Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208059
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2616208059.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci žalobkyne: Adriana Bilčíková,

K.. XX.X.XXXX, O. V. W. XXXX/XX, Borský Mikuláš, štátna občianka SR, proti žalovanému: Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO:
00 151 866, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého
stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.11.2016 domáhala, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 3.000,- €,
ktorá nemajetková ujma žalobkyni vznikla nesprávnym úradným postupom v procesných úkonoch
príslušníkov PZ, na základe ktorých bola žalobkyňa odlúčená od rodiny a bola umiestnená do cely
policajného zaistenia a rovnako ďalším nesprávnym postupom bolo podanie podnetu na podanie návrhu
na vzatie žalobkyne do väzby. Argumentovala tým, že zadržaním boli porušené jej ústavné práva, bolo
vážne zasiahnuté do jej osobnej slobody, do jej súkromného života, došlo k odčleneniu od jej najbližších
a tým k zásahu do jej citového života. Na návrh žalobkyne Okresný súd Senica uznesením zo dňa

6.6.2018, č.k. XC/XXX/XXXX - XXX pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 3.5.2018
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške
35.000,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy
konania. Rozšírenie žaloby žalobkyňa zdôvodňovala tým, že nevie, prečo jej právny zástupca JUDr.
Gara v pôvodne podanej žalobe uviedol sumu uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- €, avšak
podľa jej názoru, primeraná suma ako náhrada škody je vo výške 35.000,- € za to, čo musela podstúpiť,
akú potupu musela zažiť v zamestnaní, pamätá si to aj jej dcéra a celá rodina týmto zásahom bola

postihnutá.

2. Žalovaný navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým konanie zastaví a v prípade, že konanie
nezastaví, navrhol, aby žalobu rozsudkom zamietol v celom rozsahu, pretože žalovaný zastáva názor,
že žaloba bola podaná jednak predčasne a neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik
zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci.

3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami žalovaného doručenými dňa 21.7.2017 a
16.5.2018, výsluchom strán sporu, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 5.11.2013, odpoveďou na
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.3.2017, vyšetrovacím spisom
OR PZ Senica sp.zn. Č.:R.-XXX/OVK-W.-XXXX, zápisnicou o zadržaní obvineného zo dňa 5.11.2013,záznamom o odovzdaní osoby na umiestnenie do cely policajného zaistenia zo dňa 5.11.2013, príkazom
OP Senica na prepustenie na slobodu sp.zn. V. XXX/XX-XX zo dňa 6.11.2013, fotokópiou vystaveného
potvrdenia PN žalobkyne v r. 2013 ako aj ostatným obsahom súdneho spisu a zistil tento skutkový stav

veci :

4. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe (po pripustení zmeny žaloby uznesením OS Senica zo dňa 6.6.2018,
č.k.XC/XXX/XXXX-XXXvzmyslepodaniažalobkynezodňa3.5.2018)domáhaodžalovanéhonáhrady
nemajetkovejujmyvovýške35.000,-€ztitulunezákonnéhozadržaniaanesprávnehoúradnéhopostupu

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len zák.č. 514/2003 Z.z.). Uviedla, že sa dostavila dňa 5.11.2013 k výsluchu
na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senica. Pri výsluchu, ktorý začal
dňa 5.11.2013 o 8,10 hodine využila svoje právo nevypovedať, bola jej obmedzená osobná sloboda a
bola umiestnená do cely policajného zaistenia, a to napriek tomu, že na jej zadržanie neexistovali žiadne
zákonné dôvody. Postup príslušníkov PZ považuje teda za nesprávny a nezákonný. Nesprávny úradný

postup vidí žalobkyňa v procesných úkonoch príslušníkov PZ, na základe ktorých bola odlúčená od
rodiny a bola umiestnená do cely policajného zaistenia a rovnako ďalším nesprávnym postupom bolo,
podľa žalobkyne, podanie podnetu na podanie návrhu na vzatie do väzby. Uviedla, že dňa 6.11.2013
bola prepustená na slobodu, a to na základe Príkazu na prepustenie, ktorý vydala Okresná prokuratúra
v Senici. Vzhľadom na toto rozhodnutie je žalobkyňa toho názoru, že postup OR PZ Senica sa dotýkala

nielen jej, ale aj jej maloletej dcéry Elišky, ktorá v tom čase mala 4 roky. Postup polície považuje za
nadmieru protiprávny a nezákonný. Je toho presvedčenia, že polícia postupovala týmto spôsobom len
preto, aby jej odňala dcéru pre jej otca Milana Bilčíka, ktorý večer dňa 5.11.2013, kedy ona bola vo
väzbe, prišiel na adresu jej bydliska v doprovode polície za účelom odňať jej dcéru, a to aj napriek
tomu, že dcéra sa ho bojí. Predtým si nepodal žiadosť o predbežné zverenie dieťaťa do jeho osobnej

starostlivosti a odbor sociálnych vecí a kurately ÚPSVaR v Senici pritom konštatoval, že mal. Eliška je
v poriadku. Postup polície považuje žalobkyňa za zinscenovaný s cieľom odňať jej dieťa. Žalobkyňa
uviedla, že po prepustení zo zadržania, nevie ako dlho, musela byť PN, nevie, či to boli 3 týždne alebo
viac, musela do zamestnania oznámiť, že bola zadržaná, čo považuje za potupu. Tým, že bola PN, mala
zameškané v práci, čo sa odzrkadlilo aj na jej mzde. Žiadaná náhrady škody vo výške 35.000,- €, je

podľa jej názoru primeraná ako náhrada škody zato, čo musela podstúpiť, akú potupu musela zažiť v
zamestnaní, pamätá si to aj jej dcéra a celá rodina postupom polície bola postihnutá.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe a vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa
žiada náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky pre podanie žaloby na

civilnom súde. Podľa presvedčenia žalovaného žaloba bola podaná predčasne, t.z. že v čase podania
žaloby nebola splnená podmienka konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a preto z uvedeného dôvodu
žalovaný navrhol konanie zastaviť. Žalobkyňa podala dňa 31.10.2016 na Ministerstve vnútra SR žiadosť
opredbežnéprerokovanienávrhunanáhraduškodyvovýške3.000,-€.Žiadosťboladoplnenápodaním,
ktoré bolo Ministerstvu vnútra SR doručené dňa 18.11.2016. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa

22.3.2017 odpovedalo žalobkyni na jej žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
tak, že žiadosť považuje za nedôvodnú, a preto žiadosti nebolo vyhovené. Žalobkyňa podala žalobu na
Okresnom súde Senica už dňa 3.11.2016 a keďže jej MV SR odpovedalo na jej žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škodu až listom zo dňa 22.3.2017, žaloba bola podaná na súde
predčasne, keďže nebola splnená procesná podmienka konania podľa zák.č. 514/2003 Z.z., ktorý je

lex specialis k CSP. K meritu veci sa žalovaný vyjadril tak, že konanie sa týka údajného nezákonného
zadržania zo dňa 5.11.2013 a údajného nesprávneho úradného postupu zo dňa 5.11.2013. Daná trestná
vec sa týka vyšetrovacieho spisu pod ČVS: R.-XXX/OVK-W.-XXXX, ktorý bol spojený s vyšetrovacím
spisom pod ČVS: R.-XXXX/OVK-W.-XXXX. Zdôraznil, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
kumulatívne splnené všetky predpoklady, a to 1. nesprávny úradný postup, 2. škoda a 3. kvalifikovaná

príčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodou.Žalovanýpoukázalnaustanovenie§
7citovanéhozákona,zktoréhovyplýva,že musiabyťsplnenévšetkyzákonnépredpoklady,toznamená,
že buď musí existovať zadržanie a súčasne rozhodnutie musí byť zrušené ako nezákonné, alebo musí
existovať zadržanie ak súčasne pri ňom prišlo k nesprávnemu úradnému postupu. Poukázal aj na §
9 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že žalobkyňa v danej právnej veci nepreukázala,

že postup príslušníkov policajného zboru, ktorý považuje za nezákonný, bol predmetom dozorujúceho
prokurátora a súčasne nepreukázala, že dozorujúci prokurátor konštatoval skutočnosti, ktoré uvádza
v žalobe. Žalovaný zastáva názor, že nedošlo k naplneniu prvej z 3 hmotnoprávnych podmienok
zodpovednosti štátu za škodu, t.z. že nebola splnená obligatórna podmienka § 9 ods. 3, resp. § 7 zák.č. 514/2003 Z.z.. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobkyňa, podľa názoru žalovaného, nepreukázala
splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods.3 zák. č. 514/2003 Z.z., keď nepreukázala v konaní
žiadnym spôsobom ako vypočítala sumu, ktorú považuje za nemajetkovú ujmu. Argumentoval a

poukázalnaskutočnosť,žežalobkyňabolavcelepolicajnéhozaisteniaibaveľmikrátkyčas,atoododňa
5.11.2013 od 11,45 hod. do dňa 6.11.2013. Žalovaný ďalej uviedol, že pri nemajetkovej ujme vyjadrenej
v peniazoch je rozhodujúce prihliadať na rozhodujúce hľadisko a nie na subjektívne pocity žalobkyne.

6. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkýň Moniky Ondrejkovej a

Zlatice Mandákovej, ktoré sú členky organizácie „Deti patria rodičom“, a ktoré podľa žalobkyne poznajú
jejsituáciu,sprostredkovaneodnejsadozvedeli,žebolazadržanáamohlibypodaťodbornéstanovisko,
či existovali dôvody na jej zadržanie. Navrhnuté svedkyne priamo komunikovali s MS SR a jeho štátnou
tajomníčkou JUDr. Monikou Jankovskou. Komunikovali tiež s ÚPSVaR Senica a s p. Pirošíkovou,
zástupkyňou SR pred EU súdom pre ľudské práva. Súd návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania
výsluchom navrhnutých svedkýň zamietol, nakoľko ako sama žalobkyňa uviedla, disponujú len tými

informáciami, ktoré získali od žalobkyne, teda sprostredkovanými žalobkyňou a nie vnímanými svojimi
zmyslami.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody.

9. Podľa § 7 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie
zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

10. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

11. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa

finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

13. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.14. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

15. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

16. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodeného v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

17. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny
záver, že žaloba nebola podaná dôvodne a ako takej jej nemožno priznať právnu ochranu. Žalobkyňa sa
Žiadosťou adresovanou priamo žalovanému, doručenou dňa 31.10.2016 a doplnenou dňa 18.11.2016
domáhala predbežného prerokovania a uspokojenia nároku na náhradu škody. Do podania návrhu na
súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci rozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty

od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd nepovažoval za predčasnú. Žalobkyňa sa
podanou žalobou domáhala od žalovaného náhrady nemajetkovej škody pôvodne v sume 3.000,-
€ z titulu nezákonného zadržania a nesprávneho úradného postupu podľa zák.č. XXX/XXXX Z.z.
Nesprávny úradný postup vidí žalobkyňa v procesných úkonoch príslušníkov Policajného zboru, na
základe ktorých bola odlúčená od rodiny a bola umiestnená do cely policajného zaistenia a rovnako

ďalším nesprávnym postupom bolo podanie podnetu na podanie návrhu na vzatie do väzby. Nebolo
sporné medzi stranami a listinnými dôkazmi, konkrétne pripojeným spisom OS Senica sp.zn. XT/XX/
XX obsahujúcim vyšetrovací spis OR PZ Senica sp.zn. Č.:R.-XXX/OVK-W.-XXXX, Zápisnicu o zadržaní
obvineného zo dňa 5.11.2013, Záznam o odovzdaní Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX zo dňa 2.8.2013, Č.:R.-
XXX/OVK W.-XXXX G. P. XX.X.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P. XX.X.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK

W.-XXXX G. P. X.X.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P. X.X.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P.
XX.X.XXXX,Č.B.:R.-XXX/OVKW.-XXXXG.P.XX.X.XXXX,Č.:R.-XXX/OVKW.-XXXXG.P.XX.X.XXXX,
Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P. XX.X.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P. X.XX.XXXX, Č.:R.-XXX/
OVK W.-XXXX G. P. X.XX.XXXX, Č.B.:R.-XXX/OVK W.-XXXX G. P. X.XX.XXXX, Č.:R.-XXX/OVK
W.-XXXX G. P. XX.XX.XXXX U. Č.:R.-XXX/OVK W.-XXXX zo dňa 8osoby na umiestnenie do cely

policajného zaistenia zo dňa 5.11.2013 a Príkaz OP Senica na prepustenie na slobodu sp.zn. V. XXX/
XX-XX zo dňa 6.11.2013, mal súd skutkovo za preukázané, že žalobkyňa sa dňa 5.11.2013 dostavila
k výsluchu na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senica. Pri výsluchu,
ktorý začal dňa 5.11.2013 o 8:10 hodine využila svoje právo nevypovedať. Následne dňa 5.11.2013
o 9:58 hodine bola žalobkyňa zadržaná vzhľadom k tomu, že je ako obvinená stíhaná uzneseniami

vyšetrovateľov OKP OR PZ Senica za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného poriadku pod.10.2013. Spoločné konanie vo všetkých vyššie uvedených trestných veciach
je vedené na OKP OR PZ Senica, oddelení všeobecnej kriminality pod ČVS: R.-XXX/OVK-W.-XXXX.
Žalobkyňa bola zadržaná z dôvodu, že v danom prípade existuje dôvodná obava, vzhľadom na uvedené,
že bude v trestnej činnosti pokračovať. Dňa 5.11.2013 o 11:45 hodine bola žalobkyňa odovzdaná na

umiestnenie do cely policajného zaistenia. Príkazom na prepustenie na slobodu sp.zn. V. - 46 zo dňa
6.11.2013 Okresná prokuratúra v Senici nariadila ihneď prepustiť žalobkyňu na slobodu s odôvodnením,
že pri rozhodovaní o podnete vyšetrovateľa na vzatie obvinenej Adriany Bilčíkovej do väzby bolo
potrebné prihliadať i na záujem maloletej Elišky (dcéry žalobkyne), pričom v prípade vzatia obvinenejdo väzby by vzhľadom na zistenú naviazanosť maloletej na obvinenú existovala dôvodná obava o jej
psychické a fyzické zdravie. Z uvedeného súd uzavrel, že dôvodom prepustenia žalobkyne zo zadržania
bola starostlivosť o maloleté dieťa a nie, neexistencia zákonného dôvodu na väzbu.

18. Predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradnýmpostupomorgánuverejnejmoci,súvsúladesozákonomč.514/2014Z.z.:a)nesprávnyúradný
postup, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre
vznik zodpovednosti štátu musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady uvedené pod písmenami

a) až c). V súdenej kauze mal súd preukázaný len jeden z uvádzaných predpokladov a to suma, ktorú
žalobkyňa považuje za škodu. Avšak ani pôvodne žiadanú sumu 3.000,- € ani následne žiadanú sumu
35.000,- € žalobkyňa nijakým spôsobom nezdôvodnila, uvádzala len, že ju považuje za primeranú
útrapám, ktoré prežila ona a jej rodina. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že žalobkyňa
v Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody adresovanej Ministerstvu vnútra SR
sa domáhala prerokovania náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- €. V súlade s ustanovením §

16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z. môže žalobkyňa na súde požadovať len náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške, ktorá bola predbežne prerokovaná, z čoho mal súd preukázané, že žalobkyňa sa domáha
náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá prevyšuje sumu 3.000,- € v rozpore s ustanovením § 16 ods. 4 zák.č.
514/2003 Z.z.. Žalobkyňa v priebehu celého konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala,
že postup príslušníkov Policajného zboru, ktorý považuje za nezákonný bol predmetom prieskumu

dozorujúceho prokurátora a súčasne nepreukázala, že dozorujúci prokurátor konštatoval skutočnosti,
ktoré uvádza v žalobe. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať iba z
výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa a Policajného zboru prokurátorom.
Žalobkyňa tak neuniesla dôkazné bremeno, keď sa jej nepodarilo preukázať naplnenie už prvej z troch
hmotnoprávnych podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ktorou má byť nesprávny úradný postup, a

preto skúmaním splnenia ďalších taxatívne zákonom určených podmienok (škoda a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou) sa súd ďalej nezaoberal z dôvodu neefektívnosti a
nadbytočnosti, pretože hmotnoprávne predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť
splnené kumulatívne, pričom nepreukázaním existencie čo i len jednej z nich, zodpovednosť štátu nie
je daná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému priznal
ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.