Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/144/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205951
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813205951.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: A. W., rod.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, právne zastúpená: KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária s.r.o., Tvrdošín, Trojičné nám. 122, IČO: 36 851 574, proti žalovaným: 1/ R. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, 2/ O. S., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., V. č. XXX, v konaní
o ochrane vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva tak, že sú povinní spoločne a nerozdielne urobiť vhodné
opatrenia proti ohrozovaniu jej stavby rodinného domu súp. č. XXX postavenom na pozemku C-KN
parc. č. XXX, v obci a k.ú. O., zapísanom na LV č. XXX v prospech žalobkyne v celku a za týmto
účelom namontovať tri rady tyčových zachytávačov snehu podľa návrhu vypracovaného zodpovedným
projektantom tak, aby nedochádzalo k zosunu snehu zo strechy rodinného domu žalovaných súp. č.
XXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXX/X, v obci a k.ú. O. zapísaného na LV č. XXX, v
súlade s príslušnými technickými normami, aby rozsudok plnil svoj účel, a to všetko do XX dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/
a 2/ spoločne a nerozdielne odstrániť z obvodovej steny ich rodinného domu súp. č. XXX postaveného na
pozemku C-KN parc. č. XXX/X, v obci a k.ú. O., zapísaného na LV č. XXX, striešku, ktorá je namontovaná
na obvodovej stene susediacej s obvodovou stenou rodinného domu žalobkyne súp. č. XXX, a to všetko
do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Žalobu odôvodnila tým, že strecha rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ súp. č. XXX v O. je približne o 50
cm vyššie ako je strecha jej susediaceho rodinného domu súp. č. XXX. Strechy sú od seba vzdialené
len niekoľko centimetrov. Pretože žalovaní nemajú namontované príslušné technické zabezpečenia,
dochádza k zosuvu snehu zo strechy žalovaných na jej strechu. Súčasne žalovaní na obvodovú stenu
svojho rodinného domu susediacu s jej rodinným domom namontovali po celej dĺžke striešku, ktorá v
prípade zosuvu menšieho množstva snehu zosúvajúci sneh odráža na obvodovú stenu jej rodinného
domu a tým dochádza k jeho poškodzovaniu vlhnutím obvodového muriva. V prípade zosuvu väčšieho
množstva snehu sa kvôli strieške sneh ďalej nezosúva a hromadí sa na spodnej časti jej strechy. I.
jej vzniká škoda na majetku, pretože roztápajúci sa sneh presakuje cez spoje plechovej krytiny pod
krytinu strechy na drevenú nosnú konštrukciu krovu, ktorý následne poškodzuje a oslabuje jeho stabilitu.
Zosúvajúci sa sneh zo strechy žalovaných preto vážne ohrozuje nielen jej majetok, ale tiež životy a
zdravie osôb, ktoré sa v prípade zrútenia krovu môžu nachádzať v podkroví.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedli, že žalobkyňa
nemala na streche lapače snehu až do roku 2013, kedy ich zrealizovala až po podaní exekučného
návrhu na základe rozsudku z konania sp. zn. NO-5C/88/2004. Lapače snehu, ktoré si v roku 2013 dala
žalobkyňa namontovať sú nedostatočné, pretože sa nachádzajú v polovici strechy, sú medzi nimi veľké
odstupy a teda sneh sa pomedzi ne zosúva. Neskôr žalobkyňa namontovala na strechu aj nesúvislú
tyč, ktorú následne posunula nižšie. Nemajú vedomosť, že by sneh z ich strechy padal až do stredu
strechy žalobkyne a strhával lapače, lebo sneh by musel doslova preskakovať. Pri oprave strechy ju
žalobkyňa predĺžila tak, že sa dostala pod úroveň ich strechy a v dôsledku toho padal sneh zo strechy
domu žalobkyne na stenu ich domu do uličky medzi domami, tam sa lepil a spôsoboval permanentnú
vlhkosť vnútorných miestností. Preto museli v dome zatepliť dve miestnosti a vysušovať ich. Striešku
vybudovali kvôli ochrane pred snehom padajúcim zo strechy žalobkyne. Strieška neprekáža, lebo je
umiestnená na úrovni ich podstrešnice a preto nie je dôvod na jej odstránenie. Nesúhlasili s tým, že
ich vinou je krov domu žalobkyne vlhký a dochádza k otváraniu spojov plechovej krytiny. V podkroví
si žalobkyňa vybudovala obytné miestnosti, vrátane kuchyne a tieto sú pod plechovou strechou bez
izolácie. V dôsledku toho dochádza k vlhnutiu plechu, čo následne spôsobuje hnilobu krovu. Strešné
spoje sú už zrejme staré, opotrebované a vyžadujú si opravu.

Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,
vypočutím žalovaných 1/ a 2/, ohliadkou miesta samého, ako aj pripojeným spisom sp. zn.
NO-5C/88/2004 zistil nasledovné:

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné a vyplýva to aj z príslušných výpisov z listov vlastníctva č.
XXX a XXX k.ú. O., že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX postaveného na C-KN
parc. č. XXX a žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX na C-
KN parc. č. XXX/X. Rodinné domy účastníkov sú postavené vedľa seba v tesnej blízkosti tak, že medzi
ich susediacimi obvodovými múrmi je vzdialenosť cca. 1 m. Oba domy majú sedlovú strechu pokrytú
plechom so sklonom približne 45o. Pozdĺžne horizontálne osi oboch striech sú rovnobežné. Spodná
(odkvapová) hrana strechy rodinného domu žalovaných je vyššie než spodná hrana strechy na rodinnom
dome žalobkyne (podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H.. E. je výškový rozdiel cca 50 cm),
pričom medzi strešnými hranami je pri kolmom priemete do terénu vzdialenosť cca. 20 cm. Z ohliadky,
ktorú súd vykonal v zimnom období vyplynulo, že žalovaní majú na svojej streche takmer na jej spodnom
okraji umiestnený nástrešný žľab, ktorý okrem odvádzania dažďovej vody má slúžiť aj ako zachytávač
snehu. Žalobkyňa má na streche jeden rad tyčových zachytávačov snehu umiestnený tiež skoro pri
spodnom okraji strechy. V čase ohliadky sa na okraji striech oboch rodinných domov nachádzalo iba
menšie množstvo snehu, preto napriek ročnému obdobiu nebolo možné ohliadkou jednoznačne zistiť, či
sa sneh zo strechy žalovaných zosúva na strechu žalobkyne alebo ho zadrží nástrešný žľab. Vzhľadom
na situovanie oboch striech možno potom iba teoreticky pripustiť, že ak nástrešný žľab nedostatočne
bráni zosuvu snehu zo strechy žalovaných, sneh môže zasiahnuť spodný okraj strechy žalobkyne, je ale
technicky vylúčené, aby sneh zo strechy žalovaných zasiahol strechu žalobkyne do vzdialenosti väčšej
než jeden meter od jej spodného okraja. Súčasne na obvodovom múre majú pod strechou žalovaní
umiestnenú plechovú striešku so sklonom na obvodový múr žalobkyne, ktorú si tam vybudovali podľa
svojho tvrdenia z dôvodu, že sa im sneh zo strechy žalobkyne zosúval na múr a spôsoboval jeho
poškodzovanie.

Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok zo dňa č. XX/XXXX znalca H.. H. E. z odboru
stavebníctvo a pozemné stavby. Znalec vyhotovoval znalecký posudok ešte v čase, kedy žalobkyňa
mala na streche jeden rad snehových zachytávačov približne v strede strechy, no v súčasnosti, ako
už bolo uvedené, má žalobkyňa tyčové zachytávače snehu v jednom rade skoro pri spodnom okraji
strechy. Znalec ohliadku vykonal dňa 22.02.2013 kedy podľa priloženej fotodokumentácie sa na oboch
strechách nenachádzal takmer žiadny sneh. V posudku konštatoval, že opatrenia na zachytávanie snehu
na obidvoch strechách rodinných domov tak žalobkyne, ako aj žalovaných sú nedostatočné. Vyjadril sa,
že na obidvoch strechách by mali byť inštalované zachytávače snehu a to optimálne tri rady tyčových
zachytávačov. Vzhľadom na vzájomné výškové a pôdorysné usporiadanie striech rodinných domov
pri množstve snehu na obidvoch strechách dochádza k „zahlteniu“ voľného priestoru medzi obidvomi
strechami a hromadeniu snehu na spodnej streche rodinného domu súp. č. XXX. Nadstrešný žľab
osadený na streche žalovaných čiastočne bráni v pohybe snehu, pri väčšom množstve zosunutého
snehu ale snehová masa pretečie ponad nadstrešný žľab. Tento nemôže byť považovaný za zachytávač

snehu ani za dostatočnú bariéru proti zosúvaniu snehu zo strechy. Znalec konštatoval, že hromadenie
snehu na streche žalobkyne zosunutého zo strechy rodinného domu žalovaných a zo spodnej polovice
strechy žalobkyne a hromadiaceho sa v mieste okapových hrán striech zapríčinilo poruchy na streche
rodinného domu žalobkyne. Ide hlavne o poškodenie falcovaných spojov stojatých drážok plechovej
krytiny vplyvom topenia snehu počas dňa pri intenzívnejšom slnečnom svite a obmedzením odtoku vody
z dôvodu nahromadeného snehu v mieste odkvapovej hrany strechy žalobkyne. Tým sa voda dostáva
do spojov plechovej krytiny a v nočných hodinách vplyvom mrazu dochádza k rozpínaniu mrznúcej
vody a otváraniu falcov na stojatých drážkach. Otvorenie spojov plechovej krytiny má za následok
zníženie pevnosti spoja, zníženie vodotesnosti spojov plechovej krytiny a vnikanie zrážkových vôd a
vody z topiaceho sa snehu pod krytinu strechy. Zatekanie vody pod krytinu strechy na drevenú nosnú
konštrukciu krovu má za následok degeneratívne zmeny drevenej konštrukcie - vznik plesní, hniloby a
zníženie pevnosti drevenej konštrukcie krovu a ohrozenie jej stability.

Súd vypočul druha žalobkyne X. Q., ktorý uviedol, že pokiaľ by boli strechy v rovnakej úrovni, k žiadnemu
problému by nedochádzalo. Technické riešenie, ktoré majú na streche žalovaní nezabraňuje zosuvu
snehu, lebo majú podokapové žľaby a nie nadokapové. Na rodinnom dome žalobkyňa urobila lapače,
no zľadovatený sneh zo strechy žalovaných im tieto lapače zničil. Opravili lapače, ani to nepomohlo a
tiež to zhadzovalo. Pristúpili potom k ďalšiemu riešeniu, že umiestnili priebežné tyče podľa výrobcu a
tieto vydržali, nakoľko minulý rok nebolo veľa snehu.

Žalovaný 1/ odmietol, žeby z ich strechy padal sneh na strechu žalobkyne. Práve naopak, sneh zo
strechy žalobkyne padá na striešku na obvodovej stene ich rodinného domu, ktorú urobil okolo roku
XXXX z dôvodu, že sneh mu padal na stenu a poškodzoval mu potom aj základy. Rodinný dom žalobkyne
bol síce postavený skôr ako ich rodinný dom, no bol postavený blízko hranice pozemkov. Okolo roku
XXXX susedia vymenili eternitovú strechu za hliníkovú a predĺžili ju na 70 cm do jeho pozemku a tak
je to aj doteraz.

Takisto žalovaná 2/ vo svojej výpovedi odmietla, žeby sneh z ich strechy padal žalobkyni na strechu,
pretože majú na streche nástrešný žľab, ktorý je vystužený po celej dĺžke roxorom. Striešku vybudovali
preto, že sneh zo strechy žalobkyne padal na ich dom, lepil sa, bola na stene námraza a spôsobovalo
im to poškodenie vnútorných priestorov.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka platí, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa však vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval
iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto ustanovenie týkajúce sa úpravy susedských
vzťahov zároveň demonštratívnym spôsobom vymenúva najčastejšie situácie a spôsoby, ktorými môže
dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva iného (napr. hlukom, prachom atď.). Nedovolenosť zásahov do
vlastníckeho práva iného nastáva ale až vtedy, ak tieto sú neprimerané daným pomerom. Podľa tohto
ustanovenia sa možno úspešne domáhať len uloženia povinnosti vlastníkovi zdržať sa vymedzeného
rušenia, nie uloženia povinnosti niečo konať, napr. odstrániť, resp. upraviť predmet vlastníctva (viď R
45/1986, R 3/1988). Ochrana poskytovaná podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ochranou
špeciálnou vo vzťahu k všeobecnej ochrane vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý určuje, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje (najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje).
Na druhej strane podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno uložiť aj povinnosť niečo konať, ak
to možno považovať za opatrenie vhodné a primerané na odvrátenie hroziacej vážnej škody.

Žalobkyňa prvý navrhovaný rozsudočný výrok síce formulovala v jeho začiatku ako návrh podľa § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zároveň však žiadala uložiť žalovaným konkrétne aktívne konanie -
povinnosť namontovať na ich strechu tri rady tyčových zachytávačov snehu. Súčasne žiadala uložiť
žalovaným povinnosť odstrániť z ich obvodovej steny plechovú striešku. Z vyššie uvedených dôvodov
by preto mohol byť jej návrh dôvodný iba podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že
ak ide o vážne ohrozenie (škodou), ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné
a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Už z gramatického výkladu tohto ustanovenia je
zrejmé, že sa musí jednať o vážne (nie akékoľvek) ohrozenie možnou škodou a súčasne opatrenia, ktoré
by jej mali zabrániť musia byť nielen vhodné ale aj primerané.

Zo znaleckého posudku znalca H.. E. vyplynulo, že poškodzovanie strechy (krytiny a krovu) žalobkyne
spôsobuje na nej hromadiaci sa sneh. Znalec ale nekonštatoval, že poškodenie strechy bolo spôsobené
hromadením sa snehu iba zo strechy žalovaných, ktorí na rozdiel od žalobkyne mali už v minulosti na
streche aspoň nadstrešný žľab, na rozdiel od žalobkyne, ktorá až do roku 2013 nemala na streche
žiadne opatrenia proti zosuvu snehu zo svojej strechy. Práve preto, že sneh z jej strechy sa zosúval na
obvodový múr žalovaných si títo zhotovili striešku, aby tak zabránili poškodzovaniu svojho domu. Na
tom základe potom aj Okresný súd P. S. rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX č.k. NO-XC/XX/XXXX-XXX
uložil žalobkyni, aby si na strechu namontovala lapače snehu alebo nástrešný žľab. Dokonca znalec H..
E. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril, že optimálne by bolo umiestniť na strechy oboch domov
tri rady tyčových zachytávačov snehu, teda nielen na strechu žalovaných ale aj na strechu žalobkyne,
ktorá však má len jeden rad lapačov. Na jednej strane teda žalobkyňa požadovala od žalovaných, aby
si namontovali tri rady lapačov, no na druhej strane sama nemá na svojej streche vykonané opatrenia
proti zosuvu snehu v takom rozsahu, ako to za potrebné považoval znalec. Predovšetkým žalobkyňa
musí primárne na predmete svojho vlastníctva vykonať opatrenia, ktoré podľa znalca majú zabrániť
škode a až v prípade, ak vyčerpá dostupné spôsoby ako poškodzovaniu svojej strechy zabrániť a
nebude už iné riešenie, môže sa domáhať uloženia zodpovedajúcich opatrení aj žalovaným. Inými
slovami, žalobkyňa sa za súčasného stavu domáhala vykonania neprimeraných opatrení žalovanými.
Súčasne znalec v znaleckom posudku nikde neuviedol, že iba to, že žalovaní budú mať na streche tri
rady snehových zachytávačov bude opatrením, ktoré predíde tomu, aby viac k poškodzovaniu strechy
žalobkyne nedochádzalo, resp. aby táto možnosť bola minimalizovaná. Treba totiž poukázať aj na to, že
zo znaleckého posudku vyplýva, že strecha domu žalobkyne je pôvodná - ako uviedol aj žalovaný 1/ -
zhotovená bola okolo roku XXXX a zrejme aj vo veku strešnej krytiny a kvalite prác (ako sa vyjadril svedok
Q.) je potrebné hľadať príčinu vnikania vody. V tomto smere aj z dokladu o likvidácii poistnej udalosti
ohľadne strechy (ktorý je súčasťou znaleckého posudku znalca H.. E.) je zrejmé, že poisťovňa ČSOB,
a.s. krátila poistné plnenie pretože žalobkyňa ako poistená nedbala, aby poistná udalosť nenastala. Čo
sa týka § 26 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., podľa ktorého musí mať šikmá strecha stavby so sklonom
strešných rovín strmších ako 25° zachytávač zosúvajúceho sa snehu, treba poukázať na fakt, že oba
domy boli postavené ešte v 60-rokoch minulého storočia, boli riadne dané príslušnými rozhodnutiami
vtedajších stavebných úradov do užívania a nemožno preto stavebnotechnický stav oboch striech
hodnotiť podľa súčasnej právnej úpravy a technickej normy. Nedôvodnou bola aj požiadavka žalobkyne,
aby žalovaní odstránili plechovú striešku. Táto práveže zabraňuje za súčasného stavu škode na strane
žalovaných lebo bráni tomu, aby sneh zo strechy žalobkyne poškodzoval stenu ich rodinného domu.
Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, pretože žalobkyňa
podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka nevykonala na svojom dome zodpovedajúce opatrenia a
naopak takéto opatrenia požadovala od žalovaných.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaní 1/ a 2/ boli
síce úspešní, avšak náhradu trov konania nežiadali a preto súd vyslovil, že sa im náhrada trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.