Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19Pc/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219316
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1217219316.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci

navrhovateľa G. J., L.. XX.XX.XXXX, J. C.L. L.. X, J., právne zastúpeného spoločnosťou ADVOKA, s.r.o.,
Komárnická 36, Bratislava, o návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva voči E. Y., O.. Y.,
L.. XX.XX.XXXX, J. O.T. XXXX/X, J., takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyslovuje prípustnosť podania návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva voči E. Y..

II. Súd nepriznáva navrhovateľovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.11.2017 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia,
ktorým by súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí E. Y., O.. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. J., O.Í. XXXX/

X voči žalobcovi G. J., O.. Y., L.. XX. XX. XXXX, a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej
lehoty na zapretie rodičovstva dieťaťa je v záujme G. J.. Náhradu trov konania si nežiadal. Žalobca ako
prostriedok procesného útoku použil skutkové tvrdenia podľa ktorých je E. Y. len „papierovo“ jeho otec a
W. J., L.. XX.XX.XXXX biologicky jeho matka. V období rokov 1993 až 2005 boli manželmi. Navrhovateľ
sa narodil v júli 1997, v čase, keď E. Y. ešte svedčala tzv. prvá domnienka otcovstva (§ 51 ods. 1 Zákona
č. 94/1963 Zb.). V skutočnosti je jeho otcom S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. F. XX, J., ktorý je manželom jeho
matky od 31.05.2014 a všetci žijú v harmonickej rodine v spoločnej domácnosti. Priezvisko si zmenil

z Y. na J. v októbri 2014, od detstva si bol s E. Y. cudzí, keď bol dieťa sa o neho nestaral, ani sa o
neho nezaujímal, neplatil na neho ani žiadne výživné, dodnes sú si cudzí ľudia, bez akéhokoľvek čo i
len formálneho kontaktu. Disponuje listinou, v ktorej p. Y. výslovne uvádza, že sa „vzdáva otcovstva“.

2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predložených navrhovateľom a to rodným listom
navrhovateľa, rodným listom jeho matky W. J., O.. B., rodným listom S. J., rozhodnutím Okresného
úradu Bratislava o zmene priezviska navrhovateľa, vyhlásením E. Y. o vzdaní sa otcovstva, znaleckým

posudkom z odboru genetiky (analýza DNA) Č.. X/XX.

3. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa
lehote ustanovená na zapretie otcovstva môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

4. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanom podľa ods. 1 vyhovie a

určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.5. Z rodného listu navrhovateľa vyhotoveného dňa 08.10.2014 Matričným úradom Mestská časť
Bratislava - Staré mesto vyplýva, že rodičmi navrhovateľa sú E. Y., O.. Y., L.. XX.XX.XXXX S. W. Y.,
O.. B., L.. XX.XX.XXXX.

6. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. M.-J.-M.-XXXX/
XXXXX súd zistil, že žalobcovi bola povolená zmena priezviska z doterajšieho Y. na J.. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že žiadosť podala matka navrhovateľa a k žiadosti bol pripojený písomný súhlas
otca E. Y. zo dňa 08.09.2014, ktorý súčasne vyhlásil, že sa vzdáva otcovstva k navrhovateľovi.

7. Z výsledkov Znaleckého posudku z odboru genetiky (analýza DNA) č. X/XX, Q. vypracovaný znalcom
RNDr. Ľudevíta Kádaši, PhD. zo dňa 19.01.2005 vyplýva, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa
bolazistenánezhodav12z14testovanýchgenetickýchsystémovpolymorfizmyDNA.Nazákladetýchto
výsledkov a súčasných poznatkov genetiky je biologické otcovstvo E. Y. jednoznačne vylúčené, pretože
nemá vo svojom genotype alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať.

8. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v danom
prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa najprv požiadať všeobecný súd o rozhodnutie
o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia následne podať návrh na zapretie
otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa už

uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť. To znamená, že do uplynutia
zákonnej lehoty rodičom dieťa nie je aktívne legitimované podať návrh na začatie konaní podľa § 96
zákona o rodine. Vzhľadom na to, že v danom prípade už uplynula rodičom navrhovateľa zapísaným v
jeho rodnom liste zákonná lehota na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľa - plnoletého dieťaťa,
aby súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva, nakoľko muž uvedený v rodnom liste podľa paternitného

testu nie je jeho biologickým otcom, súd návrhu vyhovel.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj napriek
skutočnosti, že procesný kódex upravuje v rámci konaní vo veciach určenia rodičovstva možnosť priznať

úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania, súd v prejednávanom prípade má za to, že
túto náhradu nemožno v danom prípade spravodlivo požadovať od žiadnej zo sporových strán, keďže
účastníkom konania je len navrhovateľ, z tohto dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie
so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do

konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127
ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená

advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna

exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).