Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715010203
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2715010203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného ml. Z. S. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní poškodenej B. C. proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 12.3.2018, č.k. 6T/38/2015-249, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.7.2018,
takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.f),ods.2 Trestnéhoporiadkusúdrušínapadnutýrozsudokvovýrokuonáhrade
škody uplatnený poškodenou B. C..

Podľa § 322 ods. 3, § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenej B. C., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX/X, K., škodu vo výške 3.460,80 eur.

Podľa§288ods.2TrestnéhoporiadkusúdpoškodenúB.C.,nar.XX.X.XXXX,L.XXXX/X,K.sozvyškom
nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa 12.3.2018, č.k. 6T/38/2015, bol ml. Z. S., nar.
XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., R. XXXX/X, na slobode, netrestaný, uznaný za vinného na tom
skutkovom základe, že

dňa 04.07.2014 o 18.00 h v K. na miestnej komunikácii ulice F. pri OD - MAX pri Tescu viedol horský
bicykel a pri vchádzaní a odbočovaní vpravo na cestu z príjazdovej cesty vošiel na cestu v čase, keď
sa na ceste už nachádzal a cez ňu prechádzal chodec maloletý G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K., F. XXXX/X, čím chodca ohrozil a narazil do neho, čím vodič ml. S. porušil ustanovenie § 4 ods. 2
písm. g) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom maloletý Podrazil
utrpel ťažké zranenie, a to otvorenú zlomeninu pravého predkolenia - holennej kosti - píšťaly aj lýtkovej
kosti - ihlice, s ranou na predkolení, s posunom kostných úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre

s odreninami kože v oblasti brady, ktoré zranenie si vyžiadalo operáciu s celkovou dobou liečenia, resp.
práceneschopnosti 3 - 4 mesiace, podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva MUDr.
Mariána Pamulu z Piešťan a alkohol účastníkov nehody nebol zistený,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na §

38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace. Podľa § 49
ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú
dobu v trvaní 1 (jeden) rok.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú B. C., nar. XX.X.XXXX, L. XXXX/X, XXX XX
K. a poškodenú spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO:
35942436 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie poškodená B. C., ktorá ho odôvodnila písomne prostredníctvom
svojho splnomocneného zástupcu, a to proti výroku o nároku na náhradu škody.
Rozsudok čo do výroku o škode považovala za nezákonný. Sú dané podmienky na vyhovenie nároku
poškodenej, ktorá ho riadne a včas uplatnila a doložila jeho výšku a dôvodnosť a preto neexistuje

dôvod na odkázanie na civilné sporové konanie. Argumentáciu súdu prvého stupňa považuje za
nedôvodnú, vykonaným dokazovaním bol preukázaný podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu
škody v konkrétnej výške a v tomto smere nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Poškodená
riadne uplatnila svoj nárok a doložila ho dôkazmi, ktoré jasne stanovujú výšku škody, najmä lekársky
posudok o bolestnom predložený pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 29.9.2015. Nie je zrejmé,
aké ďalšie dokazovanie by bolo potrebné vykonať. Nevidia dôvod preukazovať dohľadovú povinnosť,

nakoľko táto nemá žiaden dopad na zabránenie k vzniku dopravnej nehody a taktiež znalecký posudok
preukázal, že chodec nemohol žiadnym spôsobom zabrániť stretu s cyklistom, nakoľko nemohol vidieť,
že v čase jeho vstupu na vozovku pôjde cyklista, teda žiadny rodičovský dohľad by nezabránil stretu.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa v zmysle §293 a § 294
Trestného poriadku vykonalo v neprítomnosti poškodenej, zotrval splnomocnený zástupca poškodenej

na podanom odvolaní a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v časti výroku o náhrade škody a vrátiť ho
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný a prokurátor navrhli odvolanie poškodenej zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podala poškodená ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o náhrade škody,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o náhrade škody obmedzil svoju
prieskumnú povinnosť len na tento výrok.
Pokiaľ ide o samotný výrok o náhrade škody je potrebné uviesť, že okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade škody sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona.
Význam adhézneho konania spočíva v tom, že umožňuje poškodenému, aby bol súčasne s trestným

stíhanímobžalovanéhoobjasnenýjehonároknanáhraduškody,ktorousarozumievzmyslevymedzenia
§ 46 ods. 1 Trestného poriadku ublíženie na zdraví, majetková škoda, morálna škoda alebo iná škoda,
teda ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo iná jeho
ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na
právach, pokiaľ mu bola spôsobená stíhaným skutkom škoda, a aby poškodený dosiahol, že mu bude

zároveňsrozhodnutímopodanejobžalobeprisúdenánáhradaškody.Tentopostupmáprepoškodeného
význam predovšetkým z hľadiska rýchlosti rozhodnutia o náhrade spôsobenej škody, pričom nevyžaduje
od poškodeného zvýšené výdaje, nezaťažuje ho dôkazným bremenom a zároveň s rozhodnutím o
povinnosti obžalovaného nahradiť škodu dopĺňa preventívno-výchovné pôsobenie uloženého trestu.
O nároku na náhradu škody rozhoduje súd na hlavnom pojednávaní len ak sú súčasne splnené

podmienky a to, že nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní uplatnený včas a riadne uplatnený, že
súd po otvorení hlavného pojednávania nerozhodol o tom, že nepripúšťa určitú osobu ako poškodeného
vtrestnomkonaní,prípadnežepoškodenýsanevzdalsvojichprocesnýchpráv,ktorémutrestnýporiadok
ako poškodenému priznáva.
Súd prizná celkom alebo čiastočne nárok na náhradu škody, ak je nárok aj jeho výška odôvodnené

výsledkami hlavného pojednávania, inak súd odkáže poškodeného s uplatneným nárokom alebo s jeho
časťou na civilný proces. Urobí tak, ak nie je podklad pre vyslovenie povinnosti obžalovaného k náhrade
škody, alebo by rozhodnutie o takej povinnosti vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.
Poškodený, ktorý včas a riadne uplatnil nárok na náhradu škody, môže napadnúť odvolaním rozsudok

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, alebo z toho dôvodu, že taký výrok nebol urobený, hoci mal
byť, prípadne preto, že v dôsledku porušenia ustanovení o konaní predchádzajúcemu rozsudku je výrok
o náhrade škody chybný alebo nebol urobený vôbec. Odvolacie právo však má len ten poškodený, ktorý
uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody.
Ak súd rozhodol odsudzujúcim rozsudkom, súčasne ak škoda bola spôsobená v príčinnej súvislosti so

skutkom vykazujúcim znaky trestného činu, z ktorého spáchania bol obžalovaný uznaný za vinného,
o náhrade škody možno vzhľadom na jeho povahu rozhodovať v adhéznom konaní a uplatnený
nárok poškodeného má podklad v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich náhradu
škody, pričom v trestnom konaní bola dostatočne preukázaná výška tohto nároku aj zodpovednosti
obžalovaného za škodu, pričom tu nie je iná zákonná prekážka, ktorá bráni rozhodnutiu o uplatnenom

nároku na náhradu škody, obžalovanému možno uložiť povinnosť túto škodu nahradiť. Súd je povinný
rozhodnúť o uplatnenom nároku spolu s výrokom o vine a nesmie zbytočne poškodeného s uplatneným
nárokom odkazovať na civilný proces.
V prípade spôsobenia škody na zdraví sa v adhéznom konaní odškodňujú nároky vyplývajúce z bolesti
a sťaženia spoločenského uplatnenia, prípadne preukázaná strata na zárobku.

Je plne dôvodná námietka poškodenej, že z vykonaného dokazovania a z vykonaného hlavného
pojednávania vyplynuli podklady na vyslovenie povinnosti obžalovaného nahradiť spôsobenú škodu.

Odvolací súd zistil, že zákonná zástupkyňa maloletého G. S. - B. C., uplatnila v už v prípravnom

konaní pri svojom výsluchu dňa 21.7.2014 nárok na náhradu škody, keď žiadala uhradiť náklady
spojené s liečením syna, duševnú ujmu a ušlú mzdu a to 1.800 eur ako náhradu nákladov spojených
s liečením syna a za jeho psychickú traumu a 1.200 eur ako náhradu výdavkov z jej strany, teda ušlá
mzda, teda celkovo 3.000 eur. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 29.9.2015 prostredníctvomsplnomocneného zástupcu navrhla, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
titulom bolestného v sume 3.460,80 eur za zranenia spôsobené maloletému G. S., sumu 1.200 eur
z dôvodu náhrady ušlej mzdy zákonnej zástupkyne maloletého a liečebných nákladov. Na hlavnom

pojednávaní v konaní pred súdom bol tento nárok opakovane uplatnený v rovnakej výške z obdobného
titulu.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že v konaní pred súdom bol vykonaný aj dôkaz a
to oboznámenie písomného znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu, z ktorého vyplýva, že bodové

hodnoteniezraneniapoškodenéhomaloletéhochodcaG.S.je210bodovapeňažnévyjadreniezranenia
vyjadruje sumu 3.460,80 eur.

Čo sa týka námietky poškodenej v časti poukázania na nedôvodné poukazovanie okresného súdu na
nutnosť preukazovania dohľadovej povinnosti, aj táto námietka je dôvodná. Podľa výsledkov znaleckého
dokazovania z odboru doprava cestná, chodci vošli z chodníka na cestu skôr ako vošiel cyklista zo

svahu, resp. príjazdovej cesty od garáži, teda cyklista by zabránil zrážke, ak by túto skutočnosť zohľadnil
a teda ak by reagoval na dopravnú situáciu na cesta a počkal, kým chodci prejdú na opačnú stranu cesty
a až potom by vošiel na cestu, po ktorej chodci prechádzali na opačnú stranu cesty. Príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy cyklistu, pretože vošiel z príjazdovej
cesty na cestu v čase, keď chodec sa nachádzal už približne v strede cesty a to takým spôsobom, že

chodca prechádzajúceho cez cestu ohrozil a narazil do neho.

Potom nie je správna úvaha okresného súdu o tom, že na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie so zameraním na dohľadovú povinnosť zodpovedných
osôb. Nebolo preukázané, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo správanie sa chodca, jediným

spôsobom zabránenia zrážke zo strany chodca by bolo, že by sa vôbec nenachádzal v jazdnej dráhe
cyklistu. Chodec nemohol vedieť, že kadiaľ sa cyklista po ceste bude pohybovať. Tesne pred vojdením
chodcov na cestu sa cyklista na ceste ešte nenachádzal. Potom možno dospieť k záveru, že na príčinu
vzniku dopravnej nehody, teda na konanie ktoré viedlo k následku dopravnej nehody a k zraneniu
maloletéhopoškodeného,nemalvplyvdohľadrodičovnadmaloletými,anáslednetedaanijehoprípadné

zanedbanie.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, že uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
škodu vo výške 3,460,80 eur titulom bolestného resp. peňažného vyjadrenia zranení maloletého. Túto
okolnosť mal odvolací súd preukázanú na podklade vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca z

odboru zdravotníctva.

Nebola však dôvodná námietka poškodenej ohľadom nepriznania nároku na náhradu škody vo zvyšnej
uplatnenej časti (suma 1.200 eur z dôvodu náhrady ušlej mzdy zákonnej zástupkyne maloletého a
liečebných nákladov), a to z dôvodu, že svoj nárok poškodená nepodložila žiadnymi dôkazmi. Teda

vo zvyšnej časti nebola preukázaná výška uplatneného nároku. V tejto časti nárok poškodenej ani
jeho výška nie je odôvodnená výsledkami hlavného pojednávania. Rozhodnutie o takej povinnosti by
vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho predĺžilo.
Preto krajský súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.