Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 5, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617206217
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617206217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. Y., nar.
XX.XX.XXXX, W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, deti rodičov: matka Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.. Y. XXXX/XX,
XXX XX M., otec Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Y. nad U., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. apríla 2018 č.k. 10P/148/2017-79,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného, jeho

počiatku a zročného výživného m e n í tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Vanessu
zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne a na maloletú Nicolettu zo sumy 100 eur na sumu 120 eur
mesačne s účinnosťou od 01.09.2018.

II. Tým zmeňuje rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. januára 2013 č.k. 9P/218/2012-44.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/218/2012 zo

dňa 24.01.2013, právoplatný dňa 20.02.2013, v časti výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca na mal. U. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na mal. W. zo sumy 100 eur na sumu 150
eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2017. Zročné výživné za čas od 01.11.2017 do 30.04.2018 na mal.
U. v sume 300 eur a na mal. W. v sume 300 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne
na každé z detí spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. V ostatných častiach
ponechal rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/218/2012 zo dňa 24.01.2013 nezmenený.
Rozhodol žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil

ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
1.2. Po vyhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Konštatoval,
že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, ktorá
odôvodňuje zmenu predošlého rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Zistil, že v čase predošlej
úpravy výživného bol otec nezamestnaný, nemal stály príjem, v súčasnosti už druhý rok podniká. Zmenili
sa aj jeho osobné a bytové pomery, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou. U matky došlo k zmene
pomerov v tom, že uzavrela nové manželstvo, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. dcére L. U

maloletých detí došlo k zmene pomerov v tom, že sú už v druhom stupni základnej školy a od doby
posledného rozhodnutia vyrástli a vzrástli náklady na ich výživu a ďalšie odôvodnené potreby.
1.3. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, na zárobkové možnosti a schopnosti otca,
osobné, majetkové a zárobkové pomery obidvoch rodičov, zvýšil výživné na každé z detí o 50 eurmesačne s účinnosťou od 01.11.2017. Dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca takto
zvýšené výživné platiť, keďže v takejto výške už bol zaviazaný platiť výživné v rozvodovom rozsudku,
pričom v čase rozvodu tiež podnikal a jeho vtedajší príjem je porovnateľný s aktuálnym príjmom. Uviedol,

že prihliadol aj na záväzky obidvoch rodičov. Ale keďže otec si viaceré exekučné konania, ktoré sa
vedú voči otcovi si zapríčinil sám svojím nezodpovedným prístupom k plateniu či už výživného alebo
zákonných odvodov, tieto nemôžu byť na úkor maloletých detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť.
Poukázal na to, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča
a v prípade exekúcie ide pri vymáhaní výživného na mal. dieťa o prednostnú pohľadávku. Prihliadol na

to,žeotecokremsúdomurčenéhovýživného,ktorériadneneplatí,sanavýchovesvojichdcérnijakoinak
nepodieľa a osobnú starostlivosť o ne zabezpečuje len matka. Výživné zvýšil s účinnosťou od mesiaca,
v ktorom matka podala návrh. Vypočítal zročné výživné, ktoré povolil otcovi platiť v splátkach po 20 eur
mesačne na každé z detí spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane
zročným celý dlh.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu
trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

2.Otecpodalvzákonnejlehoteodvolanie ažiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný

stav veci, nevykonal dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal voči záveru súdu prvej inštancie, podľa
ktorého od posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov účastníkov konania, ktorá odôvodňuje
zmenu rozhodnutia a tvrdil, že tento záver nevychádza zo zisteného skutkového stavu veci. Tvrdil,
že jeho príjem v roku 2016 bol vo výške 348,50 eura a v roku 2017 bol vo výške 400 eur, na rozdiel

od príjmu v roku 2010 vo výške 919,82 eura. Vzhľadom na výšku príjmu nie je schopný platiť súdom
stanovené výživné a hrozia mu trestnoprávne dôsledky. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil skutočnosti, že príjem matky sa zvýšil a matka sa vydala, teda príjem manžela sa započítava
do jej príjmu. Súd prvej inštancie aj nesprávne prihliadal na hypotekárny a spotrebný úver matky, hoci
na jeho záväzky neprihliadal. Tvrdil, že v priebehu konania neboli riadne zistené a dokazované potreby

maloletých detí, ktoré matka uviedla len všeobecne a nedosahujú takú výšku, ktorá by odôvodňovala
určené výživné. Namietal voči počiatku určenej vyživovacej povinnosti.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s napadnutým rozhodnutím súhlasí. Tvrdila, že otec
uprednostňuje svoje výdavky na úkor dcér, ktoré majú výdavky nielen na stravovanie a obliekanie,

bývanie, ale aj na kultúru, oddych a vzdelávanie. Tvrdila, že otcove finančné možnosti sú väčšie, môže
si zabezpečiť toľko platenej práce koľko chce. Žiadala odvolanie otca zamietnuť.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňanáležitosti§363CSP,neviazanýrozsahomodvolania(§65CMP),neviazanýdôvodmiodvolania(§
66 CMP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozhodnutia
(§385ods.1,§219ods.3CSP),pretoženepovažovalzapotrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanie

(§ 68 CMP). Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonomč.161/2015Z.z.účinnomod01.07.2016.Podľa§2 ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.9. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10.1. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych
rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej
povahy, aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k
záveru, že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých
došlo k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom

treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene
výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení
alebozníženívyživovacejpovinnosti,jepotrebnéposudzovať,čiavakomsmeredošlokzmenepomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ako aj

na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné.
10.2. Kritéria na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery
oboch rodičov, a odôvodnené potreby dieťaťa, pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie
všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa

sú dané jednak jeho vekom a stupňom vzdelávania, ale aj zdravotným stavom. Odôvodnené potreby
dieťaťasúbezprostredneovplyvňovanéschopnosťami,možnosťamiamajetkovýmipomermirodičov.Ak
sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými potrebami
len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopností rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie

potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu
sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ktoré sú dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej povinnej osoby, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami.

11.1. V danej veci sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti U. zo sumy 150 eur na
sumu 250 eur a W. zo sumy 100 eur na sumu 220 eur. Dôvodila podstatnou zmenou pomerov na strane
maloletých detí a na jej strane. Otec so zvýšením výživného nesúhlasil.
11.2. Posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa

24. januára 2013 č.k. 9P/218/2012-44, ktorým súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa
21. mája č.k. 4C/89/2010-44 tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa znížila vyživovacia
povinnosť otca na maloletú U. zo sumy 200 eur na sumu 150 eur a na maloletú W. zo sumy 150 eur na
sumu 100 eur s účinnosťou od 01.02.2013.

12.1. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že v čase poslednej úpravy
výživného maloletá U. navštevovala 5. ročník základnej školy a maloletá W. chodila do materskej školy.
Otec bol nezamestnaný, ku dňu 04.07.2012 ukončil podnikateľskú činnosť, chodil príležitostne pracovať
do zahraničia, býval na ubytovni v F. kde platil nájomné 110 eur mesačne. Matka bola zamestnaná ako
zdravotná sestra v W. v M. s priemerným mesačným zárobkom 500 eur, poberala rodičovský príspevok z

dôvodu zhoršeného zdravotného stavu mal. W. do dosiahnutia 6. roku veku dieťaťa a čiastočný invalidný
dôchodok v sume 128 eur mesačne. Bývala s deťmi v dvojizbovom obecnom nájomnom byte, kde mala
výdavky na nájomné a elektrinu, a mala spotrebný úver.
12.2. Súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti maloleté deti navštevujú základnú školu, druhý stupeň,
majú zdravotné problémy, kvôli ktorým sú sledované v alergologickej a imunologickej ambulancii a mal.

W. aj v traumatologickej ambulancii po prekonanej zlomenine ruky, ktorá si vyžiadala dvakrát operačné
riešenie. Matka je naďalej zamestnaná ako zdravotná sestra v nemocnici L. A. a.s. v M. priemerne
mesačne zarába 751 eur, poberá invalidný dôchodok vo výške 146,30 eura. Dňa 07.07.2017 uzavrela
manželstvo s Y. N., s ktorým majú maloletú dcéru L. N., nar. XX.XX.XXXX. Matkin manžel je zamestnaný
v spoločnosti H. s.r.o. M. ako stolár s priemerným mesačným zárobkom 700 eur. Matka s rodinou

žije v trojizbovom byte, na kúpu a rekonštrukciu ktorého si vzala hypotekárny úver a spotrebný úver.
Matkin manžel má vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu z jeho rozvedeného manželstva vo výške 60 eur
mesačne. Otec znovu podniká, živnostenské oprávnenie na predmet podnikania - murárstvo mu vzniklo
dňa01.06.2016.Zarok2016vykázalpríjmyzoživnostivovýške6.970eurazarok2017malzákladdanev sume 996,67 eur. Býva v W. Y. W. so svojou priateľkou, ktorá tiež podniká a rozhodnutím mesta im bol
dňa 11.04.2018 pridelený dvojizbový mestský byt. Voči otcovi sa vedie viacero exekučných konaní, má
dlhy voči poisťovniam na zákonných odvodoch na zdravotné a sociálne poistenie a z dôvodu neplatenia

výživného na svoje maloleté deti. Pre prečin zanedbania povinnej výživy, ktorého sa dopustil vo vzťahu k
maloletým deťom bol dvakrát právoplatne odsúdený. Doposiaľ otec nezaplatil celé zameškané výživné,
ktoré predstavuje sumu približne 6.000 eur. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

13.1. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska citovaných ustanovení zákona o rodine

a zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletej U. zo sumy 150 eur na sumu 200 eur mesačne a na mal. W. zo sumy 100
eur na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2017, bolo jeho rozhodnutie nesprávne, založené
na nesprávnom právnom posúdení. Ak totiž zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie
vyplýva, že príjem otca zo živnosti je pomerne nízky, býva v prenajatom byte a jeho majetkové pomery
doposiaľ neumožnili v exekúcii vymôcť ani zameškané výživné, potom výživné vo výške určenej súdom

prvej inštancie nezodpovedá otcovým možnostiam a schopnostiam. Pritom nie je možné prihliadať
na potencionalitu príjmu otca, ktorý so záznamom v trestnom registri má obmedzené možnosti sa
zamestnať. Určené výživné nezodpovedá ani odôvodneným potrebám maloletých detí, a to ani pri
zohľadnení iných, ako bežných potrieb, prospešných pre všestranný vývoj dieťaťa.
13.2. Navyše nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie stanovil počiatok zvýšenia vyživovacej

povinnosti dňom 01.11.2017. Hmotnoprávnou podmienkou na zmenu výživného môže byť len závažná
zmena pomerov účastníkov v porovnaní s pomermi v čase ostatnej úpravy. Zmena pomerov musí
existovať a musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozsudku. V preskúmavanej veci právne relevantná
zmena pomerov nastala, len pokiaľ ide o potreby maloletých detí a s účinnosťou od 01.09.2018, kedy
nastúpili do vyššieho ročníka základnej školy.

13.3. Uvedené pochybenia súdu prvej inštancie odvolací súd bez potreby zopakovať dokazovanie
odstránil a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti týkajúcej sa zvýšenia výživného,
jeho počiatku a zročného výživného tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú U. zo sumy
150 eur na sumu 170 eur mesačne a na maloletú W. zo sumy 100 eur na sumu 120 eur mesačne
s účinnosťou od 01.09.2018. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. januára

2013 č.k. 9P/218/2012-44. Vzhľadom na zmenu počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti, ku dňu
rozhodnutia odvolacieho súdu otcovi žiadne zameškané výživné nevzniklo, preto nebolo potrebné o
ňom rozhodovať. Podľa názoru odvolacieho súdu takto určené výživné spolu s príspevkom matky, a to
aj pri zohľadnení osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, a spolu s prídavkom na deti, zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletých detí a aj možnostiam a schopnostiam otca. Matke síce pribudla

ďalšia vyživovacia povinnosť, ale zároveň sa jej zvýšil príjem zo závislej činnosti a invalidný dôchodok,
a po uzavretí manželstva hospodári spoločne s manželom a spolu hradia všetky výdavky spoločnej
domácnosti a výživu spoločnej dcéry. Preto nie je možné pri určení výživného otca prihliadať na všetky
náklady matkinej domácnosti a všetky potreby maloletej L.

14. Námietky otca, podľa ktorých v priebehu konania neboli riadne zistené a dokazované potreby
maloletých detí, ktoré matka uviedla len všeobecne a nedosahujú takú výšku, ktorá by odôvodňovala
určené výživné, odvolací súd s poukazom na dôvody uvedené v bode 13. akceptoval čiastočne. Vyššie
potreby maloletých detí sú totiž spojené s ich rastom a nástupom do vyššieho ročníka základnej školy.
Z toho hľadiska je zvýšenie výživného o 20 eur mesačne na každé dieťa minimálne, celková výška

určeného výživného však podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá potrebám maloletých detí vo veku
15 a 11 rokov. Takáto situácia nastáva vtedy, keď pôvodne výživné je určené vyššie, ako by zodpovedalo
potrebám oprávnených tak, ako tomu bolo v danej veci.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa zvýšenia

výživného, jeho počiatku a zročného výživného podľa § 388 CSP zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na mal. U. zo sumy 150 eur na sumu 170 eur mesačne a na mal. W. zo sumy 100 eur na
sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 24. januára 2013 č.k. 9P/218/2012-44.

16. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na
návrh. Navrhovateľka pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní nežiadala priznať náhradu trov
konania podľa § 55 CMP. Rovnako otec do rozhodnutia odvolacieho súdu návrh na náhradu trov konania
nepodal. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a otrovách odvolacieho konania podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. Vo veci ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, ktorý
stanovuje,žežiadenzúčastníkov nemáprávonanáhradutrovkonania,pokiaľtentozákonneustanovuje

inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na náhradu trov konania podľa CMP na danú vec
nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).