Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214076
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6414214076.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX, zastúpenej JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou,
so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, SNP 94, 965 01, proti žalovanej: Y. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX, zastúpenej na základe plnej moci I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXX, XXX XX, o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/205/2014-91 zo dňa 18.01.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zvádzania vody
z nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Q., a to rodinný dom súpisné číslo XXX
ako U. parcela č. XXX a U. parcela č. XXX, na nehnuteľnosti žalobkyne, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX pre k.ú. Q., a to domu súpisné číslo XXX a U. parcely XXX/X a U. parcely XXX/X (I. výrok),
žalovanej uložil povinnosť zdržať sa znečisťovania nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre k.ú. Q., a to domu súpisné číslo XXX a U. parcely č. XXX/X a U. parcely č. XXX/X konármi a

lístím, padajúcich z vetiev stromu, nachádzajúceho sa na U. parcele č. XXX (II. výrok), konanie v časti
týkajúcej sa povinnosti žalovanej zdržať sa znečisťovania vody v studni, nachádzajúcej sa na U. parcele
č.XXX/X, zapísanej na liste vlastníctva č.XXXX pre k.ú. Q., a to priesakmi zo žumpy, postavenej na U.
parcele č. XXX pre k.ú. Q., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX zastavil (III. výrok) a priznal žalobkyni
plnú náhradu trov konania voči žalovanej (IV. výrok).
1.1Zjehodôvodovvyplýva,ževychádzalzustanovenia§127ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka a po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov ako aj vykonanou ohliadkou konštatoval,

že nehnuteľnosti strán sporu bezprostredne súvisia a medzi stranami sporu ide o susedský spor, ktorého
podstatou je obťažovanie žalobkyne žalovanou, spôsobené dažďovou vodou a padaním lístia a konárov
z obrovského orecha. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu v časti, týkajúcej sa zdržania a
znečisťovania vody zo žumpy späť, a preto súd v zmysle §145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej v texte len „C.s.p.“) konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na rozdielne
tvrdenia strán sporu ohľadom zatekania vody súd vykonal ohliadku na mieste samom s úmyslom zistiť
stav veci, ako aj objektivizovať subjektívne tvrdenie strán sporu. Zistil, že nie je sporné, že susediace

pozemky strán sporu sú oddelené pletivom (viď fotodokumentáciu na č.l. XX spisu). Pozemok žalovanej
jesituovanýtak,žesajednáosvahovitýterénanavyšejenaklonenýsmeromdoľava,nastranupozemku
žalobkyne,apretomávodaprirodzenútendenciustekaťnacelýpozemokžalobkyne.Pletivo,oddeľujúce
pozemky, nevytvára žiadnu zábranu, aby voda z pozemku žalovanej neodtekala na pozemok žalobkyne.Žalovanásabránilatým,ževhornejčastivykopalaryhuprezvodvody.Naohliadkesúdzistil,žetátoryha
lenakumulujemnožstvovodystým,ževspodnejčastinemázvoddonijakéhoodpadu,alevoľnepreteká
v časti, kde mala žalovaná v čase ohliadky umiestnenú domácu hydinu a tak voda navyše splavuje

zvyšky po domácej hydine a opäť po prirodzenom sklone steká, obohatená o tieto nečistoty, na pozemok
žalobkyne. Že sa jedná o veľké množstvo vody, ktoré spôsobuje eróziu, okresný súd zadokumentoval
(viď č.l. XX fotodokumentácia). V tejto časti už pozemok ani nie zatrávnený. Tvrdenie žalovanej, že sa
jedná o dažďovú vodu, ktorá spadá voľne na ich pozemok a za ktorú nenesie žiadnu zodpovednosť,
je právne bezvýznamné. Platí zásada, že dažďovú vodu treba využívať, prípadne zneškodniť na tom

pozemku, na ktorý spadla. Zaobchádzanie s dažďovou vodou má byť také, aby dažďová voda, spadnutá
na jeden pozemok, neuškodila druhému pozemku, predovšetkým susednému. Na mieste samom súd
zistil, že tvrdenia žalobkyne ohľadom obťažovania padajúcim lístím z obrovského orecha a vetvami, je
objektívne. Žalobkyňa predložila listinné dôkazy v podobe fotografií, v akom stave zanáša orechové
lístie jej žľaby na jeseň a listinné dôkazy (č.l. XX, XX, XX, XX), v akom stave zanáša žľaby v jarných
mesiacoch.

1.2 Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného
alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Nesmie najmä ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok
úpravami pozemku alebo úpravami stavby, na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie
na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov
prachom, hlukom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom,

tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromov alebo odstraňovať vetvy
stromu, presahujúce na jeho pozemok (§121 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
1.3 Tým, že dažďová voda z pozemku žalovanej vteká na pozemok žalobkyne, nebráni žalobkyni vo
výkone jej vlastníckeho práva, ale robí ho obtiažnym a nepríjemným. Voda, ktorá vteká na pozemok

žalobkyne, spôsobuje nielen eróziu, ale prináša zvyšky po domácich zvieratách, ktoré patria žalovanej,
pričom žalobkyňa nie je povinná tieto skutočnosti znášať. Prívalové vody sú nad mieru primeranú
pomerom,obťažujúžalobkyňu.Rovnakojetoajsmnožstvomlistovakonárovzorechažalovanej,pričom
sa jedná o ťažko rozložiteľný biologický materiál. Súd konštatoval, že sú splnené zákonné ustanovenia,
uvedené v §127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uložil žalovanej povinnosti zdržať sa zvádzania vody

a zdržať sa znečisťovania nehnuteľnosti konármi a lístím.
1.4 Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej súd v zmysle §225 ods. 1 C.s.p. priznal plnú náhradu
trov konania voči žalovanej.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov §365 ods.

1 písm. f) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V spore preukázala, že tvrdenia žalobkyne ohľadom
kvality žalovanou vybudovanej žumpy nie sú pravdivé, preto v tejto časti žalobkyňa vzala žalobu späť
a súd konanie v tejto časti zastavil. V zostávajúcej časti pôvodnej žaloby žalovaná nesúhlasila s

rozhodnutím súdu, pretože v konaní preukázala, že na základe upozornenia Q. úradu v Q. vykonala rez
orecha v takom rozsahu, že strom nezasahuje nad pozemok žalobkyne. Nie je v jej moci zabezpečiť,
aby listy, ktoré opadávajú zo stromu, neboli vetrom roznášané po okolí. Jav opadania listov a vetvičiek
zo stromov je jav prírodný, ktorý nie je v moci človeka ovplyvniť. Žalovaná zastáva názor, že jej
uložená povinnosť zdržať sa znečisťovania nehnuteľností konármi a lístím padajúcich z vetiev stromu

je nesplniteľná. Súd by nemal účastníka konania zaväzovať k nesplniteľným povinnostiam.
2.1 Nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu, ktorým jej uložil povinnosť zdržať sa zvádzania vody z jej
nehnuteľnosti na nehnuteľnosti žalobkyne. Žalovaná nikdy zámerne nezvádzala vodu na pozemky
žalobkyne, po vzniku sporu nechala vyhĺbiť ryhu na zachytávanie vody, ktorá plní svoj účel v prípade
normálnych zrážok. V prípade prívalových zrážok nepostačuje takéto opatrenie. Pozemky strán sporu

ako susediace pozemky sú vo svahovitom teréne, ako to konštatuje súd v dôvodoch rozhodnutia.
Stekanie vody po svahu je jej prirodzenou vlastnosťou, nestotožňuje sa s vyrieknutým názorom súdu,
že vodu treba zneškodniť na pozemku, na ktorý spadla a vykonať také opatrenia, aby voda zostala na
pozemku, pretože to by vyžadovalo neprimerané investície a nie je možné, aby na každom pozemku
vznikali vodné stavby. Žalovaná vykonala opatrenia vyhĺbením ryhy, avšak v prípade veľkých lejakov nie

je v jej silách a ani finančných možnostiach vykonať stavbu hrádze. Takáto požiadavka je nesplniteľná.
Nie je v jej silách zamedziť prirodzenému kolobehu vody. Zámerne nikdy na pozemok žalobkyne vodu
nezviedla.
2.2 Nesúhlasila ani s rozhodnutím okresného súdu o náhrade trov konania.2.3 Navrhla, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania, alebo aby rozsudok okresného súdu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v replike navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.Nesúhlasila s odvolaním, ani jeho
dôvodmi. Žalovaná sa nemôže vyhovárať na prirodzené javy, pretože ako vlastníčka nehnuteľnosti
je povinná vykonávať svoje vlastnícke právo tak, aby nezasahovala do výkonu vlastníckeho práva
žalobkyne. Z vlastníckeho práva vyplývajú nielen práva vlastníka, ale aj jeho povinnosti, ktoré žalovaná

zanedbala. Nemožno súhlasiť s názorom žalovanej, že výroku súdu sú nevykonateľné, toto nenamietala
ani v priebehu celého konania. Výroky rozhodnutia sú v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a sú
vykonateľné, pretože z nich jednoznačne vyplýva povinnosť zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva
žalobkyne, ktoré boli v konaní preukázané.
3.1 Vo vzťahu ku späťvzatiu žaloby v časti zásahov do kvality vody v dôsledku priesakov zo žumpy
žalovanej žalobu vzala v tejto časti späť z dôvodu, že táto otázka záležala od odborného posúdenia

znalcom, ktorý viac ako jeden rok nevyhotovil znalecký posudok a keďže dochádza ku škodám na
majetku žalobkyne zásahmi žalovanej, radšej v tejto časti zobrala návrh späť, aby sa mohlo rozhodnúť
aspoň vo zvyšnej časti žaloby. V ostatnom sa plne stotožnila s dôvodmi súdneho rozhodnutia, ktoré je
dostatočne zrozumiteľné a vyplýva z neho, že sa súd vysporiadal so všetkými tvrdeniami a dôkazmi v
konaní produkovanými.

4. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k replike (duplika) už nevyužila.

5. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§470ods.2C.s.p.právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto
zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 C.s.p.) preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) len v rozsahu odvolania podľa §379
C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§380 ods. 1 C.s.p.), a rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, uvedené v odvolaní, ako
aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v
zmysle§387ods.1C.s.p.natietopoukazuje;súdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazovdospel

k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne
vec správne posúdil.

9. Okresný súd konštatoval, že ochrany vlastníckeho práva sa možno domáhať žalobou podľa §127
ods. 1 OZ, ktoré sa vzťahuje na imisie, spočívajúce v tom, že vlastník pri výkone vlastníckeho práva

obťažuje iného, prípadne ohrozuje výkon jeho práv. V prejednávanej veci žalobkyňou tvrdené zásahy
do jej vlastníckeho práva mali spočívať v zvádzaní vody z nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej
na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, v znečisťovaní nehnuteľností žalobkyne konármi a lístím,
padajúcich z vetiev stromu, nachádzajúceho sa nehnuteľnosti žalovanej, a priesakmi zo žumpy a
znečisťovaním vody v studni vo vlastníctve žalobkyne (konanie bolo vzhľadom na späťvzatie žaloby

v tejto časti zastavené). Vzhľadom na rozdielne tvrdenia strán sporu ohľadom zatekania vody súd
vykonal ohliadku na mieste samom s úmyslom zistiť stav veci, ako aj objektivizovať subjektívne tvrdenie
strán sporu. Okresný súd zistil, že susediace pozemky strán sporu sú oddelené plotom z pletiva, ktorý
nepredstavuje žiadnu bariéru pre stekajúcu vodu, pričom pozemok žalovanej je situovaný vo svahovitomteréne so sklonom na pozemok žalobkyne, čím voda má prirodzenú tendenciu stekať na celý pozemok
žalobkyne. Žalovaná sa bránila tým, že v hornej časti vykopala ryhu pre zvod vody. Na ohliadke súd zistil,
že táto ryha len akumuluje množstvo vody; v spodnej časti nie je zvedená do odpadu či inak. Voda potom

voľne preteká na pozemok žalobkyne. Navyše sa znečisťuje, lebo v časti, kde mala žalovaná v čase
ohliadky umiestnenú domácu hydinu, splavuje odpad a trus hydiny. Okresný súd po zdokumentovaní
situácie (č.l. XX) skonštatoval, že sa jedná o veľké množstvo vody, ktoré spôsobuje eróziu, a v tejto
časti pozemok už ani nie je zatrávnený. Hoci ide o dažďovú vodu, žalovaná nesie zodpovednosť za jej
odtok. Tvrdenia žalobkyne ohľadom obťažovania padajúcim lístím a vetvami z orecha nadštandardných

rozmerov sú tiež objektívne; žalobkyňa predložila listinné dôkazy v podobe fotografií, v akom stave
zanáša orechové lístie jej žľaby na jeseň a v jarných mesiacoch (č.l. XX, XX, XX, XX.).

10. Okresnýsúdvosvojomrozsudkupriznalžalobkyniochranujejvlastníckehoprávapodľaustanovenia
§127 ods. 1 OZ., lebo dospel k záveru, že k zásahu do jej vlastníckeho práva dochádza nad mieru
primeranú pomerom. Vychádzal zo skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, najmä

ohliadkou na mieste samom.
Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa §127 ods.1 OZ, ale aj vlastníckou žalobou podľa
§126 ods.1 OZ. Žaloba z imisií predstavuje osobitný prípad negatórnej (zapieracej) žaloby, pričom
ustanovenie §127 ods.1 OZ je potrebné považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu §126
OZ. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti

vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (porovnaj napr. V.). Nepriamou
imisiou sú také vlastnícke úkony, ktorých bezprostredné účinky sa prejavujú na vlastnej nehnuteľnosti
a jedine z iných príčin mimo vôle vlastníka a bez jeho prispenia pôsobia aj na nehnuteľnosť suseda.
O priamu imisiu ide vtedy, ak vlastnícke úkony majú vzápätí bezprostredné účinky nielen na vlastnú
nehnuteľnosť, ale aj na nehnuteľnosť suseda, resp. len na túto nehnuteľnosť.

V ustanovení §127 ods.1 OZ sú upravené imisie, spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone
vlastníckeho práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy, ktoré musí
každý znášať, pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia: u obťažovania mieru primeranú
pomerom a u výkonu práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti stav vážneho ohrozenia.
Pokiaľ existuje len nízka intenzita takéhoto rušenia - ide o nepodstatné zásahy, t.j. o bežné správanie,

ktoré sú susedia povinní navzájom si trpieť, lebo je spojené s obvyklým užívaním nehnuteľných vecí; v
takomto prípade nebolo by možné úspešne sa dovolať súdnej ochrany (NS SR sp.zn. 1Cdo 68/2008).

11. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nárok žalobkyne na súdnu ochranu bol správne založený na
ustanovení §127 ods.1 Občianskeho zákonníka. V rámci preštudovania spisového materiálu krajský

súd zistil, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie (vrátane ohliadky na mieste samom), ktoré
v plnom rozsahu korešponduje s prijatým záverom v jeho rozsudku. V odôvodnení sú jednoznačné
odpovede na odvolacie námietky žalovanej. Okresný súd sa riadne a podrobne vysporiadal so
všetkými dôkazmi a skutočnosťami, v spore preukazovanými. Jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným
ustanoveniam, je presvedčivé a výstižné.

11.1. Súd prvej inštancie rozhodol správne vo všetkých výrokoch, svoje rozhodnutie riadne a správne
odôvodnil, a to aj vo výroku o trovách konania.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.
(o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods.

1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262
ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí) tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).