Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, July 3, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317217647
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighova

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1317217647.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého: Š. S.Š., K.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava,
dieťa rodičov: matka - Q.. B. W., K.. XX.XX.XXXX, O. F. XX, O. a otec - E. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O.
F.D. XX, O., I. Č. Ž. X/A, O., o návrhu matky na zvýšenie výživného voči maloletému, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Š. S., K.. XX.XX.XXXX na sumu 180 EUR
mesačne namiesto doterajších 100 EUR mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky
maloletého, vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.11.2017.

Zročné výživné za obdobie od 01.11.2017 do 03.07.2018 v sume 640 EUR je otec povinný splácať v
50,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 38P/378/2014 - 38 zo dňa 27.11.2014 v časti
určenia výživného na maloletého.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 26.10.2017 sa matka maloletého Š. domáhala zvýšenia
výživného zo strany otca voči maloletému, a to zo sumy 100 € mesačne na sumu 350 € mesačne.

2. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému
upravovaná rozsudkom súdu v roku 2014, kedy maloletý navštevoval X. Y. G.. Od tohto obdobia došlo na
strane maloletého Š. k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca,

keďže od septembra 2017 navštevuje X. Y. G., teda prešiel na P. W., s čím má matka zvýšené výdavky.
Mesačnénákladynavýchovuavýživumaloletéhovyčíslilavsúčasnejdobenasumucca680€mesačne,
t. j. od poslednej úpravy výživného narástli o sumu cca 200 € mesačne. Nárast nákladov je viditeľný
predovšetkým pri zabezpečovaní stravy pre maloletého a tiež ošatenia a obuvi, čo bezpochyby súvisí s
jeho rastom a celkovým vývinom. Matka má taktiež u maloletého výdavky spojené s jeho mimoškolskou
činnosťou, ktoré všetky skutočnosti predstavujú podstatnú zmenu pomerov oproti skutkovému stavu, na
základe ktorého rozhodoval súd pri ostatnej úprave výživného. Otec pritom na výživu maloletého nad

rámec súdom stanoveného výživného neprispieva a v rámci realizácie styku nemá s maloletým žiadne
väčšie výdavky. S ohľadom na celkové pomery otca mala za to, že tento je schopný uhrádzať výživné
v ňou navrhovanom rozsahu a v tejto súvislosti odkázala na priložený rozpis priemerných mesačných
nákladov na starostlivosť o maloletého. Pokiaľ ide o jej pomery, tieto sa v priebehu konania zmenili, včase podania návrhu bola matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a bola jej vyplácaná
podpora v nezamestnanosti, následne jej bol v apríli 2018 vydaný živnostenský list. Na základe vyššie
uvedených skutočností mala za to, že jej návrh na zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému

je v plnom rozsahu dôvodný a žiadala súd, aby mu v celom rozsahu vyhovel.

3. Otec maloletého bol ochotný prispievať na jeho výživu sumou 170 € mesačne vzhľadom k tomu, že má
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému U., K.. XX.XX.XXXX. Uviedol, že u maloletého Š. neeviduje
zvýšenévýdavkytak,akoichpopisovalamatka,atoanipokiaľideojehomimoškolskúčinnosť.Poukázal

na celkové životné pomery svoje a matky, ktorej pomery sú podľa jeho názoru lepšie, než tie jeho. V
priebehu konania sa vyjadril aj k realizácii svojho styku s maloletým.

4. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým Š. bez prítomnosti rodičov, maloletý sa však nevedel
vyjadriť k nákladom na svoju osobu, nie je to tohto zaangažovaný. S oboma rodičmi je však rád, otec
mu pri príležitosti sviatkov zakupuje darčeky s tým, že sa ho pýta, čo by si želal. Doporučil návrhu matky

vyhovieť a zvýšiť výživné zo strany otca voči maloletému na sumu 180 -200 € mesačne od podania
návrhu, keďže na strane maloletého došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov.

5. Súd sa oboznámil s písomne podaným návrhom matky zo dňa 26.10.2017, rodným listom maloletého
Š.H., rozpisom priemerných mesačných nákladov na starostlivosť o maloletého, potvrdením o návšteve

školy a o mimoškolskej činnosti na strane maloletého, potvrdeniami o úhrade niektorých nákladov
na strane maloletého Š., potvrdením o výške hypotekárneho úveru na strane matky maloletého,
rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 23.08.2017 o výške dávky v nezamestnanosti na strane matky
maloletého, rodným listom maloletého U. S., osvedčením o živnostenskom oprávnení na strane matky
maloletého a potvrdeniami o úhrade výživného zo strany otca voči maloletému Š.. Súd ďalej vykonal

dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

6. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca na maloletého Š. upravovaná rozsudkom tunajšieho súdu
zo dňa 27.11.2014, č. k 38P/378/2014 - 38, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého v sume 100 EUR mesačne. Jeho styk s maloletým

zostal neupravený. V tom čase maloletý navštevoval X. Y. G. a navštevoval futbal a s otcom plavecký
krúžok. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému U. S., K.. XX.XX.XXXX, bol zamestnaný v
R. J. s príjmom 380 € mesačne/brutto a tiež ako osobný O. B. W. W. s príjmom cca 1 100 € a splácal
hypotekárny úver v sume 107 € mesačne. Matka maloletého bola zamestnaná v W. W. s príjmom cca 1
200 € mesačne a splácala hypotekárny úver, ktorá splátka spolu s nákladmi na bývanie predstavovala

čiastku 400 € mesačne.

7. Maloletý Š. v školskom roku 2017/2018 navštevoval X. Y. G. na Z. T. B. O., stravoval sa v
školskej jedálni, kde stravné predstavovalo čiastku cca 31 € mesačne a tiež ešte navštevoval školský
klub, kde poplatok predstavoval čiastku 22,77 € mesačne. Do školy dochádza MHD, kde mu matka

zakupuje električenku v sume cca 30 € 1-ročne. Matka zabezpečuje maloletému školské potreby a
pomôcky, desiatový a pitný režim, hradí povinné poplatky v rámci školy ako aj aktivity poriadané školou.
Nenavštevoval žiadny krúžok, vo voľnom čase sa venuje športovým činnostiam, korčuľuje, rád pláva a
učí sa tiež lyžovať. Jeho zdravotný stav je dobrý a matka s ním má výdavky primerané jeho veku.

8. Matka maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, je vdova a nepribudli jej
ďalšie vyživovacie povinnosti. V období od 08/2017 do 04/2018 bola zaradená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a do 02/2018 poberala dávku v nezamestnanosti v sume 900 € mesačne. Od 16.04.2018
má vydané živnostenské oprávnenie s predmetom činnosti poradenstvo v oblasti zdravého životného
štýlu a zdravej výživy, s predpokladaným príjmom cca 400 € mesačne. Spolu s maloletým obýva X - H. O.

na F. T. B. O., ktorý je v jej osobnom vlastníctve, je prefinancovaný hypotekárnym úverom, poskytnutým
v celkovej výške 50 000 €, kde mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 210 € mesačne a náklady
spojené s bývaním čiastku 164 € mesačne. So synom býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.

9. Otec maloletého od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je slobodný a okrem

maloletéhoŠ.mánaďalejvyživovaciupovinnosťkmaloletémuU.S.V.,K..X.XX.XXXX,naktoréhovýživu
prispieva v sume 100 € mesačne. Od 15.1.2018 je zamestnaný vo B. W. ako montážny pracovník, jeho
priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 900 €, predtým pracoval ako živnostník pre
firmu W., jeho príjem z tejto činnosti predstavoval čiastku cca 1 000 € mesačne. Býva v byte matkymaloletého U., ktorej hradí za prenájom čiastku 150 € mesačne. Býva sám, s nikým nevedie spoločnú
domácnosť.
10. Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnuté vynaložiť.

16. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

18. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

19. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od
posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť
tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodnutia súdu s
rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po preskúmaní zmeny pomerov,
ktorá nastala od poslednej úpravy výživného zo strany otca a po zistení a porovnaní rozhodujúcich

skutočností súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca
bol čiastočne dôvodný, keď od poslednej úpravy výživného do rozhodnutia súdu ubehlo časové obdobie
takmer 4 rokov, za ktoré došlo na strane maloletého k zmene pomerov, ktorú je potrebné premietnuť do
výšky výživného plateného povinným rodičom, v danom prípade otcom.

20. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov
každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej
časti týchto nákladov formou výživného. V čase posledného rozhodovania súdu bol maloletý vo veku
X Y. a navštevoval V. W. G., v súčasnosti navštevuje P. W. G. s tým, že od septembra bude chodiťdo X. Y.. S postupom do vyšších ročníkov a na vyššie stupne vzdelávacieho procesu sa u maloletého
dieťaťa priamo úmerne zvyšujú aj náklady na zabezpečenie tohto procesu, keď rodičia musia v tejto
súvislosti uhrádzať povinné poplatky v rámci školy (ZRPŠ, poistenie, poplatky a pod.), zabezpečovať

dieťaťu školské potreby a pomôcky vrátane tých učebníc a pracovných zošitov, ktoré sú hradené rodičmi
avneposlednomradeajhradiťaktivityporiadanéškolou,ktorésúvždyspojenésadekvátnymfinančným
zabezpečením a ktoré sa postupom do vyšších ročníkov v rámci školského systému menia. Jedná sa
pritom o náklady, ktorých výšku a vynakladanie rodičia nie sú schopní ovplyvniť a musia ich vynaložiť
v takom rozsahu, ako je od nich školou požadované. V súvislosti so starostlivosťou o výživu a výchovu

maloletého má matka aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením bývania, stravy,
ošatenia a obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou, ktoré je taktiež
potrebné premietnuť do výšky výživného, pričom u maloletého prišlo v súvislosti s jeho vývinom k
adekvátnemu zvýšeniu týchto nákladov. Zo všetkých uvedených skutočností je zrejmé, že doposiaľ
stanovené výživné zo strany otca nepokrýva pomernú časť týchto nákladov a je potrebné ho upraviť na
zodpovedajúcu čiastku. Keďže otec i kolízny opatrovník maloletého sa s rozhodnutím súdu stotožnili a

vzdali sa práva podať voči nemu opravný prostriedok, súd už v súvislosti s ich tvrdeniami ohľadom výšky
vyživovacej povinnosti voči maloletému neuvádza žiadne ďalšie dôvody svojho rozhodnutia.

21. Návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 340-350 € mesačne bol súdom vyhodnotený
ako výrazne nadhodnotený, a to aj s ohľadom na časové obdobie, ktoré od poslednej úpravy výživného

ubehlo a na len čiastočnú zmenu pomerov, ktorá na strane maloletého nastala, ako aj s ohľadom na
celkové pomery oboch rodičov a ich možnosti a schopnosti poskytovať maloletému dieťaťu plnenia
zodpovedajúce rozsahu navrhovanom matkou. Matkou predložené vyčíslenie priemerných mesačných
výdavkov na maloletého považoval súd vo väčšine položiek za primerané a zodpovedajúce nákladom
na deklarované potreby a záujmy dieťaťa vo veku maloletého Š. avšak je zrejmé, že niektoré matkou

uvádzané náklady nemožno považovať za odôvodnené potreby maloletého. Pri rozhodovaní o výške
výživného zohrávajú zásadnú úlohu odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Z obsahu tohto
pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa
vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, samozrejme s ohľadom na všetky
ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. Na strane ani jedného

z rodičov maloletého Š. pritom neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu,
na základe ktorého by bol otec povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v matkou
navrhovanej výške. Ani pomery na strane matky a ani pomery na strane otca neviedli súd k záveru, že by
bolo možné na strane maloletého Š. identifikovať jeho odôvodnené potreby a záujmy v takom rozsahu,
ktorý by odôvodňoval hradenie výživného zo strany otca v sume 350 € mesačne, ak samotný otec takýto

rozsah nákladov na potreby maloletého v konaní namietal a sporoval ich.

22. V tejto súvislosti súd v priebehu konania prihliadol aj na to, že matka maloletého bola v čase
podania návrhu nezamestnaná, pričom si v priebehu nasledujúceho obdobia urobila kurz a požiadala
o vydane živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti poradenstvo v oblasti zdravého životného

štýlu. Z tejto činnosti pritom predpokladá príjem cca 400 € mesačne, čo je o 800 € menej, než tomu
bolo v predchádzajúcom zamestnaní, kde dosahovala príjem cca 1 200 € mesačne. S poukazom
na zaťaženie hypotekárnym úverom na byt s mesačnou splátkou 210 € mesačne, čo je polovica v
súčasnosti deklarovaného predpokladaného príjmu matky, v spojení s tým, že i rodič, ktorý vykonáva
dennú osobnú starostlivosť o maloletého má povinnosť ho vyživovať, sa matkine rozhodnutie vykonávať

túto činnosť, namiesto zamestnania sa v odbore, ktorý vykonávala predtým alebo v inom, kde by
dosahovala porovnateľný príjem, javí ako nezodpovedné, keďže si musela byť od počiatku vedomá,
že si touto činnosťou nedokáže zabezpečiť taký príjem, ako tomu bolo v minulosti. V tejto súvislosti
je nutné uviesť, že výživné hradené jedným z rodičov môže slúžiť výlučne a len na úhradu nákladov
na odôvodnené potreby a záujmy dieťaťa, voči ktorému bolo určené. V žiadnom prípade nemôže

byť využívané pre potreby druhého rodiča, s ktorým toto dieťa žije a ktorý by si takýmto spôsobom
(prostredníctvom výživného na spoločné dieťa) kompenzoval svoju nepriaznivú či zhoršenú finančnú
situáciu. V danom prípade tiež súd nezhliadol dôvody k tomu, aby bola otcovi uložená povinnosť
prispievať na výživu maloletého v sume, ktorá z pohľadu súdu zodpovedá celkovým nákladom na
starostlivosť o maloletého, čo by znamenalo, že matka by svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému

kompenzovala výlučne výkonom faktickej osobnej starostlivosti o maloletého. Maloletý je ale vo veku XX
Y., navštevuje školu a jeho vek umožňuje, aby rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, vykonával riadne a
plnohodnotné zamestnanie. Matka je pritom zdravým jedincom a i v minulosti vykonávala prácu, ktorá jejumožnila zaťažiť sa hypotekárnym úverom a hradiť náklady spojené s výchovou a výživou maloletého
v adekvátnom rozsahu.

23. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, títo však nemajú povinnosť
životnú úroveň svojho dieťaťa zvyšovať a jeho životná úroveň sa vždy musí odvíjať od životnej úrovne
jehorodičov.Toznamená,žeajnákladynauspokojovaniepotriebazáujmovkaždéhodieťaťasaodvíjajú
od možností a schopností jeho rodičov. Nie je možné, aby jeden z rodičov nastavil náklady na potreby
a záujmy dieťaťa v rozsahu, ktorý nezodpovedá preukázanej životnej úrovni, z akej dieťa pochádza,

následne očakávajúc, že druhý rodič bude poskytovať finančné prostriedky na ich úhradu, hoci k tomu
nemá možnosti. Otec maloletého je riadne zamestnaný a v súčasnosti dosahuje len niečo nižší príjem,
ako tomu bolo v čase ostatného rozhodovania súdu. Pracuje v riadnom pracovnom pomere a za svoju
prácu dosahuje tomu zodpovedajúci príjem. Ak by súd vyhovel návrhu matky, zaťažil by otca platením
výživného voči maloletému v sume, zodpovedajúcej cca 38% jeho priemerného mesačného príjmu. Na
strane maloletého sa pritom nevyskytovali a ani nevyskytujú žiadne špecifické výdavky, ktoré by matka

bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí vo veku Š. bežne nevyskytovali. Skladba jeho potrieb a
výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy
maloletých detí v jeho veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Preto ani výška
výživného navrhovaná matkou sa súdu nejavila ako primeraná a adekvátna k ňou preukazovaným
odôvodneným potrebám a záujmom maloletého, v spojení s možnosťami a schopnosťami oboch rodičov

tak, ako boli vyhodnotené už vyššie. Nadôvažok je nutné uviesť, že ak matka v súčasnosti vykonáva
výlučne ňou uvádzajú činnosť, z ktorej dosahuje deklarovaný príjem 400 € mesačne, znamená to, že
nevyužíva všetky dostupné možnosti, ktoré má k dispozícii k tomu, aby si zabezpečila adekvátny príjem,
z ktorého bude schopná pokrývať pomernú časť nákladov na výživu a výchovu maloletého, ako aj svoje
finančné záväzky a životné potreby. Za predpokladu, že matka skutočne vynakladá, alebo má záujem

vynakladať na potreby maloletého ňou deklarovanú čiastku, je potrebné uviesť, že tak bude robiť výlučne
na základe vlastného uváženia, bez možnosti tieto náklady v celosti považovať za relevantné pre úpravu
výšky vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Rodič, ktorý sa osobne stará o maloletá dieťa,
je povinný (samozrejme v miere, ktorá je možná s ohľadom na zdravý vývin maloletého) prispôsobiť
náklady na jeho výchovu a výživu celkovým pomerom nielen svojim, ale aj rodiča, ktorý je povinný na

výživu dieťaťa prispievať.

24. S poukazom na matkou vyčíslené náklady na výživu maloletého Š. súd napokon vychádzal z
nasledovného: náklady spojené s návštevou školy vrátane aktivít poriadaných školou cca 20 €/mesačne;
náklady na bežné ošatenie a obuv, ktoré je vo veku maloletého potrebné počítať v sume cca 30-40

€/mesačne, MHD 13,40 €/mesačne, stravné v rámci školy cca 30 € mesačne, stravné v domácom
prostredí cca 150 €/mesačne, pomerná časť nákladov na bývanie 82 €/mesačne (164 €:2 členovia
domácnosti). Okrem týchto výdavkov sa na strane maloletého samozrejme vyskytujú aj ďalšie výdavky,
ktoré nie je možné exaktne vyčísliť, ale ktoré sú bežné u každého dieťaťa a ktoré je taktiež potrebné
uhrádzať (veci bežnej dennej spotreby, hygienické a kozmetické potreby a pod.) Súd tak po vykonanom

dokazovaní a jeho vyhodnotení upravil výšku výživného zo strany otca voči maloletému Š. zo sumy
100 € mesačne na sumu 180 € mesačne, ktorá výška výživného umožní maloletému, spolu s plnením
si vyživovacej povinnosti zo strany matky, uspokojiť jeho odôvodnené potreby a záujmy v takom
rozsahu,abynedochádzalokohrozeniujehozdravéhovývinu.Súdupravilvyživovaciupovinnosťotcaod
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom si matka podala návrh. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné

vypočítať i výšku zročného výživného, ktorú súd ustálil v sume 640 € a dospel k nej nasledovne: výživné
bolo upravené za obdobie od 01.11.2017 do 03.07.2018, t. j. za obdobie 8 kalendárnych mesiacov, za
ktoré mal otec na výživu maloletého zaplatiť výživné v sume 1 440 € (8 mesiacov x 180 €), pričom za
rozhodné obdobie zaplatil na výživu maloletého čiastku 800 € mesačne (8 mesiacov x 100 €). Rozdiel
medzi stanoveným a uhradeným výživným tak predstavoval čiastku 640 € (1 440 € - 800 €), ktorú súd

umožnil otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.
V Bratislave, dňa 03. júla 2018Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže otec maloletého a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto
práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletého podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa
ktoréhoodvolaniesapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiu
smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.