Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116216877
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116216877.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

ZlochuasudkýňJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.JanyHaluškovejakočlenieksenátu,vsporežalobkyne:
N. G., nar. XX. G. XXXX, bytom E. cesta XXXX/X, XXX XX Y. Y., zast. E. G., nar. XX. septembra XXXX,
bytom Y. XXX,. XXX XX E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233
516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, dohodách o zrážkach zo
mzdy, zmlúv o revolvingových úveroch, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobkyne a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica, č.k. 13Csp/52/2016-188 zo dňa 21. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. mení tak, že náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie stranám sporu n e p r i z n á v a.

III. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním

napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobkyni 7.620,-Eur, v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta). Žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhá výroková
veta). Treťou výrokovou vetou rozhodol o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatnýmuznesením.Okresnýsúdzároveňrozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiťsúdnypoplatok
vovýške197,13Eur,naúčetSlovenskejpošty,a.s.-prevádzkovateľsystémusosídlomBanskáBystrica,
Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, pripojeným príkazom na úhradu, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia (štvrtá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala, aby súd určil, že Dohody o zrážkach zo mzdy č. 8200039990 zo dňa 14.07.2011, č.
8200040416 zo dňa 14.09.2011, č.8200043107 zo dňa 15.12.2011, č.8200045017 zo dňa 17.06.2012,
č.8500015569 zo dňa 19.09.2012 a č.8500019286 zo dňa 11.12.2012, uzavreté medzi ňou a žalovaným
sú neplatné. Rovnako sa domáha, aby súd určil, že zmluvy o revolvingovom úvere č.8200039990 zo

dňa 14.07.2011, č.8200040416 zo dňa 14.09.2011, č.8200043107 zo dňa 15.12.2011, č.8200045017
zo dňa 17.06.2012, č.8500015569 zo dňa 19.09.2012 a č.8500019286 zo dňa 11.12.2012 sú neplatné,
úvery bezúročné a bez poplatkov. Domáhala sa tiež vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.620,-
Eur a náhrady trov konania.1.2 Súd prvej inštancie v konaní zistil, že sporové strany uzavreli celkom 6 zmlúv o revolvingovom
úvere, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky za zmluvne dohodnutých

podmienok (zo zmluvy č. 8200039990 sumu 785,09 Eur, zo zmluvy č.8200040416 a č.8500019286
sumu 1.284,25 Eur, zo zmluvy č.820043107 a č.8200045017 sú 1.963,01 Eur, zo zmluvy č. 8500015569
sumu 1.739,67 Eur, spolu 9.019,28 Eur, všetky s dobou splácania 42 mesiacov. K uzatvoreniu zmlúv
došlo tým spôsobom, že najprv žalobkyňa podpísala a vypísala body 1 až 5 žiadostí o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere, následne zástupca žalovaného podpísal a vyplnil

bod 6 predmetných žiadostí (údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur) a vystavil oznámenia o
schválení úveru dlžníkovi, ktoré mali byť prijatím návrhu a teda uzatvorením zmlúv. Okresný súd zistil,
že návrhy na uzavretie zmluvy a prijatie návrhu nie sú totožné, pri všetkých zmluvách sa líšia v údaji o
RPMN pre úver s tým, že RPMN v bode 6 zmlúv je nižšia ako ročná úroková sadzba príslušného úveru.

1.3 Súd prvej inštancie tiež zistil, že v bode 8.1 zmlúv je upravená Dohoda o poskytnutí služby v

podobe možnosti odkladu minimálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu za dohodnutú
odplatu a podľa bodu 8.4 zmlúv odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná
dňom uzavretia Dohody o poskytnutí služby. Bod 8.6 obsahuje zvlášť podpisy oboch zmluvných
strán, vyhlásenie veriteľa, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere, a vyhlásenia dlžníka, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na

základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom potvrdzuje súhlas so všetkými jej
ustanoveniami.

1.4 V súvislosti s každou zmluvou zvlášť zmluvné strany zároveň uzatvorili Dohodu o zrážkach zo mzdy
dlžníka v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok veriteľa - žalovaného

vyplývajúcich zo zmlúv (uvedených v bode 1.1 tohto rozsudku). Na základe týchto dohôd požiadal
žalovaný zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, tieto boli vykonávané za obdobie
rokov 2013 až 2016, do nariadenia neodkladného opatrenia (uznesenie č.k. 13Csp/52/2016-48 zo dňa
11. októbra 2016).

1.5 Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaného predstavuje 7.620,-Eur,
žalovaný tieto tvrdenia nerozporoval, a preto ich okresný súd považoval za nesporné (§ 151 ods. 1
C.s.p.).

1.6 Okresný súd sporné zmluvy považoval za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a zároveň zmluvy považoval za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) nebolo sporné, že na základe týchto zmlúv
žalovaný vyplatil žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 9.019,28 Eur, pričom žalovaná podľa
predložených listín zaplatila do rozhodnutia súdu celkom 16.694,- Eur.

1.7 Pokiaľ ide o návrhy na určenie neplatnosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere, neplatnosť dohôd o
zrážkach zo mzdy a určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, okresný súd v tejto časti žalobu
zamietol s poukazom na to, že ustanovenie § 137 písm. d) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z osobitného predpisu nevyplýva možnosť žalobou sa domáhať takéhoto

určenia.

1.8Okresnýsúdmalvšakzato,žežalobajedôvodnávčastivydaniabezdôvodnéhoobohatenia.Popísal
spôsobom uzavretia zmlúv, pričom konštatoval, že nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo
strany žalovaného, ale o jeho novom návrhu, ktorý by mala žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť

(§ 44 Občianskeho zákonníka). V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa následne urobila ďalší
písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že by takýto nový návrh žalovaná prijala. Okresný súd v tomto
smere uzavrel, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných
písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov o výške ročnej percentuálnej miere nákladov
pre úver, pričom je právne bezvýznamné, či zmena týchto údajov bola v prospech alebo neprospech

spotrebiteľa. Uzavrel, že z uvedeného dôvodu zmluvy neobsahujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z..1.9 Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zmluvy neobsahujú termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., tento je uvedený iba
v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je podpísané žalobkyňou. Je nepochybné,

že v čase uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere, listina označená ako žiadosť/zmluva takýto
údaj vôbec neobsahovala. Konvalidovanie obsahu zmluvy o tento údaj nemožno nahradiť listinou
žalovaného - oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, a to ani za situácie, keď sa v bode
7.1 zmluvných dojednaní uvádza, že toto oznámenie predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ide o
zmluvné dojednania vypracované žalovaným, žiadosť resp. zmluva je formulárového charakteru bez

možnosti ovplyvnenia textu zmluvných dojednaní spotrebiteľom.

1.10 Vo vzťahu k náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. okresný súd konštatoval,
že zmluvy obsahujú iba sumu mesačnej splátky bez toho, aby bolo zrejmé, aká časť mesačnej splátky
je určená na úhradu istiny, aká časť na úhradu úrokov, prípadne poplatkov. Okresný súd poukázal na
rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 a uzavrel, že nie je potrebné, aby zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahovala aj údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na
úroky.

1.11 Okresný súd tak uzavrel, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov s poukazom na
ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. pre chýbajúce náležitosti v zmysle § 9

ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z., resp. v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) pre nesprávny
údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko poskytnuté úvery považoval za bezúročné a bez
poplatkov, je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne nad rámec čerpaných prostriedkov plnením bez
právneho dôvodu, ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať (§ 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o premlčanie okresný súd zdôraznil, že v prípade práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená kombinovaná dvojročná subjektívna a
trojročná objektívna premlčacia lehota, dĺžka objektívnej premlčacej lehoty je upravená rozdielne od
charakteru získania bezdôvodného obohatenia. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa
vyžadujeskutočná,niejeibapredpokladanávedomosťoprávnenéhootom,ženajehoúkorbolozískané
bezdôvodnéobohatenieaktohozískal.Plynutieobjektívnejpremlčacejdobyjeupravenébezakejkoľvek

závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor.
Zmluvy boli pritom uzatvorené v časovom období od 14.11.2011 do 13.12.2012 a žaloba doručená na
súd dňa 12.09.2016 po tom, čo sa žalobkyňa v auguste 2016 zdôverila so svojou situáciou rodine, ktorá
získala všetky zmluvy, spravila finančný audit a bolo zistené, že žalobkyňa zaplatila žalovanému úvery
nad rámec čerpaných prostriedkov pred podaním žaloby. Okresný súd uviedol, že nemá dôvod neveriť,

že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela v auguste 2016, opak preukázaný nebol. V
danom prípade nemožno neuvedenie obligatórnych náležitostí zmlúv (najmä RPMN) hodnotiť inak, ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, hoci aj s nepriamym
úmyslom, teda platí 10-ročná objektívna premlčacia doba. Nakoľko subjektívna dvojročná doba, ako aj
objektívna 10-ročná premlčacia doba boli zachované, súd považoval žalobu za včas podanú, preto jej

v časti bezdôvodného obohatenia uplatnenej výške 7.620,-Eur vyhovel.

1.12 Vzhľadom na záver bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov okresný súd tvrdenia žalobkyne o
neprimeranej odplate a sankciách bližšie neskúmal. Uviedol však, že nesprávny je záver žalobkyne
spočívajúci v tom, že rozhodcovská zmluva je neplatný právny úkon, nakoľko rozhodcovská zmluva

uzavretá medzi stranami sporu má charakter individuálneho dojednania. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach
zo mzdy, táto je špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom akcesorickej povahy, je akcesorická vo
vzťahu k hlavnému záväzku, bez existencie ktorého zaniká. Ak zanikol záväzok zo zmlúv splnením,
zanikol aj akcesorický záväzok, a teda neexistuje naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti.

1.13 Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, takéto dohody už súdy vyhlásili za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Toto dojednanie bolo žalovaným vopred zakomponované do textu formulárovej zmluvy v
takom znení, že bez ohľadu na to, či spotrebiteľ možnosť odkladu splátok niekedy v budúcnosti využije
a či bude mať o túto službu záujem, alebo nie, žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmlúv.
Takéto dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby,

so splatnosťou ihneď pri poskytnutí úveru a jej jednostranné započítanie s úverovými prostriedkami na
vyplatenie, je jednoznačne neprijateľnou a neplatnou podmienkou.1.14Sprihliadnutímnavyššieuvedenéskutočnostisúdprvejinštancievčastibezdôvodnéhoobohatenia
žalobe vyhovel a vo zvyšnej časti zamietol.

1.15 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,
podľa pomeru úspechu strán v spore. Konštatoval, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, pretože neuspel
iba v časti bezdôvodného obohatenia, vo zvyšnej časti mal úspech, nakoľko sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti zmlúv, dohôd o zrážkach zo mzdy a určenia úverov za bezúročné a bez poplatkov.
Čistý úspech žalobcu v konaní potom predstavuje po odčítaní pomeru jeho úspechu (75%) a neúspechu

(25%) 50 %. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie priznal žalovanému voči menej úspešnej žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

1.16 Súd prvej inštancie tiež s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zák. č.71/1992 Zb.“) rozhodol o povinnosti hradiť
súdny poplatok žalovanému, nakoľko žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov. Neúspech v spore

žalobcu predstavoval 25%, z uvedeného dôvodu mu súd uložil povinnosť zaplatiť súdne poplatky z
bezdôvodného obohatenia vo výške 457,-Eur, z určovacích výrokov 3 x 99,50 Eur, poplatok za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia 33,-Eur, spolu 788,50 Eur, z čoho 25% predstavuje 197,13 Eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie v rozsahu výroku o povinnosti

zaplatiť sumu 7.620,-Eur, výroku o trovách konania a výroku o platení súdnych poplatkov. Navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol v celom rozsahu
s tým, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100%,
ako aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

2.1 Za nesprávny považoval záver súdu, že zmluvy o revolvingových úveroch neobsahujú údaje o
RPMN. Nedostatkom záverov súdu je to, že RPMN sa ako údaj nikdy nenavrhuje ani nedohoduje, žiadna
dohoda v zmysle zákona potrebná nebola a ani objektívna nemohla byť. Údaj o RPMN je určený tak, že
je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, pri jeho určení sa vychádza z údajov

jestvujúcich v danom čase. Nejde teda o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak
by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č.129/2010
Z.z., avšak by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5. každej zmluvy,
porušilbyzákonč.129/2010Z.z..Znapadnutéhorozsudkuniejeanizrejmé,nazákladečohodospelsúd
k záveru o tom, že žalobkyňa vlastne navrhla údaj o RPMN; žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. V tomto smere súd
prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov. V tomto smere žalovaný poukázal
na názor Krajského súdu v Prešove uvedený v uznesení č.k. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016.

2.2 Súd prvej inštancie ako ďalší dôvod rozhodnutia uviedol, že zmluvy neobsahujú údaje o konečnej

splatnosti. Úverová zmluva bola pritom medzi sporovými stranami uzatvorená ustanoveniami na listine
označenej ako zmluva o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami a oznámením veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi. Zmluvné dojednania sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V tomto smere žalovaný poukázal na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorých vyplýva, že úver
po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený

a deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára
je deň konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený tiež v oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z citovaného zákonného
ustanovenia. Zákonná úprava tiež nešpecifikuje podrobnejšie, čo sa pod termínom konečnej splatnosti
má uviesť, ako sa má tento údaj vyjadriť. Nemožno usudzovať, že ide o vyjadrenie toho, kedy má dlžník

pri riadnom splácaní splniť svoje záväzky z uzavretej zmluvy. Určenie konečnej splatnosti je v zmluve
uvedené dvoma spôsobmi, a to určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch
a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4.5 zmluvných dojednaní, z ktorého
vyplýva, že dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň
termínom konečnej splatnosti. V tomto smere žalovaný tiež poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ

vo veci C-42/15, podľa ktorého nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide teda o náležitosť „termín konečnej splatnosti“,
postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základev zmluve uvedených údajov. Žalovaný zároveň tvrdil, že nejde o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Žalovaný tak poprel závery okresného
súdu ohľadne „termínu konečnej splatnosti úveru“ ako zákonný dôvod, v zmysle ktorého by bolo možné

návrhuvyhovieť.Absenciaúdajaokonečnejsplatnosti niejespôsobiláspochybniťmožnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, lebo tento rozsah vyplýva z údajov o počte a výške splátok.

2.3 Žalovaný tiež v odvolaní tvrdil, že závery súdu prvej inštancie o nesprávnosti RPMN nemajú
oporu v žiadnom vykonanom dôkaze. Súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie žiadnou

preukázanou skutočnosťou, absentuje aj právne posúdenie, podľa ktorého by súd vlastne dospel k
záveru o nesprávnosti RPMN. Súd tak podľa rozsudku nemal preukázané žiadnym spôsobom to, že v
ktoromkoľvek z prípadov je RPMN nesprávne.

2.4 Nesprávne sa okresný súd vysporiadal aj s uplatnenou námietkou premlčania, keď konštatoval,
že žalovaný sa mal obohatiť úmyselne. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť svedčiaca

o akomkoľvek úmysle získať bezdôvodné obohatenie, závery uvádzané v rozsudku sú všeobecné,
neurčité a bez preukázania akýchkoľvek dôkazov. Postup súdu pri posúdení námietky premlčania je
nedôsledný a odporuje aj záverom, ktoré opakovane vo vzťahu k takémuto posudzovaniu námietky
premlčania a k tvrdeniam o 10-ročnej premlčacej dobe konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici.
Žalobca neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci úmysel získať bezdôvodné obohatenie, takýto dôkaz v

konaní ani vykonaný nebol, okresný súd ho v rozsudku ani neoznačil. Súd prvej inštancie nemohol mať
preukázané skutočnosti o úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Poukazovanie na údaj RPMN súd
spája s tým, že zmluvy tento údaj neobsahujú. Toto však odporuje záveru súdu, podľa ktorých je údaj
nesprávny. Je tak zrejmé, že zmluvný údaj RPMN obsahujú a o nesprávnosti tohto údaju súd nevykonal
žiadny dôkaz. Bez toho, aby zákonným spôsobom bolo dokázané, že hodnota RPMN je nesprávna,

nemožno konštatovať, že aj v skutočnosti je nesprávnou.

2.5 Žalovaný napokon uviedol, že rozhodovanie o trovách konania a o súdnom poplatku je závislým
výrokom od rozhodnutia o veci samej, odvolanie podáva aj voči týmto výrokom.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie aj žalobkyňa proti výroku o náhrade
trov konania a domáhala sa, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie v napadnutom
výroku zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. V ostatnom žiadala napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

3.1 Zdôraznila, že žalobkyňa sa vo vyššom veku po smrti svojich blízkych dostala do dlhovej pasce, je
zaúverovaná nad svoj príjem s poukazom na úžerné úvery od žalovanej spoločnosti. Neplatne uzavreté
zmluvy obsahovali značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, neobsahovali náležitosti
podľa zákona o úveroch platného v čase ich podpisu a iba po finančnom audite vykonanom rodinou
pred podaním žaloby sa zistilo, že už pri podpise žalovaným bolo jasné, že žalobkyňa ich nebude mať

ako splatiť. Žalovaný bol pritom povinný zdržať sa používania podmienky, ktorá bola súdom označená
za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Pre žalobkyňu je akákoľvek náhrada trov likvidačná, ako
spotrebitelia bez právneho vzdelania nedokázali vyhodnotiť všetky následky viacerých určovacích
petitovzpodania.Bolotakajztohodôvodu,ževobdobípredajpoúčinnostinovéhoCivilnéhosporového
poriadku viaceré všeobecné súdy Slovenskej republiky obdobné žaloby, aká bola podaná, považovali za

opodstatnené a rozhodli aj v časti určovacích petitov a následne aj o vydaní bezdôvodného obohatenia.
Prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania môže viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Poukázala
na ustanovenie § 257 C.s.p., dôvodom hodným osobitného zreteľa sú dôvody majetkové, sociálne,
výnimočné okolnosti podania žaloby. Úvery u žalovaného ako aj u inej spoločnosti boli následkom
dlhovej pasce vzniknutej u žalovaného.

4. Žalobkyňa tiež v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného zdôraznila, že rozsudok
súdu prvej inštancie považuje za správny, presvedčivo odôvodnený, sledujúci prevládajúcu názorovú
líniu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republike v obdobných veciach. Žalovaný spochybňuje
všeobecne všetky závery súdov, hoci na ne v množstve rozhodnutí súdov dostal opakovanú odpoveď aj

s poukázaním na neprimeraný až úžernícky úrok v zmluvách, ktorý podstatne presahuje úrokovú mieru
obvyklú v dobe dojednania zmluvy. Zmluvám chýba písomná forma zmlúv o spotrebiteľskom úvere, resp.
uvedenie podstatných náležitostí do zmluvy osobitne podpísané zmluvnými stranami.5. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom

§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I., ktorým okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy vo
výške 7.620,-Eur a výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 197,13 Eur (výrok
IV.), potvrdil. Pokiaľ ide o výrok III napadnutého rozhodnutia, tento odvolací súd v dôsledku odvolania
podaného žalobkyňou postupom podľa ustanovenia § 388 C.s.p. zmenil tak, že nárok na náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie nemá žiadna zo strán sporu.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.1Podľa§388C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného a žalobkyne, ako aj

predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vo
veci samej dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho
predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v

konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť založený
na základe šiestich Žiadostí o poskytnutie revolvingového úveru/Zmlúv o revolvingovom úvere a to
a/ č.8200039990, žalobkyňou podpísaná dňa 13.7.2011 a žalovaným 13.7.2011,

b/ č.8200040416, žalobkyňou podpísaná dňa 14.9.2011 v Banskej Bystrici a žalovaným dňa 14.9.2011
v Bratislave,
c/ č.8200043107, žalobkyňou podpísaná dňa 15.12.2011 a žalovaným dňa 16.12.2011 a
d/ č.8200045017, žalobkyňou podpísaná dňa 17.6.2012 a žalovaným dňa 19.6.2012,
e/ č.8500015569, žalobkyňou podpísaná dňa 19.9.2012 a žalovaným dňa 20.9.2012,

f/ č.8500019286, žalobkyňou podpísaná dňa 11.12.2012 a žalovaným dňa 13.12.2012
je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne
poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia jednotlivých zmlúv. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním
spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere v bode 6 žiadosti/zmluvy vypísané

žalovaným sú odlišné ako údaje, ktoré do bodu 5 žiadosti/zmluvy uviedla žalobkyňa, a to vo všetkých
vyššie uvedených žiadostiach/zmluvách, záver súdu prvej inštancie o tom, že v u predmetných zmlúv
nemožno hovoriť o akceptácii návrhu zo strany žalovaného, ale o jeho novom návrhu, ktorý by mala
žalobkyňa písomne prijať alebo odmietnuť, je v plnom rozsahu správny. Ak na základe záveru, že nemal
preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán

sporu v časti údajov o výške RPMN súd prvej inštancie konštatoval, že v čase uzatvárania zmluvy listina
označená ako žiadosť/zmluva údaj o RPMN neobsahovala, jeho závery nie sú následkom nesprávneho
právneho posúdenia.

8.1 K uvedenému nad rámec konštatovaní súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že pre platnosť

zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý
úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný
ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý
je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere, a aj zmluvou o revolvingovom

úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom,
prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísala
odlišný deň ako tieto žiadosti podpísal žalovaný ako veriteľ, resp. tento do zmluvy doplnil konkrétne
údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takéto zmluvy o revolvingovom úvere nemožnopovažovať za riadne a platne uzavreté. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom
úvere podpisovala žalobkyňa, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalobkyňa písomne
akceptovať nemohla. Nové údaje smerom ku žalobkyni predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy,

pričom nebolo preukázané, že by žalobkyňa takýto nový návrh akceptovala. Súhlas žalovaného s
revolvingovýmúveromjelenjednostrannýúkon,ktorýniejezmluvouaneobsahujedohodustránovýške
úveru a ani o výške úroku, prípadne o ročnej percentuálnej miere nákladov. Nedostatok písomného
prejavu vôle žalobkyne byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru
v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade predložené

žiadosti/zmluvy neobsahujú zhodne uvedenú RPMN, preto podľa názoru odvolacieho súdu strany
sporu ani zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv.
zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú
účastníkmizmluvypodpísanéaoznačenédátumom.Nedostatokpísomnejformy,akotovyplývazvyššie
uvedeného, je sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na
vyslovenie záveru o to, že predložené zmluvy o revolvingovom úvere sú neplatnými právnymi úkonmi

v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má
byť zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno
zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie
údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre

vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj
spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy
pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Žalovaný tiež namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmluvy neobsahujú údaj o konečnej
splatnosti úverov tvrdením, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, resp. v zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného.
V tomto smere odvolací súdu poukazuje na skutočnosť, že údaje o schválenom úvere majú byť podľa
Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (bod

2.2) uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré podpisuje len žalovaný ako
veriteľ a nie sú tak súčasťou samotných zmlúv o revolvingovom úvere, podpísaných žalobkyňou a
žalovaným. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že náležitosť zmluvy, vyplývajúca z ustanovenia § 9 ods.2
písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z., je dodržaná. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie
je podpísané žalobkyňou, ale len žalovaným, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať

za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi sporu. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru uvedený v
oznámení pre naplnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Pokiaľ v
bode 5 predmetných žiadostí/zmlúv je pri splatnosti úveru uvedený len počet splátok a splatnosť - deň
v mesiaci, takýto údaj nemožno považovať za splnenie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods.2 písm.f) zákona č.129/2010 Z.z. a aj z uvedeného dôvodu

treba úver poskytnutý žalobcovi na základe predložených žiadostí/zmlúv podľa ustanovenia § 11 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zákon č. 129/2010 Z.z. v
záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený
údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné argumentovať tým, že údaj o konečnej
splatnosti úveru je možné vyvodiť z dátumu splatnosti poslednej splátky úveru, pretože je to obchádzanie

zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých
absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmluvách nie je uvedený a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom
na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí
byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej

strany. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere z ktorého vypláva, že ,,Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného
splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej

splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom na odvolacie
dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie
dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvereneobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich

bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo
jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalovaný nie je v
súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na ktorú poukazuje aj žalovaný bola
prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo

poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby
dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku
(rozsudokzodňa09.07.2015,Bucura,C348/14),ajpodľaSmernice,trebazmluvapovažovaťzazmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľaposúdiťrozsahsvojhozáväzku.Okresnýsúdsprávnepovažovalpredmetnýúversodkazom
naust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýabezpoplatkov.Takýtozáversúdujeajvsúlade

so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať
všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

8.3 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil aj so záverom okresného

súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že poskytnuté
úvery sú bezúročné a bez poplatkov. Súd prvej inštancie vo vzťahu k námietke premlčania konštatoval,
že zmluvy boli uzavreté od 14.11.2011 do 13.12.2012, žaloba bola na súd doručená dňa 12.9.2016. Tieto
skutkové zistenia žalovaný v podanom odvolaní nenamietal a za správne ich považuje aj odvolací súd.
Uzavretie zmlúv je preukázané predložením ich kópií. Medzi tvrdeniami stranán sporu o dobe splácania

úverov žalobkyňou neboli rozpory. Okresný súd vzťah medzi účastníkmi posudzoval ako spotrebiteľský
a práve z dôvodu, že žalobkyňa pri uzatváraní úverových zmlúv vystupovala ako spotrebiteľka,
správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na posúdenie námietky premlčania vznesenej
žalovaným. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ustanovenie § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia
dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp.
desaťročnú. Ich začiatok je stanovený vo vyššie uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka a

ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak
skončí plynutie ktorejkoľvek z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na plynutie druhej premlčacej doby.
Premlčanie ako právny inštitút je následok kvalifikovaného uplynutia času, ktoré spôsobuje zánik súdnej
vymáhateľnosti práva. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň,
kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu

bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. Žalobkyňa tvrdí, že sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedela až potom, ako jej rodina spravila v roku 2016 finančný audit zmlúv, čo je rozhodným
momentompreplynutiesubjektívnejpremlčacejlehoty.Tentozáverokresnéhosúduspochybnenýnebol.

8.4 Objektívna premlčacia doba v prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho

dôvodu začína plynúť okamihom získania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že
v súdenej veci sa tak malo stať úhradami jednotlivých splátok po zaplatení istiny, k týmto nemohlo dôjsť
skôr, ako boli žalobkyni finančné prostriedky poskytnuté. Občiansky zákonník podstatu úmyselného
konania nevymedzuje, preto sa pri skúmaní úmyslu konajúcej osoby vychádza z právnej úpravy
zavinenia obsiahnutej v trestnom práve. Zavinenie podľa § 15 Trestného zákona je vybudované na

dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy
alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide
vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné
obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten, kto sa na úkor iného obohatil
vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre prípad, že sa tak stane, bol

s týmto následkom uzrozumený. Súd prvej inštancie v tomto smere vyhodnotil, že v danom prípade
nemožno neuvedenie obligatórnych náležitostí zmlúv hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, hoci aj s nepriamym úmyslom a uzavrel, že v danom
prípade platí 10-ročná objektívna premlčacia doba.8.5 Vo všeobecnosti na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie však
nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv,

ale je nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzavretia konkrétnej úverovej
zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy
skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Odvolací súd v tomto
smere v danom prípade dospel k záveru, že konštatovanie nepriameho úmyslu na strane žalovaného
je správne. Skutočnosťou preukazujúcou nepriamy úmysel v prejednávanej veci je uzavretie celkom

šiestich žiadostí/zmlúv o revolvingovom úvere v období 13-tich mesiacov. Práve reťazenie úverových
vzťahov, pri dostatočnej identifikácii žalobkyne ako spotrebiteľky (ktorá bola v žiadostiach/zmluvách
označená menom a priezviskom a rodným číslom), nasvedčovalo, že ide o dlhovú pascu. Žalobkyňa
nebola schopná splácať svoje dlhy aj z dôvodu prehnaného zadlženia a na živobytie a splácanie starých
dlhov si brala ďalšie finančné prostriedky. Napriek uvedenému boli žalobkyni opakovane poskytnuté
nové finančné prostriedky (napriek nesplateniu predchádzajúcich), čo vyplýva aj zo skutočnosti, že

ani v auguste 2016 nebol žiadny z úverov splatený. Súd nemá pochybnosti o tom, že reťazenie
zmluvných vzťahov v danom prípade muselo byť žalovanému známe, okrem iného aj z dôvodu
dostatočnej identifikácie spotrebiteľky v žiadostiach/zmluvách ako aj totožného viazaného finančného
agenta, uvedeného v záhlaví každej z predložených zmlúv. Práve v reťazení úverov, za nesprávneho
postupu pri uzatváraní úverových zmlúv a absencii uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru, za

súčasne uzatváranej dohody o poskytnutí služby, súdmi opakovanej vyhlásenej ako neplatnej, odvolací
súd vidí naplnenie a preukázanie konkrétnych skutočností, pre ktoré bol dôvod aplikovať dlhšiu, 10-
ročnúpremlčaciulehotu.Anivtomtosmereniejenapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievýsledkom
nesprávneho právneho posúdenia.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním žalovaného napadnuté rozhodnutie vo výroku
I, ktorým okresný súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia sumu
7.620,-Eur a výroku IV., inak argumentačne nedotknutého, podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. vo veci samej
ako vecne správne potvrdil.

10. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým ju rozhodol o nároku na
náhradu trov konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči nej v rozsahu 50%.

10.1 Odvolanie žalobkyne považoval odvolací súd za dôvodné. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania vychádzal z úspechu vo veci samej a vzhľadom k tomu, že žalovaný

mal úspech v časti určovacích návrhov (určenie neplatnosti zmlúv, dohôd o zrážkach zo mzdy, určenia
úverov za bezúročné a bez poplatkov) a neúspech v časti bezdôvodného obohatenia, žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa domáhala aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p.,
podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, pokiaľ existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Ustanovenie § 257 C.s.p. možno aplikovať, keď sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady

trov konania. V súdenej veci okresný súd správne uzavrel, že podľa princípu úspechu vo veci nárok na
náhradu trov konania patril žalovanému, ktorý bol v konaní v rozsahu 50% úspešný, nakoľko súd prvej
inštancie žalobu v časti zamietol. Musia však tiež byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí ísť o
celkom výnimočný prípad. Zo súdnej praxe vyplýva, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu, a okolnosti,

ktoré viedli strany spory k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Takouto skutočnosťou je podľa
názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému
obohateniu,prektorébolonutnéaplikovaťdlhšiu,10-ročnúpremlčaciulehotuazároveň,žedôvodompre
aplikáciu tejto objektívnej premlčacej lehoty bol spôsob, akým došlo k reťazeniu úverových vzťahov bez
ich splatenia, rovnakej dlžníčky (žalobkyne) u toho istého poskytovateľa finančných prostriedkov. Týmto

postupom došlo u žalobkyne k dlhovej pasci, ktorú zo svojich príjmov zvládnuť nevedela. V konečnom
dôsledku aj súd prvej inštancie považoval zmluvy za bezúročné a bez poplatkov, na čom založil svoje
rozhodnutie vo vzťahu k existencii bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil a nárok na náhradu trov konania nepriznal
žiadnej zo strán sporu, nakoľko žalobkyňa nárok na náhradu trov konania neuplatnila a výslovne žiadala,

aby súd tento nárok žiadnej zo strán nepriznal.11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie vo výroku III. o nároku
na náhradu trov konania postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že nárok na náhradu trov konania
nepriznal žiadnej zo strán sporu.

12. Výrok II. rozsudku okresného súdu odvolaním napadnutý nebol.

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.1 C.sp..
V predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešný žalobkyňa, čo do veci samej, ako aj do
trov konania pred súdom prvého stupňa, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo
na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, že nárok
na náhradu trov konania nemá žiadna zo strán sporu, odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.)..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.)..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).