Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115213412.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa

FERCAM Slovakia, s.r.o., 831 04 Bratislava, Vajnorská 135, IČO: 35 901 110, zastúpeného Mgr. Ing.
Mariánom Galbavým, advokátom, 917 01 Trnava, Piešťanská 3, proti odporcovi D. R., U.. XX. U. XXXX,
R. XXX XX R. R., A. XX, zastúpenému JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou, 974 01 Banská Bystrica,
Československej armády 25, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia zaplatiť navrhovateľovi
sumu 2 027,48 Eur s 5,15 % úrokom z omeškania od 29. júla 2014 do zaplatenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi nahradiť mu škodu v zmysle § 179 Zákonníka práce škodu a vydať
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tvrdí, že odporca ako jeho
zamestnanec (vodič kamiónu) porušil pri ceste do Veľkej Británie povinnosti, následkom čoho hraničná
služba našla v transporte 14 ilegálnych prisťahovalcov a obom účastníkom uložila pokutu. Navrhovateľ
uplatňuje titulom náhrady škody v zmysle § 186 ods. 2 Zákonníka práce zaplatenie časti jemu uloženej

pokuty, a titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenie sumy vo výške pokuty uloženej odporcovi, ktorú
za odporcu uhradil, lebo inak by mu bolo znemožnené vykonávať prepravu na územie Veľkej Británie.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Argumentuje, že ide o pracovnoprávny vzťah a navrhovateľ je povinný
preukázať jeho zavinenie, čo sa nestalo. Tvrdí, že neporušil pracovné povinnosti a konal v súlade s
pokynmi disponenta, ktorý ho neupozornil na to, že mieni stáť na nebezpečnom mieste. Nespochybňuje,
že navrhovateľ uhradil obe pokuty, ale vzhľadom k pracovnoprávnemu vzťahu účastníkov argumentuje,

že navrhovateľ nemôže úspešne uplatňovať bezdôvodné obohatenie podľa Občianskeho zákonníka,
ale len podľa Zákonníka práce, ktorý však takéto bezdôvodné obohatenie nepozná, a preto môže byť
navrhovateľ prípadne úspešný len do výšky náhrady škody v zmysle § 186 ods.2 Zákonníka práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, odporcu a svedka G. G., oboznámením
sa s písomnými podaniami účastníkov, ich pracovnou zmluvou zo dňa 6. marca 2012 s prílohami
(náplň práce a povinnosti vodiča, prevencia vstupu nelegálnych imigrantov / kódex správnej praxe)

a korešpondenciou, prezenčnými listinami z bezpečnostných a informačných školení vodičov
navrhovateľa v dňoch 30. augusta 2012, 27. augusta 2013 a 1. októbra 2013, skúšobným testom
odporcu, detailnou grafikou, grafom a výkazom jazdy, dokladom o objednávke trajektu, korešpondencioubritskej hraničnej služby a ústredia pre civilné pokuty s účastníkmi, výpisom z účtu, potvrdením o príjme
a na tomto základe zistil nasledovné:

Je nesporné, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 6. marca 2012 pracoval odporca pre navrhovateľa
ako vodič nákladného cestného motorového vozidla pre medzinárodnú nákladnú cestnú dopravu.
Jeho priamym nadriadeným bol disponent navrhovateľa. Súčasťou pracovnej zmluvy je náplň práce
a povinnosti vodiča s prílohou o prevencii vstupu nelegálnych imigrantov/kódexom správnej praxe
obsahujúcoupovinnostivodičavzáujmeprevencievstupučiernychpasažierovdovozidlaaložnejplochy

pri ceste do Veľkej Británie. Podľa bodu 8. nemá vodič parkovať v blízkosti prístavu Calais.

Prezenčnými listinami má súd za preukázané, že odporca sa v dňoch 30. augusta 2012, 27. augusta
2013 a 1. októbra 2013 zúčastnil bezpečnostných a informačných školení v sídle navrhovateľa o
povinnostiach vodiča medzinárodnej kamiónovej dopravy a prevencii krádeží na parkoviskách. Na
školení dňa 30.augusta 2012 odporca správne odpovedal na 36. otázku skúšobného testu, že pred

jazdou do Veľkej Británie je povinný vyplniť „checklist“ (záznam o kontrole vozidla a prívesu) a na
38.otázku, že minimálna vzdialenosť parkovania od prístavu je 200 km.

Niet sporu o tom, že v dňoch 14.-15. októbra 2013 vykonával odporca ako vodič na príkaz navrhovateľa
vozidlom ev.č. BL 486 EX prepravu tovaru do Veľkej Británie.

Grafom jazdy odporcu dňa 14.októbra 2013 (č.l. 90 spisu) má súd za preukázané, že poslednú
bezpečnostnú zastávku pred príchodom do prístavu Calais vykonal pri meste Hazebrouck vzdialenom
cca 80 km od prístavu Calais. Túto vzdialenosť potvrdzuje i detailná grafika jeho jazdy dňa 15.októbra
2013, podľa ktorej prišiel do Calais ráno o 02.30 hod po cca hodinovej jazde (pri priemernej rýchlosti

kamiónu cca 85 km/h).

Svedok G. G., zamestnanec a dispečer navrhovateľa, uviedol, že sa na tento prípad pamätá len
všeobecne. Vyslovil presvedčenie, že odporca bol ako vodič inštruovaný o priebehu jazdy, zastávkach
i kontrole. Potvrdil, že vodič môže disponenta kedykoľvek telefonicky kontaktovať, vizuálny prehľad o

pohybe vozidla má disponent len v čase od 8:00 hod. do 17:00 hod. Hoci mal odporca naplánovanú
zastávkuvofrancúzskommesteLillevzdialenomodCalais110km,podľasvedkazastalažo40kmďalej,
o čom ho neinformoval. Ďalší kontakt s odporcom mal až na druhý deň ráno, keď mu odporca oznámil,
že vo vozidle boli nájdení imigranti. Svedok potvrdil, že odporca v čase zastavenia plnil bezpečnostnú
prestávku, ktorú musí vodič dodržať po 9 - 10 hodinách jazdy, ale môže ju realizovať aj skôr a zosúladiť

s vhodným miestom na zastavenie.

V konaní je nesporné ( a z listov britskej hraničnej služby zo dňa 28.októbra 2013 a zo dňa 2.apríla
2014 vyplýva), že dňa 15. októbra 2013 zistila britská hraničná služba pri kontrole v transporte vedenom
odporcom prepravu 14 ilegálnych prisťahovalcov. Podľa konštatovania v tlačive IS11 zo dňa 2. apríla

2014 vodič nepredložil záznam o kontrole vozidla a prívesu („checklist“).

Listami „britského ústredia pre civilné pokuty“ zo dňa 11. júna 2014 adresovanými navrhovateľovi más
súd za preukázané, že po preskúmaní námietok bola navrhovateľovi ako zamestnávateľovi odporcu
potvrdená pokuta v sume 4.200 GBP (britských libier) a ako prepravnej spoločnosti znížená na 5.600

GBP.

Niet sporu o tom (a z výpisu z účtu navrhovateľa v UniCredit Bank vyplýva), že navrhovateľ uhradil
obidve pokuty dňa 28.júla 2014, ani o tom (a z potvrdenia vyplýva), že priemerný mesačný príjem
odporcu u navrhovateľa predstavoval v období apríl 2013 - september 2013 sumu 506,87 brutto.

Podľa § 1 ods. 1, 4, 5 Zákonníka práce, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú

najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru, ak
tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.Citované ustanovenie znamená, že v prípade pracovnoprávneho vzťahu účastníkov treba prednostne
aplikovať Zákonník práce ako lex specialis, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex
generalis možno aplikovať len ak Zákonník práce v prvej časti (všeobecné ustanovenia) neustanovuje

inak. Pretože inštitút bezdôvodného obohatenia je upravený v Zákonníku práce a jeho konkrétna úprava
v Občianskom zákonníku nie je systematicky zaradená medzi všeobecné ustanovenia v prvej časti, je
aplikácia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (ako ju navrhuje
navrhovateľ) v tejto veci podľa názoru súdu vylúčená.

Podľa§222ods.1,2Zákonníkapráce,aksazamestnanecbezdôvodneobohatínaúkorzamestnávateľa
alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľovi voči odporcovi nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevznikol. Hoci je
nepochybné, že za výskyt nelegálnych imigrantov v transporte boli uložené dve pokuty, jedna priamo
navrhovateľovi a jedna odporcovi, je zrejmé, že odporcovi bola pokuta uložená ako zamestnancovi
navrhovateľa. O tom svedčí nielen to, že i o tejto pokute komunikovali britské orgány s navrhovateľom,

ale i tvrdenie samotného navrhovateľa, že pokutu „za odporcu“ uhradil, lebo inak by mu hrozili ďalšie
sankcie a preprava do Veľkej Británie by mu mohla byť znemožnená. Preto tu pripadá do úvahy len
prípadná náhrada škody spôsobená navrhovateľovi konaním odporcu.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu

spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
§ 185.

Vykonaným dokazovaním (najmä detailnou grafikou a grafom jazdy) má súd za preukázané, že odporca

vykonal poslednú bezpečnostnú zastávku pred prístavom Calais v rozpore so svojimi povinnosťami v
„rizikovom území“ pri meste Hazebrouck, cca 40 km za mestom Lille, kde mal zastaviť, a cca 80 km
pred Calais, t.j. bližšie ako 100 km pred prístavom. Navyše, podľa listu britskej hraničnej služby zo dňa
2.apríla 2014, pri kontrole nepredložil „checklist“. Tým podľa názoru súdu odporca porušil povinnosti
vyplývajúce mu z príloh pracovnej zmluvy (nezastaviť na rizikovom mieste a viesť záznam o kontrole

transportu), a preto treba konštatovať, že je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi jeho konaním
vznikla. Za škodu súd považuje obe pokuty (spolu v sume 12.548,01 Eur), ktoré navrhovateľ za tento
priestupok zaplatil dňa 28.júla 2014.

Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný

nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu, a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca nesmie u jednotlivého
zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť

zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.

Zodpovednosť za škodu je podľa citovaného ustanovenia v zásade ohraničená štvornásobkom
priemerného mesačného zárobku zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil

zamestnávateľovi škodu. Pod priemerným zárobkom sa rozumie hrubý mesačný zárobok. Vyplýva to z
§ 134 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje
zo mzdy zúčtovanej zamestnancom na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Vychádzajúc z uvedeného mohol súd vyhovieť návrhu navrhovateľa len do výšky štvornásobku
priemerného mesačného zárobku odporcu pred porušením povinnosti, t.j. štvornásobku sumy 506,87
Eur. Preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu v sume 2.027,48 Eur, a keďže
sa odporca dostal do omeškania dňom nasledujúcim po úhrade pokút navrhovateľom (uhradené dňa 28.júla2014),priznalsúdododňa29.júla2014(§517ods.2Občianskehozákonníkaa§3Nariadeniavlády
SR č. 87/1995 Z.z.) navrhovateľovi i príslušný úrok z omeškania. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa
zamietol.

Pretože ani jeden z účastníkov sporu neuspel v celom rozsahu, súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznal
ani jednému z nich právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa)

prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Vodvolanímusíbyťuvedenéktohorobí,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahuhonapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako
má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.