Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/51/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209429
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416209429.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: F.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. Q. XX, v konaní právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, v konaní o zaplatenie 1.878,90 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.878,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne z tejto sumy od 12.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.10.2016 žiadala žalobkyňa od žalovaného zaplatenie sumy 1.878,90
Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 12.10.2016 do zaplatenia s poukazom na to, že sa
jedná o čiastku, o ktorú sa na jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil tým, že s ním uzavrela dve zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, no tieto neobsahujú zákonné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), j), k) a
y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úverov. Taký istý následok má i to, že v zmluvách sa uvádza nižší údaj o RPMN než v skutočnosti pri
predmetných zmluvách vychádza. Rovnako odplata za úvery dosahuje hodnotu okolo 70 % ročne, čo
je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje to absolútnu neplatnosť zmlúv. Preto pokiaľ na každú zo
zmlúv uhradila viac než poskytnutú istinu, žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil a bezdôvodné
obohatenie jej nevydal ani po písomnej výzve.

2. Žalovaný namietal premlčanie žalovaného nároku. Popieral absenciu žalobkyňou vytýkaných
nedostatkov v zmluvách a poukazoval na to, že nemožno porovnávať úrokovú mieru, resp. odplatu
v zmluvách s úrokmi, ktoré poskytujú inštitúcie pôsobiace na bankovom trhu. RPMN je v zmluvách
uvedená správne v súlade so vzorcom, ktorý je uvedený v prílohe zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

3. Súd potom na pojednávaní dňa 28.09.2017 rozhodol vo veci bez prítomnosti ospravedlneného
žalovaného, ktorý žiadal konať a rozhodnúť bez jeho účasti.

4. I keď právny zástupca žalobkyne žiadal na pojednávaní rozhodnúť vo veci rozsudkom pre
zmeškanie, na toto neboli splnené podmienky, pretože podľa § 274 CSP je podmienkou pre rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie (okrem iného) to, že žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a
vážnymi okolnosťami - teda buď vôbec alebo síce ospravedlnil svoju neúčasť, no neskoro, resp. nie
ospravedlniteľnými dôvodmi. Toto splnené nebolo, pretože žalovaný vopred avizovanou neúčasťou len
realizoval svoje právo nezúčastniť sa pojednávania a za to ho nemožno sankcionovať rozsudkom pre
zmeškanie.

5. Právny zástupca žalobkyne v ďalšom poukázal na argumentáciu obsiahnutú už v žalobe.

6. Súd na pojednávaní dňa 28.09.2017 vypočul aj samotnú žalobkyňu a táto len poukázala na skutočnosti
uvádzané už na predchádzajúcom pojednávaní vo veci sp. zn. 20Csp/41/2016. Z jej výpovede vyplynulo,
že jej v podstate bolo jedno aké dokumenty v súvislosti s uzavretím úverových zmlúv so žalovaným
podpísala. Týmto ani nevenovala pozornosť, i keď jej v tom nič nebránilo, čo vysvetľovala tým, že v
dôsledku rozvodu bola v zložitej situácii, v ktorej potrebovala peniaze a nezáležalo jej na tom, za akých
podmienok.

7. Po vykonaní všetkých označených listinných dôkazov mal súd preukázané, že sporové strany uzavreli
dve zmluvy, ktoré majú charakter zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalovaný mal v procese
uzatvárania týchto zmlúv postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalobkyňa
postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

8. Konkrétne žalobkyňa ako dlžníčka a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 08.11.2013 dve zmluvy o
revolvingovom úvere, zmluvu č. 8500034641 a zmluvu č. 8500034643.

9. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia úverových zmlúv vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola
uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)), ďalej ročnú percentuálnu mieru nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j)) a tiež výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)). Ich absenciu v zmluve §
11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

10. Ani jedna zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch - termín konečnej splatnosti úveru, lebo tento bol obsiahnutý len v oznámení žalovaného o tom,
že žalobkyni bol daný úver schválený, no takáto podstatná náležitosť mala byť uvedená priamo v zmluve
a nie v rôznych následne veriteľom vydávaných potvrdeniach, či iných dokumentoch obsahujúcich
informácie, ktoré z hľadiska spotrebiteľskej ochrany majú byť obsiahnuté v samotnej zmluve. Takisto v
zmluvách absentuje RPMN, pretože táto je uvedená len v bode 5 zmmlúv, no už absentuje v bode 6
zmlúv, ktorý bod žalovaný vyplnil až potom, ako žalobkyni úvery schválil, no hodnota RPMN tu absentuje,
teda žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o tom ako výhodné úvery si vlastne zobrala. Tento údaj je
zase len uvedený v samostatnom oznámení žalovaného, no v zmluvách absentuje. Takisto zmluvy
neobsahujú ani splatnosť splátok, v ktorých mala žalobkyňa úvery splácať. Tieto nedostatky preto
spôsobujú podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úverov.

11. Súd musí uviesť však aj to, že aj keby zmluvy obsahovali v nadväznosti na dodatočné písomné
oznámenia žalovaného všetky zákonné náležitosti (ktoré však majú byť priamo v zmluve a nie v rôznych
obchodných podmienkach, dodatkoch, či prílohách akokoľvek ich dodávateľ nazve), vzhľadom na
úrokovú mieru 70 % ročne išlo o absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 OZ kvôli rozporu s dobrými
mravmi a so zákonom - konkrétne s § 53 ods. 6 OZ, lebo je netolerovateľná viac než trojnásobne vyššia
úroková miera, než bola v danom čase úroková miera na finančnom trhu. Podľa verejne dostupného
štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov, ktorý publikuje Národná banka Slovenska,
v roku 2013 najvyššia priemerná úroková miera pri nových úveroch sa pohybovala na úrovni nie vyššej
než 15 % ročne pri spotrebiteľských a iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 5

rokov a teda úroková miera 70 % ročne prevyšujúca štvornásobne najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu
v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná úroková miera v segmente domácností pohybovala
okolo 13 % ročne) pri spotrebiteľských úveroch, je podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho
charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom
čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí.

12. Pokiaľ teda žalobkyňa zaplatila žalovanému viac než jej bolo poskytnuté na základe tej-ktorej zmluvy,
čiastka uhradená ňou nad takúto sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalovaného na jej úkor
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu
vzhľadom na absolútnu neplatnosť oboch zmlúv. Žalovaný sa vzhľadom nielen na bezpoplatkovosť a
bezúročnosť úverových vzťahov ale aj kvôli ich neplatnosti na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a
toto bezdôvodné obohatenie je povinný jej zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet
bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

13. Podľa dokladu vystaveného žalovaným (č.l. 10 a 69 spisu), žalobkyňa uhradila žalovanému na
základe prvej zmluvy celkovo 2.213,90 Eur, dostala na jej základe len sumu 1.277,05 Eur a teda dôvodne
požadovala ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ sumu 936,85 Eur. Pri druhej zmluve
uhradila žalobkyňa sumu 2.218,90 Eur (doklad žalovaného na č.l. 61 spisu), dostala sumu 1.277,05 Eur
a teda dôvodne požadovala sumu 941,85 Eur, preto v prevyšujúcej časti ohľadne 0,20 Eur súd žalobu
zamietol. V rozsahu rozdielu uvedených súm sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil teda
o sumu 1.878,70 Eur a má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať podľa § 456 Občianskeho
zákonníka (ďalej lej „OZ“), podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

14. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak
sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. V prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať subjektívnu
a objektívnu premlčaciu dobu. Kým dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa
oprávnený skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa
bezdôvodne na jeho úkor obohatil (nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto
skutočnosti už skôr), pri objektívnej premlčacej dobe plynie premlčacia doba práva na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Táto je trojročná a v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je premlčacia doba desaťročná.

17. Žalobkyňa požadovala platby, ktoré uhradila na základe jednotlivých zmlúv žalovanému počnúc
dňom 22.06.2015 tak pri prvej ako aj pri druhej zmluve a teda počítajúc trojročnú premlčaciu dobu od
tohto dňa je zrejmé, že táto do podania žaloby dňa 13.10.2016 neuplynula.

18. Subjektívna premlčacia doba plynie nie odo dňa, kedy sa mohol oprávnený dozvedieť o tom, že
sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil, ale počíta sa odo dňa, kedy sa skutočne dozvedel o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá. Judikatúra ohľadne plynutia subjektívnej
premlčacej doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, publikované v Zbierke rozhodnutí pod č. 22/2013) uvádza, že oprávnený sa
dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne
preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o
osobe obohateného a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr.

19. V tomto smere nebolo preukázané ani výpoveďou žalobkyne, že by vedela o bezdôvodnom
obohatení sa žalovaného na jej úkor skôr než udelila plnomocenstvo na svoje zastupovanie v
tomto konaní právnemu zástupcovi, k čomu došlo dňa 29.09.2016. Iný dôkaz ohľadne subjektívnej
vedomosti žalobkyne označený ani predložený súdu nebol. Okrem toho je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa
uhradila žalovanému platby ešte aj dňa 11.07.2016 ohľadne prvej zmluvy a dňa 06.07.2016 ohľadne
druhej zmluvy, evidentne dovtedy o žiadnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného nevedela, lebo
v opačnom prípade by logicky platby neuhrádzala. Preto začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby možno určiť najskôr na deň 06.07.2016 a táto lehota do podania žaloby neuplynula.
Preto nárok žalobkyne nebol premlčaný.

20. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len
„nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného na
úkor žalobkyne došlo po 01.02.2013. Podľa § 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška
úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy sa žalovaný dostal podľa § 563 OZ dňom
12.10.2016, kedy podľa názoru súdu uplynula primeraná lehota určená vo vzťahu k výzve zaslanej dňa
09.10.2016 (č.l. 17 spisu), ktorou žalobkyňa žiadala prostredníctvom právneho zástupcu e-mailom o
vydanie bezdôvodného obohatenia do 11.10.2016. Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom,
rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto odo dňa 12.10.2016 do zaplatenia súd priznal
žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.878,70 Eur.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku so zohľadnením
úpravy článku 4 odsek 1 a 2 Základných princípov CSP, ktoré hovoria o tom akým spôsobom posudzovať
vec, pokiaľ absentuje určité zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd mal danú vec prejednať a
rozhodnúť. V danom prípade bola žalobkyňa neúspešná len v pomerne nepatrnej časti (ako to vyplývalo
z predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) sporu ohľadne sumy 0,20 Eur a preto bolo
spravodlivým v zmysle článku 4 bod 2 Základných princípov CSP priznať jej plnú náhradu trov konania
voči neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.