Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206593
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: Margita B.,

nar. X.X.XXXX, bytom Lada XXX, Kapušany, právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom
vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 218 Eur a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 218 Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne z priznanej istiny od 10.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 8.4.2010 uvedená
vo všeobecných podmienka bod 12 o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je
neprijateľná.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok 116 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
na účet OS Prešov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 31.3.2016 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka v
Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 8.4.2010 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach bod 12
o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o
úverespolusovšetkouadministratívoustýmspojenoujeneprijateľnáaďalejžiadalžalovanéhozaviazať
k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 218 Eur s príslušenstvom, keď svoj nárok odôvodňovala

tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 8.4.2010 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol
poskytnutý úver vo výške 250 Eur za poplatok 218 Eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 468 Eur mala
zaplatiť v 12-tich splátkach po 39 Eur mesačne. Poplatok z predmetného úveru predstavuje 87,20 %
navýšenie. Poplatok vo výške 218 Eur je tvorený z 2/3 nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy.
Žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, táto zmluvná podmienka bola súčasťou
formulára Zmluvy o úvere a nebola s ňou individuálne dojednaná. Svojou výškou na jednej strane, a
absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na druhej strane spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je neprijateľnou podmienkou. Zo zmluvy nie je možné ani zistiť o aké administratívne plnenie
ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva v
tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľom vopred známe ani len svojimobsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše nie je
ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov
žiada žalovaný vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorému požičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa,

ktorému požičiava menej, ako súvisí výška požičanej sumy s výškou administratívneho poplatku. Čo
sa týka tohto poplatku, poukázala na rozsudok OS Prešov, sp. zn. 11C 42/2012 z 13.9.2013, v ktorom
súd rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým
spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS

Prešov, sp. zn. 5Co 219/2013 z 21.8.2014. V jej prípade ide o rovnakú zmluvnú podmienku. Obdobná
zmluvná podmienka už bola ako neprijateľná posúdená aj v ďalších konaniach vedených na Krajskom
súde Prešov, a to pod sp. zn. 1Co 2/2015 z 11.3.2015, 4Co 52/2015 z 21.10.2015, 17Co 50/2015 zo
6.8.2015.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a musí obsahovať náležitosti uvedené v tomto ustanovení, termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu
mieru nákladov, výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov.

V zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ak zmluva o úvere neobsahuje tieto náležitosti, takýto úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa na jej úkor obohatil v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ plnenie
bez právneho dôvodu a preto požaduje vydať toto bezdôvodné obohatenie vo výške 218 Eur, čo je
rozdiel medzi jej platbami vo výške 468 Eur a výškou úveru 250 Eur. O tom, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa dňa 4.3.2016, kedy

bola informovaná o tom, že predmetná zmluva nemá náležitosti predpísané zákonom. Vo vzťahu k
objektívnej premlčacej dobe súdy opakovane posúdili dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo
ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľa, čo má za následok
10 ročnú premlčaciu lehotu. Ide o rozsudok KS Prešov 21Co 72/2014 z 19.3.2015, 3Co 89/2012 z
8.2.2012, 7Co 74/2011 z 12.12.2014 a to vo vzťahu k žalovanému.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania a poukazoval na to, že uplatnený nárok
je premlčaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu a to dňom 16.11.2013,
pričom žalobkyňa svoj návrh uplatnila na súde až 31.3.2016. Ďalej poukazoval na to, že nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, predmetná zmluva nebola nikdy

právoplatne vyhlásená za neplatnú, tak isto právny dôvod na plnenie z tejto Zmluvy o úvere nikdy
neodpadol, nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, jej zrušeniu a majetkový prospech získal žalovaný
z poctivých zdrojov. Naviac cena plnenia podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť
neprijateľnou podmienkou. Od nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od
výšky úroku požadovaného bankami. Pokiaľ žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie

peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste
uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov tak ako to robí žalovaný.

3. Na ústne pojednávanie konané 20.3.2017 sa žalovaný neustanovil. Súhlasil, aby sa konalo v jeho

neprítomnosti, preto súd otvoril pojednávanie a konal v neprítomnosti žalovaného. Žalobkyňa zotrvala
na podanej žalobe. Pokiaľ ide o nárok týkajúci sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, poukázala
na rozhodovaciu prax súdov, ktorá sa vyporiadala s touto neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako
podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu a neurčitosť a takáto rozhodovacia prax je nielen
v obvode Krajského súdu Prešov, ale aj na ostatných súdoch Slovenska, na čo poukazuje v žalobe.

Na Zmluve o úvere je uvedená len výška úveru, výška splátok, ich počet a dátum prvej splátky.
Pokiaľ žalovaný vyznačil v zmluve o úvere, že je poskytnutý na výkon povolania, žalobkyňa poukázala
na to, že takýto postup žalovaného je v rozpore so zákonom, žalovaný má zákaz takto uzatvárať
zmluvy. V čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa bola dôchodkyňa a teda v žiadnom prípade nebrala tento
úver na výkon povolania. Naviac je povinnosťou žalovaného toto preukázať a v písomnom vyjadrení

sa žalovaný o tom vôbec nezmieňuje. Pokiaľ ide o počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty,
poukázala na prehlásenie Združenia na ochranu občana, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa prvýkrát
združenie kontaktovala v januári 2016 a na stretnutí 4.3.2016, kedy doložila podklady spotrebiteľskejzmluvy sa dozvedela, že má právo sa bránil voči nekalým obchodným podmienkam, teda až od tohto
dátumu plynie premlčacia lehota.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere z 8.4.2010,
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, prehľadom poskytnutých splátok, rozsudkom 11C
42/2012 OS Prešov, prehlásením Zdurenia na ochranu občana spotrebiteľa z 9.3.2016 a zistil tento
skutkový stav:

5. Žalobkyňa a žalovaný dňa 8.4.2010 uzatvorili Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalobkyni zo strany žalovaného poskytnutý úver v sume 250 Eur, ktorý mala vrátiť zvýšený o poplatok
vo výške 218 Eur v 12-tich splátkach uhrádzaných mesačne po 39 Eur počnúc dňom 12.5.2010. Na
formulárovej pretlači Zmluvy o úvere v ďalšej časti je krížikom označené, že dlžník prehlasuje, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania. V bode 12 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je uvedená zmluvná podmienka: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na

základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve,
1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“

6. Rozsudkom OS Prešov, sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2012 súd určil, že zmluvná podmienka v

úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 8.12.2012, č. zmluvy 802200137 o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto konaní
sa domáhala spotrebiteľka, ktorá uzatvorila Zmluvu o úvere so žalovaným Pohotovosť s.r.o. o určenie
neplatnosti tejto zmluvnej podmienky. Tento rozsudok bol rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co

219/2013 zo dňa 21.8.2014 potvrdený, keď odvolací súd na strane 8 citovaného rozsudku konštatoval,
že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže
dodávateľ požaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej
stránke nie je dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnuté,
aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.

7. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.11. Podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
8.4.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Podľa § 4 ods. 2 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie
a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu,
b) upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3,
c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

15. Podľa § 4 ods. 10 zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ak predávajúci porušuje povinnosť
uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky,
považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.

16. Podľa § 5b zákona 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

17. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

18. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v

spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 10.5.2016 Výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Zmluva o úvere zo dňa 8.4.2010, ktorú uzatvorili účastníci konania je spotrebiteľskou zmluvou. Nič
na tom nemení, ak na tejto zmluve je uvedený prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytované na
výkon povolania, pretože toto nezodpovedá skutočnosti, keďže v čase uzatvárania zmluvy žalobkyňa
bola dôchodkyňou, takže na výkon zamestnania v žiadnom prípade nemohla použiť poskytnutý úver azo strany žalovaného ide o nekalú praktiku, pokiaľ takýmto spôsobom vyznačoval účel poskytnutého
úveru, aby obmedzil využitie spotrebiteľskej ochrany, čo bolo preukázané v konaní 10C 273/2012 OS
Martin, kde priamo obchodný zástupca žalovaného uviedol, že obchodný zástupcovia boli inštruovaný

taktopostupovaťpriuzatváranízmlúvoúvereamalizaškrtnúťúčelposkytnutiaúverunazamestnanie,aj
keď to spotrebiteľ neuvádzal z dôvodu, aby sa zamedzilo použitiu spotrebiteľskej ochrany. Súd preto túto
zmluvu hodnotí ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, ktorá podlieha súdnej
kontrole. Súd konštatuje, že predmetná zmluva nemá náležitosti obligatórne vyžadované v zmysle §
4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 8.4.2010, keď v nej nie je uvedená náležitosť

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera nákladov, termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, priemerná hodnota RPMN a dôsledkom týchto porušení je, že takýto úver v
zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch je bezúročný a bez poplatkov. Z histórie platieb
úveru mal súd preukázané, že žalobkyňa tento úver uhrádzala v období od 15.5.2010 do 16.11.2010,
kedy uhradila poslednú splátku a celkove zaplatila 468 Eur.

23. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 9.3.2016 mal súd
preukázané, že žalobkyňa sa obrátila na Združenie HOOS, keď ho telefonicky 1/2016 kontaktovala
a po zabezpečení podkladov sa uskutočnilo stretnutie 4.3.2016, kedy predložila doklady týkajúce sa
úverov od spoločnosti Pohotovosť s.r.o. a na základe preštudovania bola informovaná o neprimeraných
odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, ktoré sa

týkajú spotrebiteľských úverov a toho, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým podmienkam.

24. Pokiaľ žalovaný prijal celé plnenie vo výške 468 Eur, oproti výške poskytnutého úveru 250 Eur
bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobkyne, lebo získal plnenie bez právneho dôvodu. Bezdôvodné
obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové

hodnoty bez toho, aby bol na to daný právny dôvod. Na vznik bezdôvodného záväzku z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Ten, kto získal
bezdôvodné obohatenie, je povinný ho vydať a to bez ohľadu na to, či získaním tohto prospechu vznikla
niekomu škoda, aká škoda vznikla, aká bola jej výška.

25. Žalobkyňa preukázala, že Zmluva o úvere neobsahovala obligatórne náležitosti vyžadované
zákonom, preto takýto úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný preto mal len nárok na vrátenie
výšky poskytnutého úveru, t.j. sumy 250 Eur. Pokiaľ žalobkyňa mu vyplatila 468 Eur, rozdiel medzi
týmito sumami, t.j. suma 218 Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré získal žalovaný plnením
bez právneho dôvodu, čím sa obohatil na úkor žalobkyne. Súd mal preukázané, že tak došlo k

bezdôvodnému obohateniu, výšku bezdôvodného obohatenia preukázala žalobkyňa listinnými dôkazmi
a žalovaný na svoje tvrdenia neposkytol žiaden rozhodujúci dôkaz, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 218 Eur.

26. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia objektívnej aj subjektívnej lehote,

súd má za to, že ide o nedôvodnú námietku a preto na ňu neprihliadol. Podľa § 107 ods. 1, 2 právo na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za 2 roky, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
ododňakeďknemudošlo.Prezačiatokplynutiasubjektívnejdvojročnejpremlčacejlehotyjerozhodujúci

deň, kedy sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Z
listinného dôkazu, a to prehlásenia Združenia na ochranu občana HOOS vyplýva, že žalobkyňa sa dňa
4.3.2016 dozvedela o bezdôvodnom obohatení, potom čo predložila tomuto združeniu zmluvy o úvere a
listinné podklady, keď bola oboznámená, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné predpoklady
v zmysle § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. Od tohto dátumu plynie dvojročná premlčacia lehota, ktorá

do podania žaloby, t.j. do dňa 31.3.2016 neuplynula, preto sa nejedná o premlčaný nárok.

Pokiaľ ide o beh 10 ročnej premlčacej lehoty, súd vychádzal aj zo zdôvodnenia rozsudku Krajského súdu
Prešov 21Co 72/2014 z 19.3.2015, ktorý vyhodnotil vznesenú námietku premlčania tak, že žalovaný
ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje

svoje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V
predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V tejto
súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosťzákona neospravedlňuje) spotrebiteľských právnych vzťahov zo strany dodávateľa treba vyžadovať v
najvyššej možnej miere (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.1. 6MCdo 9/2012). Je preto
dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z úverov a poplatkov

priamovzmluveospotrebiteľskomúverenastanezákonompredpokladanásankcia,t.j.ževeriteľnebude
môcť od dlžníka žiadať úrok z úveru, ani iné poplatky a pre prípad, že tak urobí bol s uvedenou zákonnou
sankciou uzrozumený (dolus indirectus, t.z. nepriamy úmysel). Jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako
konaniezameranénazískaniebezdôvodnéhoobohateniabezprávnehodôvoduminimálnesnepriamym
úmyslom získať majetkový prospech. Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10

ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo.

Obdobne bola posúdená objektívna premlčacia doba v rozsudku KS Prešov, sp. zn. 3Co 89/2012 z
8.2.2012,7Co84/2011z12.12.2014,1Co293/2014z23.2.2015,2Co9/2012z21.1.2013,5Co134/2012
z 26.11.2013, 20Co 166/2014 z 26.5.2015, ale aj v rozsudkoch Krajského súdu v Banskej Bystrici 17Co
301/2011 zo 4.7.2012, Krajský súd Žilina vo veci 9Co 648/2013 z 20.2.2014. Keďže sa jedná o obdobný

prípad, súd v tejto veci tak isto vyhodnotil, že plynie 10 ročná objektívna premlčacia lehota, lebo konanie
žalovaného, ktorý porušuje spotrebiteľské právo je vyhodnotené ako úmyselné konanie z dôvodov aké
sú uvedené vyššie v citovaných rozhodnutiach.

27. Súd preto priznal žalobkyni žiadané plnenie, t.j. sumu 218 Eur ako bezdôvodné obohatenie.

28. V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalobkyni patrí aj úrok za omeškanie a to dňom
doručenia, dňom nasledujúcim po doručení žaloby, t.j. dňom 10.5.2016 do zaplatenia. Výška žiadaného
úroku za omeškanie 5 % zodpovedá zákonnému úroku a preto súd v tejto časti žalobkyni priznal tento
úrok z priznanej istiny 218 Eur od 10.5.2016 do zaplatenia.

29. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia neplatnosti zmluvnej podmienky v Zmluve o úvere č.
807500115 z 8.4.2010 uvedenej vo všeobecných podmienkach v bode 12 o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívoustýmspojenou.ŽalobkyňatupoukázalanaprávoplatnýrozsudokOSPrešov,sp.zn.11C

42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5Co 219/2013 z 21.8.2014,
ktorým súd určil rovnakú zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Žalovaný hrubo porušuje svoje povinnosti, pokiaľ naďalej používa rovnakú neprijateľnú zmluvnú
podmienku, o ktorej súd už rozhodol a koná v rozpore s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka, ako

aj v rozpore s § 4 ods. 10 zákona 250/2007 Z.z. a takéto konanie žalovaného sa považuje za osobitne
závažné porušenie povinnosti, keď má zákonnú povinnosť takejto zmluvnej podmienky sa vzdať. Z
vyššie uvedených dôvodov súd vyhovej aj v tejto časti uplatnenej žalobe.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní

plne úspešná, patrí jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške týchto trov súd rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 C.s.p.

31. Žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v znení noviel, v konaní bola plne úspešná, preto podľa § 2 ods. 2 citovaného

zákona je povinný tento súdny poplatok zaplatiť žalovaný. Súd mu preto uložil zaplatiť súdny poplatok
podľa položky 1a) vo výške 16,50 Eur a podľa položky 1b) za určovací petit 99,50 Eur, spolu 116 Eur,
ktoré zaplatí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného súdu v Prešove.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.