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.
9.3. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 17Co/122/2017 - Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok,
táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade
súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu naväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže

jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že
v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok,
keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v
splátkach.
Dohoda o poskytnutí služby preto podlieha prieskumu súdu podľa § 53 Občianskeho zákonníka,

keďže táto „služba“ nie je hlavným predmetom plnenia a poplatok vo výške 206 Eur teda nie je
cenou hlavného predmetu plnenia. Cieľom zákonodarcu nebolo vylúčiť z preskúmavania z hľadiska
neprijateľnosti vedľajšie zmluvné cenové dojednania, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
nie je výnimočnou situácia, kedy sa dodávatelia práve ich netransparentným zakomponovaním do
formulárových spotrebiteľských zmlúv snažia získať neprimeraný majetkový prospech od spotrebiteľov.

Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých
obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne
dojednané.Odmenazavýbersplátokpredstavujeviacako50%poskytnutéhoúveruavýraznepresahuje
dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa,
čo spôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od záverov vyslovených v rozsudku

Krajského súdu v Prešove č.k. 19Co/142/2016-328 zo dňa 08.12.2016, cit: „Podľa záverov odvolacieho
súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie
splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný
prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho
hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom

neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady
žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by
poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený
poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom vniektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne
a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu
korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku.

Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene
vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie
peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve.“
V zmluve o úvere je tiež uvedený poplatok za garantovanú službu v pevnej výške, a to 80,40

Eur. Je zrejmé, že výška tohto poplatku predstavuje viac ako 20 % výšky poskytnutého úveru. Za
poplatok mal mať žalobca v zmysle bodu 4. Zmluvy o úvere nárok na určité konkrétne služby, a to
1) službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/
alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradeným sumy, 2) podporu prostredníctvom zákazníckej
telefonickej linky, 3) službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade ich
straty alebo poškodenia, 4) službu poskytnutia karty splátok Zákazníkovi, ako pomôcku na vedenie

záznamov o platbách podľa zmluvy, 5) na základe písomnej žiadosti Zákazníka, ktorý je v omeškaní
s úhradou sumy splatnej podľa tejto Zmluvy najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať
splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň
si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z
omeškania podľa čl. 10.

Na počiatku zmluvného vzťahu nie je zrejmé, či k poskytnutiu čo i len jednej zo z vyššie uvedených
služieb aj reálne dôjde. Aj za stavu, že žalovanému žiadna služba poskytnutá nebude, je v zmysle
zmluvy povinný poplatok zaplatiť. Naviac stanovením paušálnej výšky poplatku sa žalovaný snaží obísť
prípadnú požiadavku presne vyčísliť náklady vzniknuté s poskytnutím tej ktorej služby, napr. zaslaním
upomienky, vyhotovením duplikátov zmluvných dokumentov a pod.. Predmetné ustanovenie zmluvy o

poplatku za garantovanú službu tak vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa, a to s ohľadom na
jeho koncepciu a samotnú výšku poplatku. Ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9.4. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd má
za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu preukázaného žalobcom, a teda, že tieto sú

závislé od výšky poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré
inak relevantné nemôže byť. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou
dodávateľa ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal
vyššiu sumu pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver.
9.5. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí

zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom
spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať
právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje
záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov

nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že
priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej
uzavretiu nikdy nepristúpil.
9.6. Neprijateľnosť poplatku za službu Komfort, ktorá nahradila službu zabezpečenia splátok úveru
spočíva v tom, že jej výška nie je určená podľa vzdialenosti miesta výberu ale určuje sa podielom zo

sumy poskytnutého úveru (táto skutočnosť je súdu známa napr. zo spisu zn. 9C/207/2016). Z úradnej
činnosti je súdu ďalej známe, že napriek deklarácii o dobrovoľnosti podpisu zmluvy o vedľajšej službe,
tak tomu nie je a spotrebiteľovi sa takáto zmluva dáva vždy na podpis so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Senát 9Csp vo veciach Provident Financial (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) vždy v
každom prejednávanom úverom prípade prejednával aj uvedené vedľajšie plnenie.

9.7. V súvislosti s týmto poplatkom je potrebné dať do pozornosti tendenciu dodávateľov, a to poplatky
ustanovovať formou samostatných zmlúv (a nie v cenníkoch poplatkov na jednom mieste) s cieľom
rozložiť plnenia, ktoré zaťažujú spotrebiteľa do viacerých formálne oddelených právnych úkonov, a
tak sťažiť identifikovanie skutočnej odplaty za poskytnutie hlavnej služby. Táto tendencia dodávateľov
je spojená s vykonštruovaním rôznych doplnkových služieb, ktoré si má spotrebiteľ dobrovoľne

objednať a ktoré sú samostatne spoplatňované. Z aplikačnej praxe súdu vyplýva, že dodávatelia v
absolútnej väčšine prípadov nútia spotrebiteľov, aby spolu s hlavnou službou prijali aj vedľajšiu službu,
ktorej odplata predstavuje nemorálne spoplatňovanie poskytnutej služby a rozloženie ceny plnenia
do vedľajších záväzkov. Podstata doplnkovej služby je len prostriedkom obchádzania zákona, keďžedoplnková služba predstavuje najčastejšie činnosti dodávateľa, ktoré by bol aj tak povinný poskytnúť
spotrebiteľovi v intenciách odbornej starostlivosti alebo iných zákonných povinností. Rovnako tak
doplnkové služby spravidla nesledujú záujmy spotrebiteľa, ak mu aj majú v istom zmysle zlepšiť a

zjednodušiť plnenie (napr. vyberanie splátok v domácnosti klienta), nesmú cenu plnenia predražovať.
Pri právnom posúdení tzv. doplnkových služieb je potrebné vždy myslieť na aplikáciu § 52a OZ, ktorej
dôsledným naplnením dôjdeme k záveru, že tak samostatne kontrahované služby, ako aj plnenia
a záväzky z nich plynúce je potrebné posudzovať v jednote a vzájomnej závislosti uzavieraných
spotrebiteľských zmlúv. Spôsob splácania úveru je bežnou zmluvnou podmienkou zmluvy o poskytnutí

úveru a oddelením týchto dvoch skutočností (úverovej zmluvy a spôsobu splácania úveru) do navonok
osobitných zmlúv nemožno znížiť ochranu spotrebiteľa, ktorá mu patrí podľa ustanovení občianskeho
zákonníka a osobitných predpisov tým.
9.8. Súd ďalej poukazuje na § 567 ods. 1 OZ, podľa ktorého má peňažný dlh tzv. charakter odnosný.
OZ nehovorí nič o tom, žeby pri výbere splátok veriteľom mali byť zo strany dlžníka platené nejaké
poplatky, a preto ich dojednanie je zároveň v rozpore s § 54 ods.1 OZ (Zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.). Súd však túto podmienku
vyhlásil za neprijateľnú (nepovažoval ju teda ex offo za absolútne neplatnú), a teda neplatnú z dôvodu,
že umožňuje výber splátok aj z iného miesta ako bydlisko dlžníka, pričom však aj „iné miesto výberu“

musí byť v meste alebo obci, kde má dlžník bydlisko.
9.9. Pokiaľ žalovaný v iných veciach poukazuje na to, že niet dôvodu na aplikáciu § 567 ods.1 OZ - Dlh
sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko
alebosídlodlžníka.,pretožemiestoplneniabolodohodnutézmluvne,takformuláciu-Prevzatiepeňažnej
sumy sa bude uskutočňovať v mieste určenom Zákazníkom v meste alebo obci, kde má zákazník

pobyt. - považuje súd za spôsob, akým sa žalovaný snaží obísť citované ustanovenie § 567 ods.1 OZ
vyvolaním dojmu poskytnutia služieb nad rámec zákonom stanovených povinností. Vychádzajúc aj z
vyššie citovaných rozhodnutí SDEÚ považuje súd zmluvnú podmienku odplaty za hotovostný výber
splátoknaneprijateľnúvzhľadomnaustanoveniaOZ,ktorébysaaplikovaliprijejneexistencii,azktorých
žiadna povinnosť platby pre spotrebiteľa nevyplýva.

10. Súdsijevedomý,žežalovanýjepodnikateľskýmsubjektom,ktoréhohlavnýmcieľomjedosahovanie
zisku. Aplikácia práva však musí mať aj sociálny charakter. Existuje totiž rozdiel vo faktickej sile
účastníkov vzťahu - napr. uzatváranie práve adhéznych zmlúv, ktoré cestou „privátneho zákonodarstva“
menia via facti zákonné dispozitívne právo. Zmluvná sloboda sa stáva fiktívnou kulisou pre výkon

neoficiálnej nadvlády nad inými prostredníctvom súkromného práva. To má za následok vzrastajúcu
úlohu intervencie verejného práva do súkromnoprávnych vzťahov (napr. zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a tam uvedené povinnosti dodávateľa) ako aj vzrastajúcu úlohu súdov pri
posudzovaní týchto vzťahov a ich udržania v spravodlivých medziach aspoň v rovine právnej.
10.1. Uvedené výstižne vyplýva aj z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3308/16 - Takovým ústavním

principem korigujícím v soukromém právu uplatnění zásady autonomie vůle je bezpochyby princip
rovnosti, a to v jeho materiálním či faktickém pojetí (čl. 1 Listiny). Základní ústavní princip rovnosti
lze pojímat ve dvou rovinách - jako rovnost formální nebo rovnost faktickou. Není pochyb o tom,
že úlohou zákonodárce je zajistit při tvorbě právního řádu všem adresátům právních norem formální
rovnost, avšak s ohledem na skutečnost, že v reálném světě přírody i společnosti existuje z řady důvodů

faktická nerovnost, musí zákonodárce v odůvodněných případech zvažovat i případy normativního
zakotvení nerovnosti, která například odstraní faktickou nerovnost nebo jiný handicap. I tam, kde se
zákonodárce nevydal cestou vědomého zvýhodnění „slabšího“, aby pro konkrétní životní situaci dal
přednost rovnosti faktické před formální, ponechává orgánu, který pozitivní právo aplikuje, prostor pro
řešení napětí mezi neúplností psaného práva a povahou konkrétního případu cestou aplikace ústavních

principů v materiálním pojetí právního státu (soudcovská diskrece). Právní doktrína k otázce rovnosti
v soukromoprávních vztazích uvádí (Hurdík, Jan a Lavický, Petr. Systém zásad soukromého práva.
1. vyd. Brno: Masarykova univerzita, 2010, str. 115-120), že soukromé právo garantuje každému co
nejširší míru možnosti svobodného jednání, avšak právě proto, že ji garantuje každému, musí ji zároveň
u některých omezit, aby byla zaručena všem. Ze střetu autonomie vůle a z ideje rovnosti potom

vyplývá ochrana slabší smluvní strany, a to s cílem dosažení vyvážené pozice, tj. spravedlnosti, ekvity
či rovnováhy zúčastněných zájmů. Ve vztazích, v nichž vystupují strany, jejichž výchozí pozice jsou
značně nerovnovážné (například ve vztahu podnikatele se spotřebitelem), se nelze spokojit s tím, že
oběma stranám budou poskytnuty stejné právní prostředky, tedy jakási formální rovnost, neboť veskutečnosti nerovnost výchozích prostředků způsobuje i nerovnost ve výsledku samotném. Řešení této
situace spočívá v nerovnovážné úpravě subjektivních práv a povinností účastníků soukromoprávního
vztahu tím, že slabší smluvní straně (typicky spotřebiteli) je přiznáno více práv a silnější smluvní

straně (dodavateli) je uloženo více povinností. Účelem dané právní úpravy je tedy snaha o dosažení
skutečné rovnováhy tím, že budou právně vyrovnány výchozí ekonomické, informační, odborné a jiné
rozdíly, jež mezi stranami panují. Jinak řečeno, aby bylo dosaženo rovnosti jako cíle, je nutno nerovnost
výchozích pozic korigovat stejně nerovnou úpravou práv a povinností. V této souvislosti hovoří doktrína i
judikatura o zajištění rovnosti prostředků. Přiznáním vyšší právní ochrany fakticky slabší smluvní straně

Ústavní soud nezpochybňuje zásadu pacta sunt servanda (smlouvy nechť jsou dodržovány) ani ochranu
autonomie vůle. Tyto principy je nicméně třeba hodnotit v kontextu principu spravedlivého rozhodování
jakožto vůdčího a zásadního principu fungování soudní moci. Je proto třeba rozlišovat situaci, kdy
vstupují do právního vztahu dva subjekty nacházející se v obdobném postavení (např. podnikatelé),
a situaci, kdy dochází ke vzniku právního vztahu mezi podnikatelem (tedy v daném oboru činnosti
profesionálem) a nepodnikatelem, tedy subjekty, jež zásadně nejsou v rovném postavení.

10.2. Vyššie citované rozhodnutie ako aj judikatúra týkajúca sa prípustnosti výšky úrokov pri finančných
službách tak dáva odpoveď na námietku žalovaného, že v prejednávanej veci sa žaloba javí ako
obchodné úvahy žalobcu a nie právny spor tak, že aj ziskovosť dodávateľa nemôže byť bezbrehá ale
musí zodpovedať pravidlám primeranosti a slušnosti v súkromnoprávnych vzťahoch.

12. Náhrada trov konania. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
V konaní plne úspešnému žalobcovi (keďže súd iba upravil znenie navrhovanej neprijateľnej podmienky,
tak aby tvoril významový celok) priznal súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.