Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200572
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: A. K., bytom J., X. XXX/X, prechodne bytom T., H. XXXX/X,

protižalovanému:Sociálnapoisťovňa,ústredievBratislave,Ul.29.augusta8,Bratislava,opreskúmanie
rozhodnutí žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. 07. 2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodol generálny riaditeľ tak, že odvolanie žalobkyne zamietol
a napadnuté rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04. 05. 2017 a
vo veci zániku nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. a podľa § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2013
Z.z. sa jej od 22. 06. 2017 znížil starobný dôchodok na sumu 265,40 eur mesačne.

2. I. stupňový správny orgán predmetným rozhodnutím zo dňa 04. 05. 2017 rozhodol o zániku nároku

žalobkyni na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č.
461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. a podľa § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. sa
jej od 22. 06. 2017 znížil starobný dôchodok na sumuj 265,40 eur mesačne, pretože suma starobného
dôchodku zvýšená na sumu minimálneho dôchodku bola nižšia ako úhrn súm starobného dôchodku
a starobného dôchodku vyplácaného z cudziny, ktorý bol je 341,63 eura, preto jej nárok na zvýšenie
starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku od 09. 01. 2017 zanikol a od toho dňa jej naďalej
patrí starobný dôchodok v sume 265,40 eur mesačne.

3. Proti I. stupňovým rozhodnutiam podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že toto rozhodnutie
je v rozpore so zákonom. Žiadala ho zrušiť. Žiadne konkrétne námietky v odvolaní neuviedla a nedoložila
žiadne dôkazné prostriedky.

4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a
priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie jej vecne správne. Zo

spisu bolo zrejmé, že žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku, ktorý bol rozhodnutím zo dňa
17. 10. 2017 zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 311,10 eur mesačne, a to odo dňa priznania,
t.j. 09. 09. 2016.Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 31. 01. 2017, doručeným Sociálnej
poisťovni, ústredie v Bratislave dňa 17. 02. 2017 bol priznaný žalobkyni starobný dôchodok od 09. 01.
2017 v sume 2.063,-Kč mesačne, čo po prepočte na eurá je 76,23 eur mesačne. Nárok na dôchodok

podľa právnych predpisov ČR jej vznikol za dobu zamestnania získané podľa právnych predpisov ČR.

Podľa § 82b zákona č. 140/2015 Z.z., nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu
minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku
a/ získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia,

b/ uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa § 461/2003 Z.z., nárok na dôchodok podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ak boli splnené podmienky nároku na
dôchodok podľa uvedených právnych predpisov, a
c/ suma starobného dôchodku, vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších
predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného

dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku
vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu
rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.

Na účely výpočtu sumy minimálneho dôchodku sa neprihliada na obdobie dôchodkového poistenia o

priznaní starobného dôchodku zo dňa 27. 10. 2016, ale je potrebné vypočítať tzv. kvalifikované obdobie
dôchodkového poistenia, podľa ktorého sú dni dôchodkového poistenia získané pred 01. 01. 1993 (bez
ohľadu na hodnotu osobného mzdového bodu) a po tomto období kal. roky, za ktoré sa osobný mzdový
bod určil najmenej v hodnote 0,241.

Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na hodnotu osobného mzdového
bodu sú aj dni dôchodkového poistenia získané
a/ pred 01. 01. 1993,
b/ v cudzine,
c/ v kal. roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok

alebo predčasný starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, a to
vrátane starobného dôchodku priznaného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
ktorého suma bola určená podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, alebo
d/ v kal. roku, do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok
podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Podľa § 82b ods. 3 písm. c/ bodu 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015, suma
starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ak suma minimálneho dôchodku je
vyššia ako suma starobného dôchodku nezvýšeného na sumu minimálneho dôchodku a dôchodku
vyplácaného z cudziny, ktorý je obdobný k starobnému dôchodku. Keďže suma starobného dôchodku

žalobkyne po zvýšení o 8,20 eura podľa rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 12. 2016 je 265,40 eur a
suma dôchodku z cudziny 76,23 eur je 341,63 eur, teda je vyšší súhrn dôchodkov ako suma dôchodku
zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku 311,10 eur.

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 03. 07. 2017 bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu vo veci zániku nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku,
pretože súhrn dôchodkov, ktoré poberá, je vyšší ako suma minimálneho dôchodku.

Účelom minimálneho dôchodku je chrániť poberateľa dôchodku pred stavom hmotnej núdze. Z toho
dôvodu je suma minimálneho dôchodku viazaná na spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov

(životné minimum), pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze a ak sa zvýši táto spoločensky uznaná
hranica, zvýši sa i suma minimálneho dôchodku.

Ak by sa suma minimálneho dôchodku zvyšovala od 1. januára kal. roka podľa § 82 zákona č. 461/2003
Z.z., poberatelia, ktorým bol priznaný dôchodok až po 01. 01. kal. roka, by mali nižšiu sumu minimálneho

dôchodku bez valorizácie od 01. 01. Uvedené by znamenalo nejednotný prístup a porušenie princípu
rovnosti a zákazu diskriminácie, keďže by neoprávnene zvýhodňovalo jednu skupinu poberateľov
dôchodku v skutkovo zhodnej situácii. Žalovaná je povinná aplikovať a interpretovať ustanovenia zákona
s ohľadom na zmysel a účel zákona, a preto zohľadňuje na účely zvýšenia dôchodku od 01. 01. 2016sumu dôchodku bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku. Ak však suma dôchodku po zvýšení
je naďalej nižšia ako hraničná suma minimálneho dôchodku, dôchodok sa následne zvýši na príslušnú
sumu minimálneho dôchodku.

Podľa § 82b ods. 3 písm. c/ bodu 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015, suma
starobného dôchodku sa zvýši na sumu minimálneho dôchodku, ak suma minimálneho dôchodku je
vyššia ako suma starobného dôchodku nezvýšeného na sumu minimálneho dôchodku a dôchodku
vyplácaného z cudziny, ktorý je obdobný k starobnému dôchodku. Keďže suma starobného dôchodku

žalobkyne po zvýšení o 8,20 eura podľa rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 12. 2016 je 265,40 eur a
suma dôchodku z cudziny 76,23 eur je 341,63 eur, teda je vyšší súhrn dôchodkov ako suma dôchodku
zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku 311,10 eur.

II.

5. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala žalobu, v ktorej poukázala na to, že v rozhodnutiach sú
nezapočítanéobdobiarokov,vktorýchopatrovalasvojusestruMartuŠintalovú.Dôchodoknebolsprávne
vypočítaný a trvá na preskúmaní tohto rozhodnutia, žiada ho zrušiť s tým, aby sociálna poisťovňa
správne vypočítala výšku jej dôchodku. Ďalej poukázala na to, že poberala dôchodok s mierou poklesu
45 %, bola nezamestnaná a starala sa o svoju sestru a táto doba jej nebola započítaná.

III.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 20. 10. 2017 žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala
na to, že žiadosťou zo dňa 09. 09. 2016 požiadala žalobkyňa o priznanie starobného dôchodku. Dňa

09. 09. 2016 dovŕšila 62 rokov veku, preto dosiahla dôchodkový vek a k 09. 09. 2016 žalobkyňa splnila
podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/22003 Z.z., a preto jej bol
priznaný rozhodnutím z 27. 10. 2016 v súlade s platnými právnymi predpismi.

Na nárok na dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobkyni započítané všetky preukázané obdobia

dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté žalobkyňou v rozhodujúcom období.
Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

Žalobkyňou namietané obdobie od 01. 01. 2001 do 31. 08. 2001 a od 01. 09. 2001 do 30. 04. 2004,
počas ktorého sa osobne starala o prevažne bezvládnu matku Vilmu Merkovú, na dôchodkové účely

nebolo možné hodnotiť, pretože uvedená doba sa podľa § 169c ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení
zákona č. 446/2000 Z.z. (ktorým bolo predmetné ustanovenie zo zákona č. 100/1988 Zb. vypustené)
hodnotí na dôchodkové účely len v období od 01. 01. 1976 do 31. 12. 2000.

ObdobieopatrovaniasvojejsestryMartyŠintalovej,jejbolovplnomrozsahuzhodnotené,lebožalobkyňa

okrem poberania opatrovateľského príspevku poberala aj invalidný dôchodok, a tieto roky poberania
invalidného dôchodku a opatrovania sestry v r. 2012-2015 má v plnom rozsahu zhodnotené.

Ďalšie žalobkyňou namietané obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich
zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) od 23. 04. 2004 do 16. 08. 2004 a od

18. 11. 2011 do 10. 12. 2012 rovnako nebolo možné na dôchodkové účely hodnotiť, nakoľko uvedené
obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003 Z.z.

Rozhodnutiežalovanejzodňa03.07.2017,ktorýbolopotvrdenérozhodnutieozánikunárokužalobkyne
o zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, t.j. na sumu 265,40 eur mesačne je

správne, pretože rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 31. 01. 2017 bol
žalobkyni priznaný starobný dôchodok od 09. 01. 2017 v sume 2.063,-Kč, a teda súhrn týchto dôchodkov
341,63 eur je vyšší ako suma dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku, t.j. 311,10 eur.

Keďže žalobkyňa nepreukázala nesprávnosť posúdenia sumy, jej námietky neboli dôvodné, preto

odvolací orgán jej odvolanie ako nedôvodné zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
ako vecne správne potvrdil.IV.

7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov

uvedených v žalobe na pojednávaní a podľa § 190 SSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol.
8. Na pojednávaní žalobkyňa trvala na podanom návrhu v plnom rozsahu. V období, kedy opatrovala
svoju sestru Máriu Šintalovú, bol jej priznaný opatrovací príspevok, avšak poisťovňa ju nepoistila. V
dôsledku rozhodnutia o priznaní opatrovateľského príspevku bola vyradená z evidencie uchádzačov o

zamestnaniedňom11.12.2012,pretožezačalaopatrovaťsvojusestruatotoobdobienebolozapočítané
do celkovej doby poistenia. Okrem opatrovateľského príspevku poberala aj invalidný dôchodok.
9.Zástupkyňažalovanejžiadalažalobuakonedôvodnúzamietnuť,pridržiavalasapísomnéhovyjadrenia
a uviedla, že doba starostlivosti o sestru bola žalobkyni v plnom rozsahu zhodnotená, pretože bola
poberateľkou invalidného dôchodku. Žalobkyni bola zúčtovaná výplata dôchodkov v dôsledku toho, že
jej bol priznaný starobný dôchodok z cudziny, o čom ju žalovaná písomne informovala listami zo dňa

12. 03. 2018 a 23. 05. 2018.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by
sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Žalovaná sa
v rozhodnutiach vyporiadala so všetkými námietkami žalobkyne a rozhodnutia riadne zdôvodnila.

Starobný dôchodok žalobkyne k 31. decembru 2016 je 257,20 eur mesačne. Uvedená suma sa od
01. 01. 2017 o 8,20 eur, t.j. na sumu 265,40 eur mesačne. Nakoľko táto suma je nižšia ako zákonom

garantovaná suma minimálneho dôchodku, čo je 311,10 eur, starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený
na sumu minimálneho dôchodku. Keďže nastala zmena skutočnosti v tom smere, že žalobkyni bol
rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia Praha zo dňa 31. 01. 2017 bol žalobkyni priznaný
starobný dôchodok od 09. 01. 2017 v sume 2.063,-Kč čo je po prepočte 76,23 euro, a teda súhrn tohto
dôchodku ako aj starobného dôchodku SR 265,40 eur je spolu 341,63 eur teda je vyšší ako suma

dôchodku zvýšeného na sumu minimálneho dôchodku, t.j. 311,10 eur.

11. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutie žalovaného orgánu zrušené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 199 SSP zamietol.

12. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov
konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak.
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).