Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 10C/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315206869
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5315206869.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci žalobkyne - G. G., nar. X.X.XXXX,
bytom U. XXX, XXX XX, zast. STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca,
IČO: 47 246 863 proti žalovanej - PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96
Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy , takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. zo dňa 27.10.2011, uzavretá
medzi žalobkyňou a žalovanou a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2010,
uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou sú n e p l a t n é .

II. Žalovaná je p o v i n n ánahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude
po právoplatnosti rozsudku vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka prvostupňového súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobkyňa domáhala:

Žalobou došlou súdu dňa 17.7.2015 sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáha, aby
súd určil , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007954 zo dňa 27.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500007955 zo dňa 27.10.2010 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovanou sú neplatné (a náhrady trov konania).
2. Aké skutočnosti žalobkyňa v žalobe tvrdila:

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.10. 2011 so žalovanou uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX na sumu 1.500,- € a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500007955 na sumu
1.080,- €. Súčasne s predmetnými úverovými zmluvami jej boli dané na podpis aj dohody o zrážkach
zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré majú zabezpečovať poskytnuté úvery. Napriek
tomu, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listine, ich podmienky neboli individuálne
dohodnuté. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady

93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravované
vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvňovať ich obsah. Pred uzatvorením predmetných
úverových zmlúv bola žalobkyňa nútená uzatvoriť predmetné dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez
uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaná úver neposkytla. Napriek tomu, že tieto dohody

o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listine, ich podmienky neboli individuálne dohodnuté a ide o
typické formulárové dohody. Na základe vyššie uvedeného je možné jednoznačne konštatovať, že
uvedený zabezpečovací inštitút ( dohoda o zrážkach zo mzdy) umožňuje žalovanej ako dodávateľovisiahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje
z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej
neprospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu odporcu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej

kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovanej a z uvedeného dôvodu dohody
o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a tým aj za neplatné zmluvné podmienky
v zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva jej právny záujem ako
spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa pripojila k návrhu

kópiu Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
z 31.10.2011 a Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 31.10.2011 a kópiu Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 31.10.2011 a
Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 31.10.2011.

3. Aké dôkazy predložila, označila žalobkyňa:

Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru, zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX, potvrdenie o zrážkach zo mzdy, výplatné pásky, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy,

4.. Ako sa vyjadrila žalovaná:

Žalovaná sa prostredníctvom právneho zástupcu k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 25.2.2016, kde
uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky. V čase
vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, z ktorej pohľadávky vzniká alebo môže vzniknúť je prirodzeným

postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k
majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade jej
úmyselným porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná
úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť ( teda ani dohodou zmluvných
strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Ide teda o zákonný spôsob zabezpečenia

pohľadávky a obsah ktorého určuje zákon. Tvrdenia žalobkyne o rozpore dohody o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami smernice či nejakého zákona je zavádzajúce, odporuje rozhodnutiu
zákonodarcu vyjadreného v podobe príslušnej právnej normy ( § 551 a násl. Občianskeho zákonníka)
a osobitne aj zákona č. 102/2014 Z.z. a zákona č. 438/2015 Z.z.. Smernica 93/13/EHS nezavádza plnú
harmonizáciu právnych poriadkov členských štátov, ale poskytuje štátom priestor na vlastnú úpravu.

Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej
medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola a stále je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielen že nie je vylúčený z
oblasti spotrebiteľských úverov. Ďalej uvádza, že pri hodnotení tvrdení žalobkyne ohľadne uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalovaná za podstatné v prvom rade vychádzať z právnej úpravy

všeobecného práva o tom, čo je právny úkon, aké sú jeho následky a aký prístup zákon pri interpretácii
právneho úkonu zákonodarca určuje. Tvrdenia žalobkyne o „nutnosti“ či povinnosti uzavrieť Dohodu o
zrážkach zo mzdy je nevierohodné. Skutočnosť, že žalovaná ako veriteľ požadovala uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy ako legitímneho prostriedku zabezpečenia pohľadávky nie je dôvodom na určenie
neplatnosti. Aj súčasná právna úprava výslovne určuje ( zákon č. 129/2010 Z.z.), že veriteľ je oprávnený

požadovať zabezpečenie formou dohody o zrážkach zo mzdy. V čase, kedy došlo k uzavretiu
napádaných dohôd, žiadny zákon neurčoval obmedzenia alebo reštrikcie. Ak neskorší zákon výslovne
pripúšťa dohodu o zrážkach zo mzdy ako jeden spôsob zabezpečenia, je logicky neprijateľné aby v
čase, kedy takýto žiadny zákon nejestvoval, bolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy neprípustným
či zakázaným. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať aj s ohľadom

na právnu úpravu účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere
bez zabezpečenia alebo len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Žalobkyňa predsa mohla si o úver
požiadať u akéhokoľvek iného subjektu, ktorého podmienky by mu vyhovovali viac. Tak ako žalobkyňa
nemala povinnosť so žalovanou uzavrieť zmluvný vzťah, rovnako nemala právo na uzavretie zmluvy
za podmienok, ktoré by si vymienila sám. Od uzavretia dohôd o zrážkach zo mzdy uplynulo ku

dňu podania žaloby viac ako 3,5 roka, počas ktorých nikdy žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenie o
vnútení podpísania dohody o zrážkach zo mzdy a o povinnosti ich podpísať. Zároveň žalovaná
spochybňuje oneprijateľnejpodmienkevpodobedohodyozrážkachzomzdy. Ideozákonom upravený
právny prostriedok, osobitne upravený a prípustný pre spotrebiteľské vzťahy a spotrebiteľské úvery.Neprijateľnou podmienkou nie je dohoda, ktorá je založená na zákonných ustanoveniach a má oporu
v platnom právnom poriadku.

5. Na pojednávaní dňa 29.02.2016 súd rozhodol rozsudkom a určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou a dohoda o zrážkach zo
mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.10.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou sú neplatné.

6. Proti predmetnému podala žalovaná odvolanie, na základe ktorého súd druhej inštancie uznesením

31.1.2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Okresný súd po zrušení pôvodného rozsudku vykonal dokazovania, súc viazaný právnym názorom
nadriadeného súdu vykonal všetky úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd prikázal.

8. Pri novom rozhodovaní okresný súd potom vychádzal, po doplnení dokazovania nariadeného

odvolacím súdom i z výsledkov predchádzajúceho dokazovania, keď mal za to, že dôkazy doplňujúce
doterajšie konanie svojim dokazovaním významom nevyžadovali potrebu opakovania dôkazov
vykonávaných na predchádzajúcich pojednávaniach.

9. Na pojednávaniach súdu účastníci uviedli:

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Poukázala na to, že už bolo v obdobnej
veci rozhodnuté, a to v konaní sp.zn. 6C/139/2015, kde súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
neplatná. Žalobu podala z dôvodu, že má za to, že dlh už má dávno splatený. Je pravdou, že si vzala
úver, žiada 3.000,- €. Neprišla jej však celá čiastka, stiahli mi 400 - 500 € za sprostredkovanie, o čom

nebola upovedomená. Bolo jej povedané, že už len splatí ten zostatok. Splácala, bolo jej sťahované
138,- € mesačne z výplaty. Úver preplatila viac ako o 3.000,- €, ešte jej bol zaslaný aj revolving, o
ktorý nežiadala. Poslali jej peniaze na účet s tým, že ak ho nechce, má peniaze do 1 mesiaca vrátiť.
Následne odo nej požadovali podpis nejakej zmluvy, čo však nepodpísala. Dohodu o zrážkach zo mzdy
nečítala. Nerozumie tomu. Zamestnávateľ jej následne uviedol, že prišla žiadosť od žalovanej o zrážky

zo mzdy. Následne jej boli tieto peňažné prostriedky sťahované. Navrhla žalobe vyhovieť, má zato, že
postavenie účastníkov je nerovné. Žalovaná si na základe predmetnej dohody môže zrážať koľko chce,
ako dlho chce. Predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné posúdiť ako zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a táto je v
rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Už bola na súde podaná žaloba o vydanie

bezdôvodného obohatenia voči žalovanej. V čase keď si brala predmetnú pôžičku súrne potrebovala
peniaze. Pracovníčka žalovanej pani Janka, priezvisko si už nepamätá prišla spolu s nadriadenou, stretli
sa v kaviarni, kde doniesli kopu papierov, v ktorých jej len ukazovali čo má podpísať, nemala možnosť
sa s týmito papiermi oboznámiť. Nevedela, čo je to revolving.

Žalovaná sa pojednávaní nezúčastnila, pričom svoju neúčasť (a neúčasť právneho zástupcu) riadne a
včas ospravedlnila. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom

materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania mal preukázaný nasledovný skutkový stav:

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu sp. zn. 10C/165/2015 - najmä
návrh č.l. 1 a nasledujúce, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č.l. 4, 5, dohoda o zrážkach zo
mzdy č.l. 6, 7, návrh na nariadenie predbežného opatrenia č.l. 10, potvrdenie zamestnávateľa č.l. 12,

výplatná páska č.l. 13, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru č.l. 14, 15, žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy č.l. 16, 17, stanovisko veriteľa č.l. 18,19, uznesenie OS Čadca č.l. 22, odvolanie č.l. 26,
uznesenie krajského súdu č.l. 39, vyjadrenie odporcu č.l. 51 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX ( č.l. 4) vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere v sume 1500,- € . Uvedenú zmluvu podpísala žalobkyňa dňa 27.10.2011 a
žalovaná dňa 31.10.2011. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola tiež dňa 31.10.2011 uzatvorená Dohodao zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa
vyplývajúcej Zo zmluvy o revolvingovom úvere ( č.l. 6).

13. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX ( č.l. 5) vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o
revolvingovom úvere v sume 1080,- € . Uvedenú zmluvu podpísala žalobkyňa dňa 27.10.2011 a
žalovaná dňa 31.10.2011. Medzi žalobkyňou a žalovanou bola tiež dňa 31.10.2011 uzatvorená Dohoda
o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa

vyplývajúcej Zo zmluvy o revolvingovom úvere ( č.l. 7).

14. Z potvrdenia o vykonaní zrážok zo mzdy zo dňa 19.6.2015 zamestnávateľa žalobkyne - U. D.
U., XXX XX U. XXX , ktorý na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy ( č.l. 16, 17) vykonáva
zrážky zo mzdy, vyplýva, že ich pracovníčke G. G. boli zrazené následné zrážky v prospech PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o.nasledovne:

rok 2012 - 12 x 138,24 € = 1.658,88 €,
rok 2013 - 12 x 138,24 = 1.658,88 €,
rok 2014 - 12 x 138,24 € = 1.658,88 €,
rok 2015 - 5 x 138,24 € = 691,20 €,
Spolu: 5.667,84 € .

15. Z výplatnej pásky za mesiac 05/2015, 06/2015 žalobkyne vyplýva, že jej zamestnávateľ strháva
mesačne v položke - ostatné zrážky sumu 138,24 € .

16. Zo stanoviska veriteľa k zmluve o RÚ č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 ( č.l. 18) vyplýva, že

aktuálny zostatok ku dňu 10.7.2015 je vo výške 1.923,17 + 5,90 € - penalizácia z omeškania a zo
stanoviska veriteľa k zmluve o RÚ č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.7.2015 ( č.l. 19) vyplýva, že aktuálny
zostatok ku dňu 10.7.2015 je vo výške 1.388,43 €+ 2,73 € - penalizácia z omeškania.

17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené

ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č.
93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok ( čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí ( pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z.:
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä

poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je

neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§137písm.c)zákonač.160/2015Z.z.civilnéhosporovéhoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu

18. V prvom rade súd skúmal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy
v zmluve v zmysle § 137 písm. c) CSP Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na
určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne , alebo kde by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.

19. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom
určení preukázaný tým, že žalovaná reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho inštitútu, čím
dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu
alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieťrešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne
môže bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu
nemôže domôcť. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej

žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V deň podpisu žiadosti
o poskytnutie revolvingových úverov zo strany žalobkyne, t.j. dňa 27.10.2011 (ešte predtým ako bol
žalobkyni revolvingový úver schválený či poskytnutý), nakoľko ku schváleniu žiadostí o poskytnutie
revolvingovýchúverovzostranyžalovanejdošloaždňa31.10.2011,žalobkyňapodpísalasamostatnena
inej listine aj dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Obč. zák., podľa ktorých súhlasila,

aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a to minimálne vo výške 80,37 €, resp. 57,87 € (suma je na
zmluve takmer nečitateľná). Z dokazovania mal súd preukázané, že spotrebiteľ uzatvorením dohody
o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na
úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na
základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX uzavreté medzi žalobkyňou a
žalovaným vzhľadom na ich formulované znenie nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.2 Obč. zák.). Preto
tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo
mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných
podmienok v ustanovení § 53 ods.4 je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých
ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných
ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods.1 Obč. zák.

okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
podľa § 53 ods.4 Obč. zák. okrem iného patria aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciou spojenú s neplnením
jeho záväzku (§ 53 ods.4 písm.k) Obč. zák.) prípadne, ktoré opravňujú dodávateľa rozhodnúť o
tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba

dodávateľovi (§ 53 ods.4 písm.o) Obč. zák.). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje
obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi
žalobkyne a oznámením výšky jej dlhov podľa vlastného uváženia žalovaného je zamestnávateľ
povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka
voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohodách o

zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.500,-€(u každej z nich) z titulu zmlúv
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXXXX,XXXXXXXXXX, zároveň v samotnom bode 1 dohody
je uvedené „Pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ou) prípadne
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s

vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“.
Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré
sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané sám žalovaný
meritórnerozhodneocelkovejvýškedlhužalobkyneakospotrebiteľavočižalovanémuakododávateľovi,

ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy
je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená
neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto súd má za to, že dohody o zrážkach zo mzdy tak
ako sú formulované umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím
reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.

21. Dohody o zrážkach zo mzdy boli žalobkyňou podpísané dňa 27.10.2011 (t.j. v deň keď žiadala
žalovaného o poskytnutie revolvingových úverov) a ešte predtým, ako jej bol revolvingový úver
poskytnutý (nakoľko k jeho schváleniu zo strany žalovaného došlo dňa 31.10.2011. Z uvedeného

vyplýva, že už v čase pred vznikom zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo
podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď
odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohodyo zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek
kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú

zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ustanovenie § 53 Obč. zák.
neplatná.

22. Z fotokópie dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX mal súd
preukázané, že žalovaná bude mať voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne

žalobkyni na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere
čiastku vo výške 1.580,-€, resp. 1.080,-€ V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade
riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovanej
voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých
poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi

a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj
prípadnými dodatkami. Na základe článku 2 tejto dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v
prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 80,37.- €, resp. 57,87 € mesačne.
Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške
nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy

v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri
výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch.
Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.
Uvedené náležitosti - dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX uzatvorené
medzi účastníkmi konania neobsahujú. Neobsahujú predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má
byť zabezpečená. Obsahuje - opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej

pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanej vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a
jej prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy
musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne
prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

Podľa § 2 ods.2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahov, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci
rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu k nadradenosti a neprislúcha mu
právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú
realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uvedené dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú
formulovanú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobujú značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní
dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy
a v akej výške. Suma 1580,-€, resp. 1080,-€ v bode I. dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v

súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II.dohody o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky
splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého
ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na
dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné,

neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku
mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom
predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Aj z týchto dôvodov
preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto
konaní v celom rozsahu úspešná, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde

v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného

práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti

jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).