Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217264
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116217264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcov 1/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, občan
SR, bytom J. nad J., A. Y. č. XXXX/XX a 2/ C. J., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom J. nad J., A.
Y. č. XXXX/XX, obaja právne zastúpení I.. G. C., advokátom so sídlom v J. nad J., O. č. XXX/X proti
žalovanému : B. W. s.r.o. so sídlom v P., I. M. č. XXX/X, W.: XX XXX XXX, právne zastúpená I.. I. T.,
advokátom so sídlom v P. P., E. č. 9, o neplatnosť odstúpenia od zmluvy, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. novembra 2017, č.k. 14C/152/2016-77, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku I. určil, že odstúpenie žalovaného z 30.08.2016 od
kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami 1/, 2/ (ako kupujúcimi) a žalovaným (ako predávajúcim),
predmetom ktorej je pozemok parcela reg. "C" č. XXX/2 - záhrada vo výmere XXX m2 v podiele 1/1 v
k. ú. J., obci J., okres P., je neplatné. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovia 1/, 2/ majú proti žalovanému
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. c/ CSP,

§ 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1, 2, § 40 ods. 3, § 43 ods. 1, 2, 3, § 46 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, § 49
Občianskeho zákonníka. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za
preukázané, že dňa 17.08.2016 boli vyhotovené dve kúpne zmluvy, ktoré boli (podľa obsahu, spôsobu
členenia textu na odseky a typu písma) jednoznačne vyhotovené totožnou osobou. Kúpnou zmluvou
predávajúci - žalobca 1/ predával kupujúcemu D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX - spoločníkovi
spol. C. s.r.o. (synovi I.. I. T. - advokáta žalovaného a zároveň konateľa spol. C. s.r.o. so sídlom v
K. č. XX, W.: XX XXX 599) pozemok CKN par.č. 168/1-záhradu o výmere 756 m2 zapísanú na LV č.

XXX k.ú. J. za kúpnu cenu 1.300,- eur. Rozhodnutím Okresného úradu P., katastrálny odbor pod V
5363/2016 dňa 31.08.2016 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech D. T., ktorý parcelu
neskôr odpredal konateľovi spol. D., s.r.o. W.. E. E.. Zaplatenie kúpnej ceny nebolo preukázané. Ďalšou
kúpnou zmluvou predávajúci - C. s.r.o., so sídlom K. č. XX, W.: 47 532 599 predávala kupujúcim -
žalobcom 1/ a 2/ pozemok Q. par.č. XXX/X-záhradu o výmere 950 m2 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. J.
za kúpnu cenu 1.300,- eur. Rozhodnutím Okresného úradu P., katastrálny odbor pod V 5337/2016 dňa
20.9.2016 bolo rozhodnuté o prerušení vkladového konania, pretože právny predchodca žalovaného

písomne dňa 02.09.2016 od kúpnej zmluvy (bez udania dôvodu) odstúpil, s čím žalobcovia 1/ a 2/
písomne nesúhlasili a zmluvné strany boli správnym orgánom odkázané na podanie žaloby na súd.
Predávajúci obdržal kúpnu cenu vo výške 1.300,- eur, o čom svedčí písomná kvitancia (na čl. 7 spisu),
opatrená podpisom JUDr. I. T.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ preukázalinaliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorej predmetom je parc.
č. XXX/X v k.ú. J., pretože bez takéhoto určenia bude ich právo neisté a nedôjde k zmene zápisu
vlastníckehoprávaspornejparcelyvprospechžalobcov1/a2/nakatastrinehnuteľnostínapriektomu,že

za spornú parcelu zaplatili kúpnu cenu. Najskôr sa súd prvej inštancie zaoberal námietkami žalovaného
ohľadne neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom odstúpenia v dôsledku toho, že táto nebola
vlastnoručne podpísaná žalobkyňou 2/ ale išlo o napodobenie jej podpisu žalobcom 1/, čo dosvedčila
svedkyňa Natália E. (spoločníčka spol. C. s.r.o.). I.. T. v tejto veci nemohol svedčiť ako svedok, pretože
v spore vystupoval v procesnom postavení advokáta žalovaného. Písomná forma právneho úkonu

predpokladá existenciu 2 náležitostí - písomnosti (spočívajúcej v tom, že obsah právneho úkonu je
zachytený v texte listiny) a podpisu konajúcej osoby, ktorý musí byť na rozdiel od textu samotnej
písomnosti - zásadne vlastnoručný. Ak teda zmluvu podpísala namiesto v nej uvedenej osoby (t.j. v nej
označeného účastníka) iná osoba, ktorá napodobnila podpis v zmluve označeného účastníka, je zrejmé,
že nešlo o vlastnoručný podpis konajúcej osoby a predmetná zmluva nemôže byť platná. Podpisom
totiž nebola prejavená vôľa onej osoby byť zmluvnou stranou, ani vôľa osoby, ktorá zmluvu podpísala,

konať za ňu ako jej splnomocnenec (rozhodnutie 26 Cdo 3363/2008 NS ČR). Žalobkyňa 2/ však v
konaní pred súdom prvej inštancie uznala svoj podpis na spornej zmluve za pravý a pravosť jej podpisu
potvrdil aj žalobca 1/. Jediným spôsobom, ako vyvrátiť vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobkyne
2/ a svedkyne bolo nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, ktoré sa
však s účinnosťou od 01.07.2016 (od nadobudnutia účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový

poriadok, ďalej len CSP) vykonaná len na návrh strany (§ 185 ods.1 a § 207 ods. 1 CSP), ktorý sa spája
s povinnosťou zložiť na takýto dôkaz preddavok (§ 253 ods. 1, 3 CSP) alebo na preukázanie tvrdených
skutočností mohol žalovaný predložiť súkromný znalecký posudok (§ 209 ods.1,2 CSP). Dôkazné
bremeno podľa článku 8 CSP nesie strana, ktorá niečo tvrdí, teda žalovaný a keďže dôkaz znalcom
nenavrhol, súkromný znalecký posudok preukazujúci falšovanie podpisu nepredložil, súd prvej inštancie

mal za to, že svoje tvrdenie o napodobenine podpisu žalobkyne 2/ žalobcom 1/ nepreukázal. Súd prvej
inštancie uznal podpis žalovanej 2/ na spornej zmluve za pravý a za platnú považoval celú zmluvu,
pretože obsahovala podstatné náležitosti (označenie zmluvných strán, oprávnenie s nehnuteľnosťou
nakladať, dohoda o predmete a cene) a bola vyhotovená v písomnej forme. Za platnú ju z tohto dôvodu
zjavne považoval aj samotný právny predchodca žalovaného, keď od nej písomne odstúpil, pretože

len od platne uzatvorenej zmluvy sa dá odstúpiť. Občiansky zákonník ukladá možnosť odstúpenia od
zmluvy pre vady právneho úkonu, ktoré sú predvídané v ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie
pritom predstavuje jednostranný adresovaný právny úkon oprávneného účastníka, v ktorého dôsledku -
ak sú splnené zákonom predvídané podmienky (zmluva uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok), pričom oprávnený účastník od zmluvy odstúpil a tento ním prejavený právny úkon bol

doručený druhému účastníkovi ) dochádza k právnemu účinku predpokladanému v ust. § 48 ods. 2
Občianskeho zákonníka, k zrušeniu zmluvy s právnymi účinkami ex tunc, teda spätne od doby, kedy
bol právny úkon urobený, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Pritom
údaj o dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou každého jednostranného odstúpenia od právneho
úkonu; bez uvedenia tohto údaja nemožno pokladať jednostranné odstúpenie od právneho úkonu za

perfektné a nemôže mať za následok sledované právne účinky (rozhodnutie sp. zn. 30 Cdo 1233/2011
NS ČR). Právny predchodca žalovaného spol. C. s.r.o. odstúpil od spornej kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej bola CKN parc. č. XXX/X v k.ú. J. bez udania dôvodu. V konaní pred súdom ako dôvody
odstúpenia uviedol uzatvorenie zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že pod
tlakom splatnej pohľadávky pre spol. D., s.r.o. , na ktorú chýbali finančné prostriedky prijal ponuku

žalobcu 1/, podpísal ním vypracovanú zmluvu a pozemok mu odpredal za nízku kúpnu cenu 1.300,-
eur, hoci trhová cena bola 19.000,- eur (dňa 14.12.2016); a v čase overovania podpisu na spornej
zmluve bol pod vplyvom alkoholu, čo ho činilo na taký úkon neschopným. Z nálezu ústavného súdu
SR sp. zn. I.ÚS 154/2008 (ZSP č. 47/2010) v súlade s ustálenou judikatúrou a praxou všeobecných
súdov ústavný súd pod pojmom „tieseň“ rozumie taký hospodársky, sociálny, alebo psychický stav, ktorý

na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon , ktorý by inak
neurobil alebo u dvojstranných dojednaní by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne
existujúcom a pôsobiacom stave, musí byť pre ňu daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať
pohnútkou pre prejav vôle konajúcej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno
chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces , ktorého výsledkom

bolo to, že fyzická osoba ako vlastník urobila úkon, ktorý by inak neurobila. Tak ako požiadavku
„tiesne“trebaajpožiadavku„nápadnenevýhodnýchpodmienok“posudzovaťvždyvkonkrétnomprípade
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Takáto požiadavka môže byť splnená aj v prípade, ak kúpna
cena zodpovedala dobovým cenovým predpisom. V tomto prípade súd prvej inštancie neuveril tvrdeniukonateľa pôvodného žalovaného, že ho k podpisu spornej kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 1.300,- eur
dohnal nátlak neodbytného žalobcu 1/, ktorý chcel kúpiť parc. č. XXX/X - záhradu v k.ú. J., aby tam
podnikal, eventuálne staval dom. Tieto tvrdenia žalovaného neboli nijako preukázané. Žalobca 1/ totiž

podobnú parcelu na stavbu domu už vlastnil a to č. 168/1 - záhradu o výmere 756m2, ktorú kúpil za cenu
3.780,- eur. Bol to žalovaný, ktorý sa dostal do finančnej tiesne, o čom svedčia ním predložené doklady;
ktorý sa snažil speňažiť jediný majetok - sporný pozemok CKN parc. č. XXX/X v k.ú. J. a očividne nemal
žiadneho iného kupca, ktorý by bol ochotný vyplatiť ako kúpnu cenu za záhradu ním proklamovaných
19.000,- eur, čo bola podľa neho v čase podpisu zmluvy reálna trhová hodnota takéhoto pozemku. Z

výsluchu žalobcu 1/ je zrejmé, že kúpna cena 1.300,- eur nebola dojednaná za celú parcelu 159/2 v
k.ú. J. ale v skutočnosti sa reálne platil iba rozdiel vo výmere medzi parcelami XXX/X o výmere 950 m2
a parcelou 168/1 o výmere 756 m2, o čom svedčí iba jedná kvitancia preukazujúca zaplatenie 1.300,-
eur žalobcom 1/; čiže kúpna cena bola reálne zaplatená len žalobcom 1/ vo výške 1.300,- eur za 194
m2, čo je 6,70€/ m2. Kúpna cena bola dosiahnutá dohodou medzi stranami; čo potvrdil samotný JUDr.
I. T. a nebolo preukázané, že ho niekto nútil zmluvu takéhoto obsahu podpísať. Z kópie SMS správy

zo dňa 16.08.2016, ktorú predložil samotný konateľ pôvodného žalovaného (čl. 41) spisu vyplýva, že
dňa 16.08.2016 sa dožaduje zaslania rodného čísla žalobcu 1/ a žalobca 1/ v ten istý deň o 12:10 hod.
odpisuje „ ... posielame Vám RČ ....a poprosím Vás o dopísanie priateľky na kúpnu zmluvu C. J. rod. Y. ..“
Z obsahu tejto správy logicky vyplýva, že ak by žalobca 1/ vyhotovoval sporné kúpne zmluvy , ktoré by
stiahol z internetu, nemalo by zmysel posielať konateľovi pôvodného žalovaného vlastné osobné údaje a

údaje žalobkyne 2/, aby ich dopísal na kúpnu zmluvu. Je teda zrejmé, že konateľ pôvodného žalovaného
klamal, ak tvrdil, že sporné zmluvy vyhotovoval žalobca 1/. Pokiaľ obsah zmluvy pripravoval samotný
konateľ právneho predchodcu žalovaného ako celok , je zrejmé, že do nej uvádzal aj kúpnu cenu, takže
sa nemohol dovolávať skutočnosti, že ho niekto nútil zmluvu takéhoto obsahu podpísať, ak jej prípravu
mal od počiatku vo vlastnej réžii a len od neho záviselo, či sporný podpis (podmienka vkladu do katastra

nehnuteľností) na zmluve dá overiť a aká kúpna cena bude v zmluve uvedená. Súd prvej inštancie
neuveril konateľovi predchodcu žalovaného JUDr. I. T. , že mal nedostatok vôle uzatvoriť tento právny
úkon a overiť vlastný podpis na spornej kúpnej zmluve pre nadmerné požitie alkoholu. Z jeho konania,
potvrdeného žalobcom 1/ a svedkyňou L. E., naopak vyplýva, že dňa 22.08.2016 (v deň prinesenia
sporných kúpnych zmlúv na pracovisko žalobcu 1/) konal premyslene a racionálne, s jednoznačným

cieľom vyriešiť finančné problémy spoločnosti C. s.r.o. tak, aby spoločnosti zostal pozemok parc.č. 159/2
v k.ú. J. ako aj kúpna cena 1.300€ a jeho syn D. T. nadobudol parcelu č. 168/1 v k.ú. J. bezodplatne; čo
je v rozpore s obsahom dojednaných zmluvných záväzkov (žalovaný 1/ nemal v úmysle svoj pozemok
darovať ale predať) s dobrými mravmi ako aj so zásadami poctivého obchodného styku. Z výpovede
svedkyne L. E. vyplýva, že konateľ právneho predchodcu žalovaného JUDr. I. T. jej v inkriminovaný deň

zavolal s požiadavkou, aby ho odviezla na pracovisko žalobcu 1/. D. E. vypovedala, že ho vyzdvihla v
B. ( nie v K., ako tvrdil JUDr. T.), kde popíjali , zmluvy mal u seba, svoj podpis už mal overený a 3 zmluvy
eventuálne aj návrh na vklad sa odovzdali vo vestibule žalobcovi 1/ a JUDr. T. (nadmerne intoxikovaný
alkoholom)neopomenulaniprevziaťkúpnucenu1.300€avystaviťžalobcovi1/vlastnoručnýmpodpisom
opatrenú kvitanciu. Okamžite na ďalší pracovný deň t.j. 02.09.2016 nasledujúci po povolení vkladu

vlastníckeho práva v prospech D. T. (dňa 31.08.2016) JUDr. Klimčo v mene spol. C. s.r.o. od zmluvy na
predaj parcely č. 159/2 bez udania dôvodu odstúpil a prevzatú kúpnu cenu nevrátil. Súd prvej inštancie
teda vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že žalovaným v konaní nebolo preukázané,
že kúpnu zmluvu uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (pričom oba predpoklady
museli byť naplnené súčasne) neodstúpil od kúpnej zmluvy po práve a k zrušeniu zmluvy preto nedošlo

(rozhodnutie 30Cdo 546/2008 NS ČR). Súd prvej inštancie žalobe žalobcov 1/ a 2/ preto vyhovel. O
náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalobcovia 1/ a 2/ mali v konaní úspech, preto im
priznal ich náhradu v plnej výške.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne,
aby rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Súdu prvej inštancie vytýkal, že nevypočul svedkov, ktorých
v konaní navrhol, odmietol vypočuť k veci ako svedka i ako stranu JUDr. I. T. z dôvodu, že tento v
spore vystupoval v procesnom postavení advokáta žalovaného. Menovaný nekonal na pojednávaniach

ako konateľ (štatutárny orgán) žalovanej strany, ale ako jej zástupca (advokát). Namietal ďalej, že
súd prvej inštancie v zápisnici z pojednávania nerozlišoval medzi konaním JUDr. I. T. vo vlastnom
mene a konaním v zastúpení. Ani ostatných svedkov, ktorých navrhol v konaní vypočuť, nevypočul,
bez akéhokoľvek skutkového zdôvodnenia, čím mu znemožnil uniesť dôkazné bremeno. Pokiaľ súdprvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa 2/ uznala v konaní pred súdom podpis na spornej zmluve
za svoj a pravosť jej podpisu potvrdil aj žalobca 1/ namietal, že nejde o uznanie podpisu pred na to
zmocneným orgánom štátu, ale len o naplnenie povinnosti tvrdenia strany. Tvrdenia strán však samé

o sebe nemôžu priniesť záver, že sú pravdivé, pokiaľ tu nie je produkovaný dôkaz o ich pravdivosti,
a to naviac za okolností, že toto tvrdenie je namietané opozičným tvrdením žalovaného a preukázané
priamym svedkom úkonu L. E.. V tejto súvislosti namietal interpretáciu Článku 8 CSP o dôkaznom
bremene. Mal za to, že v danom prípade je potrebné tvrdiť a dokázať existenciu pravosti podpisu
žalobkyne 2/ a nie neexistenciu pravosti. Mal za to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcov a nie

na strane žalovaného. Nestotožňoval sa tiež s konštatovaním súdu, že ...“záplatnú zmluvu považoval
zjavne aj samotný právny predchodca žalovaného, keď od nej písomne odstúpil, pretože len od
platne uzatvorenej zmluvy sa dá odstúpiť“. Uviedol, že tento záver nemá žiadnu oporu vo vykonaných
dôkazoch. Skutočnosť, že len od platne uzatvorenej zmluvy sa dá platne odstúpiť sa nijako nedotýka
motívov a pohnútok sporovej strany. Aj žalovaná strana vediaca, že iba od platne uzavretej zmluvy
sa dá platne odstúpiť, tak môže urobiť „pre istotu, pre všetky prípady“. Toto vedomie nič nemení na

relevantnosti jej právneho úkonu. V tejto súvislosti sa nestotožnil ani so záverom súdu, že údaj o
dôvode odstúpenia je imanentnou súčasťou odstúpenia. V uvedenej súvislosti poukazoval na ust. § 48
Občianskeho zákonníka a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008.
Pokiaľ súd prvej inštancie citoval nález Ústavného súdu v Košiciach, v tejto súvislosti namietal žalovaný
nepreskúmateľnosť a nedôvodnosť rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie nečiní z neho žiadane závery

a neaplikuje ho na skutkový stav veci. Pokiaľ súd prvej inštancie na viacerých miestach konštatuje, že
tvrdenia žalovaného neboli nijaké preukázané, trval na tom, že tvrdenia preukázané boli a mal za to,
že súd prvej inštancie opomenul, že neumožnil žalovanej strane toto dôkazné bremeno uniesť, keď
bezdôvodne odmietol vykonať navrhnuté dôkazy. Súdu prvej inštancie ďalej vytýkal, že sa mimo meritum
veci zaoberal otázkou, že nebolo preukázané, že JUDr. T. niekto nútil zmluvu takéhoto obsahu podpísať,

že zmluvu údajne vypracoval JUDr. T. a pod.. Akceptoval jednostranne iba tvrdenia žalobcu, nie však
žalovaného. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie vychádzal z domnienok a nie z faktov a dôkazov, z
ktorých je povinný čerpať. Zdôrazňoval, že zmluva je výsledkom dohodovacieho procesu a zmluvou sa
stane až posledným podpisom na jej návrhu. Dovtedy sa nejedná o zmluvu, ale len o množstvo dohôd (o
predmete, o cene, o splatnosti, o subjektoch a podobne), a tak to bolo aj v danej veci. Nie je rozhodujúce,

kto ako prvý komu zaslal prvý návrh. Tento návrh mnohokrát koloval od žalobcu k žalovanému. Zmluvou
by sa však bol stal až podpísaním zo strany žalovanej 2/, ktorá ho však nikdy nepodpísala, preto tu
o zmluvu vôbec nejde. Dôvodil, že žalovaný nikdy netvrdil, že ho niekto nútil zmluvu podpísať, ako to
opakovane odvodzuje súd. Namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že JUDr. T. konal racionálne ...
aby spoločnosti zostal pozemok 159/2 aj kúpna cena zaň a jeho syn D. T. nadobudol parcelu 168/1

bezodplatne ..., čo je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodné styku... s tým, že
jednak D. T. riadne zaplatil kúpnu cenu žalobcovi, a jednak žalovaný priamo v odstúpení riadne vyzval
žalobcov, aby uviedli čísla účtov, na ktoré im žalovaný ihneď poukáže plnenie. Súdu prvej inštancie
vytýkal, že si nedal ani len námahu zistiť, či D. T. je vôbec synom JUDr. I. T., a ako v ostatných otázkach
vychádzal aj v tomto smere iba z tvrdenia žalobcov. Opomenul, že vo veci sa nejedná o obchodnoprávny

vzťah, a preto sa tu nemôžu uplatňovať zásady poctivého obchodného styku a že prípadné porušenie
dobrých mravov by muselo byť preukázané a riadne odôvodnené. Mal za to, že z výpovede svedka L.
E. súd abstrahoval len tie skutočnosti, ktoré podporujú jeho stanovisko.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli potvrdenie napadnutého

rozsudku. Poukazovali na to, že štatutárny zástupca právnickej osoby, ktorá je stranou sporu je
vypočúvaný vždy v zmysle § 195 CSP (výsluch strany, nie výsluch svedka). JUDr. I. T. bol tak
štatutárnym zástupcom (konateľom) pôvodného žalovaného (spoločnosti C., s.r.o.), ako aj jej právneho
nástupcu (spoločnosti B. W., s.r.o.). Navyše I.. I. T. bol zároveň právnym zástupcom žalovaného, a preto
nemohol byť vypočutý v procesnom postavení svedka. V tejto súvislosti poukazovali najprv na uznesenie

Ústavného súdu SR z 19.01.2017, sp. zn. IIÚS 58/2017. Konštatovanie súdu prvej inštancie o osobnej
prítomnosti žalovaného, resp. že za žalovaného je prítomný I.. I. T. považujú za správne, keďže stranou
v spore je právnická osoba a tá sa nemôže „dostaviť“ a nemôže byť „vypočutá“. Pokiaľ ide o nevypočutie
ostatných svedkov navrhnutých žalovaným uviedli, že bolo v právomoci okresného súd posúdiť,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, pričom záver o nevykonaní navrhovaných dôkazov bol riadne

odôvodnený. Navrhnuté dôkazy považovali za nadbytočné a právne bezvýznamné, pričom by došlo len
k zbytočnému odročeniu pojednávania a tým k predlžovaniu samotného konania, čo je v rozpore so
zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania (čl. 17 CSP). Pokiaľ ide o dôkaz pravosti podpisu žalobcu 2/
na kúpnej zmluve, stotožnili sa s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo dostatočne ahodnoverne preukázané, že podpis Martiny J. na kúpnej zmluve je jej vlastnoručným podpisom. Okrem
toho, že tak uviedol pri výsluchu žalobca 1/, potvrdil to a svoj vlastnoručný podpis opoznal aj žalobca 2/.
Akžalovanývrámciprocesnejobranytvrdil,žepodpisnazmluveniejevlastnoručnýmpodpisomžalobcu

2/, toto svoje tvrdenie bol povinný preukázať. Ide o tzv. presúvanie dôkazného bremena zo žalobcu na
žalovaného. Žalovaný mohol na preukázanie svojho tvrdenia navrhnúť dôkaz - v danom prípade jedine
znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectva (takýto návrh však žalovaný v konaní nepodal, a
teda dôkazné bremeno, že podpis na zmluve nie je vlastnoručným podpisom žalobcu 2/, neunieslo).
Trvali na tom, že žalobca 1/ nikdy neobdržal žiadnu peňažnú sumu 1.300,- eur od D. T. (syna I.. I. T.). So

D. T. sa žalobcovia 1/, 2/ v súvislosti s oboma prevodmi nikdy osobne nestretli, ani inak nekontaktovali
a žalobca 1/ nikdy od D. T. ani od I. T. nedostal žiadne peniaze. To potvrdila aj svedkyňa L. E., ktorá
pri výsluchu na pojednávaní dňa 08.11.2017 výslovne uviedla, že I.. I. T. žiadne peniaze žalobcovi 1/
nevyplatil. Jediný kto v súvislosti s oboma prevodmi zaplatil sumu 1.300 eur bol žalobca 1/ - túto sumu v
hotovosti vyplatil I.. I. T. a jednalo sa o rozdiel medzi cenou oboch „zmieňaných“ pozemkov, vzhľadom na
ich rozdielnu výmeru. Žalobcovia považujú za správne konštatovanie súdu, že uzavretú kúpnu zmluvu

považoval za platnú zjavne aj právny predchodca žalovaného, keďže od nej písomne odstúpil, hoci
odstúpiť sa dá len od platne uzatvorenej zmluvy. Uviedli, že je jedno, aké boli motívy a pohnútky sporovej
strany. Faktom zostáva, že ak by žalovaný (ktorého štatutárnym zástupcom je osoba s právnickým
vzdelaním), rozporovala platnosť zmluvy, neodstupoval by od nej, ale by ju napádal pre jej absolútnu
neplatnosť. Pre daný spor považujú za bezpredmetné, či dôvod na odstúpenie mal byť v písomnom

odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy výslovne uvedený alebo nie. Žalovaný nemal žiadny dôvod pre
odstúpenie od zmluvy, keďže ho do písomného odstúpenia neuviedol a až následne v priebehu konania
sa snažil nejaké zákonné dôvody „napasovať“, keďže v samotnej zmluve nebola dohodnutá možnosť
jednostranného odstúpenia. V konaní nebola preukázaná tieseň, ani nápadne nevýhodné podmienky,
na ktoré jednoznačne účelovo poukázal žalovaný. Trvali na tom, že návrh kúpnej zmluvy, zapracovaním

údajov do nej, vytlačenie zmluvy - teda úplne kompletné vyhotovenie kúpnych zmlúv od počiatku až
po podpis zabezpečoval výlučne JUDr. I. T.. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd si nedal ani len
námahu zistiť, či D. T. je vôbec synom I.. I. T. a ako v ostatných otázkach vychádzal aj v tomto smere
iba z tvrdenia žalobcu, poukazovali na ust. § 151 ods. 1 CSP s tým, že táto skutočnosť nebola spornou
a preto nebol žiadny dôvod, aby z nej súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nevychádzal. Zároveň

uviedli, že hoci k prevodu pozemku zo strany žalobcu 1/ došlo iba z dôvodu, že mu mal byť prepísaný
iný pozemok, žalovaný sa pri akejkoľvek zmienke ohľadne druhého prevodu tejto téme vyhýbal a na
otázky ohľadne druhej kúpnej zmluvy, jej vypracovania, kúpnej ceny, následného prevodu na tretiu
osobu a podobne sa úplne vyhýbal, resp. si nepamätal, alebo opakovane konštatoval, že to nesúvisí s
prejednávanou vecou, hoci podľa ich názoru to s vecou súvisí a dokresľuje to celkovú situáciu, v akej

došlo k obom prevodom. Uviedli, že výsledkom je, že rodina žalovaného má oba pozemky naďalej vo
vlastníctve (považujú za irelevantné námietky žalovaného, že sa jedná o samostatnú právnickú osobu,
resp. že druhý pozemok syn JUDr. I. T. previedol na tretiu osobu) a žalobca 1/ je bez pozemku aj
bez peňazí. Žalobca 1/ to považuje za nehoráznu drzosť a neuveriteľnú nespravodlivosť. Žalobcovia
ďalej uviedli, že sa môžu len domnievať, či takýto „scenár“ nebol dopredu pripravený. Aj napriek návrhu

žalobcu 1/, aby oba prevody boli riešené jednou zmluvou, žalovaný toto odmietol a na pojednávaní
zdôvodnil, že sa nejednalo o totožné subjekty, ani totožné predmety. Pritom toto nie je dôvodom, prečo
by oba prevody nemohli byť v jednej zmluve - boli by tak viac chránené práva žalobcov 1/ a 2/ a
zároveňbysaušetrilajsprávnypoplatokzanávrhnavkladdokatastranehnuteľností.Naotázkyohľadne
dôvodu zaplatenia zrýchleného správneho poplatku za druhý prevod alebo ohľadne zlúčenia pôvodného

žalovaného s terajším žalovaným, JUDr. I. T. odmietol odpovedať. Dcéra I.. I. T. D. T. odpredala sporný
pozemok pôvodnému žalovanému, hoci to bola práve ona, ktorá v pôvodnom návrhu kúpnej zmluvy
mala sporný pozemok odpredať priamo žalobcovi 1/ a následne z nevysvetliteľných dôvodov previedla
D. T. pozemok na spoločnosť C. s.r.o. (pritom jej konateľ JUDr. I. T. si na tento prevod v krátkej dobe
pred sporným prevodom na pojednávaní nespomína).

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť.

5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán sporumal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec
aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám ust. § 220 ods. 2 CSP. Námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní preto nemohli

privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP poukazuje.

6. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu,
ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ CSP).

7. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V
situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý

strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť
takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť,
že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri
formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje
právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

8. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej je zrušujúce rozhodnutie, resp. či
ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti
účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365

ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať
pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

9. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s
očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto
požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v.
Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v

súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho
rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/
Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia
v napadnutej časti obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené
požiadavky a tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobca sa s názorom súduprvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo
arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od
01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola
zistená ani tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci a odvolacím prieskumom nebola zistená ani žiadna vada, týkajúca sa procesných

podmienok.

12. Posúdením obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalovaného smerujú
proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil
svoje rozhodnutie, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia

dôkazov súdom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov
by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v
konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán,

alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický
rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

15. Odvolací súd zdôrazňuje, že vždy je nevyhnutné vychádzať z konkrétnych skutkových zistení
v každom, súdom prejednávanej veci. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a
aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa
nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou
súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. V danom prípade sa súd stotožnil s názorom súdu

prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel a určil, že odstúpenie žalovaného od predmetnej kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami je neplatné a to z dôvodov, ktoré podrobne uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez

opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalobcovia, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní majú proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).