Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412200915
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4412200915.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: Československá

obchodní banka, a.s., so sídlom Praha 5, Radlická 333/150, IČO: 00 001 350, zastúpeného: Mgr. Lenkou
Heřmánkovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Bratislave, Košická 56, proti žalovanému: Z. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o zaplatenie 37 698,68 Kč s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 809,51 Kč, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie 5 656,74 Kč s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč od
08.12.2011 do zaplatenia a konanie o zaplatenie 2 496 Kč s 10,90 % zmluvným úrokom od 08.12.2011

do zaplatenie z a s t a v u j e.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 56 % s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.01.2012 domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie 37 698,68 Kč s príslušenstvom, t. j. so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy
25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a 15 % úroky z omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč

od 08.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným
vyplývajúcich mu zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere.

1.1 Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz č. k. 11RO/12/2012- 58 zo dňa
10.05.2012, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, pretože sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do
vlastných rúk a uznesením zo dňa 10.04.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.05.2014 bol platobný
rozkaz zrušený.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 16C/120/2014-142 zo dňa 30.06.2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26 736,43 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo
sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25
921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti žalobu
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 104,80 eura k rukám
jeho právneho zástupcu, ktoré pozostávali z iných trov, súdneho poplatku vo výške 36,50 eura a

z trov právneho zastúpenia vo výške 68,30 eura. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 52 ods. 1,
3, § 53 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli obchodné podmienky. Zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú vzhľadom na jej účastníkov.Konštatoval, že v zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úverový rámec na čerpanie finančných
prostriedkov ku dňu 25.07.2007. Zistil, že žalovaný vyčerpal finančné prostriedky, ale úverový rámec
nesplácal riadne a včas. Preto došlo k zosplatneniu úveru, o čom žalobca informoval žalovaného listom

zo dňa 15.10.2009. Zároveň ho vyzval na zaplatenie celkovej sumy vo výške 26 736,43 Kč, ktorá
pozostávala z príslušenstva a poplatkov podľa sadzobníka žalobcu, v termíne splatnosti do 26.10.2009.
Zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy ku dňu zosplatnenia úveru a dohodnutých úrokov vo výške
10,90 % ročne a dohodnutých úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne odo dňa nasledujúceho deň
po vyčíslení žalovanej pohľadávky (08.12.2011). V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

2.1 Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil
nedostatočným odôvodnením zamietajúcej časti rozsudku, na základe čoho mal zato, že súd prvej
inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. V zamietajúcej časti považoval
napadnuté rozhodnutie za zmätočné, nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnené.

2.2 V prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 37.698,68 Kč,
zmluvného úroku 10,90 % ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a úroku z
omeškania 15 % ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok
preukazoval zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 25.07.2007 podľa právneho

poriadku Českej republiky.

2.3 Na pojednávaní dňa 06.05.2015 vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 5
656,74 Kč, 15 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, a v
časti o zaplatenie sumy 2 496,- Kč s 10,90 % zmluvnými úrokmi od 08.12.2011 do zaplatenia. Zároveň

žiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 32 041,94
Kč s 10,9 % zmluvnými úrokmi zo sumy 23 425,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia a 7,75 % úroky z
omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 27.10.2009 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uznesením
zo dňa 6. mája 2015 č. k. 16C/120/2014-126 zmenu žaloby pripustil. O čiastočnom späťvzatí žaloby
nerozhodol.

2.4 Odvolací súd uznesením č. k. 25Co/126/2017-200 zo dňa 28.03.2018 rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej zamietajúcej časti v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.Vodôvodneníuzneseniauviedol,žezrozsudkuniejezrejmévakejčastisúdprvejinštancie
žalobu zamietol, keďže nerozhodol ani o čiastočnom späťvzatí žaloby. V prvom rade si súd vyjasní, čo

zostalo predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a zmene žaloby a po čiastočnom vyhovení žalobe.
Vzhľadom na cudzí prvok v predmetnom konaní vyhodnotí, aké právo je rozhodné pre právne posúdenie
danej veci, posúdi skutkové tvrdenia žalobcu, prípadne aj žalovaného.

3. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobca mal doručenie predvolania

vykázané dňa 23.05.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 05.06.2018
s tým, že súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovanému bola žaloba doručená dňa
13.11.2016 podľa § 116 ods. 2 CSP a dňa 31.05.2018 podľa § 116 ods. 2 CSP vzhľadom na aktuálnu
adresu žalovaného. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané dňa 31.05.2018 podľa § 106 ods.
3 CSP.

4.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsožalobouapredloženýchlistinnýchdôkazov:upomienkazo
dňa 20.04.2009, 30.07.2009, opakovaná výzva k zaplateniu dlžnej čiastky zo dňa 16.08.2009, posledná
výzva k zaplateniu zo dňa 14.09.2009, fotokópie doručeniek, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa

15.10.2009, fotokópia doručenky, prihláška k pripoisteniu zo dňa 25.07.2007, obchodné podmienky,
úverové produkty pre FO, vyčíslenie pohľadávky na (č. l. 28 až 44), za obdobie od 15.05.2008 do
07.12.2011, výpis z OR na žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Účastníci uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere dňa 25.07.2007, v zmysle ktorej bol

žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 60 000 Kč s tým, že peňažné
prostriedky mohli byť čerpané ku dňu 25.07.2007, dohodnuté úroky 10,90 % ročne a RPMN 21,94 %
ročne. Za poskytnutie úveru žalovaný mal zaplatiť poplatok vo výške 600 Kč a mesačné poplatky za
správu úveru 60 Kč, dohodnuté úroky z omeškania 15 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splácať vsplátkach vo výške 1 957 Kč po dobu 36 mesiacov s tým, že posledná splátka bola splatná ku dňu
15.07.2010. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky s tým, že v zmysle zmluvy boli
žalovanému poskytnuté finančné prostriedky do výšky úverového limitu 60 000 Kč. Žalobca sa domáhal

zaplatenia úrokov vo výške 10,90 % z nesplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení
úveru v súlade s ust. čl. IV zmluvy, ako aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne v zmysle
ust. čl. VI zmluvy z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy /t. j. istiny a poplatkov/, ktoré neboli
zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 37 698,68 Kč, ktorá
pozostáva z aktuálnej dlžnej istiny vo výške 23 425,05 Kč, zmluvného úroku vo výške 6 120,89 Kč, z

úrokov z omeškania vo výške 5 656,74 Kč a dlžných poplatkov vo výške 2 496 Kč. Zmluvné úroky a
úroky z omeškania boli vyčíslené ku dňu 07.12.2011. Dlžná čiastka bez príslušenstva činí 25 921,05 Kč.

6.Vzhľadomnato,žežalobcajesubjektzČeskejrepubliky(preukázanévýpisomzobchodnéhoregistra,
podľa ktorého žalobca je vedený v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe odd. BXXXVI, vložka
46), súd sa v prvom rade zaoberal právomocou Slovenského súdu rozhodnúť uvedenú vec. Podľa čl. 66

ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, toto nariadenie sa uplatňuje
len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne
zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. Nakoľko konanie bolo začaté dňa 17.01.2012
(doručením žaloby na súd), bolo potrebné aplikovať Nariadenie č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní

a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého Čl. 16 ods. 2, druhý účastník
zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V
danom prípade to bolo na území Slovenskej republiky, teda je daná právomoc tunajšieho súdu (žalovaná
má trvalý pobyt v obvode tunajšieho súdu). Súd sa ďalej zaoberal otázkou aj rozhodného práva pre
zmluvné vzťahy, ktoré je upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady ESS č. 593/2008 zo

dňa 17.6.2008 (Rím I). Podľa článku 3 ods.1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany. V zmysle Všeobecných podmienok žalobcu (bodu 1.) si strany sporu zvolili rozhodné
právo Českej republiky.

7. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v Českej republike v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa bodu 3.1. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, banka poskytne dlžníkovi po

splnení podmienok stanovených v zmluve peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky
úverového limitu dohodnutého v zmluve. Úverový limit predstavuje maximálnu sumu, ktorú je dlžník
oprávnený podľa zmluvy vyčerpať. Úver môže byť poskytnutý ako účelový alebo bezúčelový.

9. Podľa bodu 9.1. Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery v prípade, že nastane

skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, a
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

10. Podľa § 497 Obchodného zákoníka platného v Českej republike v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy o úvere (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.13. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka platného v Českej republike v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, prípadne
iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v
rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho
povolania.

15. Súd konanie o zaplatenie 5 656,74 Kč s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč od
08.12.2011 do zaplatenia a konanie o zaplatenie 2 496 Kč s 10,90 % zmluvným úrokom od 08.12.2011

do zaplatenie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP s poukazom na dispozičné právo žalobcu, ktorý žalobu
v tejto časti zobral späť dňa 06.05.2015.

16. Vykonaným doplneným dokazovaním v intenciách odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že v
zostávajúcej časti je žaloba žalobcu dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že strany sporu

uzavreli zmluvu, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú vzhľadom na účastníkov zmluvy. Žalobca si
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splnil, pretože žalovanému poskytol úverový rámec na čerpanie
finančných prostriedkov ku dňu 25.07.2007. Žalovaný vyčerpal finančné prostriedky, avšak porušil
platobnú disciplínu tým, že nesplácal riadne a včas úverový rámec. Žalobca využil svoje zákonné
možnosti a došlo k zosplatneniu úveru, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 15.10.2009.

Prvoinštančný súd prvým rozsudkom č. k. 16C/120/2014-142 zo dňa 30.06.2015 priznal žalobcovi sumu
26 736,43 Kč so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do
zaplatenia a s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 25 921,05 Kč od 08.12.2011 do zaplatenia, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti rozsudok vo
výroku I. nadobudol právoplatnosť 22.11.2016. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 37 698,68

Kč, po priznaní sumy vo výške 26 736,43 Kč predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 10 962,25 Kč. Z
uvedenej sumy súd odpočítal sumu 5 656,74 Kč, čo sú vyčíslené úroky z omeškania a sumu 2 496 Kč,
čo sú poplatky, pretože v tejto časti žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Predmetom
sporu zostalo konanie o zaplatenie 2 809,51 Kč, čo predstavuje zostatok vyčíslených zmluvných úrokov.
Súd nad rámec v prvom rozhodnutí priznal žalobcovi sumu 26 736,43 Kč ako istinu a žalobca sa v

skutočnosti domáhal zaplatenia istiny len vo výške 23 425,05 Kč tak, ako je to uvedené v uznesení
č. k. 16C/120/2014-126 zo dňa 06.05.2015. Rozdiel priznanej a žiadanej istiny predstavuje sumu 3
311,38 Kč (26 736,43 Kč - 23 425,05 Kč). Na základe týchto skutočností, súčet pôvodne vyčíslených
zmluvných úrokov v žalobe vo výške 6 120,89 Kč pozostáva z priznanej sumy prvým rozsudkom vo
výške 3 311,38 Kč a zo zostávajúcej časti priznanej týmto rozsudkom vo výške 2 809,51 Kč. Súd mal

za to, že v uvedenej zostávajúcej časti je nárok žalobcu dôvodný, pretože je nepochybné, že žalobcovi
prináležia vyčíslené zmluvné úroky vo výške 10,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 23 425,05
Kč ku dňu 07.12.2011. Žalovaný bol povinný v zmysle zmluvy splácať úroky a istinu úveru v splátkach,
a to vždy v splátkach vo výške 1 957 Kč vždy do 15 dňa v mesiaci po dobu 36 mesiacov s tým, že prvá
splátka bola splatná dňa 15.08.2007 a posledná splátka dňa 15.07.2010. Vyššie uvedené skutočnosti

neboli zo strany žalovaného žiadnym spôsobom rozporované a z týchto dôvodov s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

17.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Podľa § 251CSP ,trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.20. V prejednávanom spore si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 37 698,68 Kč s príslušenstvom.
Konanie v časti o zaplatenie 5 656,74 Kč a 2 496 Kč bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia,
ktoré zavinil žalobca a súd ho vyhodnotil ako neúspech žalobcu, čo predstavuje 22%. Súd žalobcovi

priznal zaplatenie sumy 26 736,43 Kč prvým rozsudkom a sumy 2 809,51 Kč druhým rozsudkom, čo
predstavuje úspech žalobcu 78%. Vzhľadom na vyššie uvedené, po odpočítaní pomeru úspechu a
neúspechu nárok na náhradu trov konania prináleží žalobcovi vo výške 56% (78% - 22 %). Súd o nároku
na náhradu trov konania rozhodoval s poukazom na rozhodnutie (NS SR sp.zn. 6M Cdo 19/2010).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.