Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 4C/150/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608200497
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3608200497.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci navrhovateľov v

1. rade Pozemkové spoločenstvo - urbár Skačany, Skačany, zastúpeného Mgr. Jurajom Vlkovičom,
advokátom v Bratislave, Ružová dolina 8, v 2. rade A. U., nar. X.X.XXXX, bytom V.W.A., E.. S. XXX/XX
proti odporcom v 1. rade X.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. XX/X, v 2. rade Q. Z., nar. X.X.XXXX,
bytom V., P. XX/X, zastúpeným Mgr. Martinom Hurtišom, advokátom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú povinní odporcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť
náhradu trov konania v sume 4 362,27 € pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 4 216,17 €
a z ostatných trov v sume 146,10 €, navrhovateľ v 1. rade v sume 3 992,63 € a navrhovateľka v 2. rade
v sume 369,64 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade sa podaným návrhom proti odporcom domáhal určenia, že je vlastníkom
nehnuteľností v kat. úz. W. zapísaných Správou katastra Partizánske na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/
X orná pôda vo výmere 3726 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 2331 m2, parc. č.
XXX trvalé trávne porasty vo výmere 1676 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 655

m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 536 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere
504 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 317 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty
vo výmere 5222 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1820 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo
výmere 1011 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 8750 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo
výmere 446 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 13797 m2, parc. č. XXXX orná pôda
vo výmere 2748 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 967 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda
vo výmere 2582 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2712 m2, parc. č. XXXX orná pôda

vo výmere 5097 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 1475 m2, parc. č. XXXX trvalé
trávne porasty vo výmere 193342 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 5550 m2. Návrh odôvodnil
tým, že je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou založeným v zmysle zákona NR SR č.
181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, registrovaným Obvodným
úradom Partizánske v registri pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou pod registračným
číslom P-147/1996 dňa 9.4.1996, ktoré je právnym nástupcom spoločenstva - Bývalí urbárnici v W.,
založeného podľa zákonného článku XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov

a holín, ďalej o upravení hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym
vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Bývalí urbárnici v W. boli okrem iného vlastníkom
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k.ú. W.: parc. č. XXX/X - roľa Z., parc. č. XXX - pasienka Z., parc. č.
XXX - pasienka Z., parc č. XXXX - pasienka W., parc. č. XXXX - roľa W., parc. č. XXXX - roľa O., parc. č.XXXX - pasienka O., parc. č. XXXX roľa O., parc. č. XXXX - pasienka O., parc. č. XXXX - roľa O., parc. č.
XXXX - roľa O., parc. č. XXXX - roľa W., parc. č. XXXX/XX - cesta W., parc. č. XXXX/X - roľa W., parc. č.
XXXX - lúka Č.W.É., parc.. č. XXXX roľa Č.W.É., parc. č. 3657 - lúka Č.W.É., parc. č. XXXX - roľa Č.W.É.

a parc. č. XXXX/X - pašienka u S., parc. č. XXXX/X - roľa u S., parc. č. XXXX/X - pašienka S., parc. č.
XXXX - pašienka S., parc. č. XXXX pašienka Č.W.É. zapísaných v PKV obce W. č. XXX a č. XXX. Dňa
23. respektíve 25. augusta 1951 boli z uvedených PKV tieto nehnuteľnosti odpísané a boli vytvorené
nové PKV č. XXXX a č. XXXX, kde došlo k zapísaniu vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam
v prospech Jednotného roľníckeho družstva v Skačanoch. Malo sa tak stať na základe § 3 ods. 4

zákona č. 81/1949 Sb. n. SNR o úprave právnych pomerov urbárnikov, komposesorátov a podobných
právnych útvarov. Z úvodných ustanovení zákona č. 81/1949 na rozšírenie a povznesenie pastevného
odchovu dobytka vyplýva, že vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 tohto zákona malo prejsť na návrh
Jednotného roľníckeho družstva na družstvo a to bez tiarch, čo sa malo poznačiť v pozemkovej knihe
s odvolaním na zákon č. 81/1949. Je zrejmé, že na jednotné družstvo malo prejsť vlastníctvo len k tým
nehnuteľnostiam bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravoval

zákonný článok X/1913, respektíve k tým nehnuteľnostiam pasienkových spoločenstiev, ktoré boli
zriadené podľa zákonného článku X/1913. Nakoľko však jeho právny predchodca nebol zriadený podľa
uvedeného zákonného článku X/1913 a tento článok ani neupravoval jeho nehnuteľnosti, nemohol sa na
ne uplatňovať ani zákon č. 81/1949. Bývalí urbárnici v W. vlastnili všetky nehnuteľnosti zapísané v PKV
č. XXX a XXX k.ú. W.. Zákonným článkom X z roku 1913 bolo nariadené, aby sa podielnici spoločných

pastvín bývalých urbarialistov pretvorili resp. utvorili do jedného roka od platnosti tohto predpisu v
spoločenstvo. Za týmto účelom bolo potrebné vypracovať menoslov členov a návrh stanov a následne
zvolať zriaďujúce valné zhromaždenie, na ich schválenie. Po schválení sa mala vyhotoviť zápisnica a
príslušný počet exemplárov uvedených dokumentov zaslať obecnému predstavenstvu, župnému úradu
i pozemkovoknižnej vrchnosti. Predmetný zákonný článok pamätal aj na tú skutočnosť, keby podielnici

odmietli zostaviť menoslov resp. stanovy. V takom prípade menoslov zostavil župný úrad a stanovy
minister zemedelstva. Súčasne bolo v zmysle § 17 tohto zákonného článku potrebné v pozemkovej
knihe toto pretvorenie poznačiť. Nakoľko však urbárnici v W. s takýmto postupom nesúhlasili, z ich strany
nedošlo k vypracovaniu žiadneho menoslovu ani stanov či ich schváleniu. Menoslov a návrh stanov
mal vypracovať minister zemedelstva, no ani to sa neuskutočnilo, čo potvrdzuje okrem ich neexistencie

aj tá skutočnosť, že v pozemkovej knihe nikdy nebolo takéto pretvorenie zaznamenané. Nehnuteľnosti
Bývalých urbárnikov v W. zákonný článok X/1913 neupravoval a teda sa na ne nevzťahoval ani zákon
č. 81/1949. Odpísanie predmetných parciel z PKV č. XXX a XXX a ich zapísanie na nové PKV č.
XXXX a XXXX a najmä zápis vlastníckeho práva k nim v prospech Jednotného roľníckeho družstva v
W. nemalo žiadnu oporu vo vtedajšom právnom poriadku. Navyše k predmetnému vkladu vlastníckeho

práva v prospech Jednotného roľníckeho družstva v W. došlo ešte pred samotným vznikom družstva,
keďže družstvo bolo zaregistrované až dňa 16.3.1956 a predmetné zápisy sa uskutočnili už 23. resp.
25. augusta 1951. O porušení právneho poriadku pri zápise vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam
svedčí aj tá skutočnosť, že vlastnícke právo malo byť zapísané na návrh družstva, čo sa nestalo, nakoľko
zápisy boli vykonané ešte pred vznikom družstva. Jednotné roľnícke družstvo v W. sa vlastníkom

predmetných nehnuteľností nikdy nestalo a ich vlastníkom stále boli Bývalí urbárnici v W. a v súčasnosti
z dôvodu právneho nástupníctva navrhovateľ. Na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad povolila Správa
katastra v Partizánskom pod V 1017/02 - 40/02, sa bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností parc.
č. XXX/X orná pôda vo výmere 3726 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 2331 m2, parc.
č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 1676 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 655

m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 536 m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere
504 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 317 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo
výmere 5222 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1820 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere
1011 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 8750 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere
446 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 13797 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere

2748 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 967 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere
2582 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2712 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere
5097 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 1475 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty
vo výmere 193342 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 5550 m2 stali odporcovia v 1. rade a v 2.
rade. Naliehavý právny záujem preukazuje tým, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha vlastníctva,

patrili jeho právnemu predchodcovi a v jeho prospech aj boli zapísané v pozemkovej knihe.

Odporcovia v 1. a v 2. rade v písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedli, že navrhovateľ sa vo
svojom žalobnom návrhu odvoláva na uhorský právny poriadok, z ktorého odvodzuje, že podľa vtedyplatného práva právny predchodca nevznikol ako pasienkové spoločenstvo na základe § 13 zák. článku
X/1913 v presunutej pôsobnosti podľa zák. č. 190/1939 Sl.z. nakoľko nebolo spoločenstvo pretvorené,
lebo nebolo údajne zriadené o nerozdelených spoločných pasienkoch v W. podľa zákonného článku

XIX/1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a holín ďalej o upravení hospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých
urbarialistov. Podľa zákonného článku XIX/1898 upravoval pravidlá o hospodárení s lesným majetkom,
ktorý bol v nedelenom a v spoločnom užívaní bývalých urbárnikov v obci. Teda toto ustanovenie
sa v žiadnom prípade nemohlo vzťahovať na pasienkové spoločenstvá ako tvrdí navrhovateľ. Tieto

skutočnosti o vzniku pasienkového spoločenstva uvedené v žalobnom návrhu neboli kvalifikovane
preukázané, sú to len teoretické tvrdenia, ktoré nemajú oporu ani v teoretickej rovine. V konaní vystupuje
ako navrhovateľ Pozemkové spoločenstvo - urbár W., ktorý nemá aktívnu legitimáciu. Reštitučný
zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
ako vyplýva zo zmien a doplnkov z dôvodu zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku
ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989

stanovil možnosť uplatniť si svoj nárok v tomto reštitučnom konaní kde zároveň zákonodarca stanovil
preklúziu práva pokiaľ si oprávnená osoba svoj nárok neuplatnila v stanovenej zákonnej lehote.
Navrhovateľ si svoj nárok zákonným spôsobom doteraz neuplatnil, i keď jeho nárok k 1. 1. 1993 zanikol.
Navrhovateľ nepreukázal ani naliehavý právny záujem na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva
a nepreukázal ani nenavrhol dôkazy, ktorými by preukázal oprávnenosť žalobného návrhu.

Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 24.3.2009 č.k. 4C/150/2008-213 tak, že určil, že
navrhovateľ v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. W. zapísaných Správou katastra Partizánske
na LV č. XXXX ako parc. č. XXX/X orná pôda vo výmere 3726 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty
vo výmere 2331 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 1676 m2, parc. č. XXXX/X trvalé

trávne porasty vo výmere 655 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 536 m2, parc. č. XXXX/X trvalé
trávne porasty vo výmere 504 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 317 m2, parc. č. XXXX
trvalé trávne porasty vo výmere 5222 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1820 m2, parc. č. XXXX
orná pôda vo výmere 1011 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 8750 m2, parc. č. XXXX
orná pôda vo výmere 446 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 13797 m2, parc. č. XXXX

orná pôda vo výmere 2748 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 967 m2, parc. č. XXXX/X
orná pôda vo výmere 2582 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 2712 m2, parc. č. XXXX
orná pôda vo výmere 5097 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 1475 m2, parc. č. XXXX
trvalé trávne porasty vo výmere 193342 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 5550 m2 v celosti a
rozhodol o trovách konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa
18.7.2013 č.k. 5Co/188/2009-297 rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Rozhodol tak z dôvodu, že považoval za opodstatnenú námietku odporcov k otázke posúdenia
aktívnej legitimácie navrhovateľa v 1. rade na podanie návrhu o určenie vlastníctva. Navrhovateľ

v 1. rade svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva k dotknutým
nehnuteľnostiam odvodzoval od skutočnosti, že je právnym nástupcom po bývalých urbárnikoch
Obce W. , ktorí okrem iného vlastnili aj sporné nehnuteľnosti. Z hľadiska historických aspektov
Inštitútu urbárskych spoločenstiev uviedol, že v minulosti sa šľachtická pôda rozdeľovala na dva
druhy, a to na pôdu pánsku (dominical), ktorú obhospodaroval vo vlastnej réžii sám zemepán a na

pôdu urbársku (rustical), ktorá síce patrila zemepánovi, ale bola ponechaná do užívania poddaným,
označovaným ako urbárnici, pretože povinnosti poddaných voči zemepánovi boli upravené v Urbári.
V roku 1767 bolo vydané nariadenie Márie Terézie s názvom "Milostivý urbár", ktorým boli určené
povinnosti poddaného voči zemepánovi v súvislosti s pôdou, ktorú poddaný užíval. Urbár bola
kniha, v ktorej boli zapísaní poddaní, pracujúci na poliach a lesoch zemepánov. V roku 1848 v

urbárskych pomeroch došlo k zásadnej zmene, keď v dôsledku zrušenia poddanstva boli zrušené všetky
povinnosti bývalých poddaných voči zemepánovi založené na urbáre, takže poddaný sa z urbárskeho
poddaného stal voči pozemkom v jeho užívaní ich faktickým vlastníkom, pričom potom, ako cisár
František Jozef I. vydal 2.3.1853 tzv. urbársky patent, ktorým bol úplne zrušený dovtedajší urbársky
pomer voči zemepánovi, sa niekdajší urbárnici stali aj právnymi vlastníkmi poddanskej pôdy. Vlastníci

bývalého urbárskeho majetku tento spravovali ako spoločný majetok (napr. v záujme zachovania
jednotného hospodárenia a spravovania lesov bol vydaný zákonný článok XXXI/1879 (lesný zákon),
pričom napr. už podľa zákonného článku LIII z roku 1971, lesy bývalých urbarialistov mali byť
spravované, nie vlastnené ako spoločné lesy a hospodárenie s nimi sa malo vykonávať pod dozoromadministratívnych vrchností). Problematiku spravovania spoločných lesov upravoval zákonný článok
XIX/1898oštátnomspravovaníobecnýchaniektorýchinýchlesovaholín,ďalejoupraveníhospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a holín, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých

urbarialistov a problematika spravovania spoločných pasienkov bola upravená zákonným čl. X/1913 o
nedielnych spoločných pasienkoch. Na základe uvedeného vznikali združovaním vlastníkov niekdajších
urbárskych pozemkov urbárske spoločenstvá (lesné, pasienkové), ktorých základnými znakmi bolo
nedielne spoluvlastníctvo, t.j. nemožnosť vyčlenenia reálnej parcely zo spoločne spravovaného majetku,
rozhodovanie zhromaždených spoluvlastníkov tohto spoločného majetku a to hlasovaním podľa princípu

väčšinyhlasovvlastníkov,počítanejpodľaveľkostispoluvlastníckychpodielov.Pozemkovéspoločenstvá
(urbáre) spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného článku X/1913 boli zrušené zákonom
Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. n. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, pričom vlastnícke právo k
týmto pozemkom prešlo ex lege z členov týchto pozemkových spoločenstiev na Jednotné roľnícke
družstvá, ktoré boli zriadené zák. č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách a členovia

pasienkových urbárov sa stali iba členmi družstiev. Po zrušení zák. č. 69/49 Sb. a to zákonom č.
49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách, došlo ex lege k obnove individuálneho vlastníctva
niekdajších urbárnikov, alebo ich právnych nástupcov, k pozemkom združeným v družstve, ktoré
ich iba obhospodarovalo. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 49/59 Zb. vlastníctvo k pozemkom združeným
k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostalo zachované. Urbárske spoločenstvá spravujúce

spoločné lesné pozemky boli zrušené zák. č. 2/1958 Zb., pričom tieto spoločné lesné pozemky boli
odovzdané do obhospodarovania krajským správam lesov, alebo ak ich výmera nepresahovala 50
ha, mohli byť odovzdané do obhospodarovania aj družstvám. V prípade, že súčasťou lesa boli aj
pasienky, tieto boli odovzdané do obhospodarovania družstva, alebo ak nebolo v obci zriadené, tak
boli odovzdané do obhospodarovania užívateľom spoločných pasienkov. Subjekt, ktorému bol takto

do obhospodarovania odovzdaný les alebo pasienok, ktorý bol súčasťou lesa, zákonodarca označoval
pojmom obhospodarovateľ, nie vlastník. Vlastnícke právo k obhospodarovateľným pozemkom ostalo
zachované individuálnym vlastníkom, t.j. pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Členovia
zrušených útvarov, ostávajú spoluvlastníkmi spoločných lesov podľa svojich podielov. Pokiaľ spoločné
lesy vlastnil zrušený útvar, prechádza vlastníctvo na členov zrušeného útvaru. Ak sa veľkosť

podielov jednotlivých členov nedala zistiť, platí, že sú spoluvlastníkmi každý rovnakým podielom.
Existencia pozemkových spoločenstiev bola obnovená zákonom č. 181/1995 Z.z., ktorý je účinný aj
v súčasnosti, pričom pozemkovým spoločenstvom sa rozumelo aj lesné a pasienkové spoločenstvo
vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych
pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov) a jeho členmi sa mohli stať a môžu stať len

tie fyzické osoby a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi podielu na spoločnej nehnuteľnosti, takže
za členov pozemkového spoločenstva sú považovaní všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti,
ktorých podielové spoluvlastníctvo k spoločnej nehnuteľnosti bolo a je nedeliteľné. V danom prípade
navrhovateľ vznikol ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou podľa zákona č. 181/1995 Z.z.
Pozemkové spoločenstvá, teda urbáre spravujúce pasienkové pozemky podľa zákonného čl. X/1913

boli zrušené zákonom SNR č. 81/49 a urbárske spoločenstvá spravujúce spoločné lesné pozemky
boli zrušené zákonom č. 2/58 Zb., pričom navrhovateľ vznikol ako subjekt práva až na základe
zákona č. 181/95 Z.z. Nejde tu teda o obnovenie niekdajšieho spoločenstva bývalých urbárnikov a
teda nebol správny záver okresného súdu, že subjektom aktívne vecne legitimovaným domáhať sa
určenia vlastníctva k tejto spoločnej nehnuteľnosti, resp. nehnuteľností, ktoré boli z tejto pôvodnej

spoločnej nehnuteľnosti vytvorené, môže byť navrhovateľ, pretože nie je právnym nástupcom po
bývalých urbárnikoch v W.. Nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k nároku - domáhaniu sa
určenia vlastníckeho práva k takejto spoločnej nehnuteľnosti môžu byť len jednotliví spoluvlastníci tejto
nehnuteľnosti, rozhodne však nie navrhovateľ. Charakteristika pozemkového spoločenstva založeného
podľa zák. č. 181/1995 Z.z, podľa ktorého vznikol aj navrhovateľ, je definovaná priamo v tomto

zákone. Pozemkovým spoločenstvom sa rozumie lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti. Členom spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Cieľom
pozemkového spoločenstva je racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné
veci, vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej, pričom za týmto cieľom môže spoločenstvo vykonávať
poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie, alebo úpravu poľnohospodárskych

produktov,alebohospodáriťvlesochanavodnýchplochách.Aktútočinnosťupravujúosobitnépredpisy,
spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s týmito osobitnými predpismi. Pozemkové spoločenstvo
ako také nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Nemôže byť zapísané v katastri nehnuteľnosti
ako vlastník, ale iba obhospodaruje a zveľaďuje už existujúci majetok v správe, ktorý však aj naďalejostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Priamo zo zákona, ako ani zo žiadneho
ustanovenia zakladajúcej zmluvy nevyplýva, že by navrhovateľ mal generálne splnomocnenie domáhať
sa vlastníckeho práva k majetku namiesto alebo v mene jeho členov, resp. že by disponoval takýmto

oprávnením bez splnomocnenia svojich členov, čo by však bolo v rozpore so zákonom, vo vzťahu k
cieľu, existencii a fungovaniu pozemkových spoločenstiev, ktoré sú zakladané na báze spolčovania sa
majetku jednotlivcov na účely jeho spoločného obhospodarovania, s cieľom zachovať jeho strategickú
hospodársku integritu. Pokiaľ sa v § 13 ods. 1 zák. č. 181/1995 uvádza, že majetkom spoločenstva
je súhrn majetkových hodnôt, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej

nehnuteľnosti a ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, je potrebné
diferencovať slovné spojenie "majetok spoločenstva", ktorého nadobudnutie je závislé od nakladania
aleboodhospodáreniasospoločnounehnuteľnosťou(výnosy),pričomlententomajetokjevovlastníctve
spoločenstva, avšak spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva ako taká, nie je vlastníctvom
spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva, ktorí ju majú
v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve. Okresným súdom vyslovený záver, že navrhovateľ v 1.

rade je subjektom aktívne vecne legitimovaným, domáhať sa či už určenia vlastníckeho práva, ktorých
vlastníkmi boli bývalí urbárnici obce W., je nesprávny, pretože len jednotliví podieloví spoluvlastníci,
resp. ich právni nástupcovia sú nositeľmi takejto aktívnej vecnej legitimácie v súdnom konaní, teda im
prináleží právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k nim. Okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, a preto sa dôsledne nezaoberal aktívnou legitimáciou navrhovateľa v 1. rade na využitie

právnych prostriedkov ochrany vlastníckeho práva. Úlohou okresného súdu bude zaoberať sa aktívnou
legitimáciou navrhovateľa v 1. rade z hľadiska uvedenej právnej úpravy. Až po posúdení otázky aktívnej
legitimácie navrhovateľa v 1. rade, zistení otázky procesného charakteru, teda podmienky na konanie
o merite veci, bude môcť okresný súd posudzovať samotný uplatnený nárok navrhovateľa v 1. rade z
vecného aspektu. Právny názor krajského súdu je pre súd prvého stupňa právne záväzný.

Uznesením zo dňa 22.4.2014 č.k. 4C/150/2008-323 súd pripustil do konania vstup A. U., nar.
X.X.XXXX ako navrhovateľky v 2. rade. Navrhovateľka v 2. rade sa na pojednávanie napriek riadnemu
predvolaniu neustanovila, svoju neúčasť neospravedlnila a nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie
pojednávania, preto súd vec prejednal v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v jej

neprítomnosti.

Súd viazaný právnym názorom krajského súdu, doplnil vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a ich
zástupcov, oboznámením obsahu výpisu z LV č. 1344, výpisov z registra pozemkových spoločenstiev,
zápisnice zo dňa 27.02.1996, 29.11.2013, výpisu z LV č. XXXX, zoznamu podieľnikov , celého spisového

materiálu a zistil, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. W.
zapísaným v súčasnej dobe na LV č. XXXX ako parc.č. XXX/X orná pôda vo výmere 3726 m2, parc. č.
XXX trvalé trávne porasty vo výmere 2331 m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty vo výmere 1676 m2,
parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 655 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 536
m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty vo výmere 504 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo

výmere 317 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 5222 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo
výmere 1820 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 1011 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo
výmere 8750 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 446 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo
výmere 13797 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 2748 m2, parc. č. XXXX/X ostatné plochy vo
výmere 967 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 2582 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo

výmere 2712 m2, parc. č. XXXX orná pôda vo výmere 5097 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo
výmere 1475 m2, parc. č. XXXX trvalé trávne porasty vo výmere 193342 m2, parc. č. XXXX orná pôda
vo výmere 5550 m2 v celosti. Uvedené nehnuteľnosti parc.č. XXX/X, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX boli pôvodne
zapísané v PKV č. XXX na jednotlivých členov pozemkového spoločenstva , neskôr vo vložke č. XXXX

a nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a č. XXXX boli pôvodne zapísané vo vložke
č. XXX na jednotlivých členov pozemkového spoločenstva a neskôr vo vložke č. XXXX. Nehnuteľnosti
zapísané vo vložke č. XXX a neskôr č. XXXX sú označené ako bývalé urbárske spoločné pasienky v W.
a nehnuteľnosti zapísané pôvodne vo vložke č. XXX a č. XXXX ako bývalá urbárska skačianska hora. Ku
dňu 10.1.1948 malo pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárnici v W. 158 členov podľa menoslovu, ktorý

je súčasťou zoznamu k hlasovaniu oprávnených skutočných spolumajiteľov v nerozdelenom vlastníctve.
Zo zoznamu k hlasovaniu oprávnených skutočných spolumajiteľov vyplýva, že medzi oprávnených
spolumajiteľov patria aj Bývalí urbárnici W.. Navrhovateľ je pozemkovým spoločenstvom s právnou
subjektivitou založeným podľa zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách zmluvou zo dňa27.2.1996,zaregistrovanýmrozhodnutímObvodnéhoúraduPartizánskeč.P-147/1996zodňa2.4.1996.
V súčasnej dobe sú členmi navrhovateľa právni nástupcovia členov Bývalých urbárnikov v W.. Z obsahu
spisu Okresnej správnej komisie - lesníckeho oddelenia v Topoľčanoch č. ČD 1895/48 vyplýva, že Bývalí

urbárnici v W. boli ako spoločenstvo zriadené a vykonávalo činnosť podľa zákonného článku XIX/1898
a nariadenia číslo 15.217/1899, malo schválený zoznam členov, malo vypracované lesné hospodárske
pravidlá. Skutočnosť, že spoločenstvo Bývalí urbárnici v W. ako právny predchodca navrhovateľa bolo
zriadené ako tzv. lesné spoločenstvo podľa zákonného článku XIX z roku 1898 vyplýva aj zo zápisu
v PKV č. XXX, poradové číslo 12. Z tohto zápisu v pozemkovej knihe jednoznačne vyplýva, že dňa

25.1.1909 pod č. 2988 došla listina , ktorá upravuje pravidlá spoločného užívania nehnuteľnosti pod č.
A1-1.-12 na základe zákona č. XIX/1898 pritom pod čl. I je zaznamenané , že ide o spoločné pasienky
Bývalých urbárnikov W.. Z návrhu menoslovu pasienkového spoločenstva v Skačanoch vyplýva, že
menoslov bol v súlade s čl. X/1913 vypracovaný , sú v ňom uvedení členovia Bývalých urbárnikov
v W.. Súčasťou tohto menoslovu pasienkového spoločenstva obce W.Č. je vysvetlenie , že tento
menoslov pasienkového spoločenstva , bývalých urbárnikov obce W. bol zostavený podľa platných

pozemnoknižných dát a v mnohých prípadoch aj podľa skutočného úžitkového stavu s tým, že Urbárska
obec W. vlastní v skutočnosti 178/4-štvrtí pasienku a hlasovacie právo je zadelené tým spôsobom, že
na 1/17800 podiel sa počíta jeden hlas a súhrn všetkých hlasov je 17800. Z tohto zoznamu vyplýva,
že menoslov pasienkového spoločenstva bol zostavený podľa zákonného čl. X/1913 a bol predložený
na ustavujúce valné zhromaždenie . Uvedený menoslov však nebol schválený a nie je ani podpísaný.

Z PKV č. XXXX a XXXX vyplýva, že členovia spoločenstva Bývalí urbárnici v W. boli až do 23.
augusta 1951, respektíve do 25. augusta 1951 zapísaní ako vlastníci sporných nehnuteľností. Ide o
nehnuteľnosti, ktoré boli zapísané pôvodne v PKV č. XXX a č. XXX. Dňa 23.8.1951 a 25.8.1951 došlo
k zapísaniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech Jednotného roľníckeho
družstva v W.. Z výpisu z obchodného registra PD W. ako právneho nástupcu JRD W. vyplýva, že

družstvo vzniklo dňa 16.3.1956. Dňa 24.5.1994 bola uzatvorená Dohoda o vydaní majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov , podľa ktorej Severoslovenské lesy , š.p. Žilina,
odštepný lesný závod Prievidza vydal Bývalým urbárnikom R. W. nehnuteľnosti zapísané vo vložke č.
XXX a č. XXX vo výmere 152,2976 ha. Navrhovateľ požiadal Poľnohospodárske družstvo W., IČO:
00 205 664 o vydanie nehnuteľností žiadosťou zo dňa 4.3.2002. Kúpnou zmluvou zo dňa 26.6.2002 ,

ktorej vklad bol Správou katastra Partizánske povolený dňa 14.8.2002 pod číslom V 1017/02-40/02
previedlo Poľnohospodárske družstvo W. vlastnícke právo k pozemkom na odporcov v 1. a v 2. rade.
Navrhovateľ v 1. rade vznikol dňa 9.7.1996. Jeho predsedom je od 19.12.2013 X. S.. Štatutárnym
orgánom navrhovateľa v 1. rade je výbor, za ktorý koná predseda. Ak je na právny úkon, ktorý robí
výbor, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis predsedu a aspoň jedného ďalšieho člena výboru.

Navrhovateľ v 1. rade má v súčasnosti 693 členov, členom je aj navrhovateľka v 2. rade.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v 2. rade, pretože jej výsluchom by nebolo možné
zistiť žiadne nové skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Skutkový stav je dostatočne preukázaný
ostatnými vykonanými dôkazmi.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách pozemkovým spoločenstvom
sa rozumie lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa
vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov),
komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov
a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona; lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo

pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov; pozemkové spoločenstvo založené
podľa tohto zákona.

Podľa § 9 citovaného zákona spoločenstvo podľa tohto zákona môže vzniknúť ako spoločenstvo bez
právnej subjektivity alebo ako spoločenstvo s právnou subjektivitou.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona spoločenstvo s právnou subjektivitou sa zakladá zmluvou o
založení spoločenstva s právnou subjektivitou vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti.Podľa § 25 zák. čl. XIX/1898 o štátnom zavodzovaní obecních a niektorých iných hôr a holých priestorov,
ďalej o usporiadaní gazdovského sprevodzovania tých spoločne užívaných hôr a holých priestorov,
ktoré sa nachádzajú v nerozdielnom vlastníctve kompossesorátství a bývalých urbarialistov, gazdovské

záležitosti tých hôr a holotín, ktoré sa nachádzajú v nerozdielnej vlastnosti kompossesorátství a bývalých
urbarialistov, a ktoré sa spoločne užívajú, spravuje shromaždenie spoločných majitelov vedľa tých
stanov, ktoré sa vo smysle prítomného zákona utvoria.

Podľa § 48 zák. čl. XIX/1898 v pozemnej knihe musí sa zaznačiť, že sa spoločné užívanie priestoru

pod pôsobnosť 25. §-u náležiacej hory a holotiny stanovami vo smysle pritomného zákona utvorenými
sriaďuje.

Podľa § 1 ods. 1 zák. SNR č. 81/1949 Sb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých
urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov na rozšírenie a povznesenie pastevného
odchovu dobytka prechádza vlastníctvo k majetku uvedenému v § 2 na jednotné roľnícke družstvá,

zriadené podľa zákona č. 69/1949 Sb., a to dňom vzniku jednotného družstva.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona ustanovenie § 1 ods. 1 sa vzťahuje na spoločné nehnuteľnosti
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré upravuje zák. čl. X/1913,
spoločné nehnuteľnosti pasienkových spoločenstiev zriadených podľa zák. čl. X/1913, ako aj na

príslušenstvo týchto nehnuteľností s právami spojenými s ich držbou.

Podľa § 3 ods. 1, 4 citovaného zákona súčasne s prechodom vlastníctva k majetku uvedenému v § 2
na jednotné družstvo zanikajú urbáre, komposesorátay a podobné právne útvary, na ktoré sa vzťahuje
zák. čl. X/1913. Okresný súd zapíše vlastníctvo a iné práva k nehnuteľnému majetku uvedenému v § 2

na jednotné družstvo, na jeho návrh, bez tiarch s odvolaním sa na tento zákon.

Podľa§1zákonnéhočlánkuX/1913onedielnychspoločnýchpasienkochpodielnici(spoluvlastnícti)niže
uvedenýchnedielnychspoločnýchpastvínsúvsmysletohtozákonapovinnípretvoriťsanaspoločenstvo
za účelom správy vecí vyplývajúcich zo spolumajiteľstva. Tejto úprave podliehajú spoločné pastviny

býv. urbarialistov, ktoré sa im vydali alebo sa vydajú poradom urbariálnej segregácie alebo komasácie,
spoločné pastviny komposesorátov, ktoré sa ešte majú súmerne rozdeliť, alebo ktoré pri sumárnom
rozdelení zostali alebo ostanú v spoločnom.

Podľa § 17 citovaného zákonného článku v pozemkovej knihe treba zaznamenať tú okolnosť, že vlastníci

spoločnej pastviny utvorili spoločenstvo v zmysle tohto zákona. Ak sa tento záznam vykonal, tretia
nabývajúca osoba nemôže sa účelne odvolávať na to, že pri nabývaní práva nevedela o utvorení sa
spoločenstva.

Podľa § 24 citovaného zákonného článku v pozemnoknižnom protokole alebo v pozemnoknižnej vložke

založenej pre verejnú pastvinu zároveň s vkladom vlastníckeho práva spoločenstva treba poznačiť, že
na pastvine viazne užívacie právo členov spoločenstva a že ohľadom na pastviny dispozičné právo
spoločenstva je obmedzené v smysle tohto zákona. Individuelný zápis užívacieho práva k pastvine treba
pominúť a v prospech členov tieto práva viaznu na pastvine aj bez zvláštneho zápisu na základe zákona
do toho času, kým pastvina je vlastníctvom spoločenstva.

Podľa § 1 zák.č. 2/1958 Zb. aby sa zabezpečilo lepšie hospodárenie v lesoch, rozvoj lesnej výroby
a plnenie zvýšených úloh nášho hospodárstva jednotným a plánovitým využitím pokrokových metód,
techniky a ekonomiky v lesnom hospodárení,

a) zrušujú sa útvary bývalých urbarialistov, komposesoráty a podobné spoločenstevné útvary, ktoré
spoločne užívajú lesy, ďalej spoločenstevné útvary vytvorené získaním lesa podľa zákonov o
pozemkových reformách,

b) lesy spoločne užívané (ďalej len "spoločné lesy") zrušenými útvarmi sa odovzdajú do

obhospodarovania krajským správam lesov, prípadne jednotným roľníckym družstvám (ďalej len
"obhospodarovateľ").Súd po doplnení dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov
v 1. a v 2. rade nie je možné vyhovieť, pretože navrhovateľ v 1. rade nie je aktívne vecne
legitimovaný na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam . Vychádzal

pritom z právneho názoru vysloveného v uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.7.2013 č.k.
5Co/188/2009-297, ktorým je súd viazaný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ v 1.
rade je pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo k sporným
pozemkom odvodzuje od vlastníckeho práva spoločenstva Bývalí urbárnici v W., založeného podľa
zákonného článku XIX/1898. Pozemkové spoločenstvá (urbáre) spravujúce pasienkové pozemky podľa

zák. čl. X/1913 však boli zrušené zákonom SNR č. 81/1945 Zb. n. SNR., pričom vlastníkom pozemkov sa
stali jednotné roľnícke družstvá a po zmene právneho stavu zákonom č. 49/1959 Zb. prešlo vlastníctvo k
pozemkom na niekdajších urbárnikov a urbárske spoločenstvá spravujúce lesné pozemky boli zrušené
zákonom č. 2/1958 Zb., pričom vlastnícke právo k obhospodarovateľným pozemkom ostalo zachované
pôvodným členom urbárskych lesných spoločenstiev. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v 1. rade
nepreukázal,žebyon,prípadnejehoprávnypredchodca,bolivlastníkmispornýchpozemkov.Vlastníkmi

pozemkov v minulosti boli fyzické osoby - urbárnici, nikdy ním nebol urbár ako právnická osoba s
vlastnou subjektivitou. Nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na určenie vlastníckeho
práva sú teda len jednotliví podieloví spoluvlastníci (bývalí urbárnici), resp. ich právni nástupcovia , nie
navrhovateľ ako právnická osoba. Im prináleží právo domáhať sa určenia vlastníckeho práva vo vzťahu
k sporným nehnuteľnostiam.

Návrh navrhovateľky v 2. rade súd ako nedôvodný zamietol z toho dôvodu, že navrhovateľka v 2.
rade nepreukázala naliehavý právny záujem na takomto určení. Navrhovateľka v 2. rade sa nemôže
domáhať určenia vlastníckeho práva v prospech tretej osoby, navrhovateľa v 1. rade. Na takom určení
nemá naliehavý právny záujem. Súd rozšírenie návrhu na začatie konania podané na pojednávaní dňa

01.07.2015 právnym zástupcom navrhovateľa v 1. rade o eventuálny petit o určenie, že navrhovateľka
v 2. rade je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností nepripustil, pretože právny zástupca
navrhovateľa v 1.rade v konaní navrhovateľku v 2.rade nezastupuje, preto nie je splnomocnený a
oprávnený podávať v jej mene resp. za ňu návrhy. Súd takéto rozšírenie návrhu na začatie konania
nepripustil aj z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre konanie o

takomto nároku navrhovateľky v 2. rade, pretože by bolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Vzhľadom
na to, že predmetom konania vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade zostalo určenie vlastníckeho práva
k sporným nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa v 1. rade, súd návrh navrhovateľky v 2. rade ako
nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcom v 1. a
v 2. rade, ktorí boli v konaní v celom rozsahu úspešní, súd priznal náhradu účelne vynaložených trov
konania.

Trovy konania odporcov v 1. a v 2. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie

proti rozsudku vo výške 99,50 € (č.l. 216 spisu) a za návrh na zrušenie predbežného opatrenia vo výške
33,- € (č.l. 321 spisu).

Súd nepriznal odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie
proti predbežnému opatreniu vo výške 33 €, pretože odporcovia boli v odvolacom konaní neúspešní

(uznesenie bolo krajským súdom potvrdené).

Okrem toho trovy pozostávajú z cestovného odporcu v 1. rade na pojednávania a späť:

- dňa 9.9.2008 (2 x 1,36 €) 2,72 €

- dňa 24.2.2009 (2 x 1,36 €) 2,72 €
- dňa 11.4.2014 (2 x 1,36 €) 2,72 €
- dňa 13.5.2014 (2 x 1,36 €) 2,72 €
- dňa 1.7.2015 (2 x 1,36 €) 2,72 €

Súd nepriznal odporcom v 1 a v 2. rade náhradu hotových výdavkov za cestovné v uplatnenej výške
(cestovné motorovým vozidlom), ale len do výšky cestovného hromadnou dopravou (vlakom), pričom
vychádzal z výšky cestovného zverejnenej na internetovej stránke www.cp.sk (1,36 € za jednu cestu).
Vzhľadomktomu,ževýškucestovnéhovčasevykonaniatej-ktorejcestyniejemožnévsúčasnostizistiť,súd vlastnou úvahou posúdil výšku cestovného ako primeranú pre všetky cesty vykonané od začiatku
konania. Vzhľadom k tomu, že vo vyúčtovaní trov konania je uplatnené cestovné zaradené za trovy
právneho zastúpenia ako Ostatné trovy konania a vzhľadom na to, že odporcovia predložili ako dôkaz

fotokópie osvedčení o evidencii motorových vozidiel odporcu v 1. rade (nie právneho zástupcu), súd
má za to, že ide o cestovné odporcov (nie právneho zástupcu) na pojednávania. Súd nezistil žiaden
dôvod, prečo odporcovia nemohli na cestu na pojednávania využiť hromadnú dopravu. V prípade, ak sa
rozhodli cestovať motorovým vozidlom, cestovné náklady prevyšujúce cestovné verejným hromadným
dopravným prostriedkom musia znášať sami. Cestovné dňa 24.2.2009 si odporcovia uplatnili dvakrát,

hoci na pojednávaní sa zúčastnil len odporca v 1. rade, preto súd náhradu cestovného priznal len raz.

Súd teda priznal odporcom trovy konania okrem trov právneho zastúpenia v sume 146,10 € (99,50 €
+ 33 € + 13,60 €).

Ďalej pozostávajú trovy konania odporcov v 1. a v 2. rade z trov právneho zastúpenia. Súd pri

rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal zo základu pre výpočet odmeny právneho
zástupcu, ktorým je hodnota sporných nehnuteľností (o určení základu pre výpočet odmeny v prípade
žaloby o určenie vlastníckeho práva bližšie napr. v rozhodnutiach ústavného súdu I. ÚS 119/2012, II.
ÚS 583/2013), pričom pri určení ich hodnoty vychádzal z Projektu pozemkových úprav PPÚ W., podľa
ktorého hodnota nehnuteľností, o ktoré v konaní ide, je:

parc. č. XXX/X 1 451,75 €
parc. č. XXX 593,05 €
parc. č. XXX 216,74 €
parc. č. XXXX/X 463,18 €
parc. č. XXXX/X 353,65 €

parc. č. XXXX/X 333,78 €
parc. č. XXXX 209,16 €
parc. č. XXXX 2200,48 €
parc. č. XXXX 429,94 €
parc. č. XXXX 131,11 €

parc. č. XXXX 1016,75 €
parc. č. XXXX 51,83 €
parc. č. XXXX 1649,93 €
parc. č. XXXX 319,32 €
parc. č. XXXX/X 142,62 €

parc. č. XXXX/X 382,13 €
parc. č. XXXX 1 564,01 €
parc. č. XXXX 1 831,74 €
parc. č. XXXX 394,05 €
parc. č. XXXX 111 197,19 €

parc. č. XXXX 791,26 €
SPOLU 125 723,67 €

Základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je 672,21 €.

Súd priznal odporcom v 1. a v 2. rade nasledujúce trovy právneho zastúpenia

- prevzatie a príprava zastúpenia 672,21 €
- písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania 672,21 €
- písomné vyjadrenie k veci samej doručené súdu dňa 12.2.2009 672,21 €

- účasť na pojednávaní dňa 9.9.2008 672,21 €
- účasť na pojednávaní dňa 24.2.2009 672,21 €
- účasť na pojednávaní dňa 13.5.2014 672,21 €

- režijný paušál za 3 úkony vykonané v roku 2008 (3 x 6,31 €) 18,93 €

- režijný paušál za 2 úkony vykonané v roku 2009 (2 x 6,95 €) 13,90 €
- režijný paušál za 1 úkon vykonaný v roku 2014 8,04 €

- náhrada za stratu času za cestu z Prievidze do Partizánskeho a späť za 4 polhodiny:- dňa 9.9.2008 (4 x 10,52 €) 42,08 €
- dňa 24.2.2009 (4 x 11,59 €) 46,36 €
- dňa 13.5.2014 (4 x 13,40 €) 53,60 €

SPOLU sú trovy právneho zastúpenia odporcov v sume 4 216,17 €

Súd nepriznal odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia za:

- poradu s klientom dňa 14.4.2009 a prislúchajúci režijný paušál, pretože vykonanie takej porady, jej
trvanie a jej účel neboli odporcami preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi;

- prevzatie a prípravu obhajoby Mgr. Martinom Hurtišom dňa 5.5.2014 a prislúchajúci režijný paušál, k
prevzatiu a príprave zastúpenia nepochybne došlo, avšak súd náhradu za tento úkon nepriznal, pretože
k tomuto úkonu došlo výlučne v dôsledku toho, že predchádzajúci právny zástupca odporcov zomrel a

právne zastúpenie prevzal nový zástupca. Vznik týchto trov bol teda spôsobený len procesnou náhodou,
ktorá sa odporcom v konaní prihodila, a za ktorú trovy znášajú sami (§ 147 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku), navrhovatelia vznik týchto trov nezavinili;

- podanie odvolania proti uzneseniu o pripustení vstupu ďalšieho účastníka do konania a prislúchajúci

režijný paušál, tento úkon súd hodnotí ako neúčelný vo vzťahu k procesnej obrane odporcov, pretože
odporcovia neboli osobami oprávnenými podať odvolanie a odvolací súd ich odvolanie ako podané
neoprávnenými osobami odmietol;

- porada s klientom zo dňa 8.6.2015 a prislúchajúci režijný paušál, súd za tento úkon odmenu nepriznal

z toho dôvodu, že vykonanie tohto úkonu nie je preukázané žiadnym objektívnym dôkazom. Písomné
potvrdenie odporcu v 1. rade označené ako "Úradný záznam", nie je možné považovať za objektívny
dôkaz uskutočnenia porady s právnym zástupcom, nie je totiž potvrdený samotným právnym zástupcom.
Nevyplýva z neho ani dôvod, trvanie a účel porady, súd teda nemohol zhodnotiť účelnosť tohto úkonu.

Spolu teda súd priznal odporcom v 1. a v 2. rade trovy konania v sume 4 362,27 € ( 146,10
€ + 4216,17 €).

Pri rozhodovaní o tom, ktorý z navrhovateľov je povinný platiť trovy odporcov v akom pomere
súd vychádzal z toho, že účastníkom konania po celú dobu jeho trvania je navrhovateľ v 1. rade.

Navrhovateľka v 2. rade sa stala účastníčkou konania až na základe uznesenia zo dňa 22.4.2014
č.k. 4C/150/2008-323. Navrhovateľ v 1. rade je preto povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli
do roku 2014 a obaja navrhovatelia v 1. a v 2. rade trovy konania, ktoré vznikli od právoplatného
pripustenia vstupu navrhovateľky v 2. rade do konania, to znamená náhradu trov konania súvisiacich
s pojednávaním dňa 13.5.2014 a 1.7.2015. V súvislosti s uvedenými pojednávaniami súd priznal

odporcom trovy právneho zastúpenia v sume 733,85 € (odmena 672,21 €, režijný paušál 8,04 €, náhrada
za stratu času 53,60 €) a ostatné trovy konania v sume 5,44 € (cestovné). Súd povinnosť navrhovateľov
na náhradu trov vzniknutých počas účasti navrhovateľky v 2. rade v konaní rozdelil medzi nich rovným
dielom. Navrhovateľka v 2. rade je teda povinná zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade sumu 369,64 €
(739,29 € : 2) a navrhovateľ v 1. rade je povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade zvyšok trov konania

v sume 3 992,63 € (4 362,27 € - 369,64 €). Vzhľadom k tomu, že odporcovia v 1. a v 2. rade tvoria v
konaní nerozlučné procesné spoločenstvo, sú vo vzťahu k navrhovateľom čo do zaplatenia náhrady trov
konania v postavení solidárnych veriteľov. Preto sú navrhovatelia povinní zaplatiť trovy konania každý v
jemu určenej sume odporcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.

V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú navrhovatelia povinní zaplatiť trovy konania
k rukám právneho zástupcu odporcov v 1. a v 2. rade.

Súčasťou podania zástupcu odporcov z 02.07.2015 doručeného súdu dňa 06.07.2015 (po rozhodnutí
vo veci samej) , ktorým boli vyčíslené trovy konania odporcov je uplatnenie ujmy v sume 7000 €, ktorá

vznikla vydaním predbežného opatrenia. Ide o nárok, ktorý nie je súčasťou trov konania ( § 137 OSP)
a preto o ňom nebolo možné rozhodnúť ako o súčasti trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa

postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).