Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/177/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201336
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015201336.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: PRK PARTNERS
s.r.o., IČO: 35 978 643, Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXX-XXX-II/XXE/PMÚ SR/2015 zo dňa 11.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad

žalobcuapotvrdilrozhodnutievydanéžalovanýmvprvomstupnipodč.XXXX-XXX-I/XXE/PMÚSR/2015
zo dňa 12.05.2015 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým nebolo vyhovené podľa § 18 ods. 2
v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o slobode informácií“)
a podľa § 46 a nasl. správneho poriadku elektronicky podanej žiadosti žalobcu zo dňa 11.05.2015, v
ktorej podľa § 14 zákona o slobode informácií žiadal o sprístupnenie informácií vo verzii bez obchodného
tajomstva: „kópií všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v spise vedenom v správnom konaní (ďalej aj

ako „požadované informácie“), ktoré bolo zo strany úradu začaté z vlastného podnetu dňa 24.04.2015
pre podozrenie z porušenia povinnosti spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú
súčinnosť a umožniť riadne vykonanie inšpekcie podľa § 22a ods. 7 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.
z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správne konanie“), a to
z dôvodu, že informácie požadované žiadateľom sú informáciami, ktoré tvoria predmet dohľadu úradu
podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií.

Žalobca považoval rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Nesúhlasil s dôvodom odmietnutia sprístupnenia požadovaných informácií z dôvodu ustanoveného v
§ 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Podľa jeho názoru bola porušená zásada „čo nie

je tajné, je verejné“. Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú príslušné povinné osoby k
dispozícii, pričom tieto osoby sú povinné informácie sprístupniť bez toho, aby sa musel preukazovať
právnyaleboinýdôvod,čizáujem,prektorýsainformáciapožaduje.Rozhodnutiažalovanéhopovažoval
žalobca za vydané v rozpore s poslaním zákona o slobode informácií a ústavným právom na informácie,ktoré zabezpečujú kontrolu výkonu verejnej moci zo strany fyzických a právnických osôb. Poukázal
na to, že požadoval informácie týkajúce sa prebiehajúceho správneho konania, ktoré boli dôležitými
procesnými dokumentmi, z ktorých je možné zistiť, ako žalovaný predmetné správne konanie viedol

a ako postupoval. Z uvedeného dôvodu bolo zaradenie týchto informácií žalovaným pod výnimku zo
zásady „čo nie je tajné, je verejné“ neakceptovateľné. Žalobca podotkol, že ak má mať sprístupnenie
informácií týkajúcich sa správneho konania zmysel, je to práve v čase, keď sa vo veci koná a úrad
je pripravený prijať pripomienky a podnety tretích strán, pričom je nepochybné, že relevancia takýchto
pripomienok a podnetov bude v priamej úmere s tým, koľko informácií budú mať tretie strany o predmete

konania. Žalovaný sa teda zdráhal poskytnúť žalobcovi informácie, ktoré predstavujú podkladovú
dokumentáciu, z ktorej vychádza rozhodnutie v správnom konaní. Uvedené je v príkrom rozpore s
poslaním zákona o slobode informácií realizovať ústavné právo na informácie a zabezpečiť kontrolu
výkonu verejnej moci. Ambíciou žalobcu nebolo zmariť akýkoľvek výkon dohľadu žalovaného, a preto
požadoval o sprístupnenie informácií ich znení bez obchodného tajomstva.

Žalobca poukázal na dôvodovú správu k zákonu o slobode informácií, z ktorej vyplýva, že povinná
osoba je oprávnená obmedziť sprístupnenie požadovanej informácie, prípadne informáciu nesprístupniť
v prípade, ak sa preukáže, že je naplnená skutková podstata niektorej z výnimiek ustanovených v § 18
až 11 zákona o slobode informácií, pričom zákonné výnimky je potrebné aplikovať len v nevyhnutnej
miereareštriktívne.Žalobcamalzato,žezamietnutiesprístupneniapožadovanýchinformáciížalovaným

zjavne nespĺňa požiadavku reštriktívnych aplikácií výnimiek zo zákona o slobode informácií. Žalovaný
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií aplikoval nesprávnym spôsobom. Žalobca
nespochybnil, že podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 136/2001 Z. z.“) „úprava právomoci a pôsobnosti Protimonopolného
úraduSlovenskejrepublikypridohľadenaddodržiavanímustanovenítohtozákona“.Slovnéspojenie„pri

dohľade“ však podľa názoru žalobcu nemôže bez zváženia ďalších skutočností odôvodňovať záver, že
žalovaný vykonáva dohľad podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Toto ustanovenie sa
týka len konaní, ktoré osobitný predpis explicitne ustanovuje ako výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru
a ktoré sú právoplatne ukončené spôsobom, ktorý osobitný predpis ustanovuje. Účelom výnimky podľa
§ 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií je vyňať určité špecifické činnosti správnych orgánov z

režimuzákonaoslobodeinformácií,pričomakákoľvekostatnáčinnosťsprávnychorgánov,akonapríklad
bežný výkon správnych kompetencií, by v zásade mala podliehať sprístupneniu informácií. Ak by mal
byť § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií posudzovaný iba vzhľadom na formálny text
tohto zákona, znamenalo by to, že ak by akýkoľvek právny predpis obsahoval v akomkoľvek kontexte
a bez ohľadu na skutočnú činnosť správneho orgánu, slovo „kontrola, dohľad alebo dozor“, správne

orgány by nemuseli zverejňovať informácie a svoje činnosti. Je však otázne, aké informácie by v takom
prípade podliehali zverejneniu a aká činnosť správnych orgánov by podliehala verejnej kontrole. Pri
vyššie uvedenom výklade zákona by bol vylúčený záujem spoločnosti na kontrolnej činnosti správnych
orgánov a celková efektivita zákona o slobode informácie vážne narušená.

Žalobca dodal, že je presvedčený, že v prípade inšpekcií (t.j. aj v prípade predmetného správneho
konania) nejde o výkon dohľadu v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. Inšpekcia
v rámci správneho konania sa netýka výkonu dozoru a ani dohľadu nad špecifickými subjektmi ani
nad regulovanými činnosťami. Konanie žalovaného v predmetnej veci je štandardný výkon správnych
kompetencií v riadnom správnom konaní. Neexistuje preto žiaden relevantný záujem (dôvod) na utajení

požadovaných informácií a podľa žalobcu sa žalovaný svojím výkladom § 11 ods. 1 písm. h) zákona o
slobode informácií len snažil vyhnúť povinnosti sprístupniť požadované informácie tak, ako mu to ukladá
zákon o slobode informácií.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 08.10.2015, žalobu považoval

za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nevyhovel,
pretože tieto informácie tvoria predmet dohľadu žalovaného podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z..
Podotkol,žeprivýkonedohľaduokreminéhopostupujearozhodujevovšetkýchveciachochranysúťaže
vyplývajúcich z ustanovení vyššie uvedeného zákona alebo osobitných predpisov, pričom podľa § 22
ods. 1 písm. d) zákona žalovaný vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je

zakázaná podľa zákona alebo osobitného predpisu; rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto
konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav. V žiadnom prípade zo strany žalovaného nešlo pri
posudzovaní žiadosti o sprístupnenie informácií o široký a svojvoľný výklad pojmu „výkon dohľadu“,
nakoľko, ako je zrejmé z vyššie uvedeného, tento pojem je stanovený priamo ustanovením § 1 zákonač. 136/2001 Z. z.. Nemôže preto ísť o popretie poslania a zmyslu zákona o slobode informácií, nakoľko
samotný zákon o slobode informácií obmedzenie prístupu k informáciám predvída. Keďže boli splnené
podmienkynauplatnenievýnimkyzprístupukinformáciám,nemožnohovoriťochybnomvýkladepojmov

uvedených v zákone o slobode informácií.

Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výkon dohľadu sa nerealizuje aj prostredníctvom vedenia
správneho konania. Takýto výklad je v rozpore s poslaním úradu a bolo by popretím existencie a
vykonávania dohľadu inými orgánmi verejnej moci, ktorý sa realizuje vždy práve prostredníctvom

konkrétnych kompetencií. Význam právnej úpravy (§ 1 zákona č. 136/2001 Z. z.) spočíva v tom, že v
správnom konaní je zhromažďované veľké množstvo informácií o podnikateľoch alebo o príslušných
trhoch, ktoré sú podnikatelia povinní úradu pod hrozbou sankcie predkladať. Je preto namieste
zabezpečiť takýmto informáciám patričnú ochranu, a to či už z hľadiska verejného, alebo súkromného
záujmu. Účelom zákona o slobode informácií je zabezpečiť právo verejnosti na informácie o činnosti
napríklad orgánov verejnej moci. Nie je však jeho poslaním získavanie informácií o podnikateľoch,

ktorí tieto informácie správnemu orgánu poskytli na účel správneho konania na základe ich zákonnej
povinnosti. Žalovaný počas správneho konania zhromažďuje množstvo citlivých informácií a napriek
tomu, že netvoria predmet obchodného tajomstva, je na mieste okrem iného i zabezpečenie ochrany
súkromného záujmu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že informovanie verejnosti o jednotlivých
procesných úkonoch voči konkrétnym subjektom pri neukončených správnych konaniach môže ohroziť

alebo sťažiť vedenie takéhoto správneho konania. Pokiaľ sa žalobca dovolával toho, že sprístupnenie
informácií v tomto prípade má význam iba pri prebiehajúcom správnom konaní, žalovaný uviedol, že
nazeranie do spisu v konaní vedenom úradom je možné realizovať prostredníctvom § 40 ods. 1 zákona
č. 136/2001 Z. z. a tiež v zmysle § 40 ods. 11 tohto zákona žalovaný zverejňuje napríklad právoplatné
rozhodnutie, oznámenie o koncentrácii a ak to povaha veci nevylučuje, tiež začatie konania vo všetkých

ostatných veciach vyplývajúcich zo zákona. Zverejňovanie informácií nad rámec vymedzený zákonom
by mohlo byť v neprospech osôb, ktoré poskytli žalovanému informácie na účely správneho konania a
taktiež by mohlo narušiť priebeh správneho konania.

Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií sa

vzťahuje len na interné kontrolné procesy vo verejnej správe alebo špecifické procesy nad osobitne
regulovanými subjektmi. Žalovaný je orgánom externej kontroly a nie kontroly internej. Takýto záver
nemožno vyvodiť len na základe predpisov uvedených v poznámke pod čiarou, nakoľko poznámka
pod čiarou nemá normatívnu silu, a preto nie je relevantné, že zákon č. 136/2001 Z. z. nie je uvedený
v poznámke pod čiarou k uvedenému ustanoveniu zákona o slobode informácií. Navyše, predpisy o

kontrole v štátnej správe a o Najvyššom kontrolnom úrade (ďalej aj ako „NKÚ“) nemožno považovať za
predpisy o internej kontrole, keďže NKÚ je orgánom externej kontroly.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s
obsahom pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 11.05.2015 žalovanému ako povinnej osobe
žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle zákona o slobode informácií a to sprístupnenie informácií

vo verzii neobsahujúcej obchodné tajomstvo: kópií všetkých dokumentov nachádzajúcich sa v spise
vedenom v správnom konaní, ktoré bolo zo strany úradu začaté z vlastného podnetu dňa 24.04.2015
pre podozrenie z porušenia povinnosti spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú
súčinnosť a umožniť riadne vykonanie inšpekcie podľa § 22a ods. 7 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z..

O predmetnej žiadosti žalobcu žalovaný ako povinná osoba vydal rozhodnutie č. XXXX-008-I/23E/PMÚ
SR/2015 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií
nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom požadované informácie sú informáciami, ktoré sa
týkajú výkonu dohľadu, ktorým je konanie podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 136/2001 Z. z., a preto sa
podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií nesprístupňujú. V odôvodnení rozhodnutia bolo

tiež uvedené, že informácie týkajúce sa konania môžu byť sprístupnené na základe zákona o slobode
informácií najskôr po jeho skončení, teda po vydaní rozhodnutia v danom konaní.Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v ktorom tvrdil, že v rozhodnutí je nesprávne
aplikovaná zásada zákona o slobode informácií "čo nie je tajné je verejné" a tiež príliš široko
vykladaný pojem „výkon dohľadu" na účely zákona o slobode informácií. Poukázal tiež na skutočnosť,

že postup správneho orgánu vyjadrený v prvostupňovom rozhodnutí je v rozpore s poslaním zákona
o slobode informácií, nakoľko kontrola výkonu verejnej moci zo strany fyzických a právnických osôb
prostredníctvom sprístupňovania informácií týkajúcich sa správneho konania má najväčší význam pred
vydanímrozhodnutiavovecisamej.Podľanázoružalobcujepotrebnézásadu„čoniejetajné,jeverejné“
vykladať reštriktívne.

Žalovaný rozhodnutím č. XXXX-XXX-II/XXE/PMÚ SR/2015 zo dňa 11.06.2015 rozklad zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil z dôvodu, že na informácie požadované žalobcom sa vzťahuje §
11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií. V odôvodnení rozhodnutia sa vyjadril k jednotlivým
námietkamžalobcuuvedenýmvrozklade.Uviedol,žepriposudzovanížiadostižalobcunešloosvojvoľný
výklad pojmu „výkon dohľadu“, nakoľko tento pojem je definovaný v § 1 zákona č. 136/2001 Z. z.

a nemohlo ísť ani o popretie poslania a zmyslu zákona o slobode informácií, nakoľko tento zákon
obmedzenie prístupu k informáciám predvída. Keďže v predmetnej veci boli splnené podmienky na
uplatnenie výnimky z prístupu k informáciám, nemožno hovoriť o chybnom výklade pojmov uvedených
v zákone o slobode informácií. Tvrdenie žalobcu, že pojem „výkon dohľadu“ sa na kontrolu koncentrácií
nevzťahuje, považoval žalovaný za nedôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd

preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26

ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie
o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon.

Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode informácií,
podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom

informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa
informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány,
obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach
a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu
tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva

povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení
tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba
dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií).

Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky

požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo
sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp
prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno
právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Podľa § 1 zákona č. 136/2001 Z. z., účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže pred jej
obmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava
právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pri dohľade nad dodržiavaním
ustanovení tohto zákona.

Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z., úrad je ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej
republiky na ochranu a podporu súťaže. Podľa ods. 2 úrad vykonáva právomoci v oblasti ochrany a
podpory súťaže zverené orgánom hospodárskej súťaže osobitnými predpismi.Podľa§11ods.1písm.h)zákonaoslobodeinformácií,povinnáosobaobmedzísprístupnenieinformácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci

podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu
alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Jedným zo zákonných dôvodov pre obmedzenie ústavného práva na prístup k informáciám je záujem
na ochrane a nezverejňovaní informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom

verejnej moci, s výnimkou informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly dohľadu alebo dozoru.
Čo sa rozumie pod výkonom kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci, možno vyvodiť
len z osobitných predpisov upravujúcich činnosť a rozsah pôsobnosti orgánu, ktorý vykonáva kontrolu,
dohľad alebo dozor.

Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný vykladá pojem „výkon dohľadu" definovaný v

§ 1 zákona č. 136/2001 Z. z. príliš široko a zároveň poukazuje na skoršie rozhodnutia tunajšieho
súdu v obdobných veciach týkajúcich sa tých istých účastníkov, v ktorých sa tunajší súd opakovane
vyjadril k výkladu tohto pojmu na účely aplikácie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií (č.
k. 5S/180/2012-65, č. k. 5S/ 2595/2012-63, č. k. 2S/283/2012-60). V zhode s názorom vysloveným
v uvedených rozhodnutiach súd aj v prejednávanej veci zastáva názor, že žalobcom požadované

informácie týkajúce sa priebehu konkrétneho konania vo veci podozrenia z porušenia povinnosti
spolupracovať so zamestnancami úradu a poskytovať potrebnú súčinnosť a umožniť riadne vykonanie
inšpekciepodľa§22aods.7písm.b)zákonač.136/2001Z.z.,satýkadohľadu,ktorýžalovanývykonáva
nad dodržiavaním zákona č. 136/2011 Z. z., osobitne realizáciou kontroly koncentrácií zameraných na
udržanie účinnej súťaže na relevantnom trhu. Súd považuje za nespochybniteľné, že Protimonopolný

úrad SR bol založený ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu a podporu súťaže a od svojho vzniku
až do dnešného dňa disponuje zákonnými právomocami, ktoré mu boli zverené práve na vykonávanie
kontroly a dohľadu nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákona č. 136/2001 Z. z. či z iných
vnútroštátnych či európskych právnych noriem súťažného práva a tiež na vyvodzovanie následkov zo
zistených porušení týchto noriem.

Podľa názoru súdu možno spoľahlivo uzavrieť, že pokiaľ žalovaný vedie predmetné konanie, sú
informácie týkajúce sa tohto prebiehajúceho konania, vylúčené zo sprístupnenia na základe § 11 ods. 1
písm. h) zákona o slobode informácií, s výnimkou informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly
či dohľadu, pokiaľ sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy.

Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým
žalobcovi nesprístupnil požadované informácie z predmetného správneho konania z dôvodu podľa § 11
ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, bol v súlade so zákonom.

Obmedzenie ústavného práva na prístup k informáciám týkajúcim sa výkonu kontroly koncentrácií
sleduje legitímny cieľ, ktorým je jednak možné ohrozenie dosiahnutia účelu prebiehajúcej kontroly a tiež
prípadný negatívny zásah do práv subjektov pôsobiacich na trhu, ktorý by mohol nastať zverejnením
informácií, ktoré sú ako účastníci koncentrácie povinní poskytnúť žalovanému.

Súd je tej mienky, že žalobca v žalobe neidentifikoval taký verejný záujem na zverejnení požadovaných
informácií, pre ktorý by musel zákonom definovaný dôvod nesprístupnenia informácií týkajúcich sa
výkonu kontroly a dohľadu ustúpiť ústavnému právu verejnosti na informácie.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j

ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v

takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.