Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817201691
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817201691.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F., zastúpeného v
konaní kolíznym opatrovníkom: N., dieťa rodičov, matky: O. a otca: O., o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému F., o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 23.apríla 2018, č.k. 12P/23/2017-807, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca
k mal. dieťaťu za obdobie od 08.02.2017 do 22.05.2017, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca
k mal. dieťaťu za obdobie od 23.05.2017 m e n í tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého
F. Q., nar. XX.XX.XXXX v období od 23.05.2017 do 31.08.2017 výživné v sume 350,- eur mesačne a od
01.09.2017 v sume 200,- eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky maloletého

dieťaťa vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku II.1, ktorým rozhodol o nedoplatku
zročného zameškaného výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) z r u š u j e a
v týchto častiach vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie výrokom I. schválil dohodu

rodičov, v zmysle ktorej maloleté dieťa zostáva v osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s
maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený sa s ním stýkať každý nepárny týždeň v mesiaci od
piatku 16,00 hod. do nedele 17,00 hod., s tým, že prvých osem stykov otca s maloletým F. odo dňa
právoplatnosti rozsudku o úprave styku otca s maloletým, sa uskutoční za prítomnosti matky maloletého.
Otec je oprávnený s maloletým F. sa takisto stýkať každý kalendárny rok od 1.7. 9,00 hod. do 15.7.
18,00 hod. a od 10.8. 9,00 hod. do 25.8. 18,00 hod. nepretržite s tým, že v roku 2018 počas leta je otec
oprávnený s maloletým F. sa stýkať od 1.7. 9,00 hod. do 10.7. 18,00 hod. nepretržite a od 10.8. 9,00

hod. do 19.8. 18,00 hod. nepretržite. Počas Vianoc je otec oprávnený sa s maloletým F. stýkať od 25.12.
14,00 hod. do 26.12. 19,00 hod. každého kalendárneho roku a to za prítomnosti matky a v každom
párnom roku od 30.12. 9,00 hod. do 5.1. nasledujúceho nepárneho roku do 18,00 hod. v neprítomnosti
matky. V čase dohodnutom ako začiatok styku, si otec maloletého F. riadne na styk pripraveného v
mieste bydliska matky prevezme a na tom istom mieste v čase dohodnutom ako koniec styku otec
maloletého F. matke vráti. Výrokom II. rozhodol o povinnosti otca platiť na výživu maloletého F. v období

od 8.2.2017 do 22.5.2017 výživné vo výške 150,- eur mesačne, v období od 23.5.2017 do 31.8.2017
výživné vo výške 280,- eur mesačne a od 1.9.2017 výživné vo výške 150,- eur mesačne, k rukám
matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.2.2017 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 1.140,25 eur
povolil súd zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v 35,- eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom
nasledujúcim od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej

sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas (výrok II.1). O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na nich náhradu (výrok III.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka vo svojom návrhu žiadala, aby súd zveril
maloletého do jej osobnej starostlivosti, pričom v priebehu konania upravila výšku požadovaného

výživného od otca na maloletého v období od 8.2.2017 do 22.5.2017 na sumu 150,- eur mesačne, v
období od 23.5.2017 do 31.8.2017 na sumu 350,- eur mesačne a od 1.9.2017 na sumu 200,- eur
mesačne. Súčasne bola ochotná dohodnúť sa s otcom na rozsahu úpravy jeho styku s maloletým.
Otec spočiatku trval na tom, aby súd zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti, resp. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr však súhlasil so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky. Na výživu maloletého bol ochotný prispievať len sumou 100,- eur mesačne a na

jeho úprave styku s maloletým bol ochotný sa s matkou dohodnúť. Kolízny opatrovník po vykonanom
dokazovaní žiadal schváliť rodičovskú dohodu, podľa ktorej zostane maloletý v osobnej starostlivosti
matky a otec bude oprávnený s maloletým sa stretávať podľa dohody rodičov. Súčasne navrhol určiť
otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 200,- eur mesačne. Otec sa ani na jedno z
nariadených pojednávaní nedostavil. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu predkladal do spisu

potvrdenia o svojej dočasnej PN vystavenej jeho všeobecným lekárom E. (č.l. 246, 385, 703). S použitím
ust. § 180 CSP, pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý F. pochádza z družského spolužitia jeho rodičov,
ktorí žili v spoločnej domácnosti do konca januára 2017. Následne sa matka aj s maloletým F.

odsťahovala zo W. do okresu H., kde s maloletým žije doposiaľ (v W. P.). Vzťahy medzi rodičmi
maloletého sa po odchode matky s maloletým zo spoločnej domácnosti ešte viac zhoršili z dôvodu, že
matka podľa tvrdenia otca mala otcovi v styku s maloletým brániť pod rôznymi zámienkami, najmä pod
zámienkou zhoršeného zdravotného stavu maloletého a otec zas sa styku s maloletým domáhal „za
každú cenu“. Keďže rodičia maloletého F. nežijú v spoločnej domácnosti, bolo potrebné upraviť výkon

ich rodičovských práv a povinností voči maloletému podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej aj len „Zákon o rodine“).

4. V priebehu konania, na pojednávaní súdu, rodičia maloletého uzavreli rodičovskú dohodu v časti
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a v časti úpravy styku otca s maloletým, v znení

uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorú dohodu navrhol kolízny opatrovník schváliť. Súd schválil
rodičovskú dohodu v časti, podľa ktorej maloletý zostal v osobnej starostlivosti matky, ktorá od jeho
narodenia sa o maloletého osobne stará, pričom v jej starostlivosti o maloletého súd nezistil žiadne
nedostatky. Matka od narodenia maloletému zabezpečovala všetky jeho potreby, ktorú skutočnosť
nerozporoval v priebehu konania ani otec maloletého. Schválenie rodičovskej dohody v tejto časti je

jednoznačne v záujme maloletého už aj vzhľadom na jeho nízky vek a väčšiu citovú naviazanosť na
matku ako na otca, ktorý v období roku 2017 nebol v osobnom kontakte s maloletým vyše pol roka.
Súd schválil rodičovskú dohodu aj v časti úpravy styku otca s maloletým. V konaní mal súd preukázané,
že maloletý v mieste bydliska otca až do odsťahovaní sa matky z tohto bydliska s maloletým býval,
prostredie, v ktorom otec býva, je mu dôverne známe, pričom pozitívne vzťahy maloletý prechováva

nielen k otcovi (viď aj fotografie v spise na č.l. 375-381 a zvukový záznam na CD nosiči č.l. 382), ale i
k blízkej rodine zo strany otca. Rozsah styku otca s maloletým, na ktorom sa obaja rodičia dohodli, je v
súlade i s vekom maloletého ako i so skutočnosťou, že maloletý je viac naviazaný na matku a spočiatku
si musí na nové prostredie u otca zvyknúť z dôvodu, že v priebehu r. 2017 otec dlhší čas nebol so svojím
synom v osobnom kontakte.

5. V ďalšom priebehu konania súd zameral dokazovanie na zistenie potrieb maloletého, majetkových,
príjmových a výdavkových pomerov u oboch rodičov, ktorí sa na výške vyživovacej povinnosti otca voči
maloletému nevedeli dohodnúť, keď otec bol ochotný na výživu syna platiť mesačne len sumu 100,- eur,
ktorú v skutočnosti na základe vlastného rozhodnutia aj platil, kým matka po úprave výšky výživného, v

priebehukonaniažiadala,abysúdurčilotcovivyživovaciupovinnosťnamaloletéhovobdobíod8.2.2017
do 22.5.2017 vo výške 150,- eur mesačne, v období od 23.5.2017 do 31.8.2017 vo výške 350,- eur
mesačne a od 1.9.2017 vo výške 200,- eur mesačne.6. Za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine na zistený
skutkový stav súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, z majetkových pomerov jeho

rodičov a z možností a schopností oboch rodičov. U maloletého zohľadnil súd predovšetkým jeho ešte
veľmi nízky vek (X a pol roka) a skutočnosť, že má čiastočné zdravotné problémy a tiež, že od 22.5.
2017 navštevuje jasle. Matka v tejto súvislosti preukázala, že nemala v tom čase možnosť umiestnenia
maloletého v inom zariadení za nižšiu mesačnú sumu. Vzhľadom na nástup matky do zamestnania bolo
umiestnenie maloletého v súkromných jasliach dôvodné aj napriek výhradám otca. Matka deklarovala

a predloženými písomnými dokladmi preukázala náklady na maloletého (vrátane polovičných nákladov,
ktoré platí za bývanie) v období od 1.2. 2017 do 22.5. 2017 vo výške 187,- eur mesačne (v tom čase
maloletý nosil aj plienky), v období od 23.5. 2017 do 31.8. 2017 vo výške 650,- eur mesačne. V tomto
období navštevoval maloletý súkromné jasle, z dôvodu ktorého náklady u maloletého boli podstatne
vyššie. Od mesiaca september 2017 matka deklarovala a písomnými dokladmi preukázala náklady
maloletého vo výške 308,94 eur (maloletý navštevoval už štátnu škôlku, nie súkromné jasle, v dôsledku

čoho náklady s tým súvisiace u neho podstatne poklesli, pribudli však u neho náklady na tanečný krúžok,
náklady na výučbu anglického jazyka a za tanečný kurz). Pri určení výšky výživného vychádzal súd aj z
majetkových pomerov u oboch rodičov a takisto z toho, že ani jeden z nich ďalšiu vyživovaciu povinnosť
nemá. Na rozdiel od matky, ktorá nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, otec je vlastníkom viacerých
nehnuteľností, ktoré celkom jednoznačne môžu byť zdrojom jeho ďalšieho príjmu. Aj napriek tomu, že

otec je výlučným vlastníkom rodinného domu, žije v prenajatom byte. Otec môže užívať, alebo dať do
užívania rodinný dom, ktorý kúpil v dražbe a ktorý v budúcnosti plánuje zrekonštruovať (pokiaľ tvrdil, že
dom je neobývateľný, tieto svoje tvrdenia v konaní nepreukázal, no ak by tomu tak aj bolo, kúpa, resp.
„držba“ takejto nehnuteľnosti v súčasnosti, keď otec má predovšetkým si plniť vyživovaciu povinnosť
voči maloletému, nie je v záujme maloletého). Otec má k dispozícii aj apartmán v rekreačnej oblasti Z.,

ktorý užíva len na rekreačné účely spolu s rodinou a známymi a ktorý takisto jeho prenajímaním môže
byť a mal by byť ďalším zdrojom príjmu otca. Tvrdenie otca, že tento striedavo počas všetkých víkendov
a dovoleniek užíva aj jeho rodina a známi, považuje súd len za účelové tvrdenie otca, v snahe vyhnúť
sa plateniu vyššieho výživného na syna. Aj keď právny zástupca otca tvrdil, že otec má veľkú rodinu
a všetci vychádzajú vynikajúco, je podľa názoru súdu len veľmi málo pravdepodobné, že predmetný

apartmán je väčšiu časť roka počas víkendov užívaný. Keby však tomu naozaj tak bolo, otec musí v
každom prípade brať na vedomie, že má maloleté dieťa, ktoré je odkázané na jeho výživu a je preto
neprípustné, aby otec bez akejkoľvek odplaty predmetný apartmán umožnil užívať celej svojej rodine a
predovšetkým svojim známym. Otec je vlastníkom aj ďalších nehnuteľností - pozemkov a sadov, príjem
z ktorých nezdokladoval, len jeho právny zástupca uviedol, že z týchto pozemkov otec v podstate

nemá žiaden príjem. Otec bol v minulosti takisto jediným spoločníkom viacerých spoločností s ručením
obmedzeným, ktorých obchodné podiely až v čase po podaní návrhu matky na súd predal tretej osobe
(svojmu otcovi), pričom z daňových priznaní týchto spoločností za rok 2016 mal súd zistené, že riadne
fungovali a mali vysoký obrat. Z týchto dôvodov považuje súd predaj obchodného podielu jednej zo
spoločností (Q..) za otcom tvrdenú sumu 5.000,- eur svojmu blízkemu rodinnému príslušníkovi, za

účelové konanie otca, v snahe vyhnúť sa plneniu si svojej vyživovacej povinnosti k mal. synovi, pretože
dôvod predaja obchodných podielov spoločností otec nijako nezdôvodnil. Z vyššie uvedených zistení
bolo zrejmé, že súd nemohol pri určení vyživovacej povinnosti otcovi vychádzať len z ním tvrdeného a
preukázaného príjmu vo výške do 376,- eur mesačne netto, resp. z nemocenských dávok vyplácaných
mu počas práceneschopnosti vo výške vyše 160,- eur mesačne, keďže potenciálne mohol byť príjem

otca aj v čase jeho PN podstatne vyšší (predaje obchodných podielov v 2 spoločnostiach, prenájom
apartmánu v Z.). Napokon, v správe ÚPSVaR W. z prešetrenia pomerov u otca je deklarovaný mesačný
príjem u otca vo výške 1.000,- eur. V tejto súvislosti sa súd identifikoval s právnym názorom právneho
zástupcu matky, že otec nijako v konaní nepreukázal ani to, akým spôsobom sa naložilo so sumou
8.565,79 eur, ktorá sa nachádzala vo februári 2017 na účte maloletého, pričom nie je vylúčené, že bola

spotrebovaná otcom a teda nepatrila bratovi otca. Účelovosť a nepravdivosť otcom tvrdených príjmov
vylučuje už len samotná faktická úhrada pobytov otca v rekreačných zariadeniach počas realizácie jeho
stykov s dieťaťom za účasti matky v r. 2018 a takisto aj skutočnosť, že za čias spoločnej domácnosti
rodičov maloletého otec vykrýval väčšinovú réžiu v súvislosti s domácnosťou a výživou maloletého, keď
matka v podstate poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky (otec to v konaní nepoprel). Súd

neuveril tvrdeniam otca ani v tom smere, že náklady, ktoré má (bývanie, strava, hygiena, ošatenie ap.)
mu pomáhajú uhrádzať jeho rodinní príslušníci, najmä otec, keďže otec tvrdil, nijako však nepreukázal,
že mu zo strany rodiny mali byť poskytnuté pôžičky na úhradu svojich nákladov, k skutočnostiam ktorým
sa však vyjadroval prostredníctvom svojho právneho zástupcu až následne, potom, čo v konaní vyšlinajavo niektoré skutočnosti ohľadne majetkových, či príjmových pomeroch otca, keď bolo zrejmé, že z
otcom deklarovaného príjmu nie je reálne, aby uhrádzal všetky svoje náklady. Otec nakoniec k svojim
tvrdeniam o poskytnutých mu pôžičkách a takisto o ich splácaní neposkytol žiadne dôkazy (dokonca

jeho právny zástupca ani nevedel uviesť, či a v akej výške a odkedy sa pôžičky splácajú a tieto ani
nijako nešpecifikoval, t. j. kedy, na aký účel, v akej výške a za akých podmienok boli otcovi poskytnuté)
a preto súd tvrdeniam otca o poskytnutých mu pôžičkách neuveril. To, že si otec v skutočnosti zo
svojho terajšieho príjmu dokáže hradiť svoje náklady, možno preukázať aj tým, že nepovažoval za
potrebné v priebehu konania riadne všetky svoje náklady preukázať ani potom, ako ho súd na to vyzval,

ale svoje náklady preukazoval až dodatočne, resp. niektoré z nich v konaní len tvrdil a aj to neurčite
(prostredníctvom svojho zástupcu napríklad tvrdil, že náklady na apartmán v Z. má asi vo výške 90,- eur
a neskôr, že do sumy 100,- eur mesačne; že otec uhrádza svojmu známemu inkaso a nájom vo výške
200,- eur mesačne „na ruku“ ap.). Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca súd nezohľadnil ani jeho
náklady na splácanie úveru, výšku ktorého, vrátane jeho splácania otec riadne nevydokladoval (len z
výpisu jeho účtu v M. je zrejmé, že nejaké splátky v rôznych výškach uhrádza), navyše splátky úveru

sa týkajú nehnuteľnosti otca - rodinného domu, ktorý je podľa otca neobývateľný, ktorý tento neužíva,
ktorý podľa jeho tvrdenia v blízkej dobe ani nebude užívať, otec má zabezpečené iné bývanie a teda
z pohľadu súdu, ide o náklady zo strany otca vzhľadom na jeho ďalšie majetkové pomery neúčelne a
nehospodárne vynaložené, ktoré nemôžu ísť v žiadnom prípade na ťarchu maloletého. Súd neprihliadol
pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca ani na proti nemu vedené exekučné konania, ktoré sú

ešte z rokov 2012 a 2016, pretože otec v priebehu konania nepreukázal, a nie je to zrejmé ani z ním
predloženýchpísomností(č.l.421a422),nazákladeakýchokolnostíbolitietoexekučnékonaniavedené
a ani to, aký je ich stav v súčasnosti. V každom prípade však akékoľvek dlhy otca z obdobia do r.
2016, kedy otec bol jediným spoločníkom viacerých obchodných spoločností s vysokým obratom, a teda
bol finančne dobre zabezpečený, nemôžu byť na ujmu maloletého. Na strane druhej súd sa stotožnil

s právnym názorom otca maloletého v tom, že v danej veci nie je dôvod na uplatnenie ust. § 63 ods.
1 Zákona o rodine (fikciu otcovho príjmu vo výške 20-násobku životného minima), pretože v konaní
boli otcom predložené výplatné pásky, pričom ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine možno použiť iba u
podnikateľoch, živnostníkoch a nie u osôb, ktoré majú príjmy zo závislej činnosti. Otec bol SZČO do
roku 2007 a jeho predchádzajúca účasť v obchodných spoločnostiach neznamená, že podniká, pretože

podniká spoločnosť, ktorá má na seba oprávnenie podnikať. Vychádzajúc potom z potencionality príjmov
otca (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktorý podľa názoru súdu bol spôsobilý v žalovanom období mať
príjem minimálne vo výške 1.000,- eur a jeho nákladov na bývanie v byte, stravu, ošatenie, hygienu),
vychádzajúc potom aj z príjmu matky v období v jednotlivých obdobiach od 8.2.2017 do 22.5.2017
(rodičovský príspevok do 30.4. 2017 vo výške 203,20 eur mesačne, príspevok na starostlivosť o mal.

dieťa od 1.5.2017 vo výške 280,- eur mesačne, rodinné prídavky), od 23.5.2017 do 31.8.2017 (príspevok
na starostlivosť o mal. dieťa vo výške 280,- eur mesačne, čistá mesačná mzda od zamestnávateľa,
rodinné prídavky) a od 1.9.2017 - príspevok na starostlivosť o mal. dieťa vo výške 280,- eur len za
mesiac september 2017, čistá mesačná mzda od zamestnávateľa, rodinné prídavky (viď bod 40 až 42
odôvodnenia tohto rozsudku) a jej nákladov na bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, platenie povinného

zmluvného poistenia (viď bod 52 odôvodnenia tohto rozsudku) a nákladov na maloletého (viď bod 52
odôvodnenia tohto rozsudku), pričom najväčšie náklady u maloletého boli preukázateľne v období od
23.5. 2017 do 31.8. 2017, v období ktorom maloletý navštevoval súkromné jasle (ktoré náklady na
maloletého otec síce spochybňoval, ale len veľmi všeobecne tvrdením, že ich považuje za nadsadené,
k tvrdeniam ktorým však neposkytol súdu žiadne dôkazy a preto na ne súd neprihliadol), považoval súd

za spravodlivé určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého v období od 8.2.2017 do 22.5.2017 vo
výške 150,- eur mesačne, v období od 23.5.2017 do 31.8.2017 výživné vo výške 280,- eur mesačne a
od 1.9.2017 výživné vo výške 150,- eur mesačne, vo vyživovacej povinnosti ktorej súd zohľadnil i súdom
upravený styk otca s maloletým a skutočnosť, že poberateľom rodinných prídavkov na maloletého je
matka. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.2. 2017 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške

1.140,25 eur (/alikvotná časť súdom určeného výživného za mesiac február 2017 vo výške 112,50 eur
zo sumy 150,- eur + súdom určené výživné za mesiace marec a apríl 2017 vo výške 2 x 150,- eur +
alikvotná časť výživného za mesiac máj 2017 vo výške 106,45 eur z určenej sumy 150,- eur + alikvotná
časťvýživnéhozamesiacmáj2017vovýške81,30eurzurčenejsumy280,-eur+súdomurčenévýživné
za mesiace jún až august 2017 vo výške 3 x 280,- eur + súdom určené výživné za mesiace september

2017 až apríl 2018 vo výške 8 x 150,- eur = 2.640,25 eur/ - /za 15 mesiacov od mája 2017 do apríla 2018
otcom zaplatené výživné po 100,- eur mesačne = 1.500,- eur/ = 1.140,25 eur), umožnil súd otcovi, s
prihliadnutím na jeho súčasný príjem, náklady a výšku zameškaného výživného zaplatiť v pravidelnýchmesačných splátkach, spolu s bežným výživným, vo výške 35,- eur mesačne. O náhrade trov konania
rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec maloletého
dieťaťa, a to v jeho časti, ktorou súd rozhodol o výške jeho vyživovacej povinnosti a zameškanom
výživnom, t.j. proti výrokom II. a č. II.1, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci
v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne navrhoval zmenu
napadnutého rozsudku v týchto častiach, a to tak, že výška jeho vyživovacej povinnosti bude v

období od 08.02.2017 do 30.09.2017 určená vo výške 100,- eur mesačne, v období od 01.10.2017 vo
výške 70,- eur mesačne s tým, že nedoplatok na výživnom určený nebude. Namietal, že rozsudok je
podľa jeho názoru vecne nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci, majúceho
pôvod v nesprávnych skutkových zisteniach. Namietal tiež nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, zmätočnosť a špekulatívnosť úvah, subjektívnych
domnienok a nie preukázaných skutočností, na ktorých bolo rozhodnutie založené. Poukazoval tiež na

čl. 11 ods. 4 CSP vychádzajúc z ktorého, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli
najavo v konaní, pokiaľ nejde o skutočnosti všeobecne známe, alebo ustanovené zákonom, tiež na ust.
§ 35 a 36 CMP, v zmysle ktorého je súd povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Uplatnil tak dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý súdny proces v

dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tiež nesprávne a skutkové závery a
nedostatočne zistený skutočný stav veci). Podľa jeho názoru bežné výživné v prvom období vo výške
150,- eur, v následnom období 280,- eur a s tým spojený nedoplatok, je pre jeho osobu likvidačným,
neprimerane vysokým, ktoré nie je schopný objektívne platiť. Matka má vyšší príjem ako on, keďže
poberá mzdu vyše 1.000,- eur mesačne netto, on je od septembra 2017 dlhodobo práceneschopný,

poberá nemocenskú dávku vo výške cca 160,- eur mesačne, žiadne iné príjmy nemá. V roku 2017 z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu dosahoval nízky príjem a od septembra 2017 je PN. Nepriaznivý
zdravotný stav logicky negatívne ovplyvňuje aj možnosti jeho zárobku. Súd prvej inštancie opomenul, že
podľapreloženýchlekárskychsprávmáodroku2017chronickézmenynachrbtici,ktorémuneumožňujú
dlhodobé šoférovanie a teda od septembra 2017, od kedy je dlhodobo PN, objektívne v tomto čase sú

obmedzené, resp. zmarené jeho zárobkové schopnosti a možnosti, pričom súdu prvej inštancie bolo
irelevantné, že je dlhodobo PN. Od jesene 2017 nemá príjmy z inej než závislej činnosti, nevlastní žiadnu
obchodnú spoločnosť, čo bolo v konaní nesporné. Jeho reálny životný štandard nie je vysoký, majetkové
pomery nie sú ideálne, o čom nasvedčujú aj podklady o vedení exekúcie voči nemu. Matka sa ho
však snažila prezentovať ako dobre situovaného podnikateľa. Procesný postup súdu bol zmätočný, súd

vykonal päť pojednávaní, pojednávania neustále odročoval na základe zmätočných návrhov a tvrdení
matky. Matka predlžovala konanie produkovaním nezmyselných návrhov. Súd až úpenlivo preveroval
jeho širokú rodinu a normálne rodinné vzťahy a vzájomnú pomoc považoval za niečo nenormálne,
nehodnoverné a nepreukázané. Naproti tomu matka neustále produkovala konanie s cieľom znemožniť
mu stretávanie s dieťaťom. Celá argumentácia súdu o stave jeho príjmov a majetku je iba na báze

vyprodukovaných domnienok. Súd dokonca uzavrel, že má mať príjem 1.000,- eur mesačne, čo oprel o
obdobie pred jeho PN, avšak od septembra 2017, jeho jediným príjmom je nemocenská dávka cca 160,-
eur mesačne, čo jasne vyplýva z výpisov z účtu. Súd dokonca posudzoval aj obdobie v roku 2016, keď s
matkou žili v spoločnej domácnosti, pričom toto obdobie nebolo predmetom konania. Určenie výživného
280,- eur mesačne v období do 31.08.2017 je absolútne nedôvodné. Matka sa sama rozhodla pre

odchod z domácnosti. To, že prihlásila svojvoľne dieťa do súkromných jaslí, je výlučne iba jej záležitosť
a zodpovednosť. Dôvodne vyvstáva otázka, prečo matka dala dieťa do jaslí kvôli práci, keď mohla byť
na rodičovskej dovolenke až do konca októbra 2017 a nemusela platiť drahé súkromné jasle. Maloletý
F. je jej jediným dieťaťom a matka prezentovala, ako je syn na prvom mieste, avšak je zrejmé, že na
prvom mieste je u nej práca, kontakt s rôznymi ľuďmi a kariéra. Pokiaľ súd uzavrel, že napriek tomu,

že on je výlučný vlastník rodinného domu, žije v prenajatom dome, pričom dom môže užívať alebo ho
dať do užívania, ktorý kúpil v dražbe a ktorý v budúcnosti plánuje zrekonštruovať, tak tento nemôže
užívať, pretože je zanedbaný, rozbúraný a nespôsobilý na bývanie. Navyše na prestavbu treba dostatok
financií, ktoré nemá. Súd bez znaleckého dokazovania ustálil, že dom je v dobrom stave. Tvrdenia súdu
sú nezmyslom. Nechápe, čo je neprípustné na tom, že apartmán užívajú aj členovia jeho rodiny. Má

dvoch vlastných a dvoch nevlastných bratov, rodina je veľká. Má od rodiny, ktorá mu pomáha, vyberať
peniaze na nocľah za víkend, takáto úvaha nepotrebuje komentár. Navyše už mesiac býva v uvedenom
bytevobciZ.,nakoľkonemalpeniazenaúhraduinkasaaenergiívbyteprepožičanomodjehokamaráta.
Predmetný apartmán, v podstate X-izbový byt či väčšia garzoniéra, ktorú obýva, pred rokmi vyhral vtelevíznej súťaži T.. Pokiaľ ide o ďalšie nehnuteľnosti, pozemky a sady, príjem z ktorých nezdokladoval,
takktomutouviedol,žežiadenpríjemznichnemá.Ideostarésadyvextraviláneobce,ktorémudarovala
jeho nebohá stará matka a pozemky nie sú určené ani na výstavbu, naviac ide o podiely. Pokiaľ ide o

prevod obchodného podielu za ním tvrdenú sumu 5.000,- eur jeho príbuznému, tak jeho právny zástupca
opakovane súdu vysvetlil, že v dôsledku zlého zdravotného stavu, problémou s chrbticou a jeho PN, nie
je objektívne schopný vykonávať prácu a podnikanie. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane
toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať,

aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. K ďalším tvrdeniam súdu považoval za
nehospodárne sa vyjadrovať, nakoľko podľa neho ide o zjavne priehľadné jednostranné úvahy na báze
subjektívnych domnienok. Celkový prístup k nemu súdom deklaruje jeho procesný postup (zamietnutie
návrhu na neodkladné opatrenie, rozhodnutie o minimálnom styku pri druhom neodkladnom opatrení,
vykonanie piatich zdĺhavých pojednávaní k bežnej poručenskej veci, dokonca jeho právnemu zástupcovi
bola trikrát zamietnutá žiadosť o sprístupnenie elektronického spisu).

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedol, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach považuje za správny. Súd pri určení výživného zohľadnil
vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Určenú
výšku výživného považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám.

9. Matka maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom právneho
zástupcu uviedla, že toto považuje za v celom rozsahu nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd
tomuto nevyhovel. Naopak, podľa jej názoru je dôvodné jej odvolanie. Otec nedôvodne poukazuje
na článok 11 ods. 4 CSP, keďže otec systematicky ignoroval dopyty súdu na preukázanie svojich

majetkových pomerov, bol dôkazne pasívny, preto aplikácia § 63 Zákona o rodine o fikcii príjmu otca,
ktorú však súd chybne nepoužil, bola namieste. Otec síce predložil do súdneho spisu viacero listín,
avšak súdu nepredložil napriek jeho výzve účtovnú uzávierku Q. za roky 2016-2017, kedy bol jediným
spoločníkom, svoj podiel previedol svojmu otcovi, podľa vedomosti matky majetkom spoločnosti bolo
luxusné auto značky E., daňové priznania za rok 2016 súd získal len dopytom na daňový úrad. Otec

nezdokladoval ani ďalšie svoje tvrdenia, týkajúce sa výdavkov na bývanie. Dokazovanie vykonával z
vlastnej iniciatívy súd. Počas konania otec síce doručil výpisy zo svojho bankového účtu vedeného
v M. za obdobie 1/2017 až 12/2017, z ktorých však vyplýva, že na tento účet je vkladaná len suma
určená na splátky úveru, avšak matka má za to, že otec vlastní financie na iných bankových účtoch,
prípadne bankových účtoch jeho rodinných príslušníkov. Poukázala na finančné prostriedky, ktoré bolo

z účtu mal. dieťaťa vybraté otcom po odchode z domácnosti matky (8.565,79 eur). Otec vlastní aj ďalšie
financie pochádzajúce z predaja bytu, ktoré neskôr použil na kúpu domu v T. (vydražený rodinný dom
so zastavaným pozemkom). Kumulovanie finančných prostriedkov na účtoch rodinných príslušníkov ho
nezbavuje plniť si vyživovaciu povinnosť. Prevod obchodného podielu v 10/2017 spoločnosti Q.. na jeho
otca je jednoznačne účelový krok otca smerujúci k umelému ponižovaniu jeho majetkových pomerov,

a teda dôvodne bola aplikovaná tzv. potencionalita príjmu vyplývajúca z ust. § 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine. Matka doplňujúco navrhla v konaní predložiť výpisy z účtov rodinných príslušníkov
otca, tento dôkaz však súd nevykonal, čím nedostatočne zistil skutočný stav veci. Podľa jej názoru
účelové tvrdenia otca sú snahou zastrieť jeho reálne majetkové pomery, o čom svedčí aj konanie otca
pri realizácii stykov s dieťaťom, keď uhrádzal sám pobyty v rekreačných zariadeniach pre dieťa, otca

aj matku, čo svedčí o tom, že má dostatok finančných prostriedkov. Matka má za to, že vykonané
dokazovanie preukázalo, že vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, možnosti a schopnosti otca je
ňou navrhovaná výška výživného v jednotlivých obdobiach plne dôvodnou. Súd v rozhodnutí nevysvetlil,
prečo určil výživné nižšie. Pokiaľ ide o spoločnosť Q.., vychádzajúc z Obchodného registra E., otec je
nepretržite konateľ a jediný spoločník tejto obchodnej spoločnosti, preto je lživé jeho tvrdenie, že od

jesene nie je spoločníkom ani konateľom v žiadnej obchodnej spoločnosti. Otec v odvolaní poukazuje na
neustále odročovanie pojednávaní, to však bolo len následkom absolútnej dôkaznej pasivity otca a jeho
účelového zamlčovania pravdivých majetkových pomerov súdu. Je zarážajúce, že otec sa uchyľuje aj k
ďalšejnepravde otom,žematkavrozhodnomobdobíúdajnesvojvoľne,bezsúhlasuotcaprihlásilasyna
dosúkromnýchjaslí,pritomvšaktentostýmtoexplicitnesúhlasil,čosavkonaníhodnovernepreukázalo.

Pokiaľ ide o príjmy a výdavky otca ním tvrdené, tento sa zamotáva do svojich účelových tvrdení. Ani
uznesenie vyššieho súdu, na ktoré otec poukazuje, nevyvracia správne súdom aplikovanú zásadu
potencionality príjmu. Pokiaľ ide o potrebu výdavkov na dieťa v období, keď navštevovalo súkromné
jasle, pričom iná varianta v H. nebola možná, o výške nákladov neboli pochybnosti ani zo strany súdu.Matka nad rámec sledovaného obdobia predložila aj ďalšie vyčíslené náklady dieťaťa. Predložila tiež
potvrdenie o svojich príjmoch a tiež výdavkoch za sledované obdobie. Žiadne z dôkazov matky ohľadom
výdavkov na dieťa otec v konaní nespochybňoval. Neobstojí poukaz otca na svoju práceneschopnosť.

Pokiaľ otec poukazuje na to, že dovtedy pracoval vo veľkom preťažení, logicky mu museli vzniknúť
veľké majetkové hodnoty a finančné úspory, ktoré mu nepochybne umožňovali a umožňujú prispievať
na výživu vo výške komfortnejšej ako on sám požaduje. V ďalšom prakticky replikuje všetky skutočnosti,
ktoré namieta v podanom odvolaní.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním voči výrokom II. a
II.1 (určenie výšky výživného a zameškané výživné) odvolaním tiež napadla matka prostredníctvom
právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jej návrhu (pôvodnému) bude
vyhovené, teda že otec bude povinný platiť na výživu dieťaťa v období od 23.05.2017 do 31.08.2017
výživné vo výške 350,- eur mesačne a od 01.09.2017 výživné vo výške 200,- eur mesačne, čomu bude
prispôsobený samozrejme aj vyčíslený nedoplatok na zameškanom výživnom. Uviedla, že uplatňuje

dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Predovšetkým
namietala,žesúdprvejinštanciesadostatočnenevysporiadalsovšetkýmiskutočnosťami,ktorévkonaní
tvrdila a tie, ktoré vyšli najavo nesprávne vyhodnotil, teda podľa jej názoru odôvodnenie rozhodnutia
nespĺňa kritériá uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Predovšetkým pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca
určenú súdom prvej inštancie od 01.09.2017 vo výške 150,- eur mesačne, súd ignoroval názor kolízneho

opatrovníka, ktorý v konaní zastupoval záujmy dieťaťa, ktorý v rámci záverečného návrhu navrhoval
výškuvýživnéhovtomtoobdobí200,-eurmesačne.Podľajejnázoruvykonanédokazovaniepreukázalo,
že tak potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca sú zodpovedajúce k tomu,
aby bola výška výživného určená tak, ako to návrhom požadovala. Keďže v zmysle § 63 CMP možno
v odvolacom konaní uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazy, matka na doplnenie

svojich tvrdení o tom, že otec sa systematicky počas celého súdneho konania snažil zakryť svoje reálne
majetkové pomery, predložila výpis z Obchodného registra E. spoločnosti Q.., v zmysle ktorého je otec
nepretržite konateľom a jediným spoločníkom v tejto obchodnej spoločnosti. K potrebe výdavkov na
dieťa v období, keď navštevovalo súkromné jasle, preukázala, že iná varianta v H. v danom období
nebola možná, a matkou vybrané súkromné jasle U. boli najlacnejšou alternatívou, o ktorej skutočnosti

v konečnom dôsledku nevznikla počas konania pochybnosť ani zo strany súdu, ani zo strany otca.
Už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie doložila do súdneho spisu vyčíslenie nákladov v
období od 01.01.2016 do 31.05.2016, z ktorých vyplýva, že rozdiel medzi jej príjmami a výdavkami
na domácnosť v tomto období bol mínus 506,40 eur, pričom vo výdavkoch nie sú zarátané dovolenky,
výlety, návštevy herničiek, starých rodičov a podobne, tiež predložila vyčíslenie nákladov od 01.06.2016

do 31.12.2016, z ktorého bolo zrejmé, že v tomto období rozdiel medzi jej príjmami a výdavkami bol
mínus 839,40 eur, pričom ani v tom nie sú zarátané mimoriadne výdavky. Už len z tohto vyčíslenia v
rozhodnom období je zrejmé, že otec pri svojich tvrdených údajne nízkych príjmoch v tomto období, mal
absolútny dostatok finančných prostriedkov na pokrytie rozdielu medzi príjmami matky a výdavkami
na domácnosť za celý rok 2016, keď žili rodičia s dieťaťom ešte v spoločnej domácnosti. Otec mal a

má dlhodobo príjmy niekoľkonásobne prekračujúce príjmy ním tvrdené. Matka tiež v konaní preukázala
príjmy za sledované obdobie od 08.02.2017 do 23.04.2018, ktoré neboli v konaní spornou okolnosťou.
Žiadne z dôkazov predložených matkou ohľadom výdavkov na mal. F. otec v konaní nespochybňoval.
Keďže nevyhnutnosť súkromných jaslí pre mal. dieťa, ktoré boli v určenom období jedinou najlacnejšou
alternatívou, bola v konaní preukázaná, neobstojí určenie výživného v tomto období len vo výške 280,-

eur mesačne, namiesto 350,- eur mesačne. Naviac otec súhlasil s takýmto riešením o jasliach, hoci
sa to snažil v konaní, i keď neúspešne popierať. Výdavky tak matky, ako ani dieťaťa, otec v konaní
nespochybňoval, a teda je potrebné považovať ich za preukázané a nesporné. Vzhľadom na to, že v
období od 01.09.2017 a následne sú výdavky na dieťa mesačne vo výške 308,94 eur, pričom pomery
matky sú neporovnateľne nižšie ako pomery otca, je podľa jej názoru dôvodné, aby aj v období od

01.09.2017 bola určená vyživovacia povinnosť otca k dieťaťu vo výške 200,- eur mesačne. Otcova
dlhodobejšia práceneschopnosť nemôže byť hodnoverná, keď otec bez problémov absolvuje styky s
dieťaťom počas trvania PN-ky. O tom, že ním deklarovaný príjem nezodpovedá skutočnosti preukazuje
tiež to, že na Vianoce 2017 zakúpil maloletému dieťaťu motorku spolu aj s vybavením za sumu cca
1.000,- eur, pričom jeho tvrdenia, že na toto sa zložili jeho príbuzní bolo nepreukázané. Naviac viaceré

nehnuteľnosti vo vlastníctve otca nie sú prenajímané a otec neinkasuje nájomné na prilepšenie svojho
údajne nízkeho príjmu, čo svedčí o tom, že jeho príjmy sú nepochybne neporovnateľne vyššie ako
tvrdí. Poukázala na to, že len podľa otca jeho náklady na bývanie sú vo výške cca 250,- eur, čo síce
nepreukázal, ale pokiaľ by to bolo aj pravdivé, tak je nepochopiteľné, ako by pri výške svojho mesačnéhopríjmu 376,- eur a neskôr nemocenských dávok len 160,- eur mesačne bol spôsobilý financovať toto
bývanie. Je teda zrejmé, že otec disponuje aj inými finančnými prostriedkami, ktoré účelovo zatajoval.
Systematicky otec ignoroval dopyty súdu na preukázanie svojich majetkových pomerov, v tomto smere

bol pasívny, preto podľa jej názoru aplikácia ust. § 63 Zákona o rodine je namieste. Súdu nepredložil
napriek výzve účtovné uzávierky Q. B. za rok 2016-2017 a aj daňové priznanie za rok 2016 musel získať
na základe vlastného šetrenia súd. Počas konania síce doručil súdu výpisy zo svojho bankového účtu
vedeného v M. za obdobie roku 2017, z týchto však vyplýva, že otec na účet vkladal len takú čiastku,
ktorá pokryla splátku úveru. Podľa názoru matky však otec vlastní financie aj na iných bankových účtoch,

svojich, resp. rodinných príslušníkov alebo tretích osôb, ktoré tvrdenie nijako nevyvrátil. Maloleté dieťa
malo zriadený účet v Q.e, pričom potom, ako matka opustila spoločnú domácnosť, bola z tohto účtu
otcom prevedená bez vedomia matky celá nasporená suma 8.565,79 eur, ktorá pochádzala z predaja
bytu vo vlastníctve otca, kde pôvodná suma bola vyššia, ale túto otec použil na kúpu domu a iné
veci. Odvtedy je na účte dieťaťa nulový zostatok. Prevod nasporenej sumy na účet otca preukázala
predloženým výpisom. Z uvedeného teda vyplýva, že otec vlastnil a vlastní financie v oveľa vyššej

hodnote, okrem tých, ktoré pochádzajú z predaja bytu a ktoré neskôr použil na kúpu domu v k.ú.
T. (vydražený rodinný dom s rozostavaným pozemkom). Podľa názoru matky všetky tieto kroky otca
dokazujú jeho snahu znížiť si svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. Prevod obchodného
podielu v októbri 2017 spoločnosti Q.. na svojho otca, kde podľa jej názoru sú aj nakumulované jeho
finančné prostriedky je jednoznačne účelový krok smerujúci k umelému ponižovaniu jeho majetkových

pomerov, preto je nevyhnutné vzhľadom k tejto skutočnosti na majetkové pomery otca aplikovať ust. §
75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine. Matka navrhovala v konaní predložiť výpisy z účtov rodinných
príslušníkov otca, ktorý dôkaz súd nevykonal. Otec zo svojho účtu poukazuje na účet matky výživné na
dieťa vo výške 100,- eur mesačne a pokiaľ by malo byť pravdou tvrdenie otca v konaní, že na toto sa
mu skladajú rodinní príslušníci znamenalo by to, že sa o dieťa starajú všetci okrem neho, čo však je tiež

nehodnoverné, nepreukázané a účelové. Matka predložila do súdneho spisu údaje o podnikateľských
aktivitách otca najmä údaje z internetu za rok 2015 na firmu Q.., z ktorých vyplýva, že za rok 2015
mala táto spoločnosť tržby vo výške 440.570,- eur, aktíva vo výške 312.059,- eur, vlastný kapitál vo
výške 15.991,- eur. Bolo nesporné, že otec bol takým istým spoločníkom ďalej spoločnosti Q., v období
od 02.10.2017. Táto spoločnosť mala aktíva vo výške 2.912,- eur, vlastný kapitál 1.952,- eur. Daňové

priznanie Q.. za rok 2016 bolo vypracované v júli 2017, čo vyplýva z tohto daňového priznania, pričom
sám otec prostredníctvom právneho zástupcu tvrdil, že uzávierka za túto spoločnosť neexistuje, pričom
zistená skutočnosť vyvrátila tieto jeho nepravdivé tvrdenia. Všetky tri firmy, najmä Q.. a Q. boli neustále
fungujúce, mali vysoké výnosy a réžiu, preto krok od predaja svojmu otcovi týchto spoločností považuje
za účelový v snahe zneprehľadniť svoju majetkovú a finančnú situáciu. Aj faktické konanie otca pri

realizácii styku s dieťaťom, kedy sám uhrádzal pobyty v rekreačných zariadeniach, vyvracajú účelové
a zavádzajúce tvrdenie o jeho majetkových pomeroch menovite príjme 360,- eur mesačne, či neskôr
príjme len z nemocenských dávok vo výške 160,- eur mesačne. Otec nebol schopný prísť ani na jedno
pojednávanie v tejto veci, avšak na realizáciu styku bez problémov chodil. Aj napriek správe z Q.y,
podľa ktorej otec tam údajne účet nemá, má matka pochybnosti o tom, či ešte v nejakej inej banke

účet nemal, s tým, že nemal by si to problém zariadiť tak, aby to bolo v jeho prospech. Súd podľa jej
názoru mal zisťovať stav produktu na účtoch, aj pred 04.04.2018. Otec systematicky a pasívne počas
celéhokonaniaignorovalpožiadavkysúdunapreukázaniesvojichmajetkovýchpomerov.Reálneživotné
kroky otca počas spolužitia absolútne nekorešpondujú s jeho deklarovaným príjmom 386,- eur mesačne
a jeho výdavkami. Na strane druhej matka vždy pravdivo svoje príjmy preukazovala. Nemôže byť na

ťarchu dieťaťa skutočnosť, že otec sa zbavuje majetku s cieľom ponížiť si výživné. Podľa názoru matky
vzhľadom na jeho majetkové pomery je objektívne schopný pravidelne uhrádzať výživné vo výške,
aké požaduje. Otcom predložené čestné prehlásenie jeho brata, je nehodnoverné, nakoľko peňažné
prostriedky našetrené na účte dieťaťa pochádzali z predaja bytu v W. - J. a aj výťažok z kúpnej ceny
okrem tejto zostatkovej hodnoty bol použitý na rekonštrukciu predmetného domu v T., ktorý otec vlastní.

Matka neskúma motiváciu otca v tom smere, pred akým subjektom chce zastierať svoje majetkové
pomery, ale toto je fakt. O nehodnovernosti tohto tvrdenia svedčí aj to, že peniaze boli uložené na účet
maloletého dieťaťa, ku ktorému mala prístup aj matka, a teda s týmto účtom dieťaťa mohla disponovať.
Otec svoje tvrdenia o svojom nízkom príjme a na strane druhej vysokých výdavkoch, nevedel nijako
hodnoverne vysvetliť. Keďže bol jediným konateľom a spoločníkom firmy Q.., tak uzatvoril sám so sebou

pracovnú zmluvu a pokiaľ ide o výplatné pásky, tieto do spisy doložil s tým, aby deklarovali ním tvrdenú
sumu 376,- eur netto mesačne. Právny zástupca otca na otázku právneho zástupcu matky v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ skutočný príjem otca bol takýto nízky, z
čoho uhrádzal všetky výdavky a náklady v čase, keď žili spolu v spoločnej domácnosti, uviedol, že totoobdobie nie je jednak predmetom konania a môže len predpokladať, že otec mohol mať nejaké úspory
z podnikania z minulých rokov a ďalej sa k tomu nevedel vyjadriť. Rodinný dom mal otec nadobudnúť
niekedy v roku 2014, keď sa v susedstve dražil dom, tento vydražil za sumu 60.000,- eur, peniaze mu

boli rôzne popožičiavané, ako tieto vracal, uviesť nevedel. Tiež uviedol, že vzťahy medzi jeho otcom
a rodinnými príslušníkmi sú vynikajúce, a preto rodinní príslušníci sú vždy otcovi ochotní za každých
okolností pomôcť. Právny zástupca otca tiež na otázku kolízneho opatrovníka týkajúcu sa výšky príjmu
uviedol, že otec v minulosti hľadal aj nejakú inú alternatívu, aby mal vyšší príjem, než aký v skutočnosti
mal v sume 376,- eur mesačne.

11. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo vyjadriť sa písomne k odvolaniu matky.

12. Otec maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom
právneho zástupcu toto považoval za nedôvodné, obsahujúce prekrúcanie a dotváranie faktov podľa
subjektívnych potrieb matky, často krát logických a časových nezmyslov. Matka opomína, že neuniesla

dôkazné bremeno, ktoré si vysvetľuje zmätočne. Tvrdenia matky sú na báze absolútne subjektívnych
špekulácii bez relevantných dôkazov. Snažila sa preniesť dôkazné bremeno na jeho osobu, pričom
dokazovanie negatívnej, resp. neexistujúcej skutočnosti strana sporu nie je povinná a nemožno to od
nej ani vyžadovať. Z hľadiska dokazovania poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu 6Cdo/81/2010.
Namietal tvrdenie matky ohľadne nehodnovernosti jeho PN a skutočnosti, že iný príjem nemá. Jeho

nepriaznivý zdravotný stav negatívne ovplyvnil možnosti jeho zárobku a musel prerušiť svoju prácu a
podnikanie.Máchronickézmenynachrbtici.Najednejstranemujevytýkané,žesasosynomnestretával
určitý čas a keď sa s ním stretával, je mu zase vytýkané, že platil náklady. Na tieto stretnutia mu však
peniaze poskytovali jeho príbuzní. Jeho reálny životný štandard je vysoký, majetkové pomery nie sú
ideálne, čomu nasvedčovali podklady o vedení exekúcie voči jeho osobe. Predstavy matky sú v rozpore

s realitou. Aplikácia ust. § 63 Zákona o rodine tu nemá opodstatnenie. On nie je živnostník a nie je ani
podnikateľ. Pokiaľ sa týka českej s.r.o. táto je dlhodobo nefunkčná, reálne nepodniká, nemá z nej žiaden
príjem. V roku 2011 bola založená výlučne z dôvodu vykonávania zákazky v českej republike, čo však
už je neaktuálne, účtovnú uzávierku predloží. Nemožno opomenúť snahy matky o umelé navyšovanie a
duplicitovanie rôznych výdavkov. Matka tvrdí, že proces bol nespravodlivý, pričom ho sama naťahovala,

produkovala zmätočné nezmyselné vyjadrenia a návrhy. Príjem matky je značne vyšší ako jeho.

13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“ / a zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len CMP), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i

konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§111 a nasl.).

14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané v
lehote (§ 362 CSP) a majú predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie v napadnutých častiach bez toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania

(§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné
v napadnutej časti - vo výroku II. v jeho časti, ktorou určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu
za obdobie od 08.02.2017 do 22.05.2017 podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť, v
časti výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu za obdobie od 23.05.2017 do

31.08.2017 a od 01.09.2017 za použ. § 388 CS zmeniť (nakoľko v tejto časti neboli splnené podmienky
na jeho zrušenie ani potvrdenie), vo výroku II.1, ktorým rozhodol o nedoplatku zročného zameškaného
výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) za použ. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP
zrušiť a v týchto častiach vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP). Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zostávajúcich častiach nepreskúmaval, keďže tieto

suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli.

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v

konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Matka síce formálne uviedla v odvolaní, že
uplatňuje tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (nesplnenie procesných podmienok), zobsahu odvolania však nevyplýva taká skutočnosť a odvolacím prieskumom ju tiež nezistil odvolací súd,
ktorá by mala za následok záver o dôvodnosti uplatnenia vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu.

16. Vychádzajúc z obsahu odvolaní, obaja odvolatelia namietali existenciu tzv. inej vady konania,
spôsobilej mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, naplnenie ktorého dôvodu vzhliadali v
nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, čím uplatnili dôvod na odvolanie uvedený v ust. §
365 ods. 1 písm. d/ CSP, matka vychádzajúc z obsahu odvolania tiež odvolací dôvod uvedený v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces).

17. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť v tomto smere
produkovaných odvolacích námietok.

18. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii,

keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo (ne)vyhovené uplatnenému
nároku, je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory
vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň
v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať
za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces,

pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
opravných prostriedkov.

19. Výkladom toho, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá vadu konania spočívajúcu v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom, následkom zistenia ktorej, je zrušujúce rozhodnutie, resp. či

ide len o tzv. inú vadu konania, sa zaoberalo Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, podľa ktorého výnimočne,
keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutiesúdu,môžeísťoskutočnosť,ktorázakladádôvodnaodvolaniepodľaust.§205ods.2písm.
a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, spočívajúci v odňatí možnosti

účastníkovi konať pred súdom (teraz § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), inak ide o tzv. inú vadu konania (§ 365
ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti,
teda mieru, do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, teda v každej
konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť rozhodnutia
posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie možnosti konať

pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

20. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedeného dôvodu. Rozhodnutie súdu
ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami toho - ktorého účastníka

konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v
zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie
rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre

ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské
práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na
každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý
je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz
Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a

č. 303 B).

21. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a tvorí

dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil,
že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolatelia sa s názorom súdu prvej inštancie
nestotožňujú, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.22. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolaní, považoval odvolací súd za podstatné odvolacie
námietky matky, a to jej tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne stanovil výšku vyživovacej

povinnosti otca za obdobie od 23.5.2017, keď neprihliadol v dostatočnom rozsahu na skutočnosť, že
otec sa účelovo zbavil svojho majetku (prevod obchodných podielov), tiež na jeho majetkové pomery
(vlastníctvo nehnuteľností) a na fakt, že otcom prezentované náklady (na bývanie, splátky úveru a pod.)
a jeho celková životná úroveň nasvedčujú v prospech záveru o diferentných (ďaleko vyšších) príjmoch,
ako v konaní prezentoval a v konečnom dôsledku namietala, že pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy

a neaplikoval na danú vec ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom právnom režime bolo podľa jej
názoru potrebné príjmy otca vzhľadom k tomu, že tieto relevantným spôsobom nepreukázal posudzovať,
v dôsledku čoho rozsah zvýšeného výživného nezohľadňuje majetkové pomery otca a právo dieťaťa
podieľať sa zodpovedajúcou mierou na životnej úrovni otca, s čím súvisí tiež možnosť nedôvodne
daná otcovi, zameškané výživné splatiť v splátkach. Z hľadiska odvolania otca za podstatné odvolacie
námietky odvolací súd považoval jeho tvrdenie o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil príjmy

amajetkovépomerynajehostrane,keďnezohľadniljehoživotnénáklady(splátkyúveru,exekúcie)atiež
jeho dlhotrvajúcu práceneschopnosť, v dôsledku ktorej jeho príjem nepostačuje na platenie výživného
vo výške určenej mu súdom prvej inštancie. Teda podľa názoru oboch odvolateľov sa súd nespravoval
dôsledne zákonnými kritériami určujúcimi pre rozhodovanie o takomto nároku, vyplývajúcimi z ust. § 62
a nasl. Zákona o rodine, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

23. Súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca v prospech mal. dieťaťa v období od 8.2.2017
do 22.5.2017 vo výške 150,- eur mesačne, v období od 23.5.2017 do 31.8.2017 vo výške 280,-
eur mesačne a od 1.9.2017 vo výške 150,- eur mesačne, s povinnosťou jeho platenia k rukám
matky mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.2.2017 do vyhlásenia svojho rozhodnutia vo výške 1.140,25
eur, povolil súd zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v 35,- eur mesačných splátkach.

24. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisového materiálu z
hľadiska rozhodujúcich aspektov, bez viazanosti rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66

CMP), odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok otca a dôvodnosti odvolania
matky vo vzťahu k výške otcovi určenej vyživovacej povinnosti v namietanom období ( od 23.05.2017
naďalej).

25. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností, až keď nedôjde k
dohode rodičov, rozhodne súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

26. Rodičovské práva a povinnosti vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú

v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého
dieťaťa (§ 28 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva
a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§

28 ods. 2 Zákona o rodine).

27. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov

(§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri
určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).28. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už
vykonávanýchsúkromnýmizariadeniamisociálnejstarostlivosti,súdmi,správnymialebozákonodarnými

orgánmi ( čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

29. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež
poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním

zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti
rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Náklady na dieťa
predstavujú všetky náklady, potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace s
plnením školskej (prípadne predškolskej) dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť,
prípadneprimeranénákladynamobilnýtelefón.Ibazákladnébežnépotrebydieťaťapokrývavyživovacia

povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne
obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa,
má pokrývať výživné od rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé
sa živiť. Náklady na potreby dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Súd zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o

dieťa, ktorým sa kompenzuje výživné vo finančnom vyjadrení. Cieľom ust. § 62 ods. 5 Zák. o rodine,
je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o

nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné. Podľa ustálenej judikatúry, pre posúdenie
schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové)
možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností a pod.. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov výživou povinného

rodiča sú síce predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, prípadné exekúcie),
avšak treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré
nie sú nevyhnutné, sa neprihliada.

30. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, ustanovenie § 62 Zákona o rodine, vrátane čl. 32

ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej
strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem
iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej povahy na to,
aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Vodiacim pravidlom na určenie výšky výživného povinnému rodičovi je
miera jeho vyživovacej povinnosti k dieťaťu, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni svojho rodiča. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, má každé dieťa právo na životnú úroveň
nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Prvoradú zodpovednosť
za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa, teda nesú v rámci svojich
schopností a finančných možností rodičia.

31. Z hľadiska vyššie uvedených rozhodujúcich zákonných aspektov, bolo preto potrebné posudzovať aj
opodstatnenosť podaných odvolaní, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých
súd o vyživovacej povinnosti rozhoduje.

32. V preskúmavanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia okrem mal. F. ďalšiu

vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka nie je vlastníčkou žiadnej veci väčšej hodnoty. Otec je výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. T., obec W.
(č.l. 262, 507), ktorý získal v dražbe, podľa tvrdenia jeho právneho zástupcu za cca 60.000,- eur. Na
základe darovacej zmluvy, ktorú otec uzavrel so svojou starou matkou (č.l. 415), sa otec stal podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti - ovocného sadu v 1/3 v k.ú. R.. Vlastníctvo otca k ovocnému sadu je

zrejmé z listu vlastníctva pre k.ú. R. č. XXXX (č.l. 419, 516) a LV č. XXXX (č.l. 420, 517). Otec je takisto
výlučným vlastníkom apartmánu v k.ú. Z., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX (č.l. 418, 489) a
k tomuto prislúchajúcej zastavanej plochy a nádvoria a ostatných plôch v podiele 1/65, zapísaných na LVč. XXXX pre k.ú. Z. (č.l. 481) a ostatných plôch v podiele 1/66, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. Z. (č.l.
508), ktoré nehnuteľnosti nadobudol na základe Zmluvy o odovzdaní výhry zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 425).

33. Z písomnosti vystavenej Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 8.9.2017 (č.l. 414) otec
preukazoval, že je aktuálne žalovaný o sumu 1.000,- eur s príslušenstvom. Skutočnosť, že u otca
je vymáhaná exekučne iná pohľadávka, preukázal upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie v
celkovej výške 451,13 eur (č.l. 421) a exekučným príkazom vo veci sp.zn. EX XXXX/XXXX (č.l. 422).

34. Z výpisu Obchodného registra na spoločnosť Q. vyplýva, že otec bol výlučným spoločníkom a
jediným konateľom vyššie uvedenej spoločnosti do 3.10.2017. Dňom 4.10.2017 je v obchodnom registri
ako jediný konateľ a spoločník zapísaný O.. H. Q. (príbuzný otca).

35.ZvýpisuObchodnéhoregistranaspoločnosťQ.malsúdzistené,žeotecbolvýlučnýmspoločníkoma
jediným konateľom vyššie uvedenej spoločnosti do 3.10.2017. Dňom 4.10.2017 je v obchodnom registri

ako jediný konateľ a spoločník zapísaný O.. H. Q. (príbuzný otca).

36. Z výpisu Obchodného registra na spoločnosť Q. mal súd zistené, že otec bol výlučným spoločníkom
a jediným konateľom aj vyššie uvedenej spoločnosti do 2.10.2017. Dňom 3.10.2017 je v obchodnom
registri ako jediný konateľ a spoločník zapísaný O.. H. Q. (príbuzný otca).

37. Podľa tvrdenia otca obchodné podiely vo vyššie uvedených spoločnostiach previedol za čiastku
5.000,- eur.

38. Z daňového priznania spoločnosti Q., za rok 2016, mal súd zistený súčet výnosov z hospodárskej

činnosti z finančnej činnosti vo výške 708.582,64 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú
činnosť vo výške 706.316,03 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie vo výške 2.266,61 eur.
Podľa oznámenia Daňového úradu W., zo dňa 18.4.2018, doručeného súdu 23.4.2018, mal súd zistené,
že vyššie uvedený daňový subjekt podal Oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznanie
za zdaňovacie obdobie roku 2017 s novou lehotou do 30.4.2018.

39. Z daňového priznania spoločnosti Q.., za rok 2016, mal súd zistený súčet výnosov z hospodárskej
činnosti z finančnej činnosti vo výške 263.761,28 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť a finančnú
činnosť vo výške 259.400 eur a výsledok hospodárenia za účtovné obdobie vo výške 4.360,39 eur.
Podľa oznámenia Daňového úradu W. zo dňa 23.4.2018, doručené súdu 23.4.2018, mal súd zistené,

že vyššie uvedený daňový subjekt podal Oznámenie o predlžení lehoty na podanie daňového priznanie
za zdaňovacie obdobie roku 2017 s novou lehotou do 30.6.2018.

40. Otec bol v minulosti takisto jediným spoločníkom spoločnosti spoločníkom Q. v období od 22.3.2017
do 2.10.2017. Z internetu predloženého prehľadu o vyššie uvedenej spoločnosti, právnym zástupcom

matky, mal súd zistené, že spoločnosť za rok 2016 zverejnila tržby vo výške 2.100,- eur, skončila rok
so stratou vo výške 1.128,- eur. Z vyššie uvedeného výpisu je preukázaná výška aktív vo výške 2.912,-
eur a vlastný kapitál vo výške 1.952,- eur.

41. Príjmy a výdaje otca sú zrejmé z výpisu jeho účtu vedeného v M., založené v spise č.l. 456-473 za

obdobie roku 2017, a z výpisu jeho účtu vedeného v K. z č.l. 566-582. Na žiadosť právneho zástupcu
matky súd zisťoval takisto prípadný účet, ktorý mal byť vedený na meno otca v Q. so sídlom v T.,
pričom bolo zistené, že otec v tomto peňažnom ústave účet nemá (č.l. 631). Na účet v M. sú priebežne
poukazované len splátky pokrývajúce splátky úveru v prospech iného účtu, kde zostatok na účte po
úhrade splátky úveru sa inak blíži k nule.

42. V čase, keď bol otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Q., uzavrel s vyššie uvedenou
spoločnosťou pracovnú zmluvu, pričom v pracovnom pomere k tejto spoločnosti je i v súčasnosti. Z
výplatných pások za rok 2016 (č.l. 247-250), predložených otcom vyplýva, že za vyššie uvedené obdobie
dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 257,20 eur. Podľa tvrdenia právneho zástupcu otca, príjem

otca vo vyššie uvedenej spoločnosti však predstavoval mesačne sumu 376,- eur netto. Z potvrdenia
spoločnosti Q.. z č.l. 704 vyplýva, že čistá mzda otca za celý rok 2017 predstavovala sumu 932,31 eur.
Zo šetrenia kolízneho opatrovníka vyplýva príjem otca cca 1.000,- eur mesačne netto.43. Otec je od 22.9. 2017 dočasne práceneschopný a od tohto obdobia poberá nemocenské dávky vo
výške cca 160,- eur mesačne.

44. Podľa tvrdenia právneho zástupcu otca, otec býva u kamaráta v prenajatom byte. Kamarátovi „na
ruku“ uhrádza mesačne sumu cca 250,- eur a asi sumu 90,- až 100,- eur mesačne uhrádza takisto
za apartmán v Z.. V priebehu odvolacieho konania otec tvrdil (ale nijako nepreukazoval), že už býva
v apartmáne v Z.. Otec takisto spláca mesačne hypotekárny úver do sumy 200,- eur (viď výpis z účtu
M.). Ostatné náklady otca predstavujú náklady na stravu, oblečenie a hygienu. Náklady otca na lieky

podľa jeho tvrdenia môžu byť najviac do sumy 20,- eur mesačne. Otec prostredníctvom svojho právneho
zástupcu tvrdil, že z dôvodu, že si v súčasnosti zo svojho príjmu nemôže uhradiť všetky náklady sám,
pomáhajú mu rodinní príslušníci, s ktorými má vynikajúce vzťahy.

45. Matka je poberateľkou rodinných prídavkov na dieťa od jeho narodenia, ktoré poberala vo výške
23,52 eur mesačne a od januára 2018 tieto poberá vo výške 23,68 eur mesačne. V období od apríla 2015

do apríla 2017 poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur (č.l. 606-608). Rozhodnutím ÚPSVaR
H. zo dňa 9.6.2017 bol matke od 1.5.2017 odňatý rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Zo súdom
zadovážených písomností a takisto z písomností zadovážených matkou mal súd zistené, že v období
od 1.2.2017 do 22.5.2017 bola matka na rodičovskej dovolenke, pričom celodenne zabezpečovala
starostlivosť o maloletého. Matka poberala príspevok na starostlivosť o maloletého F. v období od mája

2017 do septembra 2017 vo výške 280,- eur mesačne. Rozhodnutím N. H. zo dňa 25.10.2017 bol matke
odňatý príspevok na starostlivosť o maloletého F. od 1.10.2017. Matka je zamestnaná v spoločnosti N..,
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.5.2017, ako technológ, s dňom nástupu do práce 22.5.2017 a
s dohodnutou mzdou vo výške 1.000,- eur (č.l. 594).

46. V období od 23.5.2017 do 31.8.2017 starostlivosť o maloletého bola zabezpečovaná súkromnými
jasľami, matka pracovala a poberala príspevok na starostlivosť o dieťa. V období od 1.9.2017 do
30.9.2017 bola starostlivosť o dieťa zabezpečovaná štátnou materskou školou, matka pracovala
u zamestnávateľa a poberala príspevok na starostlivosť o dieťa. V období od 1.10.2017 doposiaľ
je starostlivosť o maloletého zabezpečovaná štátnou materskou školou, matka bola zamestnaná a

poberala príspevok na starostlivosť o dieťa. Od 1.10.2017 doposiaľ je starostlivosť zabezpečovaná
štátnou materskou školou a matka pracuje.

47. Z výplatných pások matky za obdobie od júna 2017 do septembra 2017 mal súd zistený priemerný
netto mesačný príjem matky vo výške 820,12 eur (č.l. 272-275). Za obdobie od októbra 2017 do

decembra 2017 bol priemerný netto mesačný príjem matky vo výške 1.084,30 eur. Za mesiac január
2018 bol netto mesačný príjem matky vo výške 969,03 eur a za mesiac február 2018 vo výške 1.512,38
eur (č.l. 640-641). Za celé obdobie od júna 2017 do februára 2018 bol priemerný netto mesačný príjem
matky od svojho zamestnávateľa vo výške 1.001,60 eur.

48. Od 1.9.2017 bol mal. F. prijatý na predprimárne vzdelávanie do E. v W. P. (č.l. 298). V škôlke sa
takisto stravoval, pričom denný poplatok na nákup potravín za odobraté jedlo predstavovalo sumu 1,27
eur (č.l. 299). Škôlke matka uhrádzala takisto rodičovský príspevok mesačne vo výške 7,- eur (č.l. 302 a
303). Dňa 1.2.2017 uzavrela matka Dohodu o poskytovaní krátkodobej pomoci pri starostlivosti o dieťa v
súkromnom zariadení C.. s Z., z ktorej dohody vyplýva suma za poskytnutú opatrovateľskú starostlivosť

mesačne za celodenný pobyt vo výške 335,- eur + strava 3,- eurá na deň a za poldenný pobyt 285,- eur
+ strava 2,- eurá na deň (č.l. 304). Vyššie uvedená zmluva bola účinná do 30.9.2017 (č.l. 308). Celkové
fakturované sumy Z. v mesiaci september 2017 boli vo výške 305,- eur, v auguste 2017 vo výške 392,-
eur, v júli 2017 vo výške 377,- eur, a v júni 2017 vo výške 401,- eur. Dňa 22.5.2017 zaplatila matka Z.
takisto v súvislosti so zápisom maloletého do jaslí a jeho adaptáciou na jasle sumu 200,- eur (č.l. 314).

Za návštevu Detského jazykového kurzu zaplatila matka za maloletého dňa 4.10.2017 sumu 73,60 eur
(č.l. 315).

49. Vzhľadom na výhrady otca ohľadne toho, že maloletý v období od júna 2017 do septembra 2017
navštevoval súkromné jasle, s čím tento nesúhlasil, vzhľadom na vysoké z toho plynúce náklady,

matka v konaní preukazovala, že nemala možnosť maloletého umiestniť v inom, štátnom zariadení, za
lacnejšie peniaze, potvrdením E. zo dňa 25.4.2017, z ktorého mal súd zistené, že dňa 15.2.2017 sa
matka informovala ohľadom možnosti prihlásenia maloletého do E., pričom bola informovaná, že nástup
dieťaťa v prebiehajúcom školskom roku 2016/2017 nie je možný z dôvodu naplnenia kapacity materskejškoly. Zároveň bola informovaná o možnosti podania prihlášky pre dieťa v mesiaci máj 2017 v sídle
materskej školy pre nový školský rok 2017/2018, s možnosťou nástupu od septembra 2017. Z e-mailovej
komunikácie matky založenej v spise na č.l. 445-448 mal súd zistené, že Mesto H. nemalo vedomosť o

prevádzkovaní detských jaslí v okrese z dôvodu, že jednotlivé obce majú samostatnú subjektivitu a svoje
kompetencie vyplývajúce z legislatívy. Mesto H. nemá vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti prevádzku
detských jaslí, prevádzkuje 11 materských škôl. Matka predložila do spisu takisto pre porovnanie cenník
jaslí U. s cenníkom jaslí M. P. I. (č.l. 449-450), z ktorých je zrejmé, že náklady na jasle U., kde maloletý
bol umiestnený, sú o cca 13 eur,- mesačne nižšie, než v jasliach M. P. I..

50. V súvislosti s povinným zmluvným poistením osobného motorového vozidla matka za obdobie od
14.7.2016 do 13.7.2017 zaplatila poistné vo výške 97,52 eur a za obdobie od 14.7.2017 do 13.7.2018
zaplatila poistné vo výške 103,99 eur (č.l. 318-319). Matka takisto mesačne uhrádza spoločnosti Z.
mesačné platby vo výške cca 30,- eur (č.l. 320-328).

51. Zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v W., okresný dopravný inšpektorát v W. (č.l.
411) mal súd zistené, že otec nie je evidovaný ako vlastník a držiteľ motorového vozidla na tamojšom
inšpektoráte.

52. Maloletý F. mal/má zriadený účet v Q., potom ako matka definitívne opustila spoločnú domácnosť

(január 2017), bola z účtu maloletého 7.2.2017 otcom prevedená (bez vedomia matky) celá nasporená
suma 8.565,79 eur, (matka tvrdila, že táto pochádzala z predaja bytu vo vlastníctve otca, kde pôvodná
suma bola vyššia, ale tú otec použil na kúpu domu a iné veci), v prospech účtu v K. T., ktorý je vedený
na meno O. Q. (ktorý je otcom otca mal. dieťaťa). Odvtedy je na účte mal. F. nulový zostatok. Účet
mal. F. zriadil otec, ktorý naň vložil do 7.2.2017 finančné prostriedky, ktoré neskôr vybral. Z účtu svojho

otca otec mal. dieťaťa poukazoval výživné po 100,- eur mesačne na mal. F. matke za mesiace apríl
až júl 2017 (č.l. 523). V spise sa nachádza výpis z účtu mal. F. (č.l. 521), z ktorého je zrejmý prevod
celej nasporenej sumy 8.565,79 eur na účet otca. Na účte maloletého v súčasnej dobe nie sú žiadne
úspory (č.l. 522).

53. Z čestného prehlásenia zo dňa 24.2.2018 založeného do spisu otcom maloletého dieťaťa (č.l.
529), vyplýva, že brat otca mal. dieťaťa, H. Q., vyhlásil, že peňažné prostriedky v sume 8.565,79 eur
nachádzajúce sa vo februári 2017 na bankovom účte mal. F. patrili výlučne vlastnícky jeho osobe,
pričom táto suma pochádzala priamo od kupujúceho z predaja jeho bytu v W. na sídlisku J.. Celkovo
na účet mal. F. prišli všetky peniaze z predaja bytu (t.j. 88.000,- eur) a boli mu následne postupne

vydané, pretože mu patrili ako predávajúcemu bytu. O.. O. Q., ani mal. F. táto suma nepatrila a na
predmetnom účte bola iba z dôvodu vyššieho úročenia detských vkladov ako i toho, že vtedy nemal
vedený voľný účet a všetky platby nad 15.000,- eur medzi občanmi je v zmysle legislatívny nutné
vykonávať výlučne bezhotovostne. Z ďalšieho čestného prehlásenia zo dňa 24.3.2018, založeného
do spisu otcom maloletého (č.l. 589) vyplýva, že brat otca mal. dieťaťa, H. Q. vyhlásil, že peňažné

prostriedky v sume 8.565,79 eur nachádzajúce sa vo februári 2017 na bankovom účte mal. F. patrili
vlastnícky výlučne jeho osobe, pričom táto suma pochádzala priamo od kupujúceho z predaja jeho bytu
v W., ktorý bol výlučne jeho. Uvedená suma bola následne prevedená dňa 8.2.2017 na účet O.. O. Q.,
vedený v K. T. pre potrebu poskytnutia pôžičky na prevádzkové a režijné potreby spoločnosti Q. (najmä
platby za vykonané stretnutia pracovníkmi firmy so zákazníkmi, pracovné obedy a večery z rokovaní

o zákazkách) ako i krytia bežných výdavkov O.. O. Q. (strava, bývanie). Pôžička mu bude vrátená po
ukončení PN O.. O. Q. postupne podľa jeho ďalších zárobkových možností.

54. Podľa tvrdení matky prostredníctvom jej právneho zástupcu (č.l. 708), od 1.1.2016 do 31.5.2016
boli pravidelné mesačné výdavky na domácnosť matky asi vo výške 733,12 eur. Vzhľadom na celkový

príjem matky v tom čase vo výške 226,72 eur (rodičovský príspevok a rodinné prídavky) rozdiel medzi
príjmami matky a výdavkami na domácnosť za vyššie uvedené obdobie tak bol -506,40 eur, v ktorých
výdavkoch nie sú zarátané dovolenky, výlety, návštevy herničiek a podobne. V období od 1.6.2016 do
31.12.2016 boli pravidelné mesačné výdavky na domácnosť cca 1.066,12 eur, rozdiel nastal v tom, že
mal. F. do mája 2016 navštevoval mini škôlku s mesačným poplatkom 70,- eur a od júna 2016 jasle

s mesačným poplatkom 400,- eur. Pravidelné mesačné príjmy matky v tomto období boli 226,72 eur,
rozdiel medzi príjmami matky a výdavkami na domácnosť v tomto období bol -839,40 eur. Ani v týchto
výdavkoch nie sú zarátané dovolenky, výlety, návštevy herničiek a podobne. Z uvedeného vyčíslenia
podľa matky je zrejmé, že otec pri svojich tvrdených údajne nízkych príjmoch mal absolútny dostatokfinančných prostriedkov na pokrytie rozdielu medzi príjmami matky a výdavkami na domácnosť za celý
rok 2016, keď ešte žili rodičia s maloletým F. v spoločnej domácnosti - keď sa matka značnú časť času
zdržovala s maloletým F. v byte v W., v ktorom býval aj otec. Otec podľa nej mal a má dlhodobo príjmy

niekoľkonásobne prekračujúce jeho tvrdené príjmy.

55. Podľa tvrdenia matky, ktoré preukázala aj písomnými dokladmi (viď bod 14 odôvodnenia rozsudku),
v období od 1.2.2017 do 22.5.2017 predstavovali za kalendárny mesiac pravidelné mesačné výdavky
na maloletého sumu 187,- eur a pozostávali z nákladov na bývanie vo výške 65,- eur, nákladov na

domácnosť a stravu 50,- eur, oblečenie 30,- eur, lieky 12,- eur, drogériu (kozmetika, plienky) 20,- eur,
pracie prostriedky 10,- eur. V tomto období pravidelné mesačné výdavky matky predstavovali sumu
156,12 eur a pozostávali z nákladov na bývanie vo výške 65,- eur, stravu 50,- eur, telefón 33,- eur a
platenie povinného zmluvného poistenia vo výške 8,12 eur s tým, že mesačne prispievala sumu 130,-
eur za bývanie starým rodičom za seba a svojho syna. Pravidelné mesačné príjmy matky v tomto
období pozostávali z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu vo výške 226,72 eur. Matka z

príjmovnarodičovskejdovolenkenedokázalazabezpečiťpokrytievšetkýchsvojichvýdavkovavýdavkov
maloletého a bola nútená začať pracovať a zveriť starostlivosť o maloletého syna do detských jaslí.
Finančne jej vypomáhali jej rodičia, u ktorých má s maloletým zariadenú domácnosť. V období od
22.5.2017do31.8.2017predstavovalizakalendárnymesiacpravidelnémesačnévýdavkynamaloletého
F. mesačne sumu 650,- eur, ktorá pozostávala z poplatkov za jasle 335,- eur, stravy v jasliach 60,- eur,

cestovného 50,- eur, bývania 65,- eur, domácnosť a strava 50,- eur, oblečenia 55,- eur, liekov 13,- eur,
drogérie 5,- eur, hračiek 17,- eur. Takisto mala v tomto období jednorazové výdavky na maloletého F.
pozostávajúce z adaptačného pobytu a zápisného 200,- eur, tanečnej 12,- eur a gymnastiky 15,- eur.
V tomto období boli mesačné náklady matky za bývanie vo výške 65,- eur, telefón 33,- eur, doprava
a cestovné 50,- eur, poistenie vozidla 8,67 eur, spolu náklady vo výške 156,67 eur. V tomto období

už matka pracovala. Matka v tomto období si vybavila príspevok na starostlivosť o dieťa v sume 280,-
eur mesačne, poberala rodinné prídavky vo výške 23,52 eur a od zamestnávateľa mzdu v priemere vo
výške 656,78 eur. V období od 1.9.2017 do 30.9.2017 predstavovali mesačné náklady u mal. F. spolu
sumu 308,94 eur a pozostávali z rodičovského príspevku (triedny fond) 7,- eur, stravy v jedálni 26,- eur,
náklady na domácnosť a stravu 50,- eur, bývanie 65,- eur, oblečenie 35,- eur, lieky 17,- eur, drogéria 12,-

eur, tanečný krúžok 4,- eurá, anglický kurz 12,27 eur (73,60 eur za 6 mesiacov), angličtina v materskej
škole 6,67 eur (80,- eur za rok), gymnastika 15,- eur, cestovné na krúžky (3x týždenne W. P. a H. a
späť) 30,- eur, hračky 29,- eur. Pravidelné mesačné výdavky matky v tomto období predstavovali spolu
sumu 112,67 eur a pozostávali z nákladov na bývanie 65,- eur, telefón 29,- eur, dopravy a cestovného
10,- eur, poistenie vozidla 8,67 eur. V tom čase matka pracovala s príjmom od zamestnávateľa 860,-

eur a poberala príspevok na starostlivosť o dieťa vo výške 280,- eur a prídavok na dieťa, spolu jej tak
bola poskytnutá suma 1.163,52 eur. Výdavky spojené s mal. F. na ošatenie boli omnoho nižšie, než aké
by v skutočnosti boli vďaka tomu, že viac ako polovica jeho ošatenia v tomto období a časť hračiek
predstavuje oblečenie bratranca, ktoré mal. F. poskytla sestra matky. Podľa tvrdení matky, v období
od 1.10.2017 doposiaľ predstavujú pravidelné mesačné náklady na maloletého F. spolu sumu 308,94

eur a pozostávajú z rodičovského príspevku (triedny fond) 7,- eur, stravy v jedálni 26,- eur (1,27 eur
na deň x 20 dní), domácnosť a strava 50,- eur, bývanie 65,- eur, oblečenie 35,- eur, lieky 17,- eur,
drogéria 12,- eur, tanečný krúžok 4,- eurá, anglický kurz 12,27 eur, angličtina v materskej škole 6,67
eur, gymnastika 15,- eur, cestovné na krúžky 30,- eur, hračky 29,- eur. Mesačný príspevok 130,- eur
za matku a F. odovzdáva starým rodičom za ubytovanie a výška cestovného je vypočítaná na základe

priemernej spotreby automobilu, ktorým sa cestovné realizovalo. Pravidelné mesačné náklady matky v
období od 1.10.2017 doteraz predstavujú sumu 112,67 eur, a pozostávajú z bývania 65,- eur, telefón
29,- eur, doprava a cestovné (do materskej školy a práce) 10,- eur, poistenie vozidla 8,67 eur. Pravidelné
mesačné príjmy matky za vyššie uvedené obdobie predstavujú príjem od zamestnávateľa 860,- eur a
prídavku na dieťa 23,52 eur, spolu príjem vo výške 883,52 eur. Podľa vyjadrenia matky, príspevok otca

v hodnote 100,- eur mesačne na výživu pokrýva výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého len
v 1/3. Matka už nepoberá príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože dieťa navštevuje štátnu materskú
školu a v októbri 2017 nadobudlo X roky.

56. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i

argumenty predostreté v odvolacom konaní tak matkou, ako aj otcom, bolo preto potrebné posúdiť, či z
hľadiska určujúcich zákonných kritérií súdom prvej inštancie v jednotlivých obdobiach určené výživné,
zodpovedá tak odôvodnených potrebám dieťaťa, ako aj finančným a majetkovým pomerom oboch
rodičov a korešponduje s právom dieťaťa, podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Otec dôvodil,že jeho príjem mu neumožňuje ani platenie súdom prvej inštancie určeného výživného, na druhej strane
matka namietala, že okolnosti veci jednoznačne nasvedčujú v prospech záveru, že v možnostiach otca
je platiť výživné na dieťa v ňou požadovanej výške (poukazovala na účelové sa zbavovanie majetku

otca a jeho životnú úroveň).

57. Predovšetkým sa odvolací súd plne identifikuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v
posudzovanej veci pri stanovení miery, v akej je opodstatnené, aby sa otec, ako povinná osoba z
hľadiska zákonných určujúcich kritérií podieľal na zabezpečení odôvodnených potrieb mal. dieťaťa

prostredníctvom platenia výživného, nemožno vychádzať z otcom (tiež jeho právnym zástupcom)
tvrdeného a preukazovaného príjmu 376,- eur mesačne (plynúceho z pracovného pomeru uzatvoreného
s obchodnou spoločnosťou Q.., ktorej však jediným spoločníkom až do 03.10.2017 bol práve otec
dieťaťa) a od septembra 2017 v dôsledku jeho práceneschopnosti z výšky vyplácanej mu nemocenskej
dávky (cca 160,- eur mesačne), ale je potrebné vychádzať z princípu tzv. potencionality príjmu otca,
so zreteľom tiež na konanie otca nasvedčujúce v prospech účelového zbavovania sa majetkových

hodnôt z jeho strany. Nad rámec toho, že v rámci šetrenia pomerov, kolízny opatrovník zistil, že
príjem otca mal dosahovať výšku 1.000,- eur, je tu celý rad ďalších skutočností, ktoré je potrebné
vzhľadom na charakter nároku o ktorom sa rozhoduje, kumulatívne vo vzájomných súvislostiach posúdiť
a z nich vyvodiť zodpovedajúci záver. Predmetom posudzovania je obdobie (od 08.02.2017), kedy
matka s mal. dieťaťom už nežila s otcom v spoločnej domácnosti ( spolužitie trvalo do konca januára

2017). Vychádzajúc zo súdnej praxe, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie príjmových a majetkových
pomerov otca, je tak obdobie 12 mesiacov tejto rozhodujúcej skutočnosti predchádzajúcich, s čím súvisí
nedôvodnosť odvolacej námietky otca, že pomery otca v uvedenom období, nemajú byť predmetom
posudzovania. V uvedenom období bol otec jednak jediným konateľom a spoločníkom viacerých, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že vo vzťahu k niektorým prosperujúcich obchodných spoločností,

vlastniacich tiež nezanedbateľný kapitál a vlastnil (tiež doposiaľ vlastní), na rozdiel od matky, nehnuteľný
majetok nie zanedbateľnej hodnoty, pričom až doposiaľ žiadnu inú vyživovaciu povinnosť nemá. Už len
tietozistenia,nadrámectoho,ženespochybňovaltvrdeniematky,žepočasspolužitiapodstatnoumierou
financoval potreby nielen mal. dieťaťa, ale aj životné náklady matky (ktorá v tom čase nepracovala a jej
jediným príjmom bol len rodičovský príspevok), indikuje jednoznačne v prospech dôvodnosti záveru, že

jeho reálne príjmy (s prihliadnutím tiež na výšku splátok úveru, či financovanie nákladov na apartmán v
Z., ktorý okrem neho užívali bez toho, aby sa na nákladoch podieľali tiež jeho príbuzní) nezodpovedajú
jeho životným nákladom, teda musia byť ďaleko vyššie. Pokiaľ otec prostredníctvom právneho zástupcu
dôvodil tým, že možnosť financovania nákladov dieťaťa a matky v tomto období mala mať pôvod vo
vytvorených úsporách plynúcich z jeho podnikania, niet racionálneho dôvodu (keďže životný štandard

otca nezaznamenal zmeny) pre záver, že takýmito úsporami otec už nedisponuje. Pokiaľ by tomu
však tak aj nebolo, jeho zákonnou povinnosťou bolo vytvoriť si z úspor dostatočné rezervy na to,
aby si svoju vyživovaciu povinnosť k jeho jedinému dieťaťu, mohol v zodpovedajúcom rozsahu plniť,
keďže neexistuje udržateľný argument, pre ktorý by ťarcha zabezpečenia odôvodnených potrieb dieťaťa,
mala byť vzhľadom na ich v konaní preukázanú výšku, prenesená v prevažujúcej miere na matku,

u ktorej je naviac výživné vo finančnom vyjadrení kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o
dieťa. Ďalšou (v časovej súvislosti na vyššie uvedené obdobie nadväzujúcou) rozhodujúcou, v konaní
preukázanou skutočnosťou, indikujúcou jednoznačne v prospech dôvodnosti posudzovania pomerov
na strane otca z hľadiska ust. § 75 Zákona o rodine, je prevod obchodných podielov po podaní
návrhu na určenie výživného matkou, zo strany otca na jeho príbuzného (podľa tvrdenia otca za sumu

5.000,- eur). Ako už bolo uvedené vyššie, z daňových priznaní týchto spoločností, ktoré si súd prvej
inštancie vyžiadal, vyplýva, že prinajmenšom obchodné spoločnosti Q. a Q. boli fungujúce, dosahujúce
vysokú réžiu a výnosy, vlastniace nezanedbateľný kapitál. Nad rámec toho, že otec v konaní ani
nepreukázal, že skutočne obchodné podiely v nich previedol za ním tvrdenú čiastku, nepreukázal z
hľadiska posúdenia prípadnej účelovosti tohto kroku vo vzťahu k tomuto prebiehajúcemu konania ani

to, že táto suma skutočne zodpovedala reálnej hodnote jeho obchodných podielov s prihliadnutím už
na spomínanú obratovosť, výnosy, majetok, teda aj nezanedbateľný kapitál týchto spoločností, ktorých
bol otec jediným spoločníkom. Pokiaľ by však aj reálna hodnota jeho podielov tejto sume zodpovedala
(čo sa však vzhľadom na uvedené javí vysoko nepravdepodobné), bolo jeho povinnosťou s ohľadom
na prioritu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti túto čiastku použiť primárne ako vytvorenie rezervy

na jej plnenie, a až následne zostávajúcu časť z nej použiť na úhradu svojich nákladov (či už tých,
ktoré bolo, alebo tých, ktoré nebolo potrebné nevyhnutne vynaložiť), v dôsledku čoho je bez dopadu
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia tiež odvolacia argumentácia otca, že prevod obchodných
podielovmalpôvodvjehozhoršenomzdravotnomstave(chronickézmenynachrbticinásledkomktorýchje tiež aktuálne práceneschopným). Odvolací súd sa posúdením vyššie uvedeného konania otca plne
identifikuje s názorom súdu prvej inštancie, že prevod obchodných podielov na svojho príbuzného za
čiastku, ktorá nemá oporu v hodnovernom (resp. žiadnom) doklade preukazujúcom ich reálnu hodnotu

a tiež použitie týchto prostriedkov na potreby diferentné od potrieb dieťaťa, je účelovým konaním otca v
snahe zneprehľadniť svoju majetkovú a finančnú situáciu, a vo vzťahu k právam dieťaťa znemožňujúcu
takémuto konaniu poskytnúť právnu ochranu v podobe poddimenzovanej čiastky určenej mu na výživné
v prospech dieťaťa. Rovnako nemožno opomenúť ďalšiu čiastku vo výške 8.565,79 eur, ktorá bola
uložená na účte vedenom na meno mal. dieťaťa, a ktorú otec vybral po odchode matky zo spoločnej

domácnostiaktorejďalšíosudhodnovernýmspôsobomvkonanínevysvetlil.Niejerozhodujúcim,naaký
účel túto sumu použil, t.j. či ju spotreboval, prípadne s ňou ďalej disponuje, aj vo vzťahu k nej je potrebné
vyvodiť rovnaký záver, ako v prípade čiastky za prevod obchodných podielov, teda že povinnosťou
otca ju bolo použiť na vytvorenie rezervy na plnenie si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ
otec týmto spôsobom nepostupoval, nemôže to ísť na ťarchu vyživovaného dieťaťa. Bez dopadu na
uvedenýzáverjekonštrukciaotcompredloženýchčestnýchprehláseníjehobrataopôvodeanáslednom

použití týchto prostriedkov, ktorá v kumulatíve s ostatnými okolnosťami, indikujúcimi v prospech záveru
o snahe otca zminimalizovať svoje príjmy a majetok prostredníctvom prevodu na príbuzných, postráda
akúkoľvek dôveryhodnosť, nehovoriac o tom, že už samotné tvrdenie, že prostriedky ktoré mali podľa
nich vlastnícky patriť bratovi otca, mal tento uložiť na účet dieťaťa, aby dosiahol vyššie úročenie vkladov,
by vykazovalo znaky nekalej praktiky, s cieľom uviesť do omylu banku a dosiahnuť tak nepatriace mu

benefity, vo svetle čoho je záver aj o účelovosti ďalších krokov viac, ako opodstatnený. Nemožno vo
vzťahu k pomerom otca nevziať tiež do úvahy, že na rozdiel od matky vlastní niekoľko nehnuteľností.
Pokiaľ jeho pomery umožňujú ponechať si rodinný dom, ktorý v dražbe nadobudol za tvrdenú čiastku
60.000,- eur, za súčasného tvrdenia o jeho neobývateľnosti a nedisponovaním čiastky na jeho opravu,
za súčasného zistenia jeho úverovej zaťaženosti cca 200,- eur mesačne, za súčasného tvrdenia, že

jeho náklady na bývanie sú cca 170,- eur mesačne (čo nepreukázal) a náklady na prevádzku apartmánu
v Z. (ktorý tiež vlastní) ďalších cca 90,- až 100,- mesačne, ktorý naviac podľa jeho tvrdenia bezplatne
užívajú (bez podieľania sa na nákladoch s jeho užívaním spojených) tiež jeho rodinní príslušníci, niet
racionálneho dôvodu pre otcom požadovaný záver, že v jeho možnostiach nie je v miere matkou
požadovanej, sa podieľať na zabezpečení odôvodnených potrieb dieťaťa, prostredníctvom ktorej

dochádza tiež k naplneniu zákonného práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Z
uvedeného je totiž zrejmé, že už len splátka úveru a náklady na bývanie otca v sumáre prevyšujú čiastku
350,- eur, ktorú matka v krátkom exponovanom období, kedy bolo dieťa umiestnené v súkromných
jasliach a náklady v spojitosti s ktorým na dieťa sa podstatne zvýšili, požaduje.

58. Vychádzajúc teda z vyššie uvedených záverov, keďže matkou vyčíslené pravidelné náklady na
mal. dieťa v období od 08.02.2017 do 22.05.2017 predstavovali sumu 187,- eur, výšku ktorých otec v
konaní nespochybňoval a tieto v špecifikácii prednesenej matkou ani z hľadiska posúdenia odvolacím
súdom nezaznamenávajú žiadne nadštandardné výdavky, so zreteľom na základné životné náklady
matky v tomto období (156,12 eur) posúdiac tiež to, že jej príjem v uvedenom období pozostával len

z rodičovského príspevku (rodinné prídavky nie je možné považovať za príjem matky, keďže ide o
štátom priznanú dávku na dieťa neslúžiacu na úhradu potrieb matky), odvolací súd nemá najmenšiu
pochybnosť o tom, že súdom prvej inštancie v tomto období určená vyživovacia povinnosť otcovi v
rozsahu 150,- eur plne korešponduje tak s vekom a odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ako aj
finančnými a majetkovými možnosťami oboch jeho rodičov.

59. Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie, t.j. od 23.05.2017 do 31.08.2017, kedy matka z dôvodu nástupu
do zamestnania umiestnila mal. dieťa do súkromných jasieľ, čím sa zvýšili prechodne pravidelné
náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa na sumu 650,- eur a mimoriadne náklady na sumu 227,- eur
(poplatok za adaptačný pobyt v jasliach, tanečná, gymnastika), odvolací súd na rozdiel od súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že je plne korešpondujúcim so zákonnými kritériami pre určenie výživného
rozhodujúcimi (s odkazom na závery o pomeroch otca v bode 57 odôvodnenia), zaviazať otca prispievať
v tomto období na výživné dieťaťa čiastkou požadovanom matkou t.j. 350,- eur mesačne, pretože
odvolací súd nezaznamenal žiadnu relevantnú skutočnosť, pre ktorú by podiel matky na znášaní týchto
nákladov, vzhľadom na majetkové zabezpečenie otca a náklady, ktoré vynakladá, mal presahovať

(teda byť zásadnejší) oproti miere, ktorou by sa na týchto nákladoch mal podieľať otec, o to viac,
že je to matka, ktorá zabezpečuje výkon osobnej starostlivosti o dieťa. Matka v uvedenom období
dosahovala príjem zo zamestnania 656,78 eur a príspevok na starostlivosť o dieťa 280,- eur, pričom
nevlastnila na rozdiel od otca (ani nevlastní) žiaden majetok významnejšej hodnoty a jej životnénáklady spočívajú len v zabezpečovaní základných (žiadnych nadštandardných) potrieb. Pokiaľ ide
o výdavky na dieťa v tomto období, otec namietal v zásade len náklad na umiestnenie dieťaťa do
súkromných jaslí, považujúc ho za nadštandardný, zvolený matku, v dôsledku čoho podľa jeho názoru

by tiež mala znášať náklady týmto vzniknuté. Uvedená námietka je vzhľadom na zistené skutočnosti
neudržateľnou. V predchádzajúcom období poberaný rodičovský príspevok matkou, vzhľadom na jeho
výšku, jednoznačne svedčí v prospech záveru, že nebol spôsobilým pokryť tie najzákladnejšie potreby
matky, a keďže táto iný príjem nemala, tiež vzhľadom k tomu, že musela zabezpečiť potreby dieťaťa,
na ktorých sa otec dobrovoľne podieľal len v nedostatočnej miere (100,- eur mesačne), musela (podľa

názoruodvolaciehosúduzhľadiskajejzodpovednéhoprístuputiežkdieťaťu),nastúpiťdozamestnaniaa
dieťaťu pre tento čas zabezpečiť adekvátnu starostlivosť, pričom takýto jej zodpovedný prístup k výkonu
rodičovských povinností, jej nemôže ísť rozhodne na ťarchu. V konaní bolo nesporne preukázané, že v
danom období v dotknutom regióne neexistovala nákladovo nižšia alternatíva takéhoto zariadenia. Fakt,
že matka pre dieťa zvolila to najlepšie dostupné riešenie, by mal byť otcom, ako druhým rodičom, so
zreteľom na záujem dieťaťa, jednoznačne hodnotený vysoko kladne, nie spochybňovaný, keď naviac so

zreteľom na jeho pomery je v jeho možnostiach svojmu dieťaťu takúto starostlivosť poskytnúť. Keďže
teda podľa názoru odvolacieho súdu vyživovacia povinnosť otca v tomto období nekorešpondovala čo
do výšky so všetkými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné vziať na zreteľ, odvolací súd v tejto časti
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil.

60. V konečnom dôsledku ako nesprávnu vyhodnotil odvolací súd tiež výšku výživného určenú otcovi
za obdobie od 1.9.2017 (150,- eur mesačne). Na rozdiel od obdobia od 08.02.2017 do 22.05.2017,
kedy za správnu odvolací súd považoval výšku výživného v sume 150,- eur mesačne, dieťa totiž začalo
navštevovaťpredškolskézariadenieanákladymatkynazabezpečeniejehopotriebtakvzrástlina308,94
eur mesačne, čo nie je možné udržateľne nepremietnuť do výšky výživného určeného otcovi, i keď

len v rozsahu požadovanom matkou, t.j. 200,- eur mesačne. Je síce pravdou, že od tohto obdobia je
datovaná tiež pretrvávajúca práceneschopnosť otca a s tým spojené poberanie nemocenských dávok,
čo však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť vzhľadom na celkové majetkové pomery
otca, náklady, ktoré pravidelne vynakladá (ich výšku a tiež účel) v neprospech mal. dieťaťa. Ako už
bolo uvedené vyššie, bolo povinnosťou otca s čiastkami, či už pochádzajúcimi z prevodu obchodných

podielov, ako aj z účtu mal. dieťaťa nakladať zodpovedne tak, aby z nich prioritne vytvoril rezervu na
adekvátne zabezpečenie výživy svojho dieťaťa a pokiaľ takto so všetkou zodpovednosťou nekonal,
nemôže takýto jeho prístup požívať vo vzťahu k právam dieťaťa ochranu. Aj vo vzťahu k vyššie
uvedenému odvolací súd poukazuje na závery v zmysle bodu 57 odôvodnenia. Pokiaľ otec v odvolacom
konaní uvádzal, že v súčasnosti už obýva apartmán v Z., tak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom

nepreukázal a v kumulatíve s ostatnými zistenými skutočnosťami (prevod obchodných podielov, náklady
na úver, vlastníctvo nehnuteľností nezanedbateľnej hodnoty) ani nie je spôsobilé k odlišnému záveru,
k akému dospel odvolací súd.

61. Nedôvodne v konečnom dôsledku otec poukazuje na čl. 11 ods. 4 CSP a tiež v nadväznosti

na uvedené vychádzajúc z obsahu odvolania tiež na princípy, ktorými je ovládané konanie pred
súdom, avšak sporové. Na rozdiel od sporového konania, je totiž mimosporové konanie ovládané
tzv. vyšetrovacou zásadou, ktorou sa súd prvej inštancie v procese dokazovania dôsledne riadil,
keďže vychádzajúc z obsahu spisového materiálu vynaložil maximálnu snahu na zistenie všetkých
rozhodujúcich skutočností. Proces dokazovania bol však do značnej miery poznačený nečinnosťou

otca a ignorovaním výziev súdu na preukázanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa o.i. tiež
jeho majetkových pomerov, zrejme v mylnom domnení, že jeho nečinnosť v tomto smere mu privodí
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zákon o rodine má však na ochranu práv dieťaťa aj pre takýto prípad
vytvorené mechanizmy, využitím ktorých (v konkrétnostiach tiež ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine)
umožňuje súdu posúdením konkrétnych skutkových zistení vo vzájomných súvislostiach (§ 191 CSP)

tieto vyhodnotiť a prijať zodpovedajúce závery, k čomu opodstatnene prišlo tiež v posudzovanej veci.

62. Vo vzťahu k odvolaniu matky odvolací súd uvádza, že táto nedôvodne namieta neaplikáciu ust. §
63 Zákona o rodine, s čím sa vysporiadal správne už súd prvej inštancie v bode 68 odôvodnenia s
ktorým sa odvolací súd identifikuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Nedôvodne matka tiež namieta

nevykonanie dokazovania na existenciu peňažných prostriedkov na účtoch rodinných príslušníkov otca,
keďže ani pozitívne zistenie by nemohlo bez ďalšieho opodstatňovať záver, že tieto (a v akej miere) sú
vlastníctvom samotného otca.63. V súhrne tak vo vzťahu k obom odvolaniam odvolací súd uvádza, že aj keď sa neidentifikoval s
výškou vyživovacej povinnosti určenej otcovi súdom prvej inštancie v období od 23.5.2017 do 31.8.2017
aod1.9.2017naďalej,keďdospelkzáveru,žeskutkovézisteniavyplývajúcezvykonanéhodokazovania

vo svetle zákonných kritérií indikujú v prospech záveru o vyššom výživnom, tak dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie považoval za dostatočné, dávajúce zodpovedajúci základ pre rozhodnutie. Súd
prvej inštancie sa v zásade dostatočne a správne zaoberal skúmaním naplnenia hmotnoprávnych
predpokladovpreurčenievyživovacejpovinnostizhľadiskaust.§62nasl.(tiežust.§75Zákonaorodine)
a zo zistených skutočností vyvodil správny záver o ich naplnení, čo vo finančnom vyjadrení premietol (i

keď nie vo vyššie uvedenom období v dostatočnom rozsahu) do svojho rozhodnutia.
64. Odvolací súd tak zohľadnením všetkých rozhodujúcich skutočností, so zreteľom na právo dieťaťa
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov dospel k záveru, že rozsah súdom prvej inštancie určenej
vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu, za obdobie od 08.02.2017 do 22.05.2017 (150,-
eur mesačne) rešpektuje zákonné kritéria jeho výšku určujúce, teda je stanovené správne, preto v tejto
časti rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a súčasne

výšku výživného za obdobie od 23.05.2017 do 31.08.2017 a od 01.09.2017 naďalej za použ. § 388 CSP
zmenil z dôvodov uvedených vyššie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Otec vo svojom
odvolaní neprodukoval žiadne skutočnosti, s ktorýmiby sa súd prvej inštancie nezaoberal, nevysporiadal
a ktoré by boli aj z hľadiska odvolacieho prieskumu spôsobilé k odlišnému, v prospech otca indikujúcemu
rozhodnutiu.

65. V konečnom dôsledku matka namietala správnosť rozhodnutia tiež v časti, ktorou bolo rozhodnuté
o zameškanom zročnom výživnom a to nielen čo do výšky súvisiacej podľa nej s nesprávne určenou
výškou bežného výživného v namietaných obdobiach, ale tiež pokiaľ ide o možnosť danú otcovi toto
splácať v mesačných splátkach.

66. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.2.2017 do vyhlásenia rozhodnutia vo výške 1.140,25 eur
povolil súd prvej inštancie zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v 35,- eur mesačných splátkach,
počnúc mesiacom nasledujúcim od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a
zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas (výrok II.1).

67. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

68. V zmysle § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

69. Citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá

začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a
súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky
vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým
sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú
časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej

odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných, začína
lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú
vykonateľné doručením). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa
ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy,
prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či

je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia
ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu.

70. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných

prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo
výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej splátky sa stáva
splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnenízameškaného výživného v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne
ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi
povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou

praxou akceptovateľné). Ide však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci nepriaznivý
sociálny aspekt na strane povinného rodiča.

71. Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej inštancie okolnosti veci s ohľadom na tieto aspekty
dostačujúco nevyhodnotil a jednak vzhľadom k tomu, že uplynulo od rozhodnutia súdu prvej inštancie

určité obdobie, pričom ide o rozhodnutie predbežne vykonateľné ( lehota na plnenie plynula už od
doručenia rozhodnutia v zmysle § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné
doručením), teda doterajšie skutkové zistenia nedávajú dostatočný podklad preto, aby odvolací súd
moholovýškezameškanéhozročnéhovýživnéhorozhodnúť(nemožnototižvylúčiť,žeotecnavýživnom
po rozhodnutí súdu prvej inštancie zaplatil viac, ako čiastku 100,- eur, ktorú dovtedy matke poukazoval,
vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia), teda doterajšie závery z hľadiska rozhodujúcich skutočností

nie sú v tomto smere postačujúce, pričom potreba doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho
vykonania odvolacím súdom, uvedená skutočnosť nemohla mať za následok iné, ako v tejto časti (výrok
I.1) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania, zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389
ods. 1 písm. c/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

72. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto došetriť, koľko otec matke za rozhodné obdobie na výživnom
skutočne zaplatil a po bezpečnom ustálení výšky zameškaného zročného výživného, o jeho splatnosti
rozhodnúť so zreteľom na vyššie uvedené zákonné kritériá, teda vyvodiť z vykonaného dokazovania
skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie v

zostávajúcejčastiaopätovnerozhodnúť,pričomsavysporiada sovšetkými námietkamiprodukovanými
účastníkmi v tomto smere v konaní a tiež uvedenými v odvolaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie
povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).

73. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.

74. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

75. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných

majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.

161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.