Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717010008
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8717010008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného Q. A., trestne

stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 5. 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Q. A. P. Š. J. B. C. P., nar. X. X. XXXX M. K., okres Košice, trvale bytom
C. XXXX/XX, W. - V., okres Poprad,

j e v i n n ý, ž e

ako otec ml. C. A., nar. XX. X. XXXX, študentky Strednej odbornej školy W. v R. V., hoci mu
vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Poprade
č. 15P/316/2011-19 zo dňa 25. 11. 2011, právoplatným dňa 10. 1. 2012, hoci bol zaviazaný prispievať
na jej výživu sumou 100,- eur mesačne, počnúc dňom 1. 9. 2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky R. K., túto svoju vyživovaciu povinnosť si úmyselne
neplní v Poprade, okres Poprad, ani inde od 7. 7. 2015 až do 31. 5. 2017, pričom matke dieťaťa uhradil

v roku 2015 v mesiacoch august, september, október a december po 100,- eur mesačne, v roku 2016
v mesiacoch január a marec po 100,- eur mesačne a v mesiaci máj sumu 50,- eur, spolu sumu 650,-
eur, v uvedenom období nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky a príspevky
v hmotnej núdzi, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom pre matku dieťaťa R. K., nar.
X. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, W., vo výške 1.650,- eur a túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne
neplnil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/83/2015-52 zo
dňa 6. 7. 2015, právoplatným dňa 8.8.2015, odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 4. 1. 2017 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv
542/16/7706 zo dňa 30. 12. 2016 na obvineného Q. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom

skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci na podklade podanej obžaloby vydal dňa 12. 1. 2017 trestný rozkaz č. k. 2T/1/2017, proti
ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor s tým, že dlh na výživnom bol pripravený uhradiť do
konca mesiaca január 2017. Zároveň poukázal na to, že dňa 12. 12. 2016 na žiadosť poškodenej mu

exekútorka zobrala vodičské oprávnenie, preto ostal bez príjmu a dostal sa ešte do väčšej finančnej
tiesne ako predtým. Zháňal si preto prácu a aktuálne je zamestnaný. Zároveň má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť.

Vzhľadom na podaný odpor súd vo veci nariadil termín hlavného pojednávania, ktorý bol určený na deň

7. 3. 2017, ktoré hlavné pojednávanie bolo odročené na žiadosť obžalovaného s tým, že pracuje a je
schopný uhradiť dlh na výživnom.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 5. 2017, na začiatku ktorého bol obžalovaný upovedomený o
zmene právnej kvalifikácie s tým, že jeho konanie bude ďalej posudzované oproti obžalobe ako prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Obžalovaný využil
svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Rovnaké procesné právo využil aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa poškodená R. K. - matka maloletej C. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zo strany
obžalovaného nedošlo k úhrade dlhu na výživnom, a to ani čiastočne a obžalovaný od podania obžaloby

neuhradil na výživnom žiadnu sumu. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že maloletá dcéra C. bola zverená
do jej výchovnej starostlivosti, pričom obžalovaný ako otec dieťaťa bol zaviazaný prispievať na jej výživu
mesačnou sumou 100,- eur, ktorú vyživovaciu povinnosť si už v minulosti neplnil, za čo bol aj odsúdený.
Ani po tomto odsúdení si obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne za obdobie od júla 2015
uhradil v mesiaci august 2015 sumu 100,- eur, v mesiaci september 2015 sumu 100,- eur, v mesiaci

október 2015 sumu 100,- eur, v decembri 2015 sumu 100,- eur, v januári 2016 sumu 100,- eur, marci
2016 sumu 100,- eur a v mesiaci máj 2016 sumu 50,- eur. Spolu teda uhradil 650,- eur. Dlžné výživné
sa pokúša vymáhať cestou súdneho exekútora Mgr. Lesňákovej, ale žiadne výživné doposiaľ vymožené
nebolo. Nie je poberateľkou náhradného výživného. Dcéra C. je žiačkou 3. ročníka strednej školy v R. V..
Počas obdobia, keď obžalovaný si neplnil svoju povinnosť riadne a včas, bola (svedkyňa) zamestnaná,

pričom jej príjem predstavoval sumu okolo 600,- eur. Okrem toho poberá prídavky na 2 deti v sume 47,-
eur, pričom z iného vzťahu má ešte jednu dcéru, na ktorú otec výživné platí riadne. Spolu s dcérami býva
v 3-izbovom byte, výdavky na bývanie predstavujú okolo 180,- eur mesačne, ďalej hradí výdavky na
telefón a internet v sume 60,- eur mesačne, internát a strava dcére Tatiane predstavuje mesačne okolo
75,- eur, výdavky na stravu v domácnosti, resp. na bežný chod domácnosti predstavujú sumu okolo

200,- eur. Robí všetko preto, aby dcéra mala zabezpečené všetky základné potreby a keďže je v stave
dospievania, je to náročné. Obžalovaný o dcéru nejaví záujem, žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa
na plnení vyživovacej povinnosti.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení,

rodným listom mal. C. A.Š., potvrdenia o návšteve školy, rozsudku súdu o určení vyživovacej povinnosti,
výpisovverejnýchregistrovvzťahujúcichsakosobeobžalovanéhospojenýchsvykonávanímzárobkovej
činnosti, jeho majetku, registra trestov obžalovaného, pripojeného trestného spisu, ako aj ďalších
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, sa stal,
má znaky trestného činu a že tento spáchal obžalovaný Q. A.. Z vykonaných dôkazov nepochybne

vyplynulo, že obžalovaný je otcom mal. C., nar. XX. X. XXXX, ktoré dieťa nie je schopné samostatne
sa živiť, keďže štúdiom sa pripravuje na zamestnanie. Uvedená vyživovacia povinnosť bola upravená
súdom, naposledy rozsudkom Okresného súdu Poprad 15P/316/2011 -19 zo dňa 25. 11. 2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť 10. 1. 2012, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej výška
vyživovacej povinnosti obžalovaného k maloletému dieťaťu bola určená na sumu 100,- eur mesačne

počnúc dňom 1. 9. 2011, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Uvedená vyživovacia povinnosť trvá naďalej. Obžalovaný napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu
vyplýva zo zákona, a to v nadväznosti na ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine, si vyživovaciu
povinnosť neplní riadne a včas, a to aj napriek tomu, že za takéto konanie bol už odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Poprad 6T/83/2015 zo dňa 6. 7. 2015, právoplatným dňa 8. 8. 2015, ktorým
mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ako aj primeraná povinnosť uhradiť dlh na výživnom.

Bolo zistené, že obžalovaný od 7. 7. 2015 až do 31. 5. 2017, kedy sú rozhodoval o podanej obžalobe,
uhradil celkové výživné vo výške 650,- eur, pričom dlh na výživnom predstavuje sumu 1.650,- eur. Od
oznámenia o vznesení obvinenia v danej trestnej veci dňa 12. 10. 2016 obžalovaný neuhradil žiadne
výživné a ani iným spôsobom sa nepodieľal na plnení svojej vyživovacej povinnosti. Obžalovaný v
priebehu trestného konania na svoju obranu neuvádzal žiadne skutočnosti, keďže vo veci využil svoje

právo,odmietolvypovedať,vyjadrilochotuuhradiťdlhnavýživnom,ktorýneuhradilaničiastočne,pričom
naďalejpokračovalvneplnenívyživovacejpovinnosti.Vpodanomodporepoukázalibanaskutočnosť,že
jeho finančné možnosti sa výrazne znížili skutočnosťou, keď exekútorka, ktorá vymáha výživné, vydala
príkaz na zadržanie vodičského preukazu v mesiaci december 2016, teda v období, keď už sa voči
nemu viedlo trestné stíhanie pre uvedenú trestnú činnosť. Bolo zistené, že obžalovaný v rozhodnom

období, ktoré súvisí s jeho trestným stíhaním, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal
žiadne štátne sociálne dávky, ani dôchodok, živnostenské oprávnenie, ktoré predtým mal vydané, mu
zaniklo dňa 18. 1. 2014. Nie je konateľom, ani spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti, je majiteľom
nehnuteľnosti - bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve a nákladného prívesu, ktorý majetok je blokovaný
exekútorskými úradmi. Nijakým spôsobom nepreukázal transparentnosť príjmov, ktorými si zaobstaráva

legálnym spôsobom svoje živobytie. Na druhej strane však neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
bolihendikepomnastraneobžalovanéhovzískavanípríjmovatedamožnostiaschopnostiplniťsiriadne
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré objektívne nie je schopné samostatne sa
živiť.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného posudzoval ako prečin zanedbania povinnej
výživypodľa§207ods.1,ods.3písm.c)Trestnéhozákona,pretoženajmenej3mesiacevobdobídvoch
rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch
za taký čin odsúdený. Obžalovaný z hľadiska veku a príčetnosti je plne trestne zodpovedným subjektom.
Trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného

zákona. Objektom uvedeného trestného činu je spoločenský záujem na riadnom plnení si vyživovacej
povinnosti zo strany povinnej osoby vo vzťahu k osobe, ktorá objektívne nie je schopná samostatne sa
živiť, v danom prípade k maloletému dieťaťu. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným
následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Doposiaľ bol jedenkrát trestne stíhaný, a
to trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 6T/83/2015 zo dňa 6. 7. 2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8. 8. 2015, a to pre prečin podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka,
ako aj obmedzenie zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné. V registri priestupkov má od roku

2012 štyri záznamy, všetko za priestupky na úseku cestnej premávky.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má predstavovať predovšetkým represívnu funkciu, ale má plniť úlohu
aj individuálnej a generálnej prevencie, a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. Za tento skutok hrozil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 - 5 rokov.
Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v zmysle § 36 a § 37 Trestného zákona súd nezistil. S prihliadnutím
na vyššie uvedené rozhodné kritéria spojené s ukladaním trestu potom súd mal za to, že účel trestu
bude dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom určenej trestnejsadzby vo výmere 1 roka. Zároveň vzhľadom na skutočnosť, že skutok bol spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, v súlade s ust. § 49 ods. 2 Trestného zákona je vylúčené, aby ukladaný
trest mohol byť vyslovený ako trest s podmienečným odkladom. Z uvedeného dôvodu preto bolo na

mieste tento trest ukladať ako trest nepodmienečný, pričom vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.