Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3P/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317202641
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4317202641.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudcom JUDr. Jánom Šmrholom v právnej veci manželov : O.. S. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O.W. XX, H., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bránik,
s.r.o., so sídlom K. Marxa 10, 934 01 Levice, IČO: 50 412 132 a L.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XX, H., v konaní zastúpený JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou, so sídlom Sládkovičova 1, Levice,
na návrh manželky o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U.
A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo O.. S. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX a L.. L. A., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku L.., ročník XXXX, strana

XX, por. č. X
r o z v á d z a .

II. Mal. U., nar. 25.06.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.

III. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U. sumou 170,-eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode
manželstva.
V. Z r u š u j e sa uznesenie Okresného súdu Levice č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka dňa 20.02.2017 doručila Okresnému súdu Levice návrh na rozvod manželstva a úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Na čas po rozvode
navrhla maloletú dcéru zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť výživné vo výške
300,-eur mesačne. V písomnom návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, pričom
spočiatku bol vzťah manželov harmonický, aj keď manželka bola nespokojná s tým, že manžel sa
vracal domov neskoro. Manžel neskoré príchody domov obhajoval svojou prácou. Manželke sa tiež
nepáčilo, že manžel nejavil záujem o deti, o ich aktivity a o to, ako spolu rodina trávila spoločný čas.
Celý rodinný život vždy organizovala manželka v spolupráci so svojimi rodičmi. Manžel sa o deti staral

málo, okrem prípadov, keď boli choré. Manžel sa odmietal zúčastňovať kultúrnych a spoločenských
podujatí spolu s manželkou. Manželka mu jeho nezáujem viackrát vyčítala, ale zo strany manžela
neprišlo k žiadnej zmene. Na jar 2016 sa situácia zmenila do tej miery, že manžel už nejavil vôbec
žiadny záujem o rodinu, ani o manželku. Doma voľný čas venoval len počítaču a čítaniu. Manžel smanželkou a deťmi komunikoval len minimálne, nikde s nimi nechcel ísť, netrávil s nimi žiadny voľný čas.
V lete 2016 si manžel dal spraviť výpis z telefónneho účtu pričom zistil, že manželka vo väčšej miere
komunikuje s jedným známym. Manžel ju začal podozrievať z nevery, kontroloval ju a prenasledoval.

Vysvetlenie manželky, že ide len o priateľskú komunikáciu, neakceptoval. Od tej doby dochádza medzi
manželmi k častým hádkam, dokonca došlo aj k dvom fyzickým útokom, keď manžel chytil manželku pod
krkom a slovne ju urážal. Po týchto udalostiach vzťah manželky k manželovi úplne ochladol. Manželka
stratila chuť a vôľu k budovaniu vzťahu a rodinného spolužitia s manželom. Manželka úplne stratila
záujem na obnovení manželských vzťahov. Po zmienke o rozvode sa zmenil manželov vzťah k deťom,

snaží sa s nimi komunikovať, ponúka im pomoc, je ústretovejší. Manželia nemajú spoločný rodinný
účet, hospodária skôr oddelene. Manželka považuje manželstvo v aktuálnom stave za nefunkčné. Z
jej pohľadu nie je reálne obnovenie citových väzieb medzi manželmi. Manželka nemá záujem obnoviť
s manželom intímny život. Z manželovej strany bola podľa manželky dlhodobo zanedbávaná sociálna
stránka spolužitia, preto ani nemajú spoločné záujmy. Zmenu správania manžela po zmienke o rozvode
manželka pripisuje jeho účelovej snahe zabrániť rozvodu, avšak nie je presvedčená, že by išlo o zmenu

trvalejšieho charakteru.
Od 10.04.2017 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko manžel bol spočiatku zo spoločného
obydlia vykázaný po tom, čo došlo k fyzickému konfliktu medzi manželom a jedným kamarátom, s ktorým
spolupracuje manželka. Neskôr sa manžel dobrovoľne odsťahoval. V záverečnom vyjadrení manželka
zotrvala na návrhu na rozvod manželstva. Maloletú U. žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a

výšku výživného navrhla určiť v sume 190,-eur mesačne.

2. Manžel uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Podľa jeho názoru je návrh podaný predčasne
a bez uváženia dôsledkov. Manželstvo je možné zachovať a nie ho rozvádzať. Problémy, aké sú v
spolužití manželov sú podľa manžela v každom vzťahu. Manželské spolužitie je z pohľadu manžela

dlhoročne usporiadané, harmonické a vždy si plnilo spoločenskú funkciu tak, ako to má na mysli zákon
o rodine. Manžel uviedol, že neskoré príchody domov boli iba počas jarných prác, a aj to nie vždy.
Manžel mal podozrenie z nevery, preto si zaobstaral výpisy hovorov z manželkinho telefónu. Urobil
tak na základe zmeny správania manželky - ignorovanie z jej strany, heslovanie telefónu a emailových
správ, častá aktivita na telefóne a sociálnej sieti. Manžel na pojednávaní uviedol, že si uvedomil svoje

chyby, napravil sa, chce zlepšiť manželstvo a požiadal, aby manželka zvážila túto možnosť a dala ešte
jednu spoločnú šancu ich manželstvu. V záverečnom vyjadrení manžel uviedol, že súhlasí s rozvodom
manželstva, maloletú U. navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky. Výživné navrhol určiť vo výške
100,-eur mesačne s tým, že otec je povinný uhrádzať výživné k rukám matky do pätnásteho dňa toho
ktorého mesiaca vopred.

3. Kolízny opatrovník v záverečnom vyjadrení uviedol, že v domácnosti matky bolo vykonané šetrenie,
pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o
maloleté dieťa. Z vykonaného pohovoru s maloletou nevyplynuli žiadne zistenia, ktoré by naznačovali,
že o maloletú nie je náležite postarané. Kolízny opatrovník preto pre prípad rozvodu manželstva navrhol

maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné v sume
160,-eur mesačne s poukazom na majetkové a zárobkové pomery oboch manželov a s poukazom na
skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére.

4. Dokazovaním súd zistil tento skutkový stav :

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX po ročnej známosti na základe obojstrannej
citovej náklonnosti. U oboch manželov sa jedná o prvé manželstvo. Manželia mali posledné spoločné
bydlisko v meste H., teda v obvode Okresného súdu Levice. Z manželstva sa narodili dve deti, a to v
súčasnosti už plnoletá U. A., nar. XX.XX.XXXX a maloletá U. A., nar. XX.XX.XXXX.

5. Podľa vyjadrenia oboch manželov bolo manželstvo spočiatku usporiadané a harmonické. Podľa
manželky manžel nejavil záujem o deti, o ich aktivity a o trávenie voľného času spoločne ako rodiny.
Celá organizácia rodinného života bola viac-menej na pleciach manželky. Manželia spolužitie prerušili
až po podaní návrhu na rozvod manželstva, a to v apríli 2017. Po prerušení spolužitia ostala maloletá

U. v osobnej starostlivosti matky. Uznesením Okresného súdu Levice č. k. XXP/XXX/XXXX - XX zo
dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. XXCoP/XX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej U. výživným
vo výške 100,-eur mesačne. Dňa 26.04.2017 sa manželia zúčastnili psychologického poradenstvana referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice. Zo
správy z vykonaného psychologického poradenstva zo dňa 10.05.2017 vyplýva, že komunikácia medzi
manželmi bola konfliktná, manželia sa nevedia na spoločný vzťah pozrieť spoločne, ale iba každý zo

svojej perspektívy, bez porozumenia jeden druhému. Je evidentné, že medzi manželmi dochádzalo k
nezhodám ohľadom rodinného života, venovania času maloletým deťom, trávenia voľného času, čo
vyústilo do hádok a manželovmu podozrievaniu manželky k nevery. Obaja manželia označili vzájomný
vzťah za dlhodobo nefunkčný, keď spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, nežijú spolu, každý z
nich si v súčasnosti vedie svoj život, pričom reparácia narušených manželských vzťahov nie je možná.

6. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy

prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 .

10. Súd na základe skutočností, ktoré v konaní uviedli manželia, dospel k záveru, že v ich manželstve
existuje vážny a trvalý rozvrat, v dôsledku ktorého si manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Neplní si
funkcie, ktoré od inštitútu manželstva predpokladajú ustanovenia Zákona o rodine, keď manželia spolu
nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, nezabezpečujú starostlivosť o ich dieťa spoločne, každý si
vedie svoj život bez potreby spolužitia s druhým manželským partnerom. Pretrváva u nich odcudzenie,

v dôsledku ktorého stratili manželia vzájomné citové väzby. Aj keď manžel spočiatku prejavil záujem o
reparáciu vážne narušených vzťahov a manželia absolvovali psychologické poradenstvo poskytované
referátom poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice, k náprave a zlepšeniu vzťahov medzi
manželmi nedošlo, vzhľadom na citové odcudzenie zo strany manželky. Manželstvo účastníkov konania
súd vyhodnotil ako formálne, z ktorého dôvodu návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Za hlavnú príčinu

rozpadu manželstva súd považuje nedostatočný záujem otca o starostlivosť o dve dcéry pochádzajúce
z manželstva, slabú emocionálnu angažovanosť manžela o potreby manželky, ako aj potreby detí,
zanedbávanie rodiny v spoločnom prežívaní voľného času, čo malo za následok citové ochladnutie zo
strany manželky a stratu jej dôvery v manžela a dôvery v zlepšenie rodinných vzťahov.

11. Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine
prerozvodmanželstvabolisplnené.Manželstvoúčastníkovvčasekonaniaorozvodvykazovalovážnosť
narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho
účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania po faktickej stránke prestalo existovať a nemôže

viac plniť svoje funkcie, pokiaľ v ňom absentuje cit, láska, či porozumenie. Manželstvo je výrazom
predovšetkým mravných postulátov, ako je vzájomná tolerancia, vernosť, úcta, schopnosť akceptovať
jeden druhého. Tieto postuláty sú v manželstve predpokladané, avšak nie sú žiadnym spôsobom
nárokovateľné. Súd mal v konaní za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je natoľko
rozvrátené, že obnovenie spokojného a fungujúceho spolužitia je nemožné.

Zároveň súd poznamenáva, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom dvoch vzájomne sa plne
rešpektujúcich jedincov, teda k zotrvaniu v manželstve nie je možné ani jedného z manželov nútiť.

12. Obaja manželia majú v súčasnosti vyživovaciu povinnosť k dvom dcéram pochádzajúcim z
manželstva, a to k plnoletej U. a maloletej U..

13. Matka maloletej v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX.-eur a
poberá prídavky na deti v sume 47,04 Eur. Matka spolu s deťmi bývajú v podnájme, za ktorý podľa
nájomnej zmluvy majú uhrádzať mesačne 245,-eur, čo doposiaľ platil manžel. Matka mesačne uhrádzaelektrinu 33.-eur, internet 7.-eur, stravu do školskej jedálne 46,20.-eur, volejbal 30.-eur, doučovanie
chémie 20.-eur, strava 600.-eur, čistiace prostriedky a údržba bytu 50.-eur a v súčasnosti žiadne úvery
už nespláca. Matka nehnuteľný majetok nevlastní. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má voči plnoletej dcére

U. A..

14. Otec dieťaťa (manžel) je živnostníkom, zároveň je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti
F. H. Z..F..P.. a samostatne hospodáriacim roľníkom. Za rok 2016 dosiahol zo živnosti príjem X.XXX,XX.-
eur, výdavky sú v sume XX.XXX,XX.-eur, čím vykázal stratu XX.XXX,XX.-eur. Mesačný príjem otca zo

všetkých činností je vo výške cca X.XXX.-eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. V
čase rozhodnutia súdu žil manžel v spoločnej domácnosti so svojou matkou v rodinnom dome. Uhrádza
mesačnésplátkyzavšetkyúveryvsume950.-eur,platilnájomnézabytamobilydeťom40.-eur,pohonné
hmoty 80.-eur, mobil 75.-eur. Otec dieťaťa je tiež spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností, medzi inými
rodinného domu, ornej pôdy, lesných pozemkov, viníc a trvalých trávnych porastov.

15. Maloletá U. je študentkou osemročného gymnázia v U.. Mesačné stravné predstavuje 22,20.-eur,
poplatok za volejbal je v sume 30,-eur, poplatok za posilňovňu 20,-Eur, cestovné je vo výške 23,-eur a
poplatok za mobilný telefón je vo výške 10,-eur mesačne.

16. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona, o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 75 odsek 1 Zákona, o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

26. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka o šetrení rodinných pomerov na strane oboch rodičov vyplýva,
že deti majú kladný vzťah k obom rodičom a matka má vytvorené dobré podmienky pre starostlivosť

o maloleté dieťa.

27. Matka maloletého dieťaťa žiadala na čas po rozvode manželstva zveriť maloletú do svojej osobnej
starostlivosti. Otec súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky. Súd preto maloletú U.
na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja
rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko ani

jeden z rodičov nemá súdnym rozhodnutím obmedzený, pozastavený, resp. odňatý výkon rodičovských
práv a povinností.

28. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky
rodičovské práva a povinnosti aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento

rodič, aj keď je vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva
dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie jeho spoluúčasti na výchove svojho dieťaťa
a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je jeho osobný styk s dieťaťom.
Pri styku s mal. dieťaťom má svoju rolu vo výchove uplatňovať len pozitívnym spôsobom, a nie mariť
výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému

dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti má tiež za úlohu vytvárať priaznivé podmienky na styk
druhého rodiča s dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.
V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

29.Súdpoukazujenato,žepovinnosťouobochrodičovjevenovaťvšetkysilynadôslednézabezpečenie
výživy dieťaťa v záujme jeho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje dieťa.

30. Súd zároveň neupravil výkon rodičovských práv a povinností voči U. A., ktorá v priebehu konania
nadobudla plnoletosť, a tak má sama možnosť podať návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči
rodičovi.

31. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného
vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať
súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých
nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich

schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub a prípravu
na budúce povolanie.

32. Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného,

ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba
stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia
najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a
pod. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky
súvisiace so zdravotným stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení

bežného výživného na ne musí prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové
pomery oprávneného, teda, či existuje stav odkázanosti na výživu.33. Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje
v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potenciálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne
zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,

odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,
zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané

majetkové riziká.

34. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutočnosti, súd určil zo strany otca výživné pre maloletú U. vo
výške 170,-eur mesačne majúc za to, že takto určené výživné zo strany otca, spolu s výživným, ktoré
je i matka povinná dieťaťu poskytovať a rodinnými prídavkami, je podľa názoru súdu spôsobilé pokryť
súčasné odôvodnené potreby dieťaťa, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom

oboch rodičov, prihliadnuc na ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletej dcére. Zároveň takto určené
výživné rešpektuje zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej, dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni svojich rodičov.

35. Z daňového priznania za rok 2016 otca maloletej ako živnostníka vyplýva, že za rok 2016 vykázal

stratu XX.XXX,XX.-eur. Taktiež z daňového priznania z dani príjmov právnickej osoby za rok 2016
obchodnej spoločnosti F. H. Z..F..P.. vyplýva, že spoločnosť dosiahla zisk XXX,XX.-eur, teda priemerný
mesačný príjem mala XX,XX.-eur. K 30.12.2017 otec mal na podnikateľskom účte H. N. finančné
prostriedky vo výške X,XX.-eur a k 29.12.2017 mal na účte X. N. finančné prostriedky vo výške
X.XXX,XX.-eur a na účte fyzickej osoby X. N. finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX.-eur. Súd na

základe vykonaného dokazovania má za to, že tieto hodnoty nezodpovedajú reálnemu príjmu otca,
ktorý je navyše schopný z takéhoto príjmu uhrádzať stanovené mesačné splátky za všetky úvery v
súčasnosti v celkovej sume 950.-eur. V tomto smere súd poukazuje na ustanovenie § 62 odsek 5 zákona
o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pokiaľ je teda otec schopný
zo svojho príjmu platiť splátky úverov, musí mať finančné prostriedky na plnenie si zákonnej vyživovacej

povinnosti. Otec vo svojom vyjadrení zo dňa 27.03.2017 k návrhu na rozvod uviedol, že jeho príjem je
vo výške približne XXXX,-eur. Len o týždeň neskôr na pojednávaní dňa 04.04.2017 otec deklaroval, že
jeho čistý mesačný príjem je už len vo výške XXX - XXX eur. Z takto uvádzaných príjmov, s poukazom
na predložené daňové priznania vykazujúce buď účtovnú stratu alebo len minimálny zisk, je podľa súdu
možné sa domnievať, že snahou otca je umelo znižovať výšku svojich reálnych príjmov v úmysle docieliť

uloženie povinnosti platiť výživné v čo najnižšej výške. Súd má však za to, že aj deklarovaný čistý
mesačný príjem vo výške XXX,-eur musí otcovi postačovať na plnenie si vyživovacej povinnosti na
pätnásťročné dospievajúce dieťa vo výške 170,-eur mesačne.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci bolo rozhodnuté vo veci samej, súd s poukazom na

ustanovenie § 363 CMP zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 25.08.2017, ktorým bol otec zaviazaný
prispievať na výživu maloletých detí.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku ( iná ako peňažná
povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť
príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma
svoje predošlé priezvisko.