Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6Csp/281/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204206
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617204206.1

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v spore žalobkyne H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., X. XXX/XX,
právne zastúpenej JUDr. Marianou Pirťanovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 230/7 proti
žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692,
o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:

Súdukladážalovanémuzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzomzdy,ktorájesúčasťouzmluvyoúvere
č. 3550049707 zo dňa 28.02.2007 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová
banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava ako veriteľom.

Súdukladážalovanémuzdržaťsapoužitiadohodyozrážkachzomzdy,ktorájesúčasťouzmluvyoúvere
č. 4985301507 zo dňa 17.07.2007 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová
banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Prievozská 2/B, Bratislava ako veriteľom.

II. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo výške 33,- €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou vo veci samej domáha proti žalovanému určenia, že nemá právo
použiť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmlúv č. 3550049707 zo dňa 28.02.2007 a č.
4985301507 zo dňa 17.07.2007, uzavretých medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová

banka, a.s. Žalobu vo veci samej odôvodnila tým, že hoci oba úvery už vyplatila, zamestnávateľ jej na
výzvu žalovaného vykonáva naďalej zrážky zo mzdy, čím u nej dochádza k ujme. Má za to, že dohoda o
zrážkach zo mzdy je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a jej dlh je premlčaný. Napriek
premlčaniu žalovaný pokračuje vo výkone zrážok zo mzdy. Právny predchodca žalobcu si pohľadávku
uplatnil v exekučnom konaní, avšak to bolo zastavené.
(2) Spolu so žalobou doručila súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tým sa domáha

uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy z oboch zmlúv o úvere
a uloženia povinnosti žalovanému oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne, že mu bola uložená povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy.
(3) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaný ako veriteľ môže
dosiahnuť uspokojenie pohľadávky bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným tribunálom. Ide o
exekúciu majetku, ktorú nevykonáva súd. Pritom je sporné, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si

diktuje sám žalovaný a žalobca nemá možnosť zrážky zo mzdy sám zastaviť.(4)Súdsaoboznámilsnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,sobsahomžalobyapripojených
listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný v
prevažnej časti dôvodne.

(5) Súd sa oboznámil s pripojenými listinným dôkazmi a zistil z nich pre potreby rozhodnutia o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nasledujúci skutkový stav:
(6) Uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 13.06.2016 č.k. 2Er/357/2015-43: vyplýva z neho,
že súd zastavil exekučné konanie proti žalobkyni, kde bola oprávneným spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o.
(7) Vyjadrenie k odvolaniu adresované OS Partizánske ku konaniu sp. zn. 2Er/357/2015: vyplýva z neho,

že žalobkyňa v uvedenom vyjadrení tvrdí, že vyrovnala dlh voči oprávnenému PRO CIVITAS, Bratislava.
(8) Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 17.10.2011: vyplýva z neho, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval
zamestnávateľa žalobkyne YURA Corporation Slovakia, s.r.o., Lednické Rovne, aby zrážal splátky zo
mzdy žalobkyne, a to na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere č. 4985301507 uzavretej medzi Poštovou
bankou a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Dlh vyčíslil na 4 525,91 €.

(9) Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo
dňa 16.08.2012: vyplýva z neho, že spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvala zamestnávateľa žalobkyne YURA Corporation Slovakia, s.r.o., Lednické Rovne, aby
zrážal splátky zo mzdy žalobkyne, a to na úhradu dlhu zo zmluvy o úvere č. 3550049707 uzavretej medzi
Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Dlh vyčíslil na 2 381,54 €.

(10) Oznámenie zmeny čísla účtu zo dňa 11.10.2016 adresované zamestnávateľovi žalobkyne: vyplýva
z neho, že žalovaný oznámil zamestnávateľovi žalobkyne, že nadobudol pohľadávku zo zmluvy o úvere
č. 3550049707 a oznámil číslo účtu, na ktoré má zamestnávateľ zasielať zrazené prostriedky zo mzdy
žalobkyne.
(11) E-mailová komunikácia medzi právnou zástupkyňou žalobkyne a zamestnávateľom žalovanej:

vyplýva z nej, že zamestnávateľ žalovanej vykonáva zrážky zo mzdy na podklade dohôd v zmluve č.
3550049707 a č. 4985301507, pričom bola poukázaná suma 2 583,17 € a 2 815,53 €.
(12) Potvrdenie o zamestnaní zo dňa 14.05.2010: vyplýva z neho, že žalobkyňa bola od 01.07.2009 do
15.05.2010 zamestnaná u zamestnávateľa SEWS Slovakia, s.r.o., pričom jej boli vykonávané zrážky zo
mzdy na úhradu dlhu zo zmlúv č. 3550049707, č. 4985301507 a č. 8261734806, pričom veriteľom bola

Poštová banka a.s.
(13) Fotokópie poštových peňažných poukazov: vyplýva z nich zaplatenie súm 100 € (24.07.2014), 600
€ (20.07.2014), 300 € (08.08.2014), 213,17 € (25.05.2015), 60 € (23.04.2015), 60 € (17.03.2015), 60 €
(16.02.2015), 30 € (17.10.2014), 100 € (21.11.2014), 500 € (25.11.2014), 30 € (18.09.2014).
(14) Kópia Zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2007: vyplýva z nej, že žalobkyňa ako dlžník a spoločnosť

Poštová banka a.s. ako veriteľ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol úver vo
výške 80 000 Sk splatný v 60 mesačných splátkach po 2 077 Sk. V čl. 4.8. Obchodných podmienok pre
úver, ktoré sú súčasťou zmluvy, je včlenená dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej dal klient súhlas
banke na uplatnenie zrážok zo mzdy za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov zo zmluvy.
(15) Kópia Zmluvy o úvere zo dňa 28.02.2007: vyplýva z nej, že žalobkyňa ako dlžník a spoločnosť

Poštová banka a.s. ako veriteľ uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol úver
vo výške 50 000 Sk splatný v 50 mesačných splátkach po 1562 Sk. V čl. 3.4 zmluvného formulára je
včlenená dohoda o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej dal klient súhlas banke na uplatnenie zrážok zo mzdy
za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov zo zmluvy.
(16) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(17) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
(18) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa

popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

(19) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.(20) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k

odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(21) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(22) Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007

spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(23) Podľa § 2 písm. a), písm. b) bod 1. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom od 01.07.2007 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo
poskytuje služby.
(24) Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv o úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(25) Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

(26) Podľa § 551 ods. 1 až ods. 3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

(27) Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 21.11.2007 (ďalej len „ZoSÚ“) na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
(28) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických
východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou:

(29)Uznesenieonariadeníneodkladnéhoopatreniapredstavujevzásadedočasnérozhodnutie,ktorého
účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by
bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu

rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko,
aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní

musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie
neodkladného opatrenia potrebné.
(30) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to

však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladnéhoopatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť
uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná

potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.
(31) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla

ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie
podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými

dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou
návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba
vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci

samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným
prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich
uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako
aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu
má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného

je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu
za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017,
sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa
konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné
k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter)

(32)Vychádzajúczuvedenýchteoretickýchpostulátovsúddospelkzáveru,ževsporemedzižalobkyňou
a žalovaným je dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože bez takej úpravy by boli práva
žalobkyne ohrozené.
(33) Žalobkyňa v konaní o neodkladnom opatrení osvedčila, že žalovaný robí úkony smerujúce k výkonu
dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré žalobkyňa v konaní o veci samej napadla (domáha sa určenia zákazu

ich použitia vo vzťahu k žalovanému).
(34) Z predložených dôkazov vyplýva, že žalobkyňa a právny predchodca žalovaného Poštová banka
a.s. uzavreli dve zmluvy, ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Zároveň ide o spotrebiteľské
zmluvy v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súčasťou zmlúv boli aj dohody o zrážkach zo mzdy.

(35) Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu spochybňuje platnosť dohôd, pretože neboli uzavreté
individuálne, ona nemohla ovplyvniť ich obsah a nebola podrobne oboznámená s ich následkami. Zo
zmluvného formulára nevyplýva možnosť zmeny textu, ona nemala o dohode o zrážkach zo mzdy
vedomosť. Nebola poučená, že dohoda je súčasťou zmluvy o úvere a keby aj mala o nej vedomosť,
nemohla ju odmietnuť, ak chcela úver získať.

(36)Tietoskutočnostiuvádzanéžalobkyňousúdpovažujezaosvedčenépredloženýmidôkazmi.Dohody
skutočne nie sú individuálne dojednané, sú súčasťou štandardizovaného zmluvného formulára, ktorý
veriteľ používal pri uzatváraní zmlúv so spotrebiteľmi a klient ich nemôže odmietnuť.
(37) Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný začal s realizáciou dohôd prostredníctvom
zamestnávateľa žalobkyne.

(38) Žalobkyňa spochybňuje v konaní o veci samej nielen platnosť dohôd, ale aj výšku dlhu voči
žalovanému. Podľa žalobkyne by mal byť poskytnutý úver už splatený.
(39) Ak by súd žalobe v časti týkajúcej sa zákazu použitia dohôd vyhovel, žalobkyňa by mohla utrpieť
ujmu v dôsledku toho, že by sa žalovaný ako veriteľ domohol plnenia na základe právneho dôvodu
(dohôd), ktorý neexistoval. Rovnako hrozí pre žalobkyňu riziko, že sa žalovaný môže domôcť na

základe sporných dohôd plnenia vo vyššej výške, ako mu v skutočností patrí, pretože jeho nárok
nebol preskúmaný súdom alebo iným subjektom oprávneným rozhodnúť v spore zmluvných strán.
Pokračovaním v realizácii práv z dohôd sú teda ohrozené práva žalobkyne uplatnené v tomto súdnom
konaní a jej právne postavenie sa môže podstatne zhoršiť.(40) Právne vzťahy týkajúce sa sporných dohôd je preto potrebné riešiť preventívne už v neodkladnom
opatrení a nie je možné vyčkať na ich komplexnú úpravu rozhodnutím vo veci samej.
(41)Súdprihliadalajnato,doakejmierydôjdekzásahudoprávžalovaného.Žalovanýbudeobmedzený

len v tom, že nemôže vykonávať práva z dohôd. Nijako sa to však nedotkne obsahu jeho nároku voči
žalobkyni. Naďalej je veriteľom pohľadávky zo zmlúv, ba sa môže aj domáhať plnenia voči žalobkyni,
avšak na to, aby tak mohol urobiť nútene, bude musieť žiadať spôsobilý subjekt o vydanie rozhodnutia,
ktoré môže byť exekučným titulom.
(42) Takisto súd prihliadal aj na možnosť prípadnej reparácie právnych vzťahov strán pre prípad, že

by súd žalobe nevyhovel. V takom prípade by žalovanému nič nebránilo v plnom rozsahu vykonávať
svoje práva veriteľa, a to aj domáhaním sa realizácie dohody vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne.
Jeho pohľadávka by sa nijako neznížila a nič by mu nebránilo uplatňovať si ju voči žalobkyni, vrátane
príslušenstva pohľadávky, a to aj za obdobie, počas ktorého by v dôsledku neodkladného opatrenia
svoje práva z dohody nemohol realizovať.
(43) Z vyššie uvedeného teda vyplýva záver, že je dôvodné vzťahy strán neodkladne upraviť tak, aby

nevznikla žalobkyni v dôsledku pokračovania výkonu zrážok zo mzdy reálna ujma.
(44) Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v tej časti, v ktorej sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanému oznámiť uloženie povinnosti zdržať sa výkonu práva na
zrážky zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne. Rozhodol tak z dôvodu, že v tejto časti nemá návrh oporu
v žiadnom právnom predpise. Žalovaný je povinný zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy už na základe

rozhodnutia vo výroku I., a to bez toho, aby mu musela byť ukladaná osobitná povinnosť informovať
o tejto skutočnosti zamestnávateľa žalobkyne. Už z povahy zdržiavacieho výroku vyplýva, že žalovaný
musíurobiťvšetkynevyhnutnéopatrenia,abysasrealizáciudohôdozrážkachzomzdyprestalo,vrátane
informovania zamestnávateľa žalobkyne. Napokon, ani žalobkyni nič nebráni svojmu zamestnávateľovi
preukázať obsah tohto rozhodnutia a v prípade, ak by napriek tomu pokračoval v zrážkach, domáhať

sa voči nemu náhrady škody.
(45) O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov. Podľa citovaného zákonného ustanovenia ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
žalobealebonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťžalovaný

alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá
v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
(46) Súd vyhovel výrokom I. návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výške 33 € (Položka 1 písm. c) citovaného

zákona). Žalobkyňa je v súlade s § 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona oslobodená od súdnych
poplatkovakospotrebiteľdomáhajúcisasvojichprávpodľaosobitnéhopredpisu.Žalovanýbolvkonanío
nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný, preto na neho prešla poplatková povinnosť a je povinný
súdny poplatok vo výške 33 € zaplatiť. Poplatok je splatný do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok (§ 8 ods. 4 citovaného zákona) a je možné

ho zaplatiť niektorým zo spôsobov podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona. Pri platbe elektronickými
prostriedkami je potrebné použiť platobné údaje podľa pripojeného platobného príkazu.

Poučenie:

Proti tomuto výroku I. a II. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Partizánske, písomne, v dvoch vyhotoveniach. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením.