Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 9, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210637
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416210637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v
spore žalobkyne Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. 1, XXX XX, zastúpenej advokátom Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01, IČO: 47 234 466,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie

1.244,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 24Csp/146/2016-73 zo dňa 30.11.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.244,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.244,-- Eur od 15.11.2016 do

zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (prvý výrok), a žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala svojou žalobou uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť jej 1.244,-- Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady
trov konania. Okresný súd vychádzal z ustanovení §52 ods. 1, 3, 4 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o spotrebiteľských úveroch, §1 ods. 2, §2 písm. a),

b),d)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov
účinnom v deň uzatvorenia zmlúv o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte aj len „z.č.129/2010 Z.z.“)
a konštatoval skutkový stav, že dňa 28.04.2015 žalobkyňa ako spotrebiteľka uzatvorila so žalovaným
ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603702079, na základe ktorej jej žalovaný poskytol
spotrebiteľský úver vo výške 700,-- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 6 mesačných splátkach po 194,-- Eur,
vždy ku 07. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 07.06.2015 s tým, že úver splatí do 28.04.2016,
čo predstavuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. RPMN predstavovala 28 %, úrok

38,29 % ročne, celkom odplata predstavovala sumu 196,-- Eur. Poplatky a úrok spolu predstavovali
464,-- Eur; žalobkyňa sa zaviazala vrátiť žalovanému spolu 1.164,-- Eur.
Dňa 22.10.2015 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
603702227, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť jej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume
1.400,-- Eur, ktoré sa zaviazala žalobkyňa vrátiť v 12 mesačných splátkach po 218,-- Eur, vždy k 27.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 27.11.2015 s termínom konečnej splatnosti 22.10.2016.

Úrok predstavoval 58,86 % ročne z poskytnutého úveru, RPMN 28 %. Odplata za poskytnutie finančných
prostriedkov predstavovala 392,-- Eur, spolu sa žalobkyňa zaviazala vrátiť 2.616,-- Eur.Okresný súd konštatoval, že strany sporu uzatvorili dve zmluvy o spotrebiteľských úveroch, pričom
žalobkyňa uzatvárala zmluvy ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti ani v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Právny vzťah okresný

súd vyhodnotil ako spotrebiteľský a zmluvy o spotrebiteľských úveroch za zmluvy o spotrebiteľských
úveroch v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Podrobil ich preto súdnej kontrole z hľadiska princípov
absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Dojednanie povinností žalobkyne zaplatiť žalovanému odplatu
pri poskytnutí finančných prostriedkov pri obidvoch úverových zmluvách považoval za dojednania,
spôsobujúceznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa

a úrok v obidvoch úverových zmluvách vzhľadom na jeho neprimeranú výšku považoval za úrok
v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu v zmysle §39 Občianskeho zákonníka za neplatné
ustanovenie zmluvy. Úrok je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak zákonu alebo dobrým
mravom odporuje zmluva v časti odplaty a úrokov, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú
zmluvu a v takomto prípade je neplatnou zmluva o spotrebiteľskom úvere ako celok. Súd konštatoval,
že žalovaný porušil ustanovenie §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v príslušnom rozhodnom znení.
Vychádzajúc z ustanovení §451 ods. 1, 2, §456 ods. 2, §457 Občianskeho zákonníka uzavrel, že
v dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť
žalovanému len sumu istiny z obidvoch zmlúv, t.j. v prvom prípade 700,-- Eur, pričom žalobkyňa zaplatila
1.164,-- Eur, t. j. o 464,-- Eur viac a v prípade druhej úverovej zmluvy, kde prijala istinu 1.400,-- Eur,

bola povinná vrátiť túto istinu, a keďže zaplatila o 780,-- Eur viac, je žalovaný povinný vrátiť bezdôvodné
obohateniežalobkynivtejtovýške.Zuvedenýchdôvodovuložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobkyni
bezdôvodnéobohateniecelkomvovýške1.244,--Eur,atoajspríslušenstvom,t.j.súrokomzomeškania
podľa Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. a §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 %
ročne z priznanej sumy od 15.11.2016, pretože žalobkyňa vyzvala žalovaného na plnenie výzvou zo

dňa 11.11.2016.
Okresnýsúdokremvyššieuvedenéhokonštatovaniapodrobilobidvezmluvyoúvereajkontrolevzmysle
zákona č. 129/2010 Z.z. a uzavrel, že pokiaľ by aj neboli úvery považované za úkony absolútne neplatné,
bolibypovažovanézabezúročnéabezpoplatkovvzmysle§11ods.1písm.d)zákonaospotrebiteľských
úveroch, pretože absentujú zákonné náležitosti (§2 písm. l/).

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) v spojení s §255 ods. 1 C.s.p. a v spore plne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov §365 ods. 1
písm. d), f), h) C.s.p., pretože súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil, nevysporiadal sa
s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne, čím odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom. Navyše súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Úverovú zmluvu nemožno považovať za bezúročnú a
bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo
na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. RPMN je stanovená v zmluve o úvere a je vypočítaná
pre konkrétny prípad spotrebiteľa a vzorec výpočtu RPMN je jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných

podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN neabsentuje, preto zmluvu nemožno
vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je
odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Výška odplaty
pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných
hodnôt RPMN ako je uvedenie priemernej ročnej RPMN.

Navyše žalobkyňa mala možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo
dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15.
Navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho aj prvostupňového konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla rozsudok
okresného súdu potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania za odvolanie. Poukázala na rozhodnutia
všeobecnýchsúdovSR.Argumentáciužalovanéhozodvolaniapovažovalazaúčelovú abezpredmetnú.4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobkyne zotrval na tom, že predmetné zmluvy o úvere obsahujú
všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov, účinných v čase ich uzatvorenia. Zo zmlúv o

úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila
na základe každej jednej platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. Poukázal tiež na fakt, že nároky z titulu bezdôvodného obohatenia nie sú spotrebiteľským

vzťahom a z tohto dôvodu je prístup, zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiadúci a je potrebné
zachovávať rovnosť strán. Žiadal priznať náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa už právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného nevyužila.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní vec preskúmal v rozsahu určenom

§380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).

9. Odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne a v súlade so zákonom
odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil
pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným
dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom i s argumentáciou

súdu prvej inštancie.
10. V prejednávanej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a na žalobkyňu je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní obidvoch úverových zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah, založený zmluvami o úvere, je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.z., ako aj

ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách.Spotrebiteľskézmluvynepredstavujú
osobitný zmluvný typ, aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak, príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka je potrebné použiť na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Žalovaný ako dodávateľ v
tejto veci zmluvné podmienky so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. V konečnom

dôsledku žalovaný v podanom odvolaní spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, zakladajúceho v
súdnom konaní uplatnený nárok, ani významným spôsobom nespochybnil.

11. V prvom rade je potrebné konštatovať, že v danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania
množstva typových odvolaní žalovaným na rôzne súdy odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi

dôvodmi a skutkovými zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu.

12. Pokiaľ žalovaný namietal nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozsudku tým, že tvrdil,
že nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne a nevysporiadal sa s argumentáciou žalovaného, táto
námietka nie je dostatočne konkrétna bez toho, aby odvolateľ uviedol, ktorými argumentmi sa okresný

súd nezaoberal, resp. na ktoré prostriedky procesnej obrany neprihliadal, či sa s nimi nevyporiadal.

13. Žalovaný ďalej namietol, že nenastala žiadna zo zákonných foriem bezdôvodného obohatenia,
okreminéhozdôvodu,žezmluvaoúverenebolanikdyprávoplatnevyhlásenázaneplatnú.Zrozsudkujezistiteľné, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí posudzoval zmluvu o úvere aj ako bezúročnú
a bez poplatkov a aj z tohto titulu potom ako dôsledok vyvodil, že na strane žalovaného došlo k
bezdôvodnému obohateniu. I keď ju posúdil aj ako neplatnú s odkazom na §39 OZ, takémuto postupu

okresnéhosúdunemožnoničvytknúť.Nárokžalobkynenavydaniebezdôvodnéhoobohateniavychádza
zosprávneanáležitesúdomzistenéhoskutkovéhostavu.Okresnýsúdpriznalžalobkyniuplatnenýnárok
ako rozdiel medzi zaplatenými a poskytnutými finančnými prostriedkami.

14. Ak súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným vyhodnotil správne

ako spotrebiteľský a konštatoval tiež, že zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v zákone o
spotrebiteľských úveroch, logickým a právnym záverom, vyplývajúcim z týchto zákonných ustanovení
je záver o tom, že spotrebiteľský úver, resp. obidva spotrebiteľné úvery sa považujú za bezúročné a bez
poplatkov. Ak potom súd prvej inštancie zistil pri konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
že žalobkyňa zaplatila žalovanému viac finančných prostriedkov ako prijala na obidvoch úveroch, záver
o vzniku bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za nesprávny.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa §387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal krajský súd z ustanovenia §396 ods. 1 v

spojení s §262 ods. 1 C.s.p., aplikujúc zásadu zodpovednosti za výsledok, vyplývajúcu z ustanovenia
§255 ods. 1 C.s.p.. V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalobkyňa, preto jej
podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).