Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212026
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113212026.6

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Ivany Nemčekovej, v právnej veci žalobcu: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705,
proti žalovanej: X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie
zmenkovejsumy409,-Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduMartin

č.k. 7C/219/2013-157 zo dňa 01.03.2017 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin
č.k. 7C/219/2013-193 zo dňa 22.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-157 zo dňa 01.03.2017 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 7C/219/2013-193 zo dňa 22.8.2017 vo výroku I. o povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 409,- Eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy
409,- Eur od 6.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku IV.

o náhrade trov konania z r u š u j ea v r a c i a vec v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobcovizmenkovúsumu409,-Eurspoluso6%ročnýmúrokomzozmenkovejsumy
409,- Eur od 06.10.2010 do zaplatenia, všetko do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, výrokom II.
konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 409,- Eur nad sadzbu 0,06 % denne

od 23.07.2010 do zaplatenia zastavil, výrokom III. vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a
výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal
na návrh, ktorým si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 409,-
Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 409,- Eur od 23.7.2010 do zaplatenia, na 6
% úrok zo zmenkovej sumy 409,- Eur od 6.10.2010, na zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,36 Eur, a na náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že je nadobúdateľom všetkých práv zo

zmenky,ktorúvystavilažalovanádňa1.4.2010.Indosantzmenkupredložilkzaplateniu,pričomvystaviteľ
doposiaľ zaplatil 0,0 Eur. Návrh podal žalobca na tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4. ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej aj len „Nariadenie“).

2. Okresný súd žalovanej v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie

pohľadávky spolu s vyplneným tlačivom „C“ na odpoveď. Žalovaná zásielku prevzala dňa 14.11.2013 a
v lehote 30 dní na tlačivo neodpovedala.

3. Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom Okresného súdu Martin sp.zn.
18Er/1696/2011 vo veci rozhodol rozsudkom, v ktorom zaujal názor, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok bráni tomu, aby prejednávanú vec opätovne prejednal, a preto žalovanú zaviazal zaplatiť

žalobcovi len zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a vo zvyšku uplatneného nároku
žalobu zamietol. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/148/2014zo dňa 28.4.2015, kde krajský súd vyslovil názor, že bude potrebné zaoberať sa otázkou, či
rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou je platná a či tak rozhodcovský súd mal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku s

tým, že nevykonateľný rozhodcovský rozsudok prekážku veci rozhodnutej nezakladá.

4. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul žalovanú a vykonal dokazovanie okrem
iného oboznámením exekučného spisu sp.zn. 18Er/1696/2011. Z tohto spisového materiálu okresný súd
konštatoval platne uzavretú zmluvu o úvere, na základe ktorej bol obchodnou spoločnosťou Pohotovosť,

s.r.o. so sídlom v Bratislave poskytnutý úver v sume 200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť s
príslušným poplatkom v sume 185,- Eur v 11 mesačných splátkach po 35,- Eur. Podľa okresného súdu
s ohľadom na výšku poskytnutého úveru, aj keď bola žalovaná v pozícii spotrebiteľky, nemal poskytnutý
úver charakter spotrebiteľského úveru, ktorý by podliehal zák. č. 258/2001 Z.z., nakoľko tento zákon
sa nevzťahoval na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad hodnotu 20.000,- Eur. Rozhodcovskú
doložku, ktorá bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, vyhodnotil okresný súd ako

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) vtedy platného Občianskeho zákonníka, a
preto nemohla byť platne založená právomoc rozhodcovského súdu a uvádzaný rozhodcovský rozsudok
je ničotný alebo nulitný právny akt, vydaný bez toho, aby tento orgán mal k tomu právomoc.

5. Ohľadom zmenky konštatoval okresný súd, že táto zabezpečovala práva veriteľa, teda obchodnej

spoločnostiPohotovosť,s.r.o.,zpredmetnejúverovejzmluvyč.609700047.Zrozhodcovskéhorozsudku
mal okresný súd zistené, že zmenková suma pozostáva z istiny 385,- Eur a z poplatku za upomienku vo
výške 24,- Eur a je teda zrejmé, že žalovaná, ktorá mala podľa zmluvy zaplatiť 385,- Eur, predchodcovi
žalobcu na splatenie úveru nič nezaplatila. Okresný súd vychádzal z novelizovaného ustanovenia §
17 Zákona zmenkového a šekového a bez námietok žalovanej prihliadal na skutočnosti, ktoré boli

v prospech žalovanej ako spotrebiteľa. Okresný súd podľa ust. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a
šekového priznal žalobcovi len zmenkovú sumu vo výške 409,- Eur a zákonný 6 % ročný úrok z tejto
sumy od 6.10.2010 do zaplatenia, pričom zároveň určil žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie, a to 3 mesiace
po právoplatnosti rozsudku, keď prihliadol na zlú sociálnu situáciu žalovanej.

6. V časti, kde žalobca zobral žalobu ohľadom zmenkového úroku späť, okresný súd konanie podľa
ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil. V časti žalobcom požadovaného 0,06 % úroku denne zo zmenkovej
sumy považoval okresný súd žalobu za nedôvodnú. Okresný súd uviedol, že išlo o časť úroku v zmysle
§ 48 ods. 1 bod 1 Zákona zmenkového a šekového, pôvodne dohodnutého vo výške 0,25 % denne.
Tento úrok považoval okresný súd za dohodnutý neplatne, pretože odporoval dobrým mravom, a teda

dohoda o ňom v zmenke bola neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Tento úrok predstavuje
v prepočte 91,25 % ročne, pričom v roku 2010, kedy bol poskytnutý úver žalovanej, sa úrokové sadzby
poskytovaných úverov pohybovali do 7 % ročne, ak boli tieto splatné do jedného roka. Dohodnutý úrok
túto priemernú ročnú úrokovú mieru niekoľkonásobne prevyšoval a hraničil s úžerou. Dohoda o takomto
úroku je podľa okresného súdu v rozpore s dobrými mravmi a ako taká bola neplatná. Aj keď žalobca

žiadal len časť dohodnutého úroku vo výške 0,06 % denne, takýto nárok okresný súd nemohol priznať,
pretože celá dohoda o úrokoch zo zmenkovej sumy bola v rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná a
okresný súd žalobcovi nepriznal ani len časť z neplatne dohodnutého plnenia. Vo zvyšku uplatneného
nároku na úrok zo zmenkovej sumy tak okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a v časti, kde
žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255

ods. 2 CSP, za konštatovania, že ani jedna zo strán nebola v konaní plne úspešná, a preto ani jedna zo
strán nemá proti druhej strane právo na náhradu trov.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní navrhla, aby okresný
súdrozsudokešterazprehodnotil,nakoľkojematkastromimaloletýmideťminarodičovskompríspevku,

jej mesačný príjem je 203,- Eur, k tomu prídavky na deti a jej výdavky sú mesačne: nájomné vo výške
80,- Eur, energie vo výške 60,- Eur, dcéra chodí do škôlky s nákladmi 23,60 Eur, syn do školy s nákladmi
15,- Eur mesačne. Žalovaná má ešte splátku na pôžičku, ktorú spláca 30,- Eur, a nemá nikoho, kto by
jej mohol pomôcť so zaplatením dlhu vo výške 409,- Eur do troch mesiacov. Žalovaná žiadala menšiu
splátku na zaplatenie dlhu po 50,- Eur mesačne.

8. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaná rozhodnutie vo veci samej
nenamieta a žiada o možnosť splatenia záväzku vo forme splátok. Žalobca s postupným splatením
pohľadávky formou splátok vo výške 50,- Eur súhlasil.9. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaná písomne nereagovala.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380
ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391
ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

11. Krajský súd vo vzťahu k odvolaniu žalovanej (č.l. 170A spisu) uvádza, že žalovaná v podanom
odvolaní neuviedla žiadne dôvody, ktorými by namietala nesprávnosť rozsudku okresného súdu vo
výroku II., ktorým okresný súd konanie o nároku žalobcu na zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 409,-
Eur nad sadzbu 0,06 % denne od 23.7.2010 do zaplatenia zastavil, a ani vo vzťahu k výroku III., ktorým
vo zvyšku uplatneného nároku okresný súd žalobu zamietol. Nebolo preto možné dospieť k záveru, že

by odvolanie žalovanej smerovalo proti výroku II. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský
súd tak odvolanie žalovanej podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) vyhodnotil ako odvolanie smerujúce
voči rozsudku okresného súdu v časti výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 409,-
Eur s príslušenstvom do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku IV. o náhrade
trov konania.

12. Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovanej sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie
zmenkovej sumy podľa zmenky vystavenej dňa 1. apríla 2010 na sumu 409,- Eur, ktorá v pravom
hornom rohu zmenkového prehlásenia obsahuje údaj čísla zmluvy: 609700047 (č.l. 5 spisu). Z fotokópie

spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Er/1696/2011, ktorá je súčasťou spisového
materiálu, bolo zistené, že bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneným Pohotovosť s.r.o., proti
žalovanej ako povinnej v zmysle rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12504/10 zo
dňa 22.12.2010, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,- Eur spolu so
zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne a zákonným úrokom 6 % ročne. Súčasťou tohto spisového

materiálu je vo fotokópii Zmluva o úvere uzatvorená medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovanou,
číslo zmluvy 609700047, zo dňa 1.4.2010. Na rubovej strane tejto zmluvy sú uvedené všeobecné
podmienky, ktoré okrem iného v čl. 14 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky. Zo zmluvy o úvere je zrejmé
poskytnutie úveru žalovanej vo výške 200,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok
vo výške 185,- Eur v dohodnutých mesačných splátkach.

13. Okresný súd vo vzťahu k predmetnej Zmluve o úvere zo dňa 1.4.2010 uviedol, že žalovaná síce bola
v pozícii spotrebiteľky v súlade s ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, avšak poskytnutý úver nemal
charakter spotrebiteľského úveru, keďže zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahoval na
zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- Eur a nad hodnotu 20.000,- Eur. Okresný súd zároveň v odôvodnení

napadnutého rozsudku uviedol, že spor rozhodoval v čase, kedy už bolo známe Spoločné stanovisko
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, v zmysle
ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na
povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej
veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku,

je súd ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu,
v ktorom má nárok základ, pričom ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po
úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená.

14. Krajský súd konštatuje, že okresný súd napriek vyššie uvedenému poukazu na Spoločné stanovisko
občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015 č. 8/2015 nepostupoval
dôsledne v intenciách tohto stanoviska. Krajský súd na tomto mieste poukazuje na celé obsahové
znenie Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20.10.2015 pod č. 8/2015, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri

vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo
by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.
Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkostipri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. § 17 obsahuje úpravu podľa ktorej,
kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky

konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad
uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v
konečnomdôsledkuviedlokprenosupovinnostinaspotrebiteľaspôsobom,ktorýjepodľaprávnejúpravy
ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“ „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné

vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových
zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne
okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu
s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska
súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta,
musívšaknaňuprihliadaťajvprípadoch,kedytakýtorozporzistísúdsámpriprieskumeexofficio,keďže

na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania
záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

15. Okresný súd síce konštatoval, že žalovaná má v predmetnom právnom vzťahu postavenie
spotrebiteľa, nepristúpil však ku skúmaniu všeobecných podmienok vyššie uvedenej zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v intenciách možnej neprijateľnosti,
a tým neplatnosti týchto zmluvných podmienok, a to predovšetkým vo vzťahu k vystaveniu dotknutej

zabezpečovacej zmenky. Krajský súd v tomto smere opätovne poukazuje na vyššie uvedené stanovisko
a z neho plynúce závery, podľa ktorých ...„I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa
úvahy súdu takýto exces dosahuje“. Okresný súd poukázal na časť stanoviska Najvyššieho súdu

SR, odvolací súd však uvádza, že vzhľadom na predmet prejednávanej veci a jej okolnosti, bolo
potrebné aplikovať na túto vec stanovisko v celom jeho rozsahu. Odvolací súd je toho názoru, že
táto dotknutá právna vec neobsahuje žiadne osobitosti, ktoré by viedli k záveru o dôvodnosti iného
prístupu k prejednávanej veci, než je prístup daný stanoviskom. Osobitne možno poukázať na bod
4 predmetného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorého „pokiaľ by sme

dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť zhodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany, prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity“. Bude preto potrebné, aby okresný súd postupoval v súlade s vyvíjajúcou
sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov a zobral do úvahy celé spoločné stanovisko občiansko-

právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri
rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach.

16. Ako už bolo konštatované, okresný súd dospel k záveru, že v dotknutom zmluvnom vzťahu

s právnym predchodcom žalobcu mala žalovaná postavenie spotrebiteľa. Aj keď sa vzhľadom na
výšku poskytnutého úveru nejedná o úver spotrebiteľský v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z., je potrebné
zvýrazniť, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, ktorej obsah je potrebné skúmať aj s prihliadnutím
na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ku ktorým sa okresný súd v rozsudku nevyjadril, čižalovaná ich obsah mohla/nemohla ovplyvniť, resp. či tieto boli alebo neboli už vopred pripravené.
Skutočnosť, že sa v prejednávanom prípade nejedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemení
nič na skutočnosti, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, teda zmluvou spotrebiteľskou, pri uzatváraní ktorej mala žalovaná postavenie spotrebiteľa,
a preto nie je možné okresným súdom o prejednávanom nároku žalobcu rozhodnúť bez toho, aby
okresný súd pristúpil ku skúmaniu tejto zmluvy a jej všeobecných obchodných podmienok v súlade s
platnou právnou úpravou, teda všeobecnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutou v Občianskom
zákonníku. Okresný súd ku skúmaniu ďalších zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve o úvere a

v jej všeobecných podmienkach nepristúpil napriek tomu, že skúmal rozhodcovskú doložku, ktorá bola
súčasťou všeobecných obchodných podmienok, a túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) vtedy platného Občianskeho zákonníka.

17. Je potrebné v tomto smere pripomenúť, že Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o
aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú

spotrebiteľského úveru, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia
Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách
iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej
ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť
štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový

právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora
zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným
rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa,
aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil
pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi, ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver.
Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora.
Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré
prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu

predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení Smernice Rady
č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS.
Nemožno opomenúť, že ak pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, ide o „drastické zníženie“ právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady

efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa
spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je možné
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť
uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v
zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Sb. by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, avšak
dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že takáto
požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od
zavinenia veriteľa.

18. Na základe uvedených zhodnotení krajský súd uvádza, že bude potrebné okresným súdom v zmysle
stanoviska Najvyššieho súdu SR zaoberať sa dohodou o vypĺňacom práve, ktorá je súčasťou zmluvného
vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej podľa čl. 14 všeobecných podmienok uzatvorenej
zmluvy o úvere, s prihliadnutím na skutočnosť, či dohoda o vypĺňacom práve zohľadňuje alebo
nezohľadňuje práva žalovanej ako spotrebiteľa, ak umožňuje indosáciou zmenky vymôcť od spotrebiteľa

plnenie z prípadných neprijateľných podmienok. Bude potrebné okresným súdom vyhodnotiť otázku,
či sa v čl. 14 všeobecných obchodných podmienok o vystavení a vyplnení blankozmenky nejedná
o neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho by bolo neplatným spôsobom
dojednané vyplnenie zmenky. Je potrebné posúdiť, či nedošlo k zhoršeniu postavenia žalovanej ako
spotrebiteľa predmetnou dohodou o vyplnení zmenky, a to aj s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ako spotrebiteľ sa tak najmä
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré jej Občiansky zákonník priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie, pričom v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je prespotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd sa otázkou dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru o vystavení a vyplnení zmenky nezaoberal s prihliadnutím na skutočnosť, či toto dojednanie
zohľadňuje alebo nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a tým túto dohodu nevyhodnotil

v rovine prípadného rozporu s ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ani v rovine ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Okresný súd dohodu o vyplnení zmenky obsiahnutú v čl. 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej bola okrem iného výška zmenkovej sumy v čase vyplnenia
v celom rozsahu ponechaná na veriteľa, neposudzoval v rovine úpravy Občianskeho zákonníka a
nezaoberal sa ani otázkou určitosti či neurčitosti zmluvného dojednania, na základe ktorého má byť

stanovená suma, ktorú do zmenky ako zmenkovú sumu bol následne oprávnený doplniť veriteľ, ktorá
dohoda bola vymedzená len vo všeobecnosti ako všetky peňažné nároky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Aj keď prípadná neplatnosť dohody o vyplnení zmenky nespôsobuje
neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, môže založiť dôvodnú obranu dlžníka proti
povinnosti zaplatiť takúto zmenku a je tiež podkladom pre záver o ne/platnosti záväzku spotrebiteľa k
založeniu zmenkovej obligácie. Bude tiež potrebné okresným súdom vyhodnotiť otázku, či dojednanie

v čl. 14 všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky spôsobuje alebo nespôsobuje značnú
nerovnováhu práv a povinností, teda, či nezhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v úverovom
vzťahu, a to vystavením a následným vyplnením zmenky veriteľom bez účasti žalovanej. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje na povinnosť členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby ak budú
konštatované nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu

alebo dodávateľa, neboli tieto podľa ich vnútroštátneho práva záväzné pre spotrebiteľa. Neprijateľné
podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a
právne okolnosti prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé
(porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby

ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“ Občiansky zákonník
obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni
žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej formulárovej zmluve, ak
by spôsobovala hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. V zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu bol rozsudok okresného súdu v uvedených
výrokoch zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodu predčasnosti prijatých
právnych záverov, tak v skutkovej ako aj v právnej rovine. Okresný súd bude v novom konaní postupovať
v zmysle vyššie uvedených záverov krajského súdu, za rešpektovania vyvíjajúcej sa rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, s prihliadnutím na celé spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia
a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod číslom 93.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.