Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 5T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217010239
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Buchvald

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217010239.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Vladimírom Buchvaldom, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 8. 3. 2018 v Bratislave rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D. E., U.. X. X. XXXX H. R., trvale bytom G. D. R. Č.. XXX, O.. E., zamestnaný - K.,

j e v i n n ý , ž e

napriek tomu, že mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť prispievať
na výživu svojich detí, pričom výška príspevku na výživné mu bola určená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II pod sp. zn.: 19C/74/2007 zo dňa 8. 4. 2008, právoplatným a vykonateľným dňa 7. 5. 2008,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry U. E., U.. X. X. XXXX sumou 3 500,- Sk (116,18
eura) mesačne, vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky E. E., si túto svoju povinnosť v
mieste svojho trvalého bydliska a ani inde riadne neplnil od mesiaca február 2016 až do 8. 3. 2018, čím
mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 2 264,50 eura, napriek tomu, že bol za taký

trestný čin uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/143/2015 zo dňa
19. 1. 2016, právoplatným dňa 17. 2. 2016,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ a § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 1 /jeden/ rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

I.
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 28. 3. 2017 obžalobu na D. E. pre vyššie uvedenú trestnú

činnosť s tým, že samosudca túto preskúmal, oboznámil sa s listinným materiálom a rozhodol o vydaní
trestného rozkazu, ktorý však bol napadnutý odporom zo strany obžalovaného, na ktorom základe súd
opakovane predvolal obžalovaného na informatívny výsluch - obžalovaný 2-krát prisľúbil, že dlh na
výživnom uhradí, avšak počas tretieho informatívneho výsluchu potvrdil, že dlh vyrovnaný nebol, preto
súd rozhodol o nariadení termínu hlavného pojednávania.

II.
V úvode hlavného pojednávania obžalovaný zotrval na odpore, prokurátor takisto zotrval na podanej
obžalobe, ktorú predniesol zhodne s písomne podanou, pričom súčasne vylúčil možnosť pristúpenia ku
konaniu o dohode o vine a treste s tým, že obžalovaný uviedol, že „nevie, čo má k obžalobe povedať“ a
po zákonnom poučení podľa § 34 ods. 1 ods. 2 ods. 3 Tr. por. a § 257 ods. 2 - 8 Tr. por., urobil vyhlásenie

o svojej vine, ktoré vyhlásenie však vzhľadom na charakter žalovanej trestnej činnosti a potrebu úpravy
skutkovej vety /obdobie neplatenia výživného a dlh na výživnom/ prijaté nebolo a bolo pristúpené k
vykonaniu samotného dokazovania, v rámci ktorého boli vyslúchnutí obžalovaný D. E. a svedkyňa E.
E., bol oboznámený relevantný listinný materiál, pričom na základe takto vykonaného dokazovania bol
zistený tento skutkový stav:

Obžalovaný D. E. vypovedal v prípravnom konaní tak, že de facto svoje konanie doznal, poukázal na
to, že nemal z čoho platiť výživné s tým, že pred súdom zopakoval, že v kritickom čase podnikal, avšak
zle investoval peniaze a musel s podnikaním skončiť a ešte si aj narobil dlžoby, pričom v rozhodnom
období, t. j. od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia - odsúdenia pre rovnaký trestný čin až do

dňa hlavného pojednávania /8. 3. 2018/ uhradil „asi štyri bežné výživné“.

Okrem vlastného doznania je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne E. E., ktorá potvrdila, že
v kritickom období obžalovaný neplatil riadne svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére U. - v roku
2016 uhradil 120 eur, v roku 2017 uhradil 4 x 120 eur a v októbri 2017 ešte 40 eur, teda spolu za obdobie

od februára 2016 do 8. 3. 2018 zaplatil čiastku 640 eur, pričom svedkyňa má vedomosť, že obžalovaný
je v ťažkej finančnej situácii, avšak detaily nepozná.

Z pohľadu listinného materiálu súd poukazuje na trestné oznámenie oprávnenej osoby, ktoré
korešponduje s tvrdeniami svedkyne E.. E., na rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

19C/74/2007 zo dňa 8. 4. 2008, právoplatný a vykonateľný dňa 7. 5. 2008, ktorým bol obžalovaný
zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry U. E., nar. X. X. XXXX sumou 3 500,- Sk (116,18 eura)
mesačne, vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred k rukám matky E. E., na potvrdenie súdu, že obžalovaný
nepožiadal o zníženie svojej vyživovacej povinnosti, na potvrdenia o štúdiu U. E. na Strednej odbornej
škole hotelových služieb a obchodu, pričom z odpisu z Registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol

doposiaľ 3-krát súdne trestaný, v prvých dvoch prípadoch má odsúdenie zahladené, naposledy bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/143/2015 zo dňa 19. 1. 2016,
právoplatným dňa 17. 2. 2016, a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3
písm. b, c/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní 3 roky /do 18. 2. 2019/, s povinnosťou v skúšobnej dobe uhradiť dlžné výživné.

Z hľadiska vyššie uvedeného výpočtu dlžného výživného súd vychádzal z obdobia, ohraničeného
právoplatnosťou predchádzajúceho odsúdenia pre rovnaký trestný čin a dňom hlavného pojednávania
dňa 8. 3. 2018, z čoho vyplýva, že v období od februára 2016 do 8. 3. 2018 mal obžalovaný uhradiť
sumu vo výške 2.904,50 eura, uhradil len 640 eur, teda celkový dlh za predmetné obdobie predstavuje

čiastku 2.264,50 eura.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný relevantný listinný materiál, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, a to na základe starostlivého uváženia všetkých
okolností prípadu tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., pričom je potrebné

upozorniť na nasledovné faktory:- obžalovaný D. E. spáchanie skutku doznal, pričom je usvedčovaný i výpoveďou matky dieťaťa s tým, že
obranuobžalovanéhoojehozlejfinančnejsituáciisúdmuselvyhodnotiťakoirelevantnú-jenesporné,že

povinnosť platiť výživné na dieťa vyplýva priamo zo zákona, súd túto povinnosť „iba“ deklaruje, výživné
súčasne predstavuje tzv. prednostnú pohľadávku s tým, že v osobe obžalovaného ide o 45-ročného
muža, práceschopného, bez zdravotných obmedzení, pričom deklarovaná výška výživného vo vzťahu
k študentke strednej školy nie je ani z pohľadu trestného konania nadhodnotená, čo si pravdepodobne
uvedomuje i sám obžalovaný, ktorý nepožiadal o zníženie svojej povinnosti.

III.
Podľa názoru súdu bolo vykonaným a vyhodnoteným dokazovaním nepochybne preukázané, že
obžalovaný D. E. v období od mesiaca február 2016 až do 8. 3. 2018 neplnil riadne svoju vyživovaciu
povinnosť /s výnimkou úhrnnej čiastky 640 eur/ na svoju dcéru U. E. /k rukám oprávnenej osoby - E. E./,
čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 2 264,50 eura, pričom takto konal napriek

svojej vedomosti o predchádzajúcom odsúdení za rovnaký trestný čin - trestný rozkaz Okresného súdu
Bratislava II, sp. zn. 4T/143/2015 zo dňa 19. 1. 2016, právoplatný dňa 17. 2. 2016, teda svojim konaním
naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods.
3 písm. c/ Tr. zák. po stránke objektívnej i subjektívnej s tým, že s ohľadom na svoje predchádzajúce
„skúsenosti“ s trestným stíhaním pre rovnaký trestný čin konal minimálne vo forme nepriameho úmyslu.

IV.
Po zhodnotení predmetnej dôkaznej situácie a po následnom ustálení otázky skutkového stavu, viny
obžalovaného a právnej kvalifikácie jeho konania, súd pristúpil k úvahám o možnom trestnoprávnom
postihu menovaného podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pričom zvážil všetky relevantné okolnosti, prihliadol

na spôsob počínania obžalovaného a jeho následok, pohnútku a motiváciu, úmyselné zavinenie /vo
forme nepriameho úmyslu/, rovnováhu poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa §§ 36,
37, 38 Tr. zák., pričom bolo takisto prihliadnuté na osobu obžalovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom,
predmetného konania sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre rovnaký trestný
čin, na jeho doterajší spôsob života, ako i na jeho pomery a možnosti nápravy s tým, že súhrn

vyššie uvedených okolností a faktorov viedol súd k presvedčeniu, že na obžalovaného je potrebné
pôsobiť primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin, pričom súd poukazuje aj na zákonné ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., podľa
ktoréhouloženietrestupodmienečnéhoneprichádzadoúvahy,aksúdodsudzujepáchateľazaúmyselný

trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, pričom súd je toho názoru, že
takto uložený trest môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska
požiadavkyzabezpečeniatakgenerálnej,akoajindividuálnejprevencietak,akotopredpokladázákonné
ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukázaním na odôvodnenie je súd toho presvedčenia, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o
vine a treste zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností, pomerov a možností
nápravy obžalovaného, ako i otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.