Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206872
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816206872.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: R. H., narodená

XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, Q., občan SR, právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom v Lučenci, A. Kráľa 5/A proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andreou Cvikovou, s.r.o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov ) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 02.07.2014 je n e p l a t n á.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa žalobou podanou dňa 20.5.2016 žiadala určiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka
č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014, ktorú uzavrela žalobkyňa so žalovaným, je neplatná. Žalobu
odôvodnila tým, že žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy
z 15.12.2014 v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX, táto žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorá bola prílohou zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorú žalobkyňa so žalovaným uzatvorila. Zamestnávateľovi žalobkyne v priebehu mesiaca december
2014 bola doručená žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy podľa § 551 Občianskeho

zákonníka. Zamestnávateľ tieto zrážky začal realizovať v decembri 2014 a zrážky vykonáva doposiaľ. K
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla,
že dohoda bola síce spísaná na inej listine ako Zmluva o úvere a až následne k nej bola bez vedomia
žalobkyne priložená , možno ju považovať za prílohu k zmluve, bola žalovaným vopred pripravená
listina k zmluve, nebola so žalobkyňou osobitne dohodnutá a nebola s jej obsahom oboznámená,
nebola jej poskytnutá žalovaným žiadna informácia o dôsledkoch podpisu takejto dohody. Celé stretnutie
žalobkyne s právnou zástupkyňou žalovaného trvalo približne 10 minút, ktorá jej poskytla len základné

informácie o úvere a ohľadom spornej dohody sa vyjadrila stroho slovami na spôsob ,,nič to nie
je“. O existencii a účele samotnej dohody sa žalobkyňa dozvedela až v čase , keď jej súčasný
zamestnávateľ začal vykonávať zrážky zo mzdy. Žalovaný žiadnym resp. nedostatočným spôsobom
oboznámil spotrebiteľa o dôsledkoch podpisu dohody o zrážkach zo mzdy čím vzniká zásadný nepomer
v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa musela Zmluvu prijať ako celok spolu s . Spôsob uzatvorenia
dohody o zrážkach zo mzdy neodzrkadľoval skutočnú a vážnu vôľu žalobkyne. Predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, nakoľko je súčasne aj neurčitá a nezohľadňuje

základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy. Na základe uvedeného
je potrebné zmluvu posúdiť ako neplatnú, okrem toho , že je v rozpore s vôľou žalobkyne je ako zmluvná
podmienka aj v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keďže ide o podmienku, ktorá spôsobuje
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spolu so žalobou podalažalovaná aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia , pretože zamestnávateľ na základe Dohody o
zrážkach zo mzdy začal zrážky realizovať a to na základe neplatnej dohody. Existuje tak odôvodnená
obava že vykonanými zrážkami by na strane žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov na

ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.

2. Žalovaný namietol nepreukázanie naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Pri
uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX bol žalobcovi predložený aj návrh dohody
o zrážkach zo mzdy. Žalobca ako záujemca o úver bol poučený o tom, že dohodu o zrážkach zo mzdy

nie je povinný uzavrieť, že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo samotné uzavretie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bol poučený tiež o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca
ako prvý podpísal znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložil žalovanému,
uzavretá dohoda spĺňa všetky podmienky ktoré určil zákon o ochrane spotrebiteľa č. 2502/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, teda bola uzavretá na samostatnom liste, žalobca ju uzavrieť nemusel a obsahuje
poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Je zákonným spôsobom zabezpečenie pohľadávky žalovaného

podľa § 551 Občianskeho zákonníka a nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako to tvrdí
žalobca, tieto tvrdenia odporujú aj poslednej novele zák. č. 129/2010 Z.z. č. 438/2015, ktorá nadobudla
účinností 23.12.2015, ktorou bolo v §9 ods. 13 určené , že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je
možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Na rozdiel od žalobcu
ktorý tvrdí, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku je žalovaný toho

názoru, že dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť aj budúcu pohľadávku. Žalovaný uplatnil svoje
právo v súlade so zákonom a s dojednaniami zmluvných strán obsiahnutými v zmluve, zosplatnenie
jestvujúceho záväzku nastalo v dôsledku omeškania so splatením splátky č. 5. Vo vyjadrení žalovaný
zároveň namietol dôvodnosť vydania predbežného opatrenia, keď dôvodnosť jeho vydania treba skúmať
z hľadiska skutkového aj právneho. Tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a preto žiadal žalobu zamietnuť.

3.K vyjadreniu žalovaného žalobca poukázal vo svojom písomnom vyjadrení z 5.10.2016 na § 37
Občianskeho zákonníka, namietal neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy keď jej uzatvorenie bolo
podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere a spôsob uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy neodzrkadľoval
skutočnú a vážnu vôľu žalobkyne, dohoda navyše nebola žalobkyni nikdy fakticky doručená. V žiadosti

o vykonanie zrážok zo mzdy žalovaný uvádza celkový dlh žalobkyne vo výške 2.064,56 EUR , avšak v
čase predloženia predmetnej žiadosti mala žalovaná spoločnosť právny titul len na zaplatenie sumy
784,46 EUR. V prípade, že žalobkyni zamestnávateľ bude vykonávať zrážky zo mzdy i ďalej , dôjde
k zásahom do jej majetkovej sféry nad rámec pohľadávky na ktorú existoval právny titul. V zmluve o
úvere a ako poskytnutá čiastka úveru uvádza suma 1.080,- EUR žalobkyni boli však reálne poskytnuté

finančné prostriedky vo výške 1.040,- EUR. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy je daný postavením žalobkyne ako spotrebiteľa a toto jej postavenie zakladá
potrebu aby mala ako slabšia strana vyriešenú otázku (ne)platnosti právnych úkonov , čím sa odstráni
stav právnej istoty. Používanie dohôd o zrážkach zo mzdy vytvára pre dodávateľa právny priestor na
získanie plnenia ktoré je v rozpore s ustanoveniami zákona a umožňuje dodávateľom obchádzať ex offo

súdnu kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok

4.Na vyjadrenie žalobkyne z 5.10.2016 žalovaný reagoval vo vyjadrení z 2.11.2016 že dohoda o
zrážkach zo mzdy má byť neplatnou podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Dohoda je preukázateľne
podpísaná, závery žalobcu sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom aj ustanoveniami

Občianskeho zákonníka. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými
jej ustanoveniami. Elementárnou zodpovednosťou každej osoby spôsobilej na právne úkony je aj
povinnosť venovať primeranú pozornosť vlastnému konaniu, túto spôsobilosť nadobúda fyzická osoba
dosiahnutím 18 roku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená na samostatnom liste a je označená
ako DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY ( INÝCH PRÍJMOV) DLŽNÍKA č. XXXXXXXXXX. Žaloba tvrdí,

že o uzavretí dohody o zrážkach vlastne nevedel a dozvedel sa o tom až od svojho zamestnávateľa tak
by reálne a nikdy nepostačovalo žiadne opatrenie ktoré by primälo žalobcu venovať pozornosť tomu,
čo podpisuje. Spochybňuje uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy po dvoch rokoch od jej uzavretia. Ak
žalobca tvrdí, že v čase predloženia žiadosti o výkon zrážok zo mzdy sa nachádza vyššia suma než
na akú mal žalovaný právny nárok, tieto tvrdenia žalovaný popiera, výška zabezpečenej pohľadávky

sa vždy bude odvíjať od konkrétnej sumy aká platí v danom čase, argument o sume 784,46 EUR
je nepreskúmateľný. K námietke údajného zásahu do majetkovej sféry žalobcu uviedol, že dohody o
zrážkach zo mzdy je legitímnym prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy. Je
logickým postupom veriteľa, že využíva prostriedky určené zákonom na tom, aby predišiel nesplácaniuúveru. K námietke výšky poskytnutých peňažných prostriedkov uviedol, že bola vyplatená suma po
odpočítaní sumy poplatku za poskytnutie úveru, ktorý je prípustný a dovolený, čo potvrdila aj Národná
banka Slovenska v liste z 29.1.2016 číslo N. XXXXX/XXXX.

5. Uznesením č.k. 18C/101/2016-88 z 31.05.2016 súd nariadil predbežné opatrenie ktorým uložil
zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalobcu na
základe Dohody o zrážkach zo mzdy a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo

zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť
ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti, vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom žalovanej a oboznámením s listinnými dôkazmi najmä žalobou, Dohodou o zrážkach zo mzdy
( iných príjmov) dlžníka č 8500064621 , Potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o zrážkach zo mzdy z

16.5.2016, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru /
Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvnými dojednania Zmluvy o revolvingovom
úvere , písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, Prehľadom úhrad a platieb, výpisom z
bankového účtu žalobkyne, listom NBS z 29.01.2016 a ostatným obsahom súdneho spisu.

7. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I je žalovaný zapísaný v OR s
dňom zápisu 24.7.2000 a v predmete jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov.

Dňa 02.07.2014 bola na základe žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru uzatvorená
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Žalobkyňa je v zmluve identifikovaná svojim menom a priezviskom, bydliskom, rodným
číslom. Podľa predmetnej zmluvy dlžník v bode 5. žiadosti/zmluvy (označenom „Údaje o požadovanom

revolvingovom úvere v eur“) žiada žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1080,- EUR pri splatnosti
úveru v počte splátok 36, pri mesačnej splátke (vrátane úrokov) 38,34 EUR, pri predpokladanej RPMN
za úver 20,91 %, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 18,03 %, pri priemernej RPMN za úver 49,67 %,
pri celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 1.416,24 EUR. Poplatok za
poskytnutie úveru 36,- EUR.

V Dohode o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014 sú ako
zmluvné strany označené strany, a to pod bodom 1. žalovaný a pod bodom 2. žalobkyňa. Podľa čl.
I. Dohody dlžník si je vedomý, že uzavretie dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru, spoločnosť vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody

nevyžaduje ako podmienku uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru. V čl.
II dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. V čl. III je poučenie o
dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, V čl. V zmluvy je uvedené, že strany dojednávajú
v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti dohodu o zrážkach
zo mzdy a na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonať v prospech žalovaného

mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vždy vo výške 64,54 EUR mesačne.

Listom zo dňa 15.12.2014 žalovaný zaslal zamestnávateľovi žalobkyne Dohodu o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov dlžníka č. 8500064621 a vyzval ho, aby od dnešného dňa vykonával pravidelné mesačné
zrážky zo mzdy v sume 64,54 EUR až do vyrovnania celého dlhu, ktorý ku dňu 15.12.2014 predstavuje

2.064,56 EUR (vyplatená čiastka a zmluvná odmena úveru v sume 2063,90 EUR plus ostatné záväzky
klienta za omeškanie v sume 0,66 EUR).

Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne I. s.r.o. z 16.05.2016 zamestnávateľ vykonáva jeho
zamestnankyni - žalobkyni 5 x zrážky zo mzdy pre žalovaného na základe obdržaných Žiadostí

o vykonávanie zrážok zo mzdy, súčasťou ktorých sú aj uzatvorené Dohody o zrážkach zo mzdy
medzi menovanou a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. Zrážky sú vykonávané pod VS
XXXXXXXXXX od 12/2014 a od 12/2014 do 4/2016 bolo zrazených 343,04 EUR.Podľa výpisu z účtu žalobkyne jej žalovaný poukázal dňa 03.07.2014 na účet sumu 1.044,- EUR.

Právny zástupca na pojednávaní dňa 08.03.2017 uviedol, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je

nutné vyhotoviť ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu rozporu s § 37 Občianskeho zákonníka.
Dohoda neodzrkadľovala skutočnú vôľu žalobkyne, žalobkyňa nebola oboznámená z obsahom, ani
existenciou predmetnej dohody pri podpisovaní zmluvy o úvere, ktorú má dohoda zabezpečovať. V
súvislosti s kontraktačným procesom navrhol vypočuť žalobkyňu. Ako ďalší dôvod neplatnosti poukázal
na neurčitosť tohto právneho úkonu, s poukazom na bol III. Dohody o zrážkach zo mzdy, kde sa uvádza,

že dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia pohľadávok
žalovaného,prípadeajinýchnárokov,ktorévočinemuvznikli.Takétodojednanievrámcidohodynespĺňa
podmienku určitosti, nakoľko nie je zrejmá určitá pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená. Čo sa týka
zabezpečovanej pohľadávky, v Žiadosti o výkon zrážok sa uvádza celkový údajný dlh žalobkyne vo
výške 2.064,56 EUR, čo však nezodpovedá skutočnosti, nakoľko žalovaná spoločnosť mala nárok iba na
zaplatenie istiny poskytnutého úveru t.j. sumu 1.044,- eur. Túto skutočnosť odvodzujeme od absencie

obligátnych náležitostí v zmluve o úvere ( RPMN, konečná splatnosť a výška, počet termíny splatnosť
istiny, úrokov a poplatkov). RPMN je uvedená v zmluve nesprávne, čo pretože poplatok 36,- eur,
ktorý je označený v zmluve o úvere ako poplatok za poskytnutie úveru nebol započítaný do RPMN,
ale bol súčasťou istiny úveru a bol žalobkyni strhnutý ihneď po poskytnutí úveru. V prípade, ak by
bol poplatok riadne započítaný do RPMN, jej výška by predstavovala 23,15% a nie ako sa uvádza v

zmluve 18,03%. Z týchto dôvodov neexistoval nárok na odplatu za poskytnutý úver, avšak žalovaný
sa snaží dosiahnuť zaplatenie odplaty formou zrážok zo mzdy. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určí
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je pre žalobkyňu jediným riešením, nakoľko ako vyplýva z
bodu III. dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa nemá oprávnenie túto dohodu vypovedať, resp. od nej
odstúpiť. Taktiež v druhom rade považuje dohodu aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku s odkazom na

konštantnú rozhodovaciu prax súdov. V prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania žiadal
žalobe v celom rozsahu vyhovieť, keď nebola splnená podmienka individuálneho dojednania dohody o
zrážkach zo mzdy, taktiež neboli poskytnuté žiadne informácie o takejto dohode, okolnosti podpisu a
spôsob podpisovania nasvedčuje tomu, že žalovaná strana nepristupovala k tomuto procesu s náležitou
starostlivosťou.

Z výsluchu žalobkyne bolo zistené, že od spoločnosti žalovaného už v minulosti čerpala dva úvery
a tretia ponuka jej prišla poštou a telefonicky ju zamestnankyňa žalovaného kontaktovala. Povedala
jej, že je ich dobrý klient, že riadne platí a má od nich ponuku uzavrieť ďalšiu pôžičku, preto sa má

zastaviť u nich v kancelárii v Prievidzi. V tomto období prežívala ťažkú životnú etapu, lebo sa rozišla
s manželom, ktorý si našiel priateľku a žije s ňou v zahraničí, ona zostala s dvomi deťmi sama, obaja
vtedy študovali na strednej škole. Dcéra toho času stále študuje, má 19 rokov. Ponuku zvažovala preto,
lebo manžel jej na výživu detí nič neprispieval. Pri podpise každej zmluvy (bolo ich celkom 5) musela
žalovanému podpísať na samostatnom papieri vyhlásenie, že žije sama. Podpis na zmluve z 02.07.2014

je jej podpisom . Pracovníčka žalovaného jej povedala, že bude mať všetko v kancelárii pripravené
na jej podpis a že to bude prebiehať tak isto, ako predchádzajúce pôžičky. Išla som za ňou poobede,
zamestnankyňažalovanéhonaňunemalamocčasu,celétoprebehlo,,narýchlo“.Netrvalotoani5minút.
Všetko bolo pripravené, ale zamestnankyňa ju ubezpečila, že je to presne to isté, ako predchádzajúce
dve zmluvy, je pravdou , že text tejto zmluvy si preto nečítala. Zamestnankyňa žalovaného jej povedala ,

že to má podpísať a že to ona následne pošle do Bratislavy a poštou mi pošlú jedno vyhotovenie
podpísané aj žalovaným. Peniaze, ktoré jej boli na tomto úvere poskytnuté použila na bežnú spotrebu,
na úhradu účtov. Čo všetko vtedy podpísala uviesť súdu nevedela, lebo zamestnankyňa žalovaného
mala už všetko vytlačené, pripravené, mohla to byť taká kopa cca 1,5 cm papierov, ktorú jej dala na
podpis. Informovala ju o úrokoch pri podpisovaní, akú sumu má na aký účet platiť, tiež jej navrhla

zriadiť trvalý príkaz z účtu. Na otázku ako konkrétne, akým spôsobom zamestnankyňa žalovaného
predkladala listiny na podpis a či ju oboznámila s dôsledkom podpísania týchto listín? Žalobkyňa uviedla,
žeZamestnankyňajejlenukazovalačomáa kdepodpísať.Žalobkyňadohoduozrážkachzomzdy,ktorú
v tej kope pripravených listín na podpis podľa všetkého mala a aj podpísala ona vôbec nezaregistrovala,
zamestnankyňa žalovaného jej vôbec nepovedala, čo vyplýva z podpísania dohody o zrážkach. O

existencii tejto dohody sa dozvedela až momentom, keď ju zamestnávateľa zavolal do kancelárie, pýtal
sa jej , či je to jej podpis a informoval ju, že musí zo zákona zrážať zo mzdy na základe takejto dohody.
Žalobkyňa počas svojho výsluchu trvala na tom, že dňa 26.06.2014 mala úmysel a chcela uzavrieť
len zmluvu o úvere, o žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy záujem nemala, hoci ju podpísala. Na ďalšiuotázku svojho právneho zástupcu či ju oboznámila zástupkyňa žalovaného pri podpise zmluvy o úvere,
že by spolu s touto zmluvou mala podpísať aj: rozhodcovskú zmluvu, dohodu o poskytnutí služby,
sadzobník poplatkov? Žalobkyňa uviedla, že Nie, ešte jej povedala k výške úveru, že istú časť tohto

úveru dostane na účet a druhá časť, ktorá jej na účet nepríde, že bude do ,,rezervy“. Uviedla,
že podpisuje úver na danú sumu, ale túto sumu celú nedostane , lebo časť má byť do rezervy ,,na
horšie časy“, keď nebude schopná splácať. V skutočnosti nie je pravdou, že dostala možnosť voľby
dobrovoľne pristúpiť k uzavretiu Dohody o zrážkach v zmysle bodu I. dohody.

8. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo
forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu
zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

9.Súd v prvom rade skúmal, či na podanej žalobe má žalobkyňa naliehavý právny záujem. Posúdenie,
či je daný naliehavý právny záujem, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Po
zhodnotení výsledkov dokazovania sú dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa
podala žalobu v tejto veci dňa 20.5.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdnehoporiadku V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 80 písm.
c) upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Procesný úkon (v

tomto prípade návrh podaný žalobkyňou dňa 20.5.2016) vyvoláva procesnoprávne následky (účinky)
do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná
úprava už s takýmto následkom nepočíta. Ak teda v bol v konaní vykonaný procesný úkon, s ktorým
sú spojené určité následky, majú byť tieto následky zachované bez ohľadu na procesný režim nového
procesného predpisu. Teda akýkoľvek procesný úkon vykonaný v procese akýmkoľvek subjektom, ak

implikuje svoje účinky do budúcnosti, bez ohľadu na procesný režim tejto budúcnosti sa normatívne
účinky tohto úkonu uznávajú, aj keby ich už procesná budúcnosť do budúcna neuznávala. Ustanovenie
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku obsahovalo vo vzťahu k možnosti uplatnenia práva
určovacou žalobou aj pojem právo aj pojem právny vzťah („o určení, či tu právo právny vzťah alebo právo
je alebo nie je“). Pojmy právo i právny vzťah v predchádzajúcej procesnej úprave mali rovnaký obsah a
teda ak ustanovenie § 137 písm. c) CSP už neuvádza pojem určenie právneho vzťahu, potom k žiadnej

materiálnej zmene nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené a na vyššie citované prechodné ustanovenie
CSP (§ 470 ods. 2) má súd za to, že bez ďalšieho (všeobecne, bez posúdenia v tom ktorom konkrétnom
spore) nemožno žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietnuť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Žalobkyňa sa v tejto veci domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 02.07.2014 za situácie, kedy je táto dohoda zabezpečovacím prostriedkom záväzku žalobkyne

zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.07.2014, za situácie, kedy došlo k jej
realizácii výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne vykonávaných jej zamestnávateľom a za situácie, kedy
sa zrážky zo mzdy žalobkyne nevykonávajú na základe nariadeného predbežného opatrenia v tejto veci
až do právoplatného skončenia tohto konania. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na predmetnej určovacej žalobe súd dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX. Žalovaný už začal
s realizáciou tohto zabezpečovacieho inštitútu, ktorý pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výšky pohľadávky veriteľa. Jej výška síce môže mať oporu v uzavretej Zmluve o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorá dohoda ale nebola predmetom ex offo posúdenia súdom. Dohoda o zrážkach
zo mzdy dlžníka poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamy právny priestor na postihnutie majetku

žalobkyne, vrátane prípadných plnení, ktoré sú v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Žalobkyňa
a jej majetková sféra je v ohrození z neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje
žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalovaný

pritom predmetnú dohodu považuje za platný právny úkon na rozdiel o žalobkyne, ktorá ho považuje za
neplatný právny úkon. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa (slabšej zmluvnej strany, ktorej špecifické
postavenie osvedčuje najmä právna úprava v komunitárnom práve), je tak neisté. Podľa obsahu
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka žalobkyňa nemá oprávnenie ju vypovedať, odstúpiť od
nej, ani iným spôsobom ju jednostranne ukončiť. Len rozsudok súdu o určení neplatnosti predmetnej

dohody môže zastaviť (nariadené predbežné opatrenie vo veci má len dočasný charakter) realizáciu
zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobkyne. Len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej
Dohody o zrážkach zo mzdy môže žalobkyňa argumentovať vo vzťahu ku svojmu (nielen terajšiemu)
zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy. Po preukázaní naliehavého právneho
záujmu na strane žalobkyne na požadovanom určení, súd následne uplatnený nárok posudzoval po

vecnej stránke.

10.Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola nútená podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a tým sa podrobiť
vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, napriek tomu, že by tieto boli veriteľom
uplatnené z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny

úkonsamusíurobiťslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne.Vopačnomprípadejeprávnyúkonneplatný.
Právny úkon je v ustanovení § 34 OZ definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Základným
predpokladom vzniku právneho úkonu je existencia vôle. Bez vôle preto niet ani právneho úkonu. Z
predloženej zmluvy je potom možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni revolvingový úver.
Žalovaný však vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a
to získanie spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa nemala
vôľu pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere dňa 02.07.2014 uzavrieť dohodu o zrážkach zomzdy, hoci táto bola predpripravená v podobe osobitnej listiny. Nebola zo strany žalovaného upozornená
na dôležitosť podpisu takejto dohody z jej strany ani na dôsledky, ktoré z toho pre žalobkyňu ako
spotrebiteľku vyplývajú. Ak sa žalovaný v konaní bránil tvrdením, že elementárnou zodpovednosťou

osoby, ktorá listinu podpisuje a teda aj žalobkyne je, že si túto minimálne pozrie, oboznámi sa s jej
obsahom nemožno sa s takýmto tvrdením žalovaného stotožniť, ak žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že
zamestnankyňa žalovaného mala všetko na podpis pripravené vopred, a po príchode žalobkyne do jej
kancelárie deklarovala, že je v časovej tiesni, hneď jej predkladala listiny predpripravené na podpis tak,
že jej ukazovala, kde má čo podpísať. Informovala ju o výške úroku, výške splátok, čísle účtu kam má

splátky posielať, o dohode o zrážkach zo mzdy ju nijako neinformovala, len uviedla k listinách ktoré jej
predložila na podpis ,,toto podpisujete aby ste dostala úver!“ Nedala žalobkyni možnosť výberu resp.
slobodnej voľby či chce/nechce k takejto dohode pristúpiť hoci to samotný text dohody deklaruje. Bolo
preukázané, že žalobkyne nemala záujem uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy , jej záujmom bolo len
uzavretie Zmluvy o úvere, z čoho sa teda dá usudzovať nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. V čase

uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa inú vôľu, než tú ako poskytnutie revolvingového
úveru nemala, k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy bola prinútená skutočnosťou, že chcela čerpať
spotrebiteľský úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej
pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom pre ktorú platia všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne

a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Neurčitosť tohto právneho úkonu súd videl
v bode III predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy z 02.07.2014 kde sa uvádza, že dlžník je povinný
rešpektovať vykonávanie zrážok zo mzdy až do úplného splatenia pohľadávok žalovaného , prípadne
aj iných nárokov, ktoré voči nemu vznikli. Z takéhoto dojednania nie je zrejmá určitosť pohľadávky,

ktorá má byť zabezpečená, čo tiež spôsobuje absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ). Je potrebné ešte dodať, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je v rozpore aj s ustanovením § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z..
Zavedením takejto právnej úpravy zákonodarca jednoznačne prejavil záujem na ochrane spotrebiteľa a
definoval podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dohodu o zrážkach zo mzdy bolo možné akceptovať

ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Okrem toho konanie žalovaného
pri uzatváraní dohody o zrážkach zo mzdy má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou
dobrých mravov. Žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom osobitne oboznámená zo strany žalovaného o
forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, žalovaný takouto praktikou preto podľa
názoru súdu konal nekalo a v rozpore s dobrými mravmi. Z viacerých aktuálnych rozhodnutí odvolacieho

súdu v obdobných veciach bolo konštatované, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky).
Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v
zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne. Súd z odkazom na preukázaný

nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne uzavrieť okrem zmluvy o úvere aj dohodu o
zrážkach zo mzdy a neurčitosť tohto právneho úkonu čo do výšky ňou zabezpečovanej pohľadávky,
rozpor s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z.. a s dobrými mravmi
túto dohodu v zmysle § 37 ods. 1 OZ považuje za absolútne neplatný právny úkon. Súd na absolútnu
neplatnosť prihliada z úradnej povinnosti a preto žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia jej

neplatnosti v celom rozsahu vyhovel.

11.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal
žalobkyni náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v rozsahu 100 %.O výške náhrady trov

konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.