Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204413
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1112204413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefaničova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
20.187,88,- eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
26Cb/48/2012-96 zo dňa 23.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/48/2012-96 zo dňa 23.11.2015
v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/48/2012-112 zo dňa 13.04.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č.k. 26Cb/48/2012-96 zo dňa 23.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.k.
26Cb/48/2012-112 zo dňa 13.04.2016 Okresný súd Bratislava I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 20.187,88,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.02.2011 do zaplatenia v
lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 1.211,00,- eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Dňa 10.12.2012 bola na Okresný súd Bratislava I podaná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 20.187,88,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z titulu
regresného nároku.

3. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že dňa 06.05.2010 došlo k dopravnej nehode ktorú zavinil vodič C.
G. tak, že svojím vozidlom zn. Škoda Superb s EČ: LV - 007 CU narazil do zadnej časti vozidla zn. Irisbus
Crossway s EČ: NZ - 557 DB. Na základe hlásenia poškodenia vozidla a poistného šetrenia pristúpil

žalobca k poistnému plneniu a poistencovi - poškodenému na základe poistnej zmluvy č. 7716012539
vyplatil dňa 19.08.2010 sumu 20.187,88 EUR. Motorové vozidlo, ktorým bola pri jazde spôsobená škoda
bolo v čase nehody poistené u žalovaného. Žalovaný zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v
súčasnej dobe nie je určený vinník dopravnej nehody, nakoľko šetrenie dopravnej nehody ešte nebolo
právoplatne ukončené. Vec bola odstúpená na Ministerstvo vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej
služby, za účelom vypracovania znaleckých posudkov, aby bolo možné určiť mieru účasti na vzniknutej
škode. Z tohto dôvodu sa žalovaný domnieval, že žalobný návrh bol podaný predčasne. V prípade, že

bude určený vinník nehody, žalovaný sa nebráni vyplateniu oprávnených nárokov žalobcovi.

4. Na pojednávaní dňa 18.11.2013 účastníci zhodne navrhli súdu, že vzhľadom na to, že iná sporná
otázka, ako je vinník dopravnej nehody, medzi nimi nie je, aby súd pripojil spis Ministerstva vnútra SR,sekcia kontroly a inšpekčnej služby č. VS: SKIS-53/IS-1-SV-2010 a navrhli konanie prerušiť. Vyšetrovací
spis bol z predmetnej prokuratúry súdu zapožičaný dňa 04.04.2014.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami žalovaného, listinnými
dôkazmi a to poistnou zmluvou č. 7716012539, hlásením o škodovej udalosti, listami zo dňa
14.12.2011, 23.08.2011,18.08.2010,19.08.2010, 25.02.2011, doklady zaslané poškodeným potrebných
pre vyplatenie poistného plnenia, zápis o poškodení vozidla s kópiou výpočtu škody, súhlas s uvoľnením
poistného plnenia, výpisom z účtu žalobcu, vyšetrovacím spisom MV SR a ostatným spisovým

materiálom.

6. Súd v rozhodnutí poukázal na ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

7. Z vyšetrovacieho spisu súd ustálil, že vinníkom dopravnej nehody bol jednoznačne C. G.. Uznesenie
o zastavení trestného stíhania svedčí len o tom, že voči menovanému bolo zastavené trestné stíhanie

z dôvodu, že konanie obvineného nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu všeobecného ohrozenia
podľa § 285 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona ani iného trestného činu. Vo vyšetrovacom spise sa
nachádza znalecký posudok č. 12/2010 vypracovaný Štefanom Stankom, ktorý bol na základe žiadosti
MV SR o doplnenie znaleckého posudku doplnený posudkom dňa 26.09.2011. Predmetný znalecký
posudok a jeho doplnenie bol vypracovaný na základe zadávateľa ORPZ ODI Levice v rámci trestného

konania. Zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody bol
C. G., ktorý svojim spôsobom jazdy a rýchlosťou jazdy vytvoril kolíznu situáciu, ktorú následne nezvládol.
Tento vodič mohol vidieť poškodené vozidlo, taktiež tretie vozidlo, ktoré sa nachádzalo pred ním na
vozovke, mohol pribrzdiť svoje motorové vozidlo a spomaliť.

8. V danom prípade plnenie žalobcu bolo vo výške 20.187,88 EUR, pričom súd žalobcovi priznal úrok z
omeškania vo výške 9% ročne v zmysle § 517 ods. 2 O.z. a to odo dňa nasledujúceho od dátumu listu
žalovaného, v ktorom odmietol uhradiť (refundovať) vyplatené poistné plnenie.

9. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/48/2012-96 zo dňa 23.11.2015 podal žalovaný

odvolanie.

10. Žalovaný v odvolaní poukázal nato, že podľa záverov znaleckého posudku č. 12/2010 vypracovanom
Štefanom Stankom spolu s jeho doplnením zo dňa 26.09.2011 obsiahnutom vo vyšetrovacom spise č.
SKIS-53/IS -1-SV-2010 (ďalej iba ,,ZP1“) vyplýva, že vinníkom dopravnej nehody bol pán C. G. ako vodič

motorového vozidla Škoda Superb, EVČ: LV-007 CU, ktorý mal uzatvorenú poistnú zmluvu poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

11. Žalovaný v sporovom konaní predložil časť znaleckého posudku č. 1/2011 (ďalej iba ,,ZP2“)
vypracovaného Ing. Jozefom Guttenom zo dňa 10.04.2011, ktorý zabezpečil priamo od vodiča

motorového vozidla pána C. G., ktorý by mal byť podľa jeho názoru rovnako súčasťou vyšetrovacieho
spisu.VzmyslezáverovZP2vodičvozidlaŠkodaSuperbneporušilpriprebiehaníustanoveniaZákonač.
8/2009 Z.z., rovnako konštatoval, že vodič nemohol žiadnym spôsobom dopravnej nehody zabrániť. Ani
v prípade, ak by vodič prekročil povolenú rýchlosť stanovenú v tomto úseku na 90km/h, táto by nebola
príčinou vzniku dopravnej nehody. Zo záverov ZP2 podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že poistený

pán C. G. nebol vinníkom dopravnej nehody, a teda nie je možné si uplatniť nárok na náhradu škody
z jeho poistnej zmluvy o zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej iba ,,PZP“) u
žalovaného.

12. Žalovaný na pojednávaní konajúcom dňa 23.11.2015 spochybnil nárok žalobcu voči žalovanému,

ktorý si uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP. Vzhľadom na predložený ZP2 žalovaný zastáva
názor, že k predpokladanému preukázaniu nároku v uvedenom rozsahu zo strany žalobcu nedošlo a
preto nie možné jeho uplatnený nárok priznať. Predložením ZP2 zároveň došlo zo strany žalovaného
k spochybneniu nároku žalobcu. Z dôvodu odstránenia pochybností navrhoval žalovaný vykonať dôkaz
- vypočutie znalca Ing. Jozefa Guttena ako aj vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. V

oboch prípadoch súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazov z dôvodu nadbytočnosti a
hospodárnosti.13. Žalovaný navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok Okresného
súdu v Bratislave I č.k. 26Cb/48/2012-96 z dňa 23.11.2015 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie s tým, aby rozhodol aj o trovách prvoinštančného ako aj odvolacieho konania.

14. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Žalobca s dôvodmi uvedenými v odvolaní
žalovaného nesúhlasí. Zastáva názor, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, keď
vychádzal zo ZP1 vypracovaný znalcom Štefanom Stankom, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise,
podľa ktorého bol vinníkom dopravnej nehody pán C. G., ktorý svojím spôsobom jazdy a rýchlosťou

vytvoril kolíznu situáciu, ktorú následne nezvládol. Poukázal na skutočnosť, že kým ZP1, z ktorého súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal, bol súčasťou vyšetrovacieho spisu o tejto dopravnej nehode, ZP2 si
žalovaný zabezpečil priamo od pána Petra Schmidta.

15. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby odvolanie žalovaného
zamietol a rozsudok Okresného súdu v Bratislave I č.k. 26Cb/48/2012-96 z dňa 23.11.2015 potvrdil.

16. Ku vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že v prípade ZP2 sa jedná
o relevantný listinný dôkaz s rovnakou dôkaznou silou ako ZP1. ZP2 bol vypracovaný znalcom z odboru
030000Dopravacestná,odvetvie030100Technickýstavcestnýchvozidiel,030301Nehodyvcestnej
doprave, zapísaným v zozname znalcov pod číslom 910984, bol vypracovaný v zmysle a v súlade so

zákonom č. 382/2004 Z.z. a v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
490/2004 Z.z. a bol opatrený znaleckou doložkou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje námietky
žalobcu obsiahnuté vo vyjadrení za nedôvodné.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca poukázal na ust. § 193 CSP a uviedol, že

odvolanie žalovaného považuje naďalej za nedôvodné , účelové a nemajúc oporu v zákone.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s

§ 219 ods. 3 CSP dňa 07.06.2017. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

19. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a na zdôraznenie správnosti a k jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

21. Odvolací súd má za preukázané, že žalovaný spochybnil nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý si
uplatnil nárok v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaný doložil ZP2, pričom zastáva názor,

že ZP1 a ZP2 majú povahu listinného dôkazu, pričom zo ZP2 vyplýva, že C. G. nebol vinníkom dopravnej
nehody. Na základe uvedenej skutočnosti má žalovaný zato, že k predpokladanému nároku zo strany
žalobcu nedošlo a preto nie je možné uplatňovaný nárok žalobcovi priznať. Za účelom odstránenia
pochybností pri ZP2 navrhol žalovaný vykonať dôkaz vypočutím znalca Ing. Jozefa Guttena ako aj
vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania.

22. Podľa čl. 15 základných princípov CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú
silu.

23. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.24. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Judikatúra slovenských súdov definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané
procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie , pričom súd je
povinný tiež posúdiť zákonnosť spôsobu získania dôkazu. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny

dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

26. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom
rozsahu po skutkovej i právnej stránke sa stotožňuje so záverom napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením, v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej

inštancie vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní pred okresným súdom a
v napadnutom rozsudku v spojení s opravným uznesením dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky relevantného charakteru.

27. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, nevykonania navrhnutého dôkazu

žalovaným, zhodnotenia vykonaného dokazovania, odvolací súd konštatuje, že pred súdom prvej
inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, nevyhnutné pre posúdenie sporovej
právnejveci,zktoréhovychádzalajkrajskýsúd.Odvolacísúdzvýrazňuje,ževčasekonaniapredsúdom
prvej inštancie platný procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok upravoval procesný postup
dokazovania, ktorý postup je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu
právnu normu, a teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci,
je jednou z najdôležitejších činnosti súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným
predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska

posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich
úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 256/2012). Odvolací súd dopĺňa,
že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu, procesný postoj
strany zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať
jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný

súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným prostriedkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného
procesu, v ktorom si strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (IV ÚS
329/04).

28. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie spočívajúceho v
nevykonaní navrhnutého dôkazu, a to výsluchu svedka, znalca Ing. Guttena, ktorého výpoveď podľa
názoružalovanéhomohlavýraznenapomôcťsúduprvejinštancieobjasniťskutkovýstavveci,takkrajský
súd považuje za potrebné uviesť, že procesná teória dôkaznými prostriedkami rozumie prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci. Podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný

navrhnutý dôkaz účastníkom, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V
tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v čase konania a rozhodovania prvoinštančného súdu
boli účastníci povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a
vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov podľa § 120 ods. 1 veta

prvá O.s.p., § 125 veta prvá O.s.p. v znení platnom a účinnom k momentu konania a rozhodovania
súdu prvej inštancie. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú
vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že v čase konania pred okresným súdom v
tom momente platný procesnoprávny predpis Občiansky súdny poriadok účastníkom konania priznával
právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie bolo v danej vec využité a nebolo

toto právo žiadnej strane sporu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným
dôkazom však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Nevykonaniedôkazovpodľanávrhualebopredstávžalovanéhoniejepostupom,ktorýmbymusúdodňal
možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdua nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016). Z uvedeného
potom vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie a následne ani krajský súd ako súd odvolací nevykoná
dôkaznavrhnutýžalovaným,týmtopostupomnebolžalovanývylúčenýzrealizáciežiadnehoprocesného

práva, ktoré mu platný Občiansky súdny poriadok v momente konania pred okresným súdom a ani
Civilný sporový poriadok v znení účinnom k momentu rozhodovania odvolacieho súdu priznáva.

29. Odvolací súd dodáva, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade aj s nálezom Ústavného súdu SR
sp. zn. 1 ÚS 350/08, podľa ktorého „navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou

účastníkov konania, avšak len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na
vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť,
aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa
neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že
okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené

účastníkom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv". Krajský súd konštatuje, že
vzhľadom k rozsahu vykonaných dôkazov a to oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami žalovaného,
listinnými dôkazmi a to poistnou zmluvou č. 7716012539, hlásením o škodovej udalosti, listami zo dňa
14.12.2011, 23.08.2011,18.08.2010,19.08.2010, 25.02.2011, doklady zaslané poškodeným potrebných
pre vyplatenie poistného plnenia, zápis o poškodení vozidla s kópiou výpočtu škody, súhlas s uvoľnením

poistného plnenia, výpisom z účtu žalobcu, vyšetrovacím spisom MV SR a ostatným spisovým
materiálom, k úplnosti zistenia skutkového stavu podľa názoru krajského súdu nebol nevyhnutný
navrhovanýdôkaz,keďžeprávenazákladevykonanýchdôkaznýchprostriedkovaichvyhodnoteniabola
preukázaná dôvodnosť nároku žalobcu. Na úplné posúdenie sporovej právnej veci sa tak nevyžadovalo
doplnenie dokazovania výpoveďou Ing. Jozefa Guttena.

30. Krajský súd uvádza, že na základe žalovaným vymedzených odvolacích dôvodov nezistil ani jeden z
nich ako relevantný. Vyslovené závery súdu prvej inštancie vychádzali z racionálnych úvah a logických
zhodnotení. Odvolací súd preto vychádzal z týchto logických záverov súdu prvej inštancie vyjadrených
v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, ktoré rozhodnutie bolo

vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdené ako vecne správne. Krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre
ktorý by sa mal odchýliť od týchto vecne správnych skutkových a právnych zhodnotení vykonaných
okresným súdom.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

33. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).