Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211934
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717211934.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobkyne C.. W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX/XX, XXXX
X., E., zastúpená JUDr. Vierou Rubaninskou, advokátkou so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX K., o návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 09.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd z a k a z u j e žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom so spoluvlastníckym podielom čo do
rozsahu 1/4 z celku k nehnuteľnostiam, evidovaným Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym
odborom pre okres Žiar nad Hronom, obec P., k.ú. P.,
zapísaným na LV č. XXXX ako:
a) pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 92 m2,

b) pozemok KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 288 m2,
a zapísanej na LV č. XXX ako:
c) stavba, súp. č. XX, postavená na pozemku KN-C parc. č. XXX/X,
a to najmä v tomto rozsahu tento podiel predať či iným spôsobom scudziť, prenajať či iným spôsobom
prenechať do užívania, zriadiť záložné právo k tomuto podielu či iným spôsobom zaťažiť alebo zničiť,

a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Súd z a k a z u j e žalovanému nakladať akýmkoľvek spôsobom v rozsahu 1/2 s finančnými
prostriedkami uloženými:
a) na vkladnej knižke vedenej v SLSP, a.s., Bratislava, č. vkl. účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
so zostatkom vo výške 1.983,01 Eur s príslušenstvom,

b) na vkladnej knižke vedenej v SLSP, a.s., Bratislava, č. vkl. účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
so zostatkom vo výške 386,37 Eur s príslušenstvom,
c) s hotovosťou vo výške 89,44 Eur uloženou na depozitnom účte Domova dôchodcov a domova
sociálnych služieb v K. nad B.,
d) s vratkami vo výške 81,36 Eur, uloženými v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v K.
nad B..

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Žalobkyňa je p o v i n n á v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej za
účelomusporiadaniavzájomnýchspornýchprávapovinnostítýkajúcichsamajetku,ktorýbolpredmetom

konania o dedičstve po poručiteľke R. V., vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.
XXD/XXX/XXXX. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna
legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.10.2017 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 09.10.2017, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanému nakladať akýmkoľvek

spôsobom so spoluvlastníckym podielom čo do rozsahu 1/4 z celku k nehnuteľnostiam, zapísaným na
LV č. XXXX a č. XXX pre k.ú. P., okres K. nad B., ako aj v rozsahu 1/2 s finančnými prostriedkami
uloženými na vkladných knižkách, vedených v SLSP, a.s. a s hotovosťou a vratkami uloženými v DD
a DSS K. nad B..

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že bola na základe závetu

poručiteľky R. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v K. nad B., spísaného
dňa 10.09.2001 do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, jedinou závetnou dedičkou.
Závetom spísaným dňa 08.08.2002 do notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX poručiteľka
všetok svoj majetok zanechala svojim vnúčatám: C.. W. I. (žalobkyni), C. X. (žalovanému) a C. X.. C.
X. poručiteľku predumrel, nakoľko dňa 08.12.2005 zomrel ako slobodný a bezdetný, bez zanechania

závetu. Z uvedených dôvodov sa závetnými dedičmi po starej mame R. V. stali žalobkyňa a žalovaný.
2.2. V dedičskom konaní po poručiteľke, vedenom Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp. zn.
XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, osvedčením o dedičstve vydaným dňa 05.09.2017 Mgr. Máriou
Kuteničovou, notárkou so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. SNP 147, sa stal nadobúdateľom hnuteľného
a nehnuteľného majetku jediný dedič zo zákona a závetu len žalovaný. Na žalobkyňu, ktorá prichádzala

do úvahy ako dedička zo závetu aj zo zákona, a ktorej pobyt súdu nebol známy, po vydaní vyhlášky (o
vyvesenie ktorej na úradnej tabuli súdu požiadal notársky úrad listom zo dňa 14.08.2017), ktorou ju súd
upovedomil o jej dedičskom práve, súd v ďalšom konaní neprihliadal, nakoľko sa vo vyhláškovej lehote
k dedeniu neprihlásila. Uznesením zo dňa 24.03.2017 bol žalobkyni ustanovený opatrovník C. I., nar.
XX.XX.XXXX, dcéra žalobkyne.

2.3. Žalobkyňa až po prejednaní dedičstva a po právoplatnosti osvedčenia o dedičstve zistila, že
žalovaný, ktorý nadobudol dedičstvo po poručiteľke v celosti, je nepravým dedičom čo do dedičského
podielu, náležiaceho žalobkyni ako závetnej dedičke. Žalobkyňa má záujem o svoj dedičský podiel, ktorý
jej náleží. Pokúšala sa osobne spojiť so žalovaným, avšak bezúspešne. Vlastníctvo spoluvlastníckeho
podielu žalovaného na základe osvedčenia o dedičstve bolo do katastra nehnuteľností zapísané už

06.10.2017.
2.4.Žalobkyňatiežzistila,žežalovanývosvojompôvodnombytebývaužlentitulomzriadenéhovecného
bremena. Žalovaný bol v dedičskom konaní zastúpený advokátom JUDr. Jiřím Machalom, so sídlom vo
Zvolene, Tulská 35. Žalovaný bol v tom čase výlučným vlastníkom bytu č. X vo vchode č. X bytového
domu súp. č. XXXX na ulici C. vo K., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. K.. Z aktuálneho výpisu z

LV vyplýva, že vlastníkom bytu sa na základe darovacej zmluvy zo dňa 12.12.2016 stal syn právneho
zástupcu žalovaného Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. F. XXXX/XX, K., pričom k bytu je zriadené vecné
bremeno doživotného bývania a užívania predmetného bytu s príslušenstvom v celom rozsahu tak ako
doteraz na riadne každodenné bývanie a užívanie v prospech žalovaného. Žalobkyňu táto informácia
zaskočila, nakoľko má vedomosť, že žalovaný má od narodenia isté zdravotné problémy (žalobkyňa v

minulosti iniciovala konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, avšak bezúspešne), a napriek
tomu, že ich vzájomný kontakt je len občasný, predpokladala, že o tak závažnej veci, akou je prevod
vlastníctva bytu na tretiu osobu, by jej brat určite podal informáciu.
2.5.Zfotokópievrátenejzásielky,ktorúnotárskyúradzasielalžalobkynidňa13.07.2017naadresuC..W.
I.,E.XX/XX,XXXXS.jezrejmé,ženotárskyúradjejpísomnostidoručovalnanesprávneuvedenúadresu

a z tohto dôvodu poštový úrad zásielku žalobkyni nedoručil a vrátil ju notárskemu úradu ako adresát
neznámy. Žalobkyňa predpokladá, že adresu poskytol notárskemu úradu právny zástupca žalovaného,
pričom je zaujímavé, že dňa 04.09.2017 žalovaný zaslal žalobkyni doporučený list, na ktorom je správna
adresa a táto zásielka bola žalobkyni doručená. Žalovaný mal teda k dispozícii správnu adresu bydliska
žalobkyne v E., na ktorej sa zdržiava už od 15.02.2016.

2.6. Všetky uvedené okolnosti vyvolávajú v žalobkyni dôvodnú obavu, že žalovaný skôr, než dôjde k
vydaniu bezdôvodného obohatenia, prevedie predmet dedičstva na tretie osoby, čím môže byť ohrozené
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa žalobkyňa mieni voči žalovanému ako nepravému
dedičovi domáhať. Úkony žalovaného smerujúce k zbaveniu sa svojho majetku neobvyklým spôsobom
(darovanie bytu synovi právneho zástupcu) žalobkyňa považuje za účelové a v rozpore s dobrými

mravmi. Žalobkyňa nadobudla dojem, že tretie osoby v snahe využiť naivitu žalovaného, ako aj jehozdravotný stav (aj list žalobkyni za neho písala opatrovateľka, nakoľko sám má problémy s písaním),
nakladajú s jeho majetkom a manipulujú s informáciami, ktoré im žalovaný poskytol, resp. neposkytujú
mu informácie, ktoré by mal mať. Jediným príjmom žalovaného je invalidný dôchodok, okrem zdedeného

spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam po poručiteľke R. V. už nie je vlastníkom žiadnej inej
nehnuteľnosti.
2.7. Žalobkyňa má za to, že až nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany
jej vlastníckeho práva. Je toho názoru, že ňou sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje len zaplatenie peňažnej čiastky,

ktorej exekúcia by mala byť ohrozená, ale aj vydanie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Má
za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, nakoľko jeho
nariadenia sa domáha len v podiele, na ktorý má ako závetná a zákonná dedička nárok. Ako vyplýva
z listu zo dňa 03.09.2017, žalovaný s ňou odmieta akýmkoľvek spôsobom komunikovať, preto bude
potrebné podať vo veci samej žalobu, ktorou si bude uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia v
rozsahu jej náležiaceho podielu vo veľkosti 1/2 z predmetu dedičstva.

3.1. Zo žalobkyňou predloženej fotokópie osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX, Dnot XXX/
XXXX zo dňa 05.09.2017, vydaného notárkou Mgr. Máriou Kuteničovou, ktoré nadobudlo účinky
právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 05.09.2017, súd zistil, že bolo vydané v konaní o dedičstve
po poručiteľke R. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zom. XX.XX.XXXX. V osvedčení o dedičstve sa

konštatuje, že poručiteľka zanechala listinu o vydedení a závet spísané dňa 08.08.2002 do notárskej
zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXX/XXXX, ktorým všetok svoj majetok hnuteľný aj nehnuteľný poručila
vnúčatám C.. W. I., C. X. a C. X.. Ako dedička zo závetu aj zo zákona prichádzala do úvahy aj C..
W. I., ktorej pobyt však súdu nie je známy. Okresný súd vydal vyhlášku, ktorou ju upovedomil o jej
dedičskom práve. Dedička sa vo vyhláškovej lehote k dedeniu neprihlásila, súd preto v ďalšom konaní

na túto dedičku neprihliadal. Ako jediný dedič zo závetu aj zo zákona prichádza do úvahy C. X., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpený na základe splnomocnenia advokátom JUDr. Jiřím Machalom. Všeobecná
cena majetku poručiteľa bola stanovená na 5.040,18 Eur, výška dlhov 572,20 Eur a čistá hodnota
dedičstva 4.467,98 Eur. Bolo osvedčené nadobudnutie dedičstva, pozostávajúceho z hnuteľných vecí
a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k nehnuteľnostiam, uvedeným vo výrokovej časti tohto

uznesenia, žalovanému C. X..
3.2. Z listu zo dňa 03.09.2017, ktorý poslal žalovaný žalobkyni, súd zistil, že je v ňom uvedené, že ho
píše na základe diktovania žalovaného opatrovateľka, žalovaný uviedol, že invalidný dôchodok mu pri
jeho diagnóze nestačí, pričom už nemá žiadny byt.
3.3. Žalobkyňa tiež predložila list Notárskeho úradu Mgr. Márie Kuteničovej zo dňa 14.08.2017, ktorým

požiadali Okresný súd Žiar nad Hronom o vyvesenie vyhlášky na úradnej tabuli súdu, uznesenie OS
ZH sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 24.03.2017, ktorým bola žalobkyni ako dedičke, ktorej pobyt nie je
známy, ustanovená opatrovníčka C. I.. Tiež priložila poštou vrátenú nedoručenú zásielku, ktorú OS ZH
doručoval žalobkyni na adresu E. XX/XX, XXXX S., E.. Priložila aj výpisy z LV č. XXXX a č. XXX pre
k.ú. P. a čiastočný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. K..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, resp. aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo
znášala.

Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 485 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak sa po prejednaní
dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydaťoprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby
nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.

5. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,
že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň

ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a

nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava
pomerov strán neznenie odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd
neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne

upraviť dané pomery.

6. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh

je dôvodný.

7. V prejednávanej veci mal súd osvedčené, že žalobkyňa je popri žalovanom závetnou dedičkou po
poručiteľke R. V., pričom v konaní o dedičstve sa pri prejednaní dedičstva na žalobkyňu neprihliadalo
preto, že adresa jej pobytu nebola konajúcemu Okresnému súdu Žiar nad Hronom, resp. notárovi

ako súdnemu komisárovi známa. Táto skutočnosť však vo všeobecnosti nijako nebráni žalobkyni,
aby v prípade, že preukáže, že je oprávneným dedičom po poručiteľke, sa domáhala vydania svojho
dedičského podielu na majetku patriacom do dedičstva. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/
XXXX, Dnot XXX/XXXX zo dňa 05.09.2017 vyplýva, že žalovaný C. X. zdedil všetok majetok poručiteľky,
vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX

a č. XXX pre k.ú. P.. Žalobkyňa uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že má
záujem domáhať sa vydania jej podielu na majetku patriacom do dedičstva po poručiteľke podaním
žaloby. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tým, že by zo strany žalovaného
mohlo dôjsť k prevodu spoluvlastníckeho podielu, resp. jeho časti na predmetných nehnuteľnostiach
na iné osoby, resp. k zaťaženiu tohto podielu, čím by došlo k podstatnému sťaženiu uspokojenia

nároku žalobkyne na vydanie jej pripadajúceho podielu. Z tohto hľadiska súd považoval za dôvodné v
danej veci bezodkladne upraviť pomery, nakoľko mal osvedčené, a to aj z listu samotného žalovaného
adresovaného žalobkyni, že žalovaný má určité zdravotné problémy a jeho príjmom je invalidný
dôchodok, s čím môže byť spojené zvýšené riziko zneužitia jeho prípadnej nepriaznivej životnej,
sociálnej a finančnej situácie zo strany tretích osôb, ktorého dôsledkom by mohla byť strata vlastníckeho

práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam.

8. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-
ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so

zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú
mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov
žalovaného súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Súd predovšetkým vzal do úvahy, že
žalobkyňou požadovaný zákaz žalovanému nakladať s majetkom, ktorý zdedil po poručiteľke R. V., sa

týka len jednej polovice tohto zdedeného majetku (t.j. u nehnuteľností nakladania s podielom na nich
vo veľkosti 1/4, keďže žalovaný zdedil podiel vo veľkosti 1/2), teda neodkladným opatrením nebude
žalovaný obmedzený v nakladaní s druhou polovicou zdedeného majetku, u ktorého vlastnícke právo
žalovaného ako oprávneného dediča žalobkyňa nespochybňuje. Jedná sa teda o obmedzenie právžalovaného, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v
prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu
vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia

nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
vo veci samej.

9. Súd sa stotožnil s názorom žalobkyne, že v danom prípade sledovaný účel nemožno dosiahnuť
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko jeho zákonná úprava predpokladá zriadenie

záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom žalobkyňa sa voči žalovanému mieni domáhať nielen zaplatenia
peňažnej sumy, zodpovedajúcej jej dedičskému podielu na finančných prostriedkoch poručiteľky, ale
aj vydania podielu na konkrétnych nehnuteľnostiach podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia.
Zriadenie záložného práva na nehnuteľnostiach by tak nesplnilo požadovaný účel, keďže jeho zriadenie
nebráni vlastníkovi v ďalšom nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.

10. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia, konkrétne existenciu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

zakázal žalovanému nakladať so spoluvlastníckym podielom čo do rozsahu 1/4 k predmetným
nehnuteľnostiam, ako aj v rozsahu 1/2 s finančnými prostriedkami, ktoré boli predmetom dedenia po
poručiteľke.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobkyňa
bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej súd
priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.
Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

14. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil ako
primeraný, avšak za predpokladu, že žalobkyňa bude aktívne vykonávať konkrétne kroky smerujúce
k ochrane svojich práv a právom chránených záujmov, do ktorých je podľa jej tvrdení protiprávne

zasahované zo strany žalovaného. Požiadavka primeranosti by nebola naplnená, keby mal existovať
zákaz scudzenia nehnuteľností voči žalovanému na časovo neobmedzené obdobie. Súd teda v
prejednávanej veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote do
30dníoddoručeniatohtouzneseniažalobuvovecisamejzaúčelomusporiadaniavzájomnýchsporných

práv a povinností týkajúcich sa majetku, ktorý bol predmetom konania o dedičstve po poručiteľke R. V.,
vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX. Stranami sporu vo veci
samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného
hmotného práva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.