Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/210/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713217451
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8713217451.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcov:

X) V. Y., K.. XX.X.XXXX, O. V., XX. U. XXX/XX, X) J. G., K.. XX.XX.XXXX, O. B. J., S. XX, obaja pr.
zast. JUDr. Milanom Štefaňakom, advokátom AK Poprad, Bajkalská 2338/4, proti žalovanému: Y. Z., K..
X.X.XXXX, O. V., T. XXXX/XX, pr. zast. JUDr. Jozefom Furčákom, advokátom AK Vranov nad Topľou,
Puškinova 856/4, o zaplatenie sumy 20.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný
povinnosťou zaplatiť žalobcom sumu 20.000,- eur s príslušenstvom.
Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 28.10.2011 kúpnu zmluvu, ktorou
žalobcovia previedli na žalovaného vlastníctvo k bytu č. XX. K. X. V. O. P. B. V., O. U., K. T. XX. U. XXX/
XX, za sumu 31.000,- eur s tým, že sumu 11.000,- eur poskytne žalovaný žalobcom ako pôžičku na
úhradu ich splatného záväzku voči spoločnosti EX CREDIT a.s. a v hotovosti žalovaný žalobcom vyplatí
sumu 20.000,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem sumy 11.000,- eur žiadne iné plnenie v prospech

žalobcov neposkytol, domáhajú sa žalobcovia úhrady sumy 20.000,- eur podaným návrhom.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne nevyjadril a v rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že
sumu 20.000,- eur vyplatil v hotovosti žalobcom, avšak doklad o tom nemá.

3. Rozsudkom zo dňa 30.9.2014 súd návrhu v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom žalovaným
Krajský súd Prešov rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu

inštancie bolo doplniť dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a prípadne toto doplniť o navrhované
dôkazy v konaní.
Rozsudkom zo dňa 21.3.2016 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Po odvolaní podanom žalovaným
Krajský súd Prešov rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou
súdu prvej inštancie bolo vyporiadať sa so zmenou priezviska žalobkyne v 2. rade a žalobného petitu,
opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť.

4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach,
z čoho zistil tento skutkový stav:5. Dňa 28.10.2011 uzavreli strany sporu kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovia previedli na žalovaného
vlastníctvo k bytu č. XX. K. X. V. O.Z. P. B. V., O. U., K. T. XX. U. XXX/XX, za sumu 31.000,- eur s
tým, že sumou 11.000,- eur vyplatí žalovaný za žalobcov pôžičku, t.j. vyplatí ich splatný záväzok voči

spoločnosti EX CREDIT a.s. a v hotovosti žalovaný žalobcom ešte vyplatí sumu 20.000,- eur.
Podľa žalobcov žalovaný žalobcom okrem sumy 11.000,- eur na úhradu záväzku voči spoločnosti EX
CREDIT a.s. žiadne iné plnenie v prospech žalobcov neposkytol, preto sa žalobcovia domáhajú úhrady
sumy 20.000,- eur podaným návrhom.
Na pojednávaní dňa 9.5.2017 právny zástupca žalobcov uviedol, že sa žalobcovia domáhajú vydania

bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, ktorého sa mal žalovaný dopustiť nevyplatením kúpnej
ceny.

6. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne nevyjadril a v rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že
sumu 20.000,- eur vyplatil v hotovosti žalobcom, avšak doklad o tom nemá. Zostatok kúpnej ceny
uhradil v hotovosti pred budovou Správy katastra Poprad s tým, že toto mal potvrdiť svedok P. O., ktorý

mal hotovosť pri sebe a pred jej vyplatením žalobcom ju mal odovzdať žalovanému a mal tiež vidieť
odovzdanie. Doklad o úhrade žalovaný nežiadal, nakoľko to nepovažoval za potrebné.
Na pojednávaní dňa 9.5.2017, po špecifikácii nároku žalobcov vzniesol žalovaný námietku premlčania
nároku s tým, že k uzavretiu zmluvy došlo dňa 28.10.2011 a žaloba bola podaná až 3.12.2013.

7. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

9. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

10. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.

11. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

12. Podľa § 75 ods. 1 C.s.p. na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.

13. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

14. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

15. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

16. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať, pričom bezdôvodným obohatením je - okrem iného - majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu.

18. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, nežzabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak
súd účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,

prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol námietku premlčania
namietať.

20. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

21. Podľa ust. § 591 Občianskeho zákonníka ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú
účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy
odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia,
nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.

22. Z kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2011 uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že kúpna cena vo
výške 31.000,- eur bola stranami dohodnutá a mala byť vyplatená v hotovosti dňa 28.10.2011, v deň
podpisu zmluvy (čl. VI, bod 2). Okamih splatnosti kúpnej ceny nebol medzi stranami sporným.

23. Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka je
okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura)
aj snaha predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a
prispieť k právnej istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva,

žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide o uplynutie času ustanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný
subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa či

dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním
subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej
doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a veriteľa
v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka splniť dlh
naďalej trvá.

Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby vybavené nárokom
ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť na súde alebo inom
príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne uplynutie premlčacej
doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku premlčania a spôsobiť
tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie, dochádza v okamihu

jej vznesenia k zániku nároku. V medziobdobí od okamihu, v ktorom sa právo premlčalo, do okamihu
účinne vznesenej námietky premlčania ide o tzv. podmienený nárok, to znamená nárok, ktorý môže na
základe námietky premlčania zaniknúť (Eliáš K. a kol. : Občanský zákoník - Velký akademický komentář,
1. svazek. Linde Praha, a.s., 2008, str. 415).

24. Citované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka upravuje dĺžku premlčacej doby v prípadoch
bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí stanoviť
jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od ktorého okamihu začína plynúť.
V tomto smere je ust. § 107 Občianskeho zákonníka stanovené, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k

bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo
možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa
právo stalo nárokom (actio nata). Nie je rozhodné, z akého dôvodu - či subjektívneho alebo objektívneho
- tak veriteľ neurobil (napr. že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka ako choroba).Actio nata (žalovateľnosť, alebo možnosť úspešne uplatniť právo žalobou) nastáva vo väčšine prípadov
splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník po prvý raz dlh splniť, resp. začať s jeho plnením.

25. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že pokiaľ bola splatnosť kúpnej ceny dohodnutá stranami
sporu dňom 28.10.2011, pokiaľ nedošlo k vyplateniu dohodnutej kúpnej ceny dňa 28.10.2011, odo dňa
29.10.2011 začala plynúť premlčacia doba (t.j. odo dňa nasledujúceho po dni dohodnutej splatnosti
kúpnej ceny). V tomto smere tak súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že pokiaľ bola žaloba vo veci
podaná až k 3.12.2013, jedná sa o premlčaný nárok, nakoľko subjektívna premlčacia lehota uplynula

v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka najneskôr 28.10.2013. Na tejto skutočnosti nič nezmení ani
prípadný návrh na doplnenie dokazovania výsluchom navrhovaného svedka V., či zmena petitu žaloby s
rozdelením požadovaného plnenia medzi žalobcov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.