Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/147/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222324
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: Y. F., X..

XX.XX.XXXX, L. J., L. XX, v konaní právne zastúpená E.. C. H., C. R. R. R., X. R. X, proti žalovanému:
J. O., R.. K.. S.., A.: XX XXX XXX, H. X. XX, L., v konaní právne zastúpený C. F. G. H., R.. R. K.. S.., Z.
XX, L., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia XXX,XX Eur, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu na trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX Eur,

ktoré vzniklo plnením zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX Eur,
pričom žalovanému uhradila XXX,XX Eur. Žalobkyňa tvrdila, že úverová zmluva má byť bezúročná a
bez poplatkov, keďže nespĺňa náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.
Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva neobsahovala uvedenie konečnej splatnosti úveru. Konečná
splatnosťmusíbyťpodľažalobkyneurčenákonkrétnymčasovýmokamihomzreteľnetak,abyspotrebiteľ

mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť
najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi.

3. Žalobkyňa neskôr žiadala rozšíriť žalobu o určenie, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť pevnou
sumou administratívny poplatok, je neprijateľná. Taktiež žiadala, aby súd určil, že zmluvná podmienka
uvedená v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa XX.XX.XXXX v bode 1.2: „Zákazník sa zaväzuje,

že za poskytnutie služby podľa odseku 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške XXX,XX
Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v XX pravidelných splátkach a to v XX týždenných
splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške X,XX Eur a poslednú splátku vo výške X,XX Eur počas
doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná
v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po
uzavretí zmluvy“, je neprijateľná.

4. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiadala určiť administratívny poplatok a poplatok za zabezpečenie splátok
úveru ako neprijateľný, bola skutočnosť, že administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Podľažalobkynesaadministratívny
poplatok ako zmluvná podmienka netýka hlavného predmetu plnenia ani odmeny za toto plnenie.Poplatok vo výške XXX,XX Eur považovala za neprimeraný. Nemala možnosť zistiť, za čo sa poplatok
platí a považovala poplatok za vedľajší predmet plnenia. Poplatok za zabezpečenie splátok úveru je
podľa žalobkyne neprijateľný, pretože je netransparentný, neurčitý a neprimerane navyšuje náklady na

doplnkovú službu spojenú s hotovostným inkasovaním splátok. Žalovaná si so žalobcom tieto zmluvné
podmienky individuálne nedojednala. Žalobkyňa uviedla, že zmluvu o zabezpečení splátok úveru bola
nútená podpísať a bez nej by jej spotrebiteľský úver poskytnutý nebol, pričom táto skutočnosť má
vyplývať z ustanovenia bodu 3 zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľ obdrží od žalovanej kartu splátok, do
ktorej nebude nič vpisovať a toto oprávnenie patrí výlučne obchodnému zástupcovi žalovanej.

5. Súd nepripustil rozšírenie žalobného návrhu v súlade s § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku na
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX za prítomnosti právnych zástupcov oboch strán konania, a teda
toto uznesenie písomne vyhotovené nebolo. Dôvodom nepripustenia rozšírenia žalobného návrhu bol
aj právny názor súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. Dôvodom nepripustenia rozšírenia žalobného
návrhuboloajto,žepodanieprávnehozástupcužalobkyneboložalovanémudoručenéažnaposlednom

pojednávaní. Pripustenie zmeny žalobného návrhu by znamenalo nutnosť odročenia pojednávania, čo
by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti. Súd zároveň vychádzal z toho, že takéto určenie postráda
akýkoľvek právny záujem, keďže zmluvný vzťah medzi stranami skončil v roku XXXX.
6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že posledná splátka bola žalobkyňou uhradená dňa

XX.XX.XXXX, a teda uplynula subjektívna, ako aj objektívna lehota na uplatnenie nároku podľa §
107 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala úmysel žalovaného
bezdôvodne sa na jej úkor obohatiť, a teda nie je možné použiť 10-ročnú premlčaciu lehotu. Žalovaný
vo vzťahu k samotnému zneniu zmluvy uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade
so zákonom obsahovať má. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru, v zmluve je uvedené, že úver sa

poskytuje na dobu XX týždňov. Termín konečnej splatnosti je potom R. deň Š. týždňa po uzatvorení
zmluvy.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o úvere, kartou splátok, ako aj ďalším spisovým
materiálom zistil tento stav:

8. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol v prospech žalobkyne spotrebiteľský úver vo výške
XXX Eur. Celkové náklady žalobkyne predstavovali sumu XXX,XX Eur, čo zodpovedalo RPMN vo výške
XX,XX %. Úrok predstavoval XX,XXXX %, teda XX,XX Eur. Administratívny poplatok bol vo výške

XXX,XX Eur. Žalobkyňa mala predmetný úver zaplatiť v XX-tich týždenných splátkach vo výške XX,XX
Eur a poslednú splátku vo výške XX,XX Eur. Splatnosť poslednej splátky, a teda konečná splatnosť
úveru je R. deň Š. týždňa po uzatvorení zmluvy.

9. Spolu so zmluvou bola uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa

žalobkyňa spolu so žalovaným dohodli, že jednotlivé splátky sa budú vyplácať priamo v hotovosti a
žalovaný sa zaviazal prevziať finančnú hotovosť. Za túto službu si účastníci dohodli celkovú odmenu
XXX,XX Eur, ktorá sa mala uhradiť v XX-tich pravidelných týždenných splátkach vo výške X,XX Eur a
posledná splátka vo výške X,XX Eur.

10. Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalobkyňa celkovú sumu úveru spolu s odmenou a úrokom,
ako aj odmenou za zabezpečenie splátok úveru, po zľave vo výške XX,XX Eur, teda sumu vo výške
XXX,XX Eur, uhradila dňa XX.XX.XXXX.

11. Žalobkyňa neskôr argumentovala aj tým, že v zmluve uvedená RPMN je nesprávna a skutočná

RPMN je asi XXX %. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o zabezpečení splátok úveru bola nevyhnutná súčasť
uzatvorenia zmluvy, a teda žalovaný mal do výpočtu RPMN zahrnúť aj výšku odmeny zo zmluvy o
zabezpečení splátok úveru. Žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy týkajúce sa chybného výpočtu RPM,
a taktiež nepredložila žiadne dôkazy vo vzťahu k úmyselnému konaniu žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobkyne.

12. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.13. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník
mohol premlčanie namietať.

15. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len citovaného zákona), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

24. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru,27. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musíobsahovaťtietonáležitosti:výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

28. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške XXX Eur, ktorý
sa žalobkyňa zaviazala splatiť v XX-tich týždenných splátkach po XX,XX Eur. Žalobkyňa uhradila
žalovanému z tejto zmluvy všetky platby dňom XX.XX.XXXX a úhradou poslednej splátky ich vzťah
zanikol.

30. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a uplynutie tak objektívnej, ako aj subjektívnej
premlčacej lehoty, súd prioritne skúmal, či táto námietka zo strany žalovaného je dôvodná.

31. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom

stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.

32. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného

obohatenia. V danom prípade, ak by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, bolo by to až prijatím
plnenia žalobkyne v časti zodpovedajúcej uplatnenému úroku z úveru a administratívnemu poplatku,
a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru, realizovanej žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX. Objektívna
premlčacia trojročná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

33. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd nemohol priznať
žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol.

34. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vo veci došlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného a že by sa mala použiť desaťročná premlčacia

lehota, súd poukazuje na to, že žalobkyňa na preukázanie tohto tvrdenia neprodukovala žiadne
dôkazy a iba tvrdenie nepostačuje na to, aby súd na danú skutočnosť mohol prihliadať. Žalobkyňa v
predmetnej veci neuniesla dôkazné bremeno, že na strane žalovaného existoval priamy, či nepriamy
úmysel smerujúci k získaniu bezdôvodného obohatenia v jej neprospech, vrátane nepreukázania, že pri
uzatvorenípredmetnýchzmlúvoúvereporušilakúkoľvekodbornústarostlivosťneuvedenímktorejkoľvek

z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej zákonom č. 129/2010 Z. z.
Súd vychádzal z toho, že žalovaný pôsobil v čase poskytnutia úveru žalovanej na finančnom trhu ako
štandardná nebanková spoločnosť, ktorá ako taká v čase poskytovania úverov spĺňala všetky zákonné
predpoklady, aby mohla pôsobiť v oblasti poskytovania úverov spotrebiteľom. Žalovaný nebol postihnutý
za to, že poskytuje úvery nekalým spôsobom.

35. Čo sa týka použitia objektívnej premlčacej lehoty v dĺžke 3 rokov alebo 10 rokov, súdu sú známe
rozdielne názory na túto problematiku. Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. XXCo/
XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX vychádzajú z domnienky, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobov predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať
právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Pokiaľ tak nerobí a v zmluve absentuje určitá
náležitosť podľa zákona, jeho konanie je úmyselné.

36. Súdu je však známe, že v rámci rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove existuje aj iné
rozhodnutie, napr. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, alebo rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
napr. sp. zn. XXCo/XXXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Tieto rozhodnutia vychádzajú z toho, že
úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v

čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a
platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia
vôbecnezavinil.Zodpovednosťzabezdôvodnéobohateniejezodpovednosťouobjektívnou,pričomvšak
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu
sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a že by tento
úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

37. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že uplynula aj subjektívna
premlčacia doba. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený
subjektdozvedelobezdôvodnomobohatenípovinnéhosubjektuajehovýške,tútovedomosťjepotrebné
odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť

bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť
zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre
súdov, a teda či bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor
vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX to, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno

právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec
relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

38. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela
najneskôr zaplatením poslednej splátky, a to XX.XX.XXXX. Od tejto doby jej začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Je irelevantné kedy si žalobkyňa začala zisťovať
bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne
posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže,

pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by
závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení
nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie
už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré údajne
žalobkyňa mala, ale v tomto konaní ho napriek tomu nepredložila. Súd mal za to, že vzhľadom na

vyššie uvedený právny názor o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty nie je ani potrebné zisťovať, kedy
žalobkyňa občianske združenie navštívila.

39. Súd teda z dôvodu premlčania žalobu zamietol.

40. Čo sa týka samotnej zmluvy, žalobkyňa tvrdila, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že
neobsahujekonečnúsplatnosťúveruatiežzdôvodunesprávneuvedenejRPMN.Obligatórnenáležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Medzi nimi
je pod písm. f) uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Pod písm. k) je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov.

41. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že postačí, ak si tento údaj spotrebiteľ dokáže vypočítať
z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o „R. deň Š.G. týždňa po dni uzatvorenia
zmluvy“, s tým, že zmluva je uzatvorená na dobu XX týždňov. Termín splatnosti úveru nemožno

nahrádzať matematickým výpočtom a osobitne pri týždenných splátkach, tak ako v tomto prípade.
Spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy musí mať jasno, akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať.
Konečná splatnosť úveru by mala byť uvedená minimálne konkrétnym mesiacom a rokom, pokiaľ je
termín splatnosti splátok zo zmluvy jasný a transparentný. Ďalšou povinnou náležitosťou zmluvy jepočet splátok, a to podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona. Zákonodarca preto pri stanovení
doby trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru nemohol mať na mysli počet splátok. Súd pre úplnosť
dodáva, že aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o

spotrebiteľskom úvere sú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v článku 10 ods.
2 a medzi nimi sa pod písm. h) uvádza počet splátok a pod písm. c) dĺžka trvania zmluvy o úvere. Dobu
trvania zmluvy nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia
byť určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok (rozsudok Súdneho dvora EÚ M. zo dňa XX.XX.XXXX). Aj

podľa citovanej smernice teda počet splátok nemôže predstavovať dĺžku trvania zmluvy, keďže počet
splátok sa uvádza pri ďalšej spomínanej náležitosti zmluvy.

42. S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. by potom vo vzťahu k zmluve
nastupovala sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Žalobkyňa od žalovaného žiadala sumu XXX,XX
Eur, pričom ide aj o sumu, ktorú zaplatila podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, a to XXX,XX Eur.

Ak by teda nárok žalobkyne nebol premlčaný, bol by žalovaný povinný žalobkyni vydať sumu XXX,XX
Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.

43. Žalobkyňa uzatvorila samostatnú zmluvu o zabezpečení splátok a v zmysle nej mala žalovanému
zaplatiť odmenu. Žalobkyňa sa v žalobe vôbec nezaoberala touto zmluvou a nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia odôvodnila výlučne už citovanými zákonnými ustanoveniami v súvislosti so
zmluvou o úvere. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v tejto v zmluve o zabezpečení
splátok úveru je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá spočíva v povinnosti zákazníka - spotrebiteľa
zaplatiť za túto službu celkovú odmenu XXX,XX Eur. Právny zástupca žiadal rozšíriť žalobu o určenie
tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom uvádzal, že bola podmienkou uzatvorenia zmluvy. Súd,

ako je uvedené vyššie, rozšírenie žaloby nepripustil. Súd vychádzal z toho, že aj v prípade pripustenia
zmeny žalobného návrhu, by žalobkyňa v tejto časti úspešná nebola.

44. K zmluve o spotrebiteľskom úvere strany konania uzatvorili aj zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, na základe ktorej mal za dohodnutú odplatu žalovaný poskytnúť žalobkyni službu spočívajúcu

v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru. V danom prípade ide
o nepomenovanú zmluvu, pričom hlavným predmetom plnenia je povinnosť žalobkyne platiť za túto
službu a dojednanie o platbe za službu prevzatia hotovosti je teda dojednaním o hlavnom predmete
plnenia. Toto dojednanie je vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, a preto podľa názoru súdu nemôže
byť preskúmavané ako neprijateľná zmluvná podmienka. Podľa názoru súdu sa odmena za doplnkovú

službu nezahŕňa do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom pre účely
výpočtu RPMN za predpokladu, ak jej uzatvorenie nebolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského
úveru a spotrebiteľ mal možnosť výberu z niekoľkých foriem pri jeho splácaní.

45. Tak to bolo aj v danom prípade, kedy žalobkyňa mala možnosť vybrať si z dvoch foriem platenia

úveru v hotovostnom aj v bezhotovostnom režime, pričom sama si určila spôsob splácania, a to výberom
dohodnutých splátok zo strany obchodného zástupcu žalovaného. Žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by zmluva o zabezpečení splátok úveru bola podmienkou uzatvorenia zmluvy. Potom
aj v prípade, že by súd posúdil úverovú zmluvu za bezúročnú, nemohol by priznať žalobkyni údajné
bezdôvodné obohatenie z iného právneho úkonu, teda zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

46. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.51.Keďžežalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,súdmupriznalprávonanáhradutrovkonania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.