Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205561
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117205561.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Z. O., rod. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom A.C. XXX/X, R., zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, Hlavná 42,
Trnava, proti manželovi: Bc. M. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A.C. XXX/X, R., zastúpený JUDr.
Adrienou Vysudilovou, advokátkou, Paulínska 15/A, Trnava, o rozvod manželstva, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej I. O., nar. XX.XX.XXXX, a maloletému V. O., nar. XX.X.XXXX,
obaja bytom u matky a obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., o
odvolaní navrhovateľky i manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26. októbra 2017, č.k.

21P/19/2017-221, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na maloletú I.
O. a maloletého V. O. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo manželov uzavreté dňa
19.6.2004 v Zelenči, schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté deti pochádzajúce z manželstva I. O.
a V. O. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení

maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je oprávnený stýkať sa s
maloletou I. O. a maloletým V. O. každý párny kalendárny týždeň od piatka 17.00 hod. do nedele do
17.00 hod., každý kalendárny týždeň v stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod., počas vianočných sviatkov
každý párny kalendárny rok od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny
rok od 31.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin
každý nepárny kalendárny rok od soboty od 17.00 hod. do utorka do 17.00 hod., každý párny kalendárny
rok od stredy od 17.00 hod. do soboty do 17.00 hod. stým, že otec sa zaväzuje maloleté deti prevziať

a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky a matka sa zaväzuje maloleté deti na styk s
otcom riadne pripraviť. Zároveň určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. O. sumou 250
eur mesačne a na výživu maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca
vopred do rúk matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľka (ďalej matka maloletých detí) sa návrhom podaným na súd prvej inštancie
dňa 6.3.2017 domáhala rozvodu manželstva s manželom (ďalej otec maloletých detí) a úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, keď tieto žiadala zveriť do svojej
osobnej starostlivosti, otcovi určiť výživné sumami 400 a 200 eur mesačne. Otec maloletých uviedol, že
s rozvodom manželstva súhlasí, súhlasí aj so zverením maloletých detí na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, nesúhlasí však s výškou výživného. Navrhol upraviť styk s maloletými. Súd prvejinštancie vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi, výsluchom svedkýň
S. T. G. O., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a vec právne posúdil podľa ustanovenia §
18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z.

Civilného mimosporového poriadku, podľa § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1 Zákona o rodine. Dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné
podmienky k rozvodu manželstva účastníkov, keď mal preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od januára 2017, spoločne nehospodária, intímne nežijú od októbra 2016, manžel má
mimomanželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Manželia mali rozdielne názory na

spoločný život a najmä na bývanie v rodinnom dome s manželkinými rodičmi, manžel mal pocit, že sa im
musí prispôsobovať, manželia si prestali rozumieť, došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu, Manželia k
sebe už nič necítia, nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia. Vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Ďalšie trvanie tohto iba formálneho zväzku nie je v spoločenskom
záujme a zároveň nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, preto

súdmanželstvoúčastníkovrozviedol.Vrámciúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým
deťom na čas po rozvode rodičia uzavreli rodičovskú dohodu tak, že maloletá I. O. a maloletý V. O. sa na
čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd preskúmal predloženú rodičovskú dohodu
a dospel k záveru, že táto je v záujme maloletých detí z dôvodu, že tieto žijú s matkou v spoločnej

domácnosti. Matka zabezpečuje ich výchovu, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a
opatrovník detí so zverením do osobnej starostlivosti matky súhlasil ako aj s tým, že zastupovať maloleté
detiaspravovaťichmajetokvbežnýchveciachbudúobajarodičia,pretosúdrodičovskúdohoduschválil.
Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu aj o úprave styku otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedená vo
výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Túto dohodu súd prvej inštancie takisto schválil, keď mal za to,

že táto je v záujme maloletých detí, nakoľko zabezpečí, že bude rešpektované právo detí na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd prvej inštancie
ďalej určil otcovi, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti povinnosť prispievať
na výživu maloletej I. O. sumou 250 eur mesačne a maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne. Pri
určovaní výšky výživného vychádzal súd zo skutočnosti, že matka detí je zamestnaná u zamestnávateľa

Y. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie H., jej priemerný čistý mesačný príjem v
období júl až december 2016 bol 652,83 eur, v období január až september 2017 vo výške 674,04
eur. Poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti vo výške 23,52 eur na každé dieťa. Býva s deťmi v
rodinnom dome vo vlastníctve jej rodičov, v ktorom si manželia počas trvania manželstva zrekonštruovali
poschodie. Prispieva na bývanie svojim rodičom sumou 100 eur mesačne, na elektrickú energiu 18 eur

mesačne. Má pravidelné mesačné výdavky na telefón 46 eur, benzín 60 eur, parkovné 16 eur, internet
42 eur, sporenie 10 eur, stravu pre zvieratá 40 eur, športovú aktivitu 30 eur, kozmetiku, drogériu 50 eur,
stravu 100 eur, lekára 5 eur, zubára 8,30eur, spolu 525,20 eur. Je zdravá, vyživovaciu povinnosť má
len k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva. Maloletá I. navštevuje druhý ročník 8.ročného
gymnázia, jej pravidelný mesačný výdavok na stravu je 130 eur, z toho obedy v škole sú 30 eur. Túto

sumu súd považoval za primeranú. Ďalšie výdavky má maloletá na pomôcky v škole vo výške 20
eur mesačne, v ktorej je započítaný aj mimoriadny výdavok na nákup školských pomôcok na začiatku
školského roka v priemere vo výške 100 eur, výdavok na ZRPŠ je 30 eur ročne, na kozmetiku a drogériu
15 eur mesačne. Maloletá má zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, keď navštevuje
súkromné hodiny klavíra čo je 40 eur mesačne, súkromne tiež navštevuje výtvarnú výchovu s čím je

spojenývýdavok41,20eurakrúžokfrancúzskehojazykasvýdavkom40eurmesačne. Otectietoaktivity
maloletej potvrdil. Maloletá psychicky nezvláda rozvod rodičov, je v starostlivosti psychiatra a ďalších
odborníkov, preto je potrebné, aby rozvod rodičov pocítila čo najmenej a nebolo jej radikálne zabránené
venovať sa svojim záľubám, ktoré sami o sebe sú určitou psychoterapiou, keď za odôvodnené potreby
dieťaťa je možné považovať aj iné výdavky ako len základné výdavky v prípade, ak to finančná situácia

povinného rodiča dovoľuje. Súd nepovažoval za odôvodnené matkou uvádzané výdavky na sporenie
50 eur mesačne a 100 eur na zubára v N.. Maloletá navštevuje dve zariadenia na doporučenie lekára
z dôvodu psychoterapie a to Centrum pre rast rodiny, pri ktorom sa jedná o súkromné zariadenie a
Centrum špecializovaného pedagogického poradenstva, ktoré je štátnym zriadením, s čím má matka
preukázané výdavky 20 eur mesačne. Takže súd ustálil výdavky maloletej I. O. vo výške cca 380 eur

mesačne. Maloletý V. O. navštevuje materskú školu, jeho výdavky na stravu sú 110 eur mesačne, z toho
30 eur v škôlke, ktorý výdavok súd považoval za opodstatnený, ZRPŠ platí 30 eur ročne, pitný režim
v škôlke 4 eurá ročne, odmeny v škôlke 25 eur ročne, maloletý navštevuje v škôlke krúžok anglického
jazyka s výdavkom 12,07 eur mesačne, výdavok na kozmetiku, drogériu je 10 eur mesačne, na lieky7 eur mesačne, na hračky 5 eur mesačne. Súd nepovažoval za odôvodnený výdavok 100 eur na
zubára v N., keď matka preukázala, že maloleté deti sú už prehlásené k zubárovi do H.. Výdavky
maloletého tak spolu predstavujú sumu 148,90 eur mesačne. Otec býva s priateľkou v prenajatom byte

v N., kde nájomné uhrádza vo výške 125 eur mesačne. V období od 1.7.2015 do 29.2.2016 bol otec
zamestnaný ako vodič v spoločnosti A., s.r.o., N., s priemerným čistým mesačným príjmom 1.237,88 eur.
V mesiaci február 2017 mu bola vyplatená čistá mzda spolu s odstupným v celkovej výške 3.742,31 eur.
Pracovný pomer bol ukončený dohodou, pričom podnet na ukončenie pracovného pomeru bol zo strany
zamestnávateľa. Následne otec tri mesiace brigádoval s príjmom 500 eur netto mesačne. V období od

6.6.2016 do 30.6.2017 bol zamestnaný u zamestnávateľa Z. Z. V., s.r.o., N. ako výcvikár, od júna 2016
do decembra 2016 s čistým priemerným príjmom 1.800 eur mesačne, v období od januára do apríla
2017 bol jeho čistý priemerný mesačný príjem 627,72 eur. Od 1.7.2017 je zamestnaný v spoločnosti A.
V. s.r.o. ako administratívny zamestnanec, asistent, s čistým mesačným príjmom 623,35 eur a zároveň
vykonáva v uvedenej spoločnosti funkciu konateľa od 24.8.2016, ktorú podľa jeho vyjadrenia vykonáva
bezodplatne, len za úhradu spotrebovaných pohonných hmôt a výdavkov za mobilný telefón. Spoločnosť

poskytla otcovi ako konateľovi motorové vozidlo zn. BMW 320d, ktoré je oprávnený používať na firemné
a súkromné účely a zaviazala sa mu uhradiť výdavky za spotrebované pohonné hmoty. Dohodnutá
odmenavnaturálnejformejeokolo400eur.Priurčenívýškyvýživnéhosúdspoukazom naust.§75ods.
1 Zákona o rodine vychádzal práve z príjmu otca dosahovaného u zamestnávateľa A., s.r.o., vo výške
1.237,88 eur, keď príjem u terajšieho zamestnávateľa je podstatne nižší (623,35 eur) a otec nepreukázal

žiadny vážny dôvod pre ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti A., s.r.o., keď dôvodom, prečo
pristúpil k dohode o ukončení pracovného pomeru malo byť to, že so zamestnávateľom sa nezhodli. Mal
robiť 8 hodín, postupne robil viac, zamestnávateľ mu sľúbil, že nadčasy budú zohľadnené finančne, no
nebolo to tak. Uvedené dôvody nie sú vážnym dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru, keď otec
v prípade neplnenia si povinnosti zamestnávateľom mal možnosť postupovať v súlade so Zákonníkom

práce. Takéto konanie súd považuje u otca za nezodpovedné, keď napriek tomu, že má dve vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom, ukončil pracovný pomer dohodou bez toho, aby mal zabezpečený stály
porovnateľný príjem. Súd zohľadnil tiež skutočnosť, že otec sa vzdáva príjmu z výkonu funkcie konateľa,
je viac ako nepravdepodobné, aby otec túto pozíciu vykonával iba za poskytnutie služobného auta a
náhrady pohonných hmôt a mobilného telefónu. Súd neuveril ani tvrdeniam otca o výške jeho súčasného

príjmu, tieto považoval za účelové, v snahe dosiahnuť čo najnižšiu vyživovaciu povinnosť voči deťom,
keď je nepravdepodobné, aby sa otec uspokojil so súčasným príjmom vo výške 623,35 eur, dokonca
za vykonávanie dvoch pracovných pozícií, keď v minulosti sa neuspokojil s príjmom približne 800 -
900 eur netto mesačne, ktorý dosahoval v služobnom pomere v A. R., kde ukončil služobný pomer
podľa jeho vyjadrenia z dôvodu, že sa mu naskytla lukratívnejšia práca. Súd tak dospel k záveru, že

je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem minimálne vo výške 1.640 eur t.j. 1.240 eur
mzda u zamestnávateľa A., s.r.o., + 400 eur ako hodnota naturálnej odmeny poskytovanej mu za výkon
funkcie konateľa. Výživné určené sumami 250 a 100 eur mesačne súd považoval za primerané tak
odôvodneným potrebám maloletých detí ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, pričom
zohľadnil preukázané výdavky maloletých detí a skutočnosť, že na výživu maloletých detí sú určené aj

rodinné prídavky a takisto matka sa podieľa určitou sumou na výžive maloletých detí, keď tá ju vo väčšej
miere pokrýva svojou osobnou starostlivosťou vzhľadom na vek maloletých detí. Plnenie vyživovacej
povinnosti otca je jeho prvoradá povinnosť a výživné má prednosť pred jeho inými výdavkami. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja rodičia, obaja v časti určenia
výživného na maloletého deti na čas po rozvode manželstva. Otec namietal určenú výšku výživného na
mal. I. O. navrhoval túto zmeniť na sumu 150 eur, keď vo svojom odvolaní uviedol, že súd nevyhodnotil
okolnosť, prečo otec pracovný pomer skončil, otec ako vodič pracoval nadčasy, ktoré mu zamestnávateľ
nepreplácal a ktorých sa domáhal. Ak by bol odmietol, zamestnávateľ v zmysle spomínaného podnetu

mu uviedol, že môže odísť, k čomu by rozhodne prišlo. Podstatou však je, že práve s ohľadom na
nadčasy pracoval mnohokrát v sobotu a v nedeľu, musel používať osobné motorové vozidlo, čo
predstavovalo minimálny výdavok 400 eur mesačne a teda fakticky nikdy jeho príjem nebol 1.200 eur
ale len 800 eur mesačne. Cestovné do práce je pritom zohľadniteľným výdavkom. Naviac, zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva povinnosť vykonávať funkciu konateľa za odplatu. Otec je v riadnom

pracovnom pomere, kde si odpracuje 8 hodín denne. Ak by teoreticky mal dosahovať aj príjem z
funkcie konateľa, musel by pracovať nad tento štandardný rámec, čo mu rovnako žiadny právny predpis
neukladá. Matka má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa vo viacerých odboroch, otec len prvého
stupňa, je bakalár a preto by sa malo predpokladať, že práve matka by mohla vyšší príjem dosahovať pri8hodinovompracovnomčase.Zohľadňujevšak,žezabezpečujeosobnústarostlivosťdetí.Aktedasúdv
dôvodovejčastidospelkzáveru,žekmožnostidosahovaniapríjmuotcatrebapripočítaťipodielzavýkon
funkciekonateľa,bolobytotomožné,akbynebolvriadnompracovnompomere.Detimajúzabezpečené

trvalé bývanie a to z investície, ktorá bola realizovaná zo spoločných finančných prostriedkov a otec za
celé toto obdobie, ktoré je predmetom konania, plnil hypotéku výlučne sám z finančných prostriedkov
od svojich rodičov. Keďže základ na bývanie je jednou zo zložiek z nákladov na výživné, bolo potrebné
zohľadniť pri určení výživného toto faktické plnenie zo strany otca pre náklady vynaložené na potreby
oboch detí. Ak by totiž matka platila nájom, tak by bolo toto potrebné zohľadniť, teda že ide o plnenie

poskytované otcom pre potreby detí. Pokiaľ súd uvádza, že výdavok otca na hypotéku nezohľadnil z
dôvodu, že túto splácajú jeho rodičia, s týmto sa nemôže stotožniť. Rodičia poskytujú pôžičku formou
finančných čiastok a teda prirodzene bude potrebné tieto finančné prostriedky vrátiť. Podstatou veci však
je okolnosť, že rodina doposiaľ žila mimo rámec príjmov z trvalého pracovného pomeru. Otec bol dvakrát
namisiivzahraničí,kdedvakrátmaljednorazovýpríjempo500.000,-Skčojevprepočtepribližne33.000
eur,ktorébolispotrebovanénanadštandardnúživotnúúroveň.Ďalejzatrvaniamanželstvabolmanželmi

uzatvorený záväzkový vzťah úver na 1,5 milióna Sk, ktorý bol iba v časti spotrebovaný na investície
do bývania. Časť bola použitá na kúpu motorového vozidla ale určitá časť bola opäť spotrebovaná na
nadštandardnú životnú úroveň. Práve takýto spôsob života bol počiatkom odcudzovania sa manželov.
Otec ho nepovažoval za vhodný pri výchove detí, preto pokiaľ ich životná úroveň klesne, nie je tohto
príčinouzmenapríjmovotcaanimatky,aleibaživotnáúroveňdetízodpovedajúcaživotnejúrovnirodičov,

pokiaľ žijú z normálnych príjmov dosahovaných z pracovných pomerov.

3. Matka v odvolaní uviedla, že pri určení výšky výživného vychádzal súd z príjmov matky 652,83
eur a 674,04 eur a u otca výšku príjmu ustálil na sumu 1.640 eur. Ohľadne zisťovania príjmu otca
vytýka súdu prvej inštancie, že v konaní poukázala na skutočnosť, že otcovi bola do januára 2017

zamestnávateľom Z. Z. V., s.r.o., poukazovaná mzda na jej bankový účet vo výške 1.800 eur mesačne.
Otec tvrdil, že to je jeho čistá mzda. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa T.. Boli jej známe
príjmy otca, až po podaní návrhu na rozvod manželstva začal otec tvrdiť, že v poukazovanej sume
1.800 eur bola zahrnutá aj pôžička. Vo výplatných páskach otca zamestnávateľ uvádzal čistú mesačnú
mzdu vo výške 1.800 eur a poskytovanú pôžičku zahrňoval do celkovej ceny práce. Po skončení

pracovného pomeru zamestnávateľ ani nepožadoval od otca splatenie pôžičky a to napriek tomu, že to
vyplývalo zo zmluvy o pôžičke. V júni 2017 skončil tento pracovný pomer z dôvodu, že za posledné tri
mesiacetrvaniapracovnéhopomeruzamestnávateľneodvádzalžiadneodvody. Následnesazamestnal
v spoločnosti A. V., s.r.o., ako administratívny zamestnanec. Medzi spoločnosťami Z. Z. V., s.r.o., i
A. V., s.r.o., v ktorej je otec od 1.7.2017 zamestnaný a v ktorej od 13.9.2016 vykonáva funkciu

konateľa je personálne prepojenie. Jedinou spoločníčkou Z. Z. V., s.r.o., je V. Z., ktorá vlastní 40%
obchodný podiel v spoločnosti A. V. s.r.o., v ktorej otec vykonáva funkciu konateľa. Otec sa podľa
predloženej zmluvy o výkone funkcie konateľa vzdal finančnej odmeny za výkon funkcie konateľa v
spoločnosti, keď aj v zmluve o výkone funkcie si zmluvné strany dohodli, že funkciu konateľa bude
konateľ vykonávať bezodplatne. Ak konateľ nemá so spoločnosťou uzavretú písomnú zmluvu o výkone

funkcie alebo je zmluva neplatná, na vzťah medzi spoločnosťou a konateľom alebo spoločníkom sa
vždy primerane uplatnia ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. V prípade mandátnej
zmluvy ide zo zákona o odplatnú zmluvu. Bez ohľadu na uvedené, však otec dostáva ako konateľ od
spoločnosti benefity minimálne vo výške 500 eur mesačne. Otec tvrdil, že po skončení pracovného
pomeru so spoločnosť A. tri mesiace brigádoval za 500 eur mesačne v čistom, pričom pracoval tri dni

v týždni. Ako nezamestnaný teda dosahoval čistý priemerný mesačný príjem minimálne vo výške 1.740
eur. Následne sa zamestnal v N., pracoval päť dní v týždni na plný pracovný úväzok za 627,72 eur
mesačne a mal sa uspokojiť s týmto príjmom, keď pracovný pomer s čistým mesačným príjmom 900
eur, ktorý dosahoval v A. R. ukončil len preto, že si našiel prácu v A., s vyššou mzdou. Čistá minimálna
mesačná mzda v roku 2017 je 374 eur. Je určená pre najmenej kvalifikovaných zamestnancov. Činnosť a

zodpovednosťkonateľavspoločnostiprivýkonetejtofunkcienemožnoporovnávaťsčinnosťounajmenej
kvalifikovaných zamestnancov. Spoločnosť, v ktorej je otec konateľom by nemohla vykonávať činnosť,
ktorá tvorí podstatu predmetu činnosti, pretože jedine otec má všetky oprávnenia potrebné k tomu,
aby spoločnosť mohla vykonávať prevádzkovanie strážnej služby. Po tom, čo sa otec stal konateľom
tejto spoločnosti, podstatne jej vzrástol obrat. Minimálna výška odmeny otca ako konateľa spoločnosti

predstavuje 874 eur (500 eur minimálna hodnota benefitu poskytovaná konateľovi spoločnosti a 374 eur
minimálna mzda zamestnanca v SR pre rok 2017). Navrhla, aby bolo určené výživné otcovi na maloletú
I. O. sumou 310 eur a výživu maloletého V. O. sumou 140 eur mesačne.4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že stanovená výška výživného sa s
ohľadom na vek a odôvodnené potreby maloletých detí javí ako primeraná, preto odporúčajú rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. V písomnom vyjadrení k odvolaniu matky opatrovník

uviedol, že po oboznámení sa s odvolaním matky a skutočnosťami v ňom uvedenými odporúčajú
odvolaciemu súdu odvolaniu matky vyhovieť, vyživovaciu povinnosť určiť primerane zárobkovým
možnostiam a schopnostiam rodičov z prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletých detí.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolania podali včas oprávnené osoby (§

359, § 362 ods. 1CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66
CMP) a dospel k záveru, že odvolania v časti určenia výšky výživného na maloleté deti nie sú dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 21P/19/2017 je rozvod manželstva
účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom I. O., nar. XX.XX.XXXX a V. O., nar. XX.X.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým na čas po rozvode manželstva určil otcovi prispievať na výživu V. O. sumou 250 eur
mesačne a maloletého V. O. sumou 100 eur mesačne po tom, ako maloleté deti zveril do osobnej
starostlivosti matky.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má

za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie určenia výživného, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie určenia výživného,
pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval

správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť. Odvolací súd k odvolaniam rodičov a v nich uvedeným
dôvodom uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil výšku príjmu otca, ktorú aj riadne a dostatočne

zdôvodnil, s čím sa odvolací súd stotožnil. Skutočnosti uvádzané v odvolaniach k výške príjmu otca
odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu určenej výšky výživného, ktorá je primeraná
veku a odôvodneným potrebám detí ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že sumy 250 a 100 eur

mesačne sú určené správne, preto v napadnutej časti určenia výživného rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).