Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/392/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230028
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230028.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: T. P., B.. XX.XX.XXXX,

X. R. XXX, zastúpená: JUDr. Bernardína Ilčinová, advokátka, so sídlom v Prešove, Duchnovičovo
námestie 1 p r o t i žalovaným: 1. O. T., B.. X.X.XXXX, X. Š. T., L. XXX/XX a 2. P. T., B.. XX.X.XXXX,
X. T., W. XX, o zaplatenie 11.198,88 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1.a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 9.695,61 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.11.2014 do zaplatenia a tiež trovy konania vo výške 1876,79
Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1393,31 Eur, to
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.11.2014 sa domáhala zaplatenia istiny vo výške 11.198,88 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,05% ročne od 1.11.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnila podľa § 550 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže ako ručiteľka uhradila dlh žalovaných ako dlžníkov zo zmluvy o
stavebnom sporení.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili. V písomnom vyjadrení obaja uviedli, že plnenie z predmetného úveru si

vyzdvihol otec žalobkyne, preto aj žalobkyňa ako aj jej matka boli ručiteľmi danej pôžičky. Obaja žalovaní
sa opakovane ani na jedno z pojednávaní napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavili.
Nedostavili sa tak ani na posledné pojednávanie dňa 17.2.2016, hoci u žalovaného v 1. rade platila fikcia
o doručení tohto predvolania na pojednávanie, pretože si ho nevyzdvihol v odbernej lehote a žalovaná v
2. rade svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky v deň pojednávania s tým, že je chorá avšak nežiadala
o odročenie pojednávania. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti
žalovaných.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedka T. X., písomným vyjadrením žalovaných,
peňažnými vkladmi v hotovosti, písomnými výzvami k úhrade, potvrdením spoločnosti General Factoring
a.s. o zániku záväzku ručiteľa, písomnými vyjadreniami spoločnosti General Factoring, písomnými
vyjadreniami súdneho exekútora JUDr. Y. V., spismi tohto súdu 21Cb 21/01 a 6Er/2701/2007 a zistil
tento skutkový stav:

V minulosti bolo vedené súdne konanie na základe žaloby Stavebnej sporiteľne VÚB - Wüstenrot a.s.
(neskôr General Factoring a.s.) proti žalovaným - P. H. O. T. (žalovanými aj v tomto spore), ale aj
žalobkyni T. P. a W. X.. Žaloba sa týkala úhrady zostatku úveru poskytnutého žalovaným v 1. a 2.rade
vo výške 600.000 Sk na základe zmluvy o stavebnom sporení zo dňa 12.11.1999. Ručiteľmi úveruboli žalobkyňa a jej matka W. X.. Žaloba bola podaná 14.2.2001 na istinu vo výške 339.031,50 Sk
(11.253 Eur) aj s príslušenstvom. Ani v tomto spore sa žalovaní v 1. a 2.rade nezúčastnili ani na jednom
pojednávaní a dokonca sa ani k žalobe nevyjadrili. Súd napokon rozsudkom č.k. 21Cb/21/2001-129 zo

dňa 20.4.2015 zaviazal všetkých žalovaných, aby žalobcovi zaplatili sumu 159.031,50 Sk s 8,9% ročným
úrokom z omeškania a to zo sumy 339.031,50 Sk od 1.12.2000 do 12.11.2002 a zo sumy 159.031,50
Sk od 13.11.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Všetci štyria
žalovaní boli zaviazaní tiež spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16.950

Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok sa stal právoplatným 24.9.2005. Ako z neho
vyplýva, v priebehu súdneho konania bola dňa 13.11.2002 uhradená suma 180.000 Sk, preto žalobca
zobral v tejto časti žalobu späť, takže súd konanie o zaplatenie sumy 180.000 Sk zastavil uznesením
č.k. 21Cb/21/2001-96 zo dňa 4.8.2004.

Na vymoženie predmetnej pohľadávky bola vedená exekúcia pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Y. V.

pod EX 519/07. Tunajší súd vydal tomuto exekútorovi poverenie dňa 5.11.2007 pod 6Er/2701/2007. Ako
vyplýva z tohto exekučného spisu na základe návrhu oprávneného bolo rozhodnuté o zmene súdneho
exekútora, nakoľko poverením danej exekúcie bol poverený súdny exekútor JUDr. G. W. uznesením
č.k. 6Er/2701/2007-20 zo dňa 12.9.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.3.2015. Týmto uznesením
zároveň súd nepriznal trovy exekúcie doterajšiemu súdnemu exekútorovi JUDr. Y. V..

Na účet pôvodného exekútora JUDr. Y. V. otec žalobkyne T. X. vkladal rôzne sumy (podľa variabilného
symboluišloovyššieuvedenúexekúciu)úhrnnetietovkladypredstavovalisumu142.000 Sk,t.j.4713,54
Eur. Konkrétne išlo o nasledovné platby: 28.12.2007 - suma 20.000 Sk, 24.11.2007 suma 14.000 Sk,
26.1.2008a25.2.2008po30.000Skaďalšieúhradysúvšetkynasumu6.000Skdňa1.4.2008,3.5.2008,

30.5.2008, 30.6.2008, 8.8.2008, 22.9.2008, 18.11.2008 a 15.1.2009.

Svedok T. X. potvrdil realizáciu spomínaných úhrad na základe dohody so súdnym exekútorom, pričom
prehlásil, že išlo výlučne o finančné prostriedky žalobkyne, ktorá ho poverila realizáciou týchto úhrad a
vzhľadom na to, že v tom čase sa venovala starostlivosti o dve maloleté deti. Svedok rozhodne poprel, že

by úver z predmetnej zmluvy o stavebnom sporení bol poukázaný na jeho účet, tento sa stále poukazuje
na účet dlžníka, v danom prípade to boli žalovaní v 1. a 2.rade.

Ďalšiu časť dlhu za žalovaných a to vo výške 6.483,89 eur uhradila žalobkyňa už sama na účet
spoločnosti General Factoring a.s. dňa 30.4.2012, o čom doložila doklad - potvrdenie spoločnosti

General Factoring zo dňa 15.5.2012, ale vyplýva to aj z hotovostného vkladu žalobkyne zo dňa
30.4.2012, ktorý je na č.l. 24. Predmetom žaloby je napokon aj bankový poplatok 1,45 eur, ktorú
žalobkyňa uhradila Slovenskej sporiteľni a.s. za vklad v hotovosti.

Z vyjadrenia spoločnosti General Factoring a.s. vyplýva, že platba žalobkyne vo výške 6.483,89 Eur bola

započítaná na úroky, ktoré boli vyčíslené na sumu 5.147,01 Eur a zostatok platby vo výške 1.336,88 Eur
bol započítaný na istinu, ktorá dovtedy predstavovala 7,832,39 Eur, takže istina bola znížená na sumu
6.495,51 Eur. Z ďalšieho vyjadrenia tejto spoločnosti vyplýva, že okrem spomínanej platby priamo od
žalobkyne evidujú už iba platbu vo výške 200 Eur prijatú od exekútora dňa 4.5.2012.

Súdny exekútor JUDr. Y. V. na dotaz súdu uviedol, že v priebehu exekúcie vedenej pod sp. zn.
6Er/2701/2007 vymohol od povinných v 3. a 4.rade (W. X. H. T. P.) v prospech oprávneného General
Factoring a.s. sumu 8133,99 Eur, v prospech právneho zástupcu oprávneného JUDr. Hercega trovy
právneho zastúpenia vo výške 209,91 Eur a napokon vymožené boli trovy exekúcie vo výške 3252,67
eur.

Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne
vyzval.

Podľa § 550 OZ ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie

poskytnuté veriteľovi.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.Súd mal za preukázané, že žalobkyňa ako ručiteľka úveru poskytnutého žalovaným uhradila za
žalovaných ako dlžníkov istinu úveru aj s úrokmi z omeškania. Istina činila 5.287 Eur (159.031,50 Sk),

úroky z omeškania tak, ako ich priznal súd v pôvodnom konaní vo výške 8,9% p.a. zo sumy 11.253 Eur
(339,031,50 Sk) za obdobie od 1.12.2000 do 12.11.2002 činili 1.953,69 Eur a za obdobie od 13.11.2002
do 30.4.2012 činili 2454,97 Eur a to po zohľadnení jednotlivých úhrad zo strany žalobkyne.

Žalobkyňa síce na základe predmetnej exekúcie, ale aj dobrovoľne uhradila celkovo minimálne sumu

11.197,43 Eur - teda nebolo možné započítať spomínaný bankový poplatok 1,45 Eur, ktorý nesúvisí s
úhradouzažalovaných,avšakdlhnaistineaúrokochzomeškaniapodľarozsudkuvoveci21Cb/21/2001
činil len sumu 9.695,61 eur (5.287 + 1953,69 + 2454,97).

Podľa ustálenej súdnej praxe trovy súdneho konania a trovy exekúcie aj keď sú uhradené ručiteľom,
nepredstavujú nárok na ich náhradu v zmysle § 550 OZ, nejde totiž o plnenie ručiteľa za dlžníka. Ručiteľ

mal možnosť veriteľovi plniť dlh za dlžníka dobrovoľne, pokiaľ tak neurobil, aj jeho zavinením bol vedený
súdny spor o pohľadávke veriteľa a preto priznané trovy konania veriteľovi predstavujú dlh tak ručiteľa
ako aj dlžníka. Súd preto zaviazal žalovaných solidárne len k zaplateniu spomínanej sumy 9.695,61 eur
a žalobu vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol, aj keď žalobkyňa zaplatila vyššiu sumu. Je nepodstatné,
či uvedený rozdiel do výšky žalovanej sumy predstavuje spomínané trovy konania alebo exekúcie, na

ktoré žalobkyňa nemá nárok alebo tento rozdiel vznikol preplatením skutočného dlhu. Pri preplatení dlhu
má žalobkyňa možnosť domáhať od príslušného subjektu vydania bezdôvodného obohatenia.

Obrana žalovaných je právne irelevantná. Žalovaní boli zaviazaní ako dlžníci uhradiť úver v
predchádzajúcom súdnom rozsudku, ktorým je súd v tomto konaní viazaný s poukazom na § 159 ods. 2

O.s.p. Navyše súd považuje tvrdenie žalovaných za nepravdivé a účelové. V predchádzajúcom súdnom
konaní totiž žalovaní dané okolnosti neuvádzali, navyše žalovaná v 2.rade uhradila časť úveru vo výške
180.000 Sk, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu v tomto predchádzajúcom súdnom konaní a napokon
obrana žalovaných bola jednoznačne vyvrátená aj výpoveďou svedka X.. Je vysoko nepravdepodobné,
aby Stavebná sporiteľňa úver, ktorý je prísne účelovo viazaný, vyplatila inej osobe ako dlžníkovi.

Súd navyše dodáva, že vlastník pohľadávky General Factoring a.s. eviduje svoju pohľadávku v
nesprávnej výške. Súd zistil aj nezrovnalosti medzi vyjadrením tejto spoločnosti a exekútora V.. Z
vyjadrenia spoločnosti totiž vyplýva, že evidujú od exekútora len platbu vo výške 200 Eur, súdny
exekútor však uvádza podstatne vyššie sumy, ktoré na základe exekúcie v prospech oprávneného

vymohol. Trovy exekúcie však vymohol napriek tomu, že exekučný súd mu náhradu trov exekúcie
právoplatným uznesením nepriznal. Pre súd bolo rozhodujúce to, že exekútor vymohol pre oprávneného
od povinnej žalobkyne čiastku 8133,39 eur, v ktorej nepochybne je zahrnutá aj suma 4.713,54 Eur, ktorá
je predmetom tejto žaloby, keďže bola poukázaná účet tohto súdneho exekútora. Pre žalobkyňu už nie
je v tomto spore podstatné či vymoženú sumu súdny exekútor poukázal oprávnenému (hoci nesplnenie

tejto povinnosti by bolo jeho závažným previneným), pretože podľa § 46 ods. 3 exekučného poriadku
plnenie exekútorovi má tie isté účinky ako keby povinný plnil oprávnenému.

Žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalovaní sa dostali do omeškania od 1.11.2014 vzhľadom na to, že žalobkyňa prostredníctvom svojej
právnejzástupkyneimzaslalavýzvynaúhradužalovanejsumydo31.10.2014listomzodňa21.10.2014.
žalovaní doručenie tejto výzvy nespochybnili, preto súd priznal žalobkyni úroky z omeškania od
1.11.2014,avšaklenvovýške5,15%ročnespoukazomnacitovanéustanovenie§3nariadenievládySRč. 87/1995 Z.z. Keďže žalobkyňa uplatňovala úroky až vo výške 9,05% ročne súd žalobu v prevyšujúcej
časti nad priznanú úrokovú sadzbu žalobu zamietol.

Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. O tejto náhrade súd rozhodol
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal jej pomernú náhradu trov v rozsahu 72%. Úspešná totiž bola v
podiele 86% a neúspešná v podiele 14%, preto jej prináleží náhrada trov konania v rozsahu 72% (86-14).
Žalobkyňa pritom žiadala priznať náhradu súdneho poplatku zo žaloby vo výške 671,50 Eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 1374,63 Eur. Pri ich vyčíslení však vychádzala z nesprávnej hodnoty

sporu, zrejme z prisúdenej istiny, pretože jeden úkon právnej služby uplatnila vo výške 253,94 Eur.
Správne hodnota sporu činí 11198,88 eur a tarifná odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10
ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 360,71 Eur. Vykonané boli tieto úkony právnej služby: prevzatie
a príprava zastúpenia a podanie žaloby, účasť na pojednávaní 25.3.2015, 27.5.2015, 17.2.2016 a
na pojednávaní dňa 16.9.2015, ktoré bolo nemeritórne a preto za tento úkon prislúcha len štvrtinová
odmena, čo je 90,17 Eur. Za spomínaných šesť úkonov právnej služby tak prislúcha odmena vo výške

1.893,72 Eur (5 x 360,71 + 90,17). Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to 2 x
8,04 Eur + 2 x 8,39 Eur + 8,58 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 1935,16 Eur, ale
z toho priznaná náhrada v rozsahu 72% predstavuje 1.393,31 Eur. Z celkových trov konania vo výške
2.606,66 Eur (1935,16 trovy právneho zastúpenia + 671,50 súdny poplatok) priznaná náhrada trov v
pomere 72% činí 1.876,79 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.