Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205902
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8217205902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej n e p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 4C/367/2012-7 spojil na spoločné konanie veci
vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/367/2012, 4C/368/2012, 4C/369/2012, 4C/370/2012,
4C/371/2012, 4C/372/2012, 4C/373/2012, 4C/374/2012, 4C/375/2012, 4C/376/2012, ktoré sa ďalej
viedli pod sp.zn. 4C/367/2012. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012 sp. zn.
1NcC/672/2012 boli sudcovia Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci

sp.zn. 4C/367/2012. Vec sa prikázala na konanie Okresnému súdu Bardejov. Na tunajšom súde bola
vec vedená pod sp. zn. 4C/223/2012.
1.1. Okresný súd Svidník uznesením zo dňa 9.10.2012 č.k. 7C/396/2012-7 spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 7C/396/2012, 7C/397/2012, 7C/398/2012,
7C/399/2012, 7C/400/2012, 7C/401/2012, 7C/402/2012, 7C/403/2012, 7C/404/2012, 7C/405/2012,
ktoré sa ďalej viedli pod sp.zn. 7C/396/2012. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.10.2012

sp. zn. 19NcC/72/2012 boli sudcovia Okresného súdu Svidník vylúčení z prejednávania a rozhodovania
vo veci sp.zn. 7C/396/2012. Vec sa prikázala na konanie Okresnému súdu Bardejov. Na tunajšom súde
bola vec vedená pod sp. zn. 4C/226/2012.
1.2. Následne Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 20.5.2014 č.k. 4C/223/2012-39 spojil na
spoločné konanie právne veci tohto súdu sp. zn. 4C/223/2012 a 4C/226/2012 s tým, že tieto sa následne
viedli pod sp. zn. 4C/223/2012.

2. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 30.12.2014 č.k. 4C/223/2012-54 prvým výrokom vec
v časti nároku žalobcu pôvodne vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 4C/367/2012,
4C/368/2012, 4C/369/2012, 4C/370/2012, 4C/371/2012, 4C/372/2012, 4C/375/2012, 4C/376/2012,
7C/399/2012, 7C/401/2012, 7C/402/2012, 7C/403/2012, 7C/405/2012 vylúčil na samostatné konanie.
Druhým výrokom rozsudku súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a tretím výrokom rozhodol, že v
časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Na základe

odvolania žalobcu proti predmetnému rozsudku, bol tento potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 31.03.2016 č.k. 7Co/370/2015-88. Veci vylúčené na samostatné konanie boli vedené
na tunajšom súde pod sp.zn. 1C/138/2016.3. Rozsudkom zo dňa 25.07.2017 č.k. 1C/138/2016-115 súd I. výrokom žalobu v časti pôvodne vedenej
na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/403/2012 a 7C/405/2012 vylúčil na samostatné konanie,

II. výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. výrokom v zamietajúcej časti žalovanej nepriznal
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom
20.09.2017. Predmetom tohto konania je tak vylúčená časť, ktorá je vedená pod sp. zn. 5C/54/2017.

4. Žalobca sa žalobami podanými dňa 27.09.2012 na Okresný súd Svidník domáhal voči žalovanej

náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
(Okresného súdu Svidník), ktorý rozhodol o zastavení exekučného konania a teda nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej 15 dňovej lehote a teda nerozhodol v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
ohľadne vydania poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Vyslovil názor,
že súd porušil zásadu právnej istoty, keď nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu
ako rovnocenný exekučný titul a ktoré zároveň tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy v peniazoch. Majetková škoda, ktorá mu vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov - správa a vymáhanie pohľadávok v období od doručenia žiadosti o udelenie poverenia po jeho
rozhodnutie o nej - správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému - 70 Eur, na udržanie a správu informačného systému 40,- Eur a administratívne
náklady - urgencie, publikačné náklady 15,- Eur, spolu 125,- Eur (v každej exekúcii ). Táto suma by ho

nezaťažila,akbysúdpostupovalsprávne.Presnúškodubybolomožnévyčísliťlensťažkosťami,pretoju
paušalizoval. V konaní uplatňovaná majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Nemôže
preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného

súdu. Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenie práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup bol takej intenzity, že spôsobil zbytočné prieťahy spojené

so zásahom do jeho majetkových práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza
pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, ak ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, že za každý rok poznačený prieťahmi sa vzťahuje satisfakcia vo výške
20.000,- Sk, teda cca 660,- Eur. Poukázal na rozhodnutia ÚS SR týkajúce sa priznania zadosťučinenia
pri zbytočných prieťahoch v civilnom konaní. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje za

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie vecí a vyvolanie rizík ohrozujúcich vymoženie pohľadávky
(spôsobenej v priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu). Uplatňuje si
sumu po 55,- Eur za každý mesiac prieťahov - omeškania exekučného súdu podľa doktríny ÚS SR -

660,- Eur za rok. Poukázal na vysoký počet dní nečinnosti exekučného súdu.

5. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. V prvom rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu,
ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci

a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaná namietala, že žalobca nepredložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na
exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných

v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SRodmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod
sp. zn. II. US 211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

6. Podľa názoru žalovanej nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej
žalobe v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanej doručené 23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 27.09.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej

lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,

avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel
o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné
pre prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Žalovaná poukázala aj na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. US 16/2002, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ústavný súd
prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje
automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce
všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.2 Ústavy SR je pojem

autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone.

7. Žalovaná poukázala aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z..
Takémuto skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR

na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe
prieťahu v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho

súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

8. Žalovaná ďalej uviedla, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote, resp. zastavení exekučného konania, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom
takomto nároku osobitne po troch rokoch odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, t.j. po troch
rokoch od momentu zamietnutia žiadosti na udelenie poverenia, resp. zastavenia exekučného konania.
Vzhľadom na uvedené vzniesla námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo

k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K zastaveniu exekučného
konania a teda nevydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, ako spôsobu rozhodnutia uviedla, že
nemôže byť chápané ako nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a zároveň nie sú
splnené ani zákonné podmienky pre posúdenie zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. Poukázala

pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorých súd musí ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Zdôraznila, že napokon z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že 15 dňová lehota sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia.

9. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadrila žalovaná názor, že uplatnená suma titulom náhrady
škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom
zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe nesprávnej právnej úvahy.10. Záverom žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči

dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto

negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.

11. Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

12. Súd pojednával v neprítomnosti strán, ktorým predvolania boli doručené riadne a včas. Žalobca a
žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnili a žiadali konať v

ich neprítomnosti. Súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, preto
postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vo
veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalôb žalobcu zo dňa 27.09.2012 zo spisov Okresného

súdu Svidník sp. zn. 7C/403/2012 a sp. zn. 7C/405/2012, ďalej oboznámil spis Okresného súdu
Svidník sp. zn. 6Er/625/2009, z neho žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, žiadosť o informáciu o stave konania, splátkový kalendár,
zmluvu o úvere, výzvu, vyčíslenie trov konania, uznesenie o zastavení exekučného konania, odvolanie,
uznesenie Krajského súdu v Prešove a oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka, spis Okresného

súdu Svidník sp. zn. 2Er/387/2009, z neho žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie,
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, žiadosť o informáciu o stave konania, zmluvu o úvere,
všeobecné obchodné podmienky, vyžiadanie ku konaniu, vyčíslenie trov konania, uznesenie o zastavení
exekučnéhokonania,odvolanie,späťvzatieodvolania,uznesenieKrajskéhosúduvPrešove,oznámenie
o vstupe vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav:

14. Predmetom tohto konania sú veci, ktoré boli vylúčené z pôvodného konania vedeného na Okresnom
súde Bardejov pod sp. zn. 1C/138/2016, teda veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd Svidník pod
sp.zn. 7C/403/2012 a sp.zn. 7C/405/2012. Uvedené veci sa týkali nasledovných exekučných konaní
vedených na Okresnom súde Svidník:

- 6Er/625/2009 proti povinnej Q. Q. (sp.zn. 7C/405/2012) išlo o vymoženie sumy 309,37 Eur
s príslušenstvom, pričom exekučné konanie začalo dňa 25.08.2009. Exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.10.2009. Okresný súd Svidník uznesením č.k.
6Er/625/2009-13 zo dňa 30.03.2010 zastavil exekučné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 11.01.2011.

- 2Er/387/2009 proti povinnej H. L. (sp.zn. 7C/403/2012) išlo o vymoženie sumy 4,45 Eur
s príslušenstvom, pričom exekučné konanie začalo dňa 25.06.2009. Exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24.07.2009. Okresný súd Svidník uznesením č.k.

2Er/387/2009-17 zo dňa 18.10.2010 zastavil exekučné konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.05.2011.

15. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach, ktorými bolo exekučné konanie zastavené, súd vyhodnocoval
rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a jeho

dlžníkom a došiel k záveru o jej neplatnosti z dôvodu, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ako už
bolo uvedené, žalobca vo vyššie uvedených spojených veciach požadoval náhradu škody a požadoval
aj náhradu nemajetkovej ujmy. Konkrétne vo veci týkajúcej sa povinnej Q. Q. požadoval náhradu škodyvo výške 125,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 656,46 Eur a u H. L. náhradu škody vo výške 125,-
Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 658,31 Eur.

16. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie

nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na

súde.

22. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia právanie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

26. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri 6výkone verejnej
moci lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti doskončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. V konkrétnom prípade žalobca vytýka
súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol v 15 dňovej lehote o zamietnutí žiadosti
exekútora na vydanie poverenia.

27. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 701.02.2002 do
31.05.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

28. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do
31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

29. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku platného od 01.06.2011
do 31.12.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo

exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

30. Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu daného ustanovenia je zrejmé, že zákon ukladá
súdu rozhodnúť v 15 dňovej lehote len v prípade vydania poverenia exekútorovi, teda v prípade, že súd

nezistí rozpor so zákonom v exekučnom titule prípadne návrhu na exekúciu alebo žiadosti o vydanie
poverenia a následne len stručne vyplní príslušné tlačivo obsahujúce spomínané poverenie. Je preto
logické, že tá istá lehota nemôže platiť pre zastavenie exekučného konania, keď súd musí vypracovať
rozsiahle rozhodnutie a v ňom patrične zdôvodniť svoj právny názor a vysvetliť porušenie zákona.
Často krát pred takýmto rozhodnutím si musí zabezpečiť aj ďalšie listiny, najmä ak exekučný titul je

rozhodcovský rozsudok, ako je tomu aj v tomto prípade. Exekučný súd je totiž povinný dôsledne skúmať,
či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie v každom štádiu konania a to
aj bez návrhu. Je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie
poverenia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Keďže exekučným
titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, je potrebné vychádzať aj z ustanovenia zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

31. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

32. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).33. Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. US 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už

začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

34. Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto
pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí

predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou
žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu

predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch
súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať

nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík, a preto je veľmi obtiažne
konať tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,
ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za

zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu, či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

35. Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery
Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu

v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.08.2011, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.04.2012, tá bola predložená 04.05.2012 a uznesením zo
dňa 05.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,
že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie

poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní, a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti
bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné. Pre súd je zarážajúca
argumentácia žalobcu ohľadom posúdenia samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia ako nesprávneho úradného postupu. Je predsa logické, že výsledkom rozhodovacej

činnostisúduje,žebuďžiadostiovydaniepovereniavyhoviealebojuzamietne.Zozákonanevyplýva,že
súd musí vždy žiadosti žalobcu vyhovieť. Práve rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno
ju vyhodnocovať ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07
zo dňa 25.8.2009). Táto argumentácia žalobcu by skôr nasvedčovala uplatňovaniu nároku titulom
nezákonného rozhodnutia, k čomu však neboli splnené zákonné podmienky (neexistuje rozhodnutie,

ktorým by bolo uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť a žalobca ani v jednom prípade voči danému uzneseniu nepodal ani riadny opravný
prostriedok). Neopodstatnené je aj tvrdenie žalobcu o prekážke právoplatne rozhodnutej veci príslušným
rozhodcovským rozsudkom. Súdy totiž v rozhodnutiach o zastavení exekučného konania dospeli k
záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, dôsledkom toho rozhodcovský rozsudok nespôsobuje

právnu záväznosť pre svoju ničotnosť. Žalobcovi preto nič nebránilo podať žalobu na súd. Súd teda
dospel k záveru, že tým, že súd o žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že
exekučné konanie zastavil, hoci aj po 15 dňovej lehote, sa nedopustil nesprávneho úradného postupu
a rozhodne to nepredstavuje porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

36. Žalobca však nepreukázal ani ďalší zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik
škody, ktorá je chápaná ako skutočná majetková ujma. Žalobca nepreukázal, že sa nemôže domôcť
svojho nároku voči povinnému použitím iných právnych prostriedkov. Jeho tvrdenie o nevymožiteľnosti
pohľadávky zavinením súdu je nesprávne. Žalobca mal totiž možnosť získať iný exekučný titul, alesám bol nečinný. Napokon musel by preukázať, že aj v prípade vydania poverenia došlo by k úplnému
vymoženiu jeho pohľadávky, čo ťažko možno preukázať.

37. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani dôvodnosť nároku na nemajetkovú ujmu. V celom
rozsahu sa možno stotožniť s vyjadrením žalovanej v tomto smere. Žalobca dostatočne nezdôvodnil
vznik a výšku nemajetkovej ujmy, ktorú je potrebné vyhodnotiť z hľadiska žalobcu ako právnickej osoby
a nie z hľadiska jej spoločníkov. Vyznieva ako paradox, ak žalobca požaduje morálnu ujmu za postup
súdu, ktorý rozhodol v súlade s právnymi predpismi chrániacimi spotrebiteľov, ktoré naopak žalobca

porušoval do takej miery, že jeho nekalými praktikami sa zaoberala aj Európska komisia.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože dospel k záveru,
že tým, že súd zastavil exekučné konania a nevyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie, hoci aj po 15 dňovej lehote, sa nedopustil nesprávneho úradného postupu a
rozhodne to nepredstavuje porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

39. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého náhrada trov
konania by prináležala len úspešnej žalovanej, táto však si tento nárok na náhradu trov konania podľa
§ 262 ods. 1 C.s.p neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).