Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/158/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215209616
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215209616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov: Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35
724 803, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpenej splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, adresa sídla Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: S. W., nar. XX. Y. XXXX,
adresa trvalého pobytu N. O., Q. XX/XXX, o 528,18 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda z 27. júna 2016 č. k. 10C/273/2015-32 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho
konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 10C/273/2015-32 z 27. júna 2016 súd prvej inštancie I. zamietol žalobu
a II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ust.
§ 100 ods. 1 veta prvá, § 101, § 103 a § 565 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho
neskorších zmien a doplnení a § 5b ZoOS2007 (zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie (v rozsahu podstatnom pre odvolacie konanie)
za dokázaný tento skutkový stav:

3.1 Pôvodná žalobkyňa, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., a žalovaný uzatvorili dňa
19. decembra 2011 zmluvu o pôžičke č. 20160084, na základe ktorej poskytla právna predchodkyňa
žalobkyne žalovanému sumu 561,25 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 24

mesačných splátkach po 22,45 eur. Žalovaný uhradil sumu 44,90 eur. V poradí druhú splátku splatnú
dňa 20. februára 2015 (a ani ďalšie nasledujúce splátky) neuhradil vôbec. Vzhľadom na to, že žalovaný
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas v
súlade so zmluvnými podmienkami, bol listom z 25. mája 2012 vyzvaný na uhradenie všetkých splátok
jednorazovo. Žalovaný žiadne splátky neuhradil. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu
528,18 eur.

3.2 Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že ak sa pre nesplnenie
niektorej splátky stane zročným celý dlh, podľa § 103 druhej vety O.z. začne premlčacia doba plynúť od
zročnosti nesplnenej splátky. V prerokúvanej veci premlčacia doba začala plynúť dňa 20. februára 2012
(splatnosť v poradí druhej nesplnenej splátky) a uplynula dňa 20. februára 2015. Dňom 20. februára2015 je uplatňovaná pohľadávka premlčaná. Žaloba bola podaná až dňa 19. mája 2015, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej doby, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3.3 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne § 142 ods. 1 O.s.p., a vecne vznikom nároku
žalovaného na náhradu trov konania pre jeho plný úspech v spore, ale nemožnosťou priznania takéhoto
nároku pre neexistenciu trov konania na strane žalovaného.

4. Pôvodná žalobkyňa postúpila pohľadávku na žalobkyňu - spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

IČO: 35 724 803, na základe čoho súd prvej inštancie pripustil zmenu na strane žalobkyne podľa § 92
O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016, ďalej len „O.s.p.“), a
to uznesením č. k. 10C/273/2015-22 zo dňa 17. februára 2016.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust. § 389 ods. 1 C.s.p. (zákon

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“). Podľa
názoru žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasí s určením začiatku plynutia premlčacej doby. Má zato, že k splatnosti dlhu došlo dňa 4. júna
2012, a od tohto dňa je potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže návrh /žaloba/
bola podaná dňa 19. mája 2015, k tomuto dňu premlčacia doba ešte neuplynula. V odvolaní si žalobkyňa

vyčíslila trovy odvolacieho konania v celkovej výške 83,63 eur.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 379 C.s.p.), ako aj predchádzajúce

konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti
(§ 380 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v odseku 3.1 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu
vyplýva z nesporných skutočností (§ 151 a § 186 ods. 3 C.s.p.) a z vykonaných dôkazov hodnotených
vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C.s.p. ktoré medzi stranami ani neboli sporné.

10. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu o pôžičke zo dňa 19. decembra 2011 č. 20160084 ako
spotrebiteľskúzmluvupodľa§52ods.1O.z.,hocitotoustanovenienecitoval;jejspotrebiteľskýcharakter
napokon medzi stranami ani nebol sporný. Potom najneskôr od účinnosti zákona č. 106/2014 Z.z. (1.
apríla 2015) sa táto zmluva prednostne spravuje ustanoveniami občianskeho práva (§ 52 ods. 2 druhá
veta O.z.). Žalobkyňa žiadala splatenie celého zostatku istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania

od 4. júna 2012, teda tvrdí, že počas trvania zmluvy došlo k zosplatneniu celej pôžičky. Podľa § 565
O.z. môže veriteľ pre omeškanie s niektorou splátkou žiadať splatenie celého dlhu, len ak to bolo
dohodnuté. V prerokúvanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že takáto dohoda existuje, čo
žalobkyňa v odvolaní nenamietala, a tak tento záver zostáva záväzný aj pre odvolací súd, ktorý sa
od neho nemôže odchýliť (§ 380 ods. 1 C.s.p.). V prípade takéhoto zosplatenia podľa § 103 O.z.

plynie trojročná premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie
niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Ustanovenie § 103 O.z. totiž predstavuje lex specialis voči § 101 O.z., čo znamená,
že premlčacia doba nezačína plynúť od okamihu, kedy sa záväzok stal splatný (teda kedy bol dlžník
vyzvaný na splatenie celej pohľadávky), ani od okamihu využitia práva podľa § 565 O.z. veriteľom, ale

od okamihu splatnosti tej splátky, kvôli ktorej k zosplatneniu došlo.

11. Pokiaľ ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. v znení účinnom od 1.
júla 2011 umožňuje uplatniť právo podľa § 565 O.z. až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou.V tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej vete O.z., podľa ktorého možno toto
právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri úvere splácanom mesačnými splátkami
musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za ten čas sa stanú splatné najmenej

dve ďalšie splátky. Ak by malo platiť doslovne obmedzenie § 565 druhej vety O.z., veriteľ by z takejto
spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo na zosplatnenie podľa § 565 O.z.. To je však v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 O.z., ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže, avšak len za
tam uvedených podmienok. Teda v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa §
565 O.z. po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom

boli zročné ďalšie splátky. Právo požadovať zaplatenie celého dlhu však napriek tomu zostáva právom
veriteľa, nie jeho povinnosťou. Ani z § 53 ods. 9 O.z., ani z iných ustanovení totiž nemožno dovodiť,
že by ich cieľom malo byť tlačiť dlžníka do čo najskoršieho zosplatnenia celého dlhu. Takýto výklad
by bol navyše aj v rozpore s ochranným účelom § 53 ods. 9 O.z.. Ak toto ustanovenie obmedzuje
veriteľa vo využití jeho práva tak, že ho možno využiť až po trojmesačnom omeškaní (teda nie napr. po
niekoľkodňovom krátkom omeškaní so splatením splátky), ťažko možno uvažovať, že jeho účelom má

byť zároveň čo najskôr dlžníka zbaviť výhody splátok.

12. Ustanovením § 53 ods. 9 O.z. tak nemožno právu veriteľa podľa § 565 O.z. dávať charakter
povinnosti, v dôsledku čoho ani nemožno účinky nevyužitia tohto práva pre veriteľa posudzovať
prísnejšie než to robí samotný § 565 O.z.. Podľa § 565 O.z. vety druhej, veriteľ môže toto právo

uplatniť len do splatnosti ďalšej splátky. Ak ho nevyužije, možnosť uplatniť toto právo zaniká vo vzťahu
k predošlej splátke, ale zároveň znova vzniká vo vzťahu k novej omeškanej splátke a trvá zasa až do
splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. potom viaže možnosť vykonať právo
podľa § 565 na trojmesačné omeškanie s jednou splátkou. V súvislosti s § 53 ods. 9 O.z. potom
treba druhú vetu § 565 O.z. interpretovať tak, že možnosť vykonať toto právo (ak bolo dohodnuté)

v spotrebiteľskej zmluve vzniká uplynutím trojmesačného omeškania s niektorou splátkou a trvá do
okamihu, kedy by uplynulo trojmesačné omeškanie s ďalšou splátkou, teda kedy by vzniklo veriteľovi
podľa § 53 ods. 9 O.z. nová (ďalšia) možnosť toto právo uplatniť. Takýmto výkladom sa zabezpečí
vzájomný súlad § 53 ods. 9 O.z. s ratio legis § 565 druhej vety O.z.. V dôsledku toho tak musí (rovnako
ako podľa § 565 druhej vety O.z.) platiť, že ak veriteľ svoje právo podľa § 565 nevyužije do najbližšieho

termínu, kedy by ho využiť mohol (teda do najbližšieho dátumu uplynutia troch mesiacov od splatnosti
splátky nasledujúcej po tej omeškanej splátke, kvôli ktorej toho právo môže uplatňovať), nemôže už kvôli
omeškaniu s danou konkrétnou splátkou využiť. Môže ho využiť len kvôli (trojmesačnému) omeškaniu
s ďalšou splátkou, pokiaľ s ňou je dlžník tiež v omeškaní. Ak s ňou v omeškaní nie je, nemôže ho
využiť vôbec.

13. Vyššie uvedené závery však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods.
9 O.z. sa totiž nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 O.z., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv
platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada,
nie od okamihu využitia práva žiadať splatenie celého úveru ako to nesprávne namieta odvolateľ. Ako

už bolo uvedené, keď § 53 ods. 9 O.z. umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom
omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, „pre nesplnenie ktorej sa stane
zročným celý dlh“ v zmysle § 103 O.z.. Preto od zročnosti tejto splátky (a nie až uplynutím troch
mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia. Pri posudzovaní
začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v

čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej
zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z.. Opačný názor odvolateľa, podľa
ktorého by premlčacia doba mala začať plynúť až okamihom využitia práva na zosplatnenie celého
úveru, nie je správny a odporuje práve citovaným ustanoveniam § 103 O.z.. Ako už bolo zdôraznené,
toto ustanovenie je totiž vo svojej podstate lex specialis k všeobecnému ustanoveniu § 101 O.z., ktoré

viažu začiatok plynutia premlčacej doby v podstate na okamih splatnosti. Naopak, ustanovenie § 103
O.z. viažu (podobne ako napr. § 106 alebo § 107 O.z.) začiatok plynutia premlčacej doby na okamih,
kedy nastala právna skutočnosť, ktorá zakladá právo domáhať sa určitého plnenia (konkrétne: domáhať
sa splatnosti celého dlhu).

14. V prerokúvanej veci nebolo medzi stranami sporné, splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho
mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že žalobca celý dlh zosplatnil listom z 25.
mája 2012. Z dátumu listu vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 O.z. vyplýva, že k zosplatneniu došlo
práve v dôsledku omeškania so splátkou splatnou dňa 20. februára 2012 (v poradí druhá splátka, ktoránebola zaplatená vôbec).V zmysle už citovaného § 103 druhej vety O.z. plynie premlčacia doba celého
zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od
zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Ak teda v

prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20. februára 2012, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba
pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného tak, ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Trojročná
premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. februára 2015. Je teda správny
záver súdu prvej inštancie, že nárok zo zmluvy o pôžičke zo dňa 19. decembra 2011 sa premlčal dňa
20. februára 2015, teda ešte pred podaním žaloby. Preto súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.

15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 C.s.p. potvrdil (výrok I).

16. Plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. súd
priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II).

17. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p. ).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p. ).