Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/192/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209988
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717209988.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.
s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361
368, proti žalovanému E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom R. cesta XXX/X, XXX XX B., o
zaplatenie 6.600,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.
k. 8Csp/133/2017-60 zo dňa 14. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 14. marca
2018 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal od žalovanému zaplatenia istiny 6.600,-
eur, 551,92 eur úrokov, 4 806,91 eur úrokov, úrokov 19,9% ročne zo sumy 6.600,- eur od 27.06.2017 do
zaplatenia a úrokov z omeškania 5,25% (ročne, pozn. odvolacieho súdu) zo 6.600,- eur od 27.06.2017
do zaplatenia a náhrady trov konania. Rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100% (druhý výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že žalobca sa podľa žaloby domáhal uvedeného plnenia na základe
zmluvyoúvereč.8668797985zodňa06.02.2014,súčasťouktorejboliVšeobecnéobchodnépodmienky
a obchodné podmienky pre úver. Na jej základe poskytol žalobca žalovanému úver 6.600,- eur ktorý
žalovaný riadne a včas nesplácal, preto žalobca po predošlej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pristúpil k zosplatneniu úveru. Žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za poskytnutý
úver úroky v zmluvne dojednanej úrokovej sadzbe 19,9% ročne. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania

odo dňa 27.06.2017 (deň nasledujúci po vystavení aktuálneho stavu úveru z 26.06.2017), nakoľko do
26.06.2017 sú zmluvné aj sankčné úroky vyčíslené.

1.2. Uznesením č. k. 8Csp/133/2017-49 zo dňa 27.11.2017, právoplatným 15.01.2018, okresný súd
pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto Poštovej banky, a. s. vstúpil nový žalobca BENCONT
COLLECTION, a. s..

1.3. Po citácii ustanovení § 132, § 149, § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s.
p.“) okresný súd žalobu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena na preukázanie skutočností
uvedených v žalobe.1.3.1. Okresný súd konštatoval, že zo žaloby nevyplýva oprávnenosť uplatnených pohľadávok, pričom
podľa § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené
dôkazy. Žalobca nepreukázal, kedy a akým spôsobom bol úver žalovanému vyplatený. Okresný súd zo

žaloby nevedel identifikovať, prečo žalobca vymáha istinu 6.600,- eur. Úverová zmluva bola uzatvorená
na čiastku 6.600,- eur, žalovaný svoj záväzok splnil čiastočne, preto nie je možné zaviazať ho na
zaplateniesumy6.600,-eur(nebolomožnéidentifikovaťsumu,ktorúžalovanýzaplatilasumu,ktorúešte
dlhuje). V žalobe nie je preukázané, z čoho vznikla suma úrokov vyčíslená čiastkou 551,92 eur, či ide o
úroky za poskytnutie úveru alebo úroky z omeškania so splácaním úveru alebo iné úroky. Okresný súd

nemal tiež preukázané z čoho vznikli úroky vo výške 4.806,91 eur (z akej výšky istiny, za aké obdobie,
či ide o úrokovú sadzbu 19,9 % ročne a ak áno, z akej sumy bola počítaná, od akého dátumu a dokedy,
najmä ak žalovaný úver sčasti plnil). Ak žalovaný svoj dlh čiastočne plnil, potom nie je zrejmé, z akého
dôvodu sa domáha zaplatenia úroku 19,9% ročne od 27.06.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania
5,25 % ročne od 27.06.2017 do zaplatenia z istiny 6.600,- eur.

1.4. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil súd prvej inštancie §-om 255 ods. 1 C. s. p. a úspechom
žalovaného v konaní, keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej tiež „odvolateľ“) odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C. s. p. navrhnúc, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žalobe vyhovel
v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

2.1. K záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v rámci svojej žaloby nepreukázal opodstatnenosť
svojho návrhu a zároveň neopísal skutočnosti, z ktorých by mohol súd posúdiť, či návrh žalobcu je v

celom rozsahu dôvodný, resp. dôvodný len sčasti, keďže samotný žalobca tieto skutočnosti v žalobe
nepreukázal (ods. 9 odôvodnenia rozsudku) odvolateľ poukázal, že žalobca nemal možnosť sa v konaní
procesne brániť, pretože súd mu svojím postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby žalobcu
oboznámil o výsledku sporu žalobu zamietol. Podľa názoru odvolateľa mal okresný súd postupovať
podľa § 129 C.s.p., ak mal za to, že v prejednávanom prípade ide o nepreukázanie opodstatnenosti

žaloby. Okresný súd podľa odvolateľa nevyužil ani ust. § 157 C.s.p. a žalobcu nevyzval, aby sa
vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o opodstatnenosti žaloby, ktoré viedlo k jej zamietnutiu
ako celku. Rovnako súd prvej inštancie nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168
C.s.p., účelom ktorého je zabrániť tzv. prekvapivým rozsudkom, akým je odvolaním napadnutý rozsudok.
Napokon súdu prvej inštancie vytkol, že nevytýčil termín pojednávania podľa § 177 ods. 1 C.s.p., čím

žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom a poznať právne posúdenie veci, s ktorým sa oboznámil až
na základe doručeného prekvapivého rozsudku vo veci samej. Jedinou možnosťou procesnej obrany
žalobcu je podanie odvolania. Podľa odvolateľa nejde o skutkovo a právne zložitú vec, súdu boli zaslané
všetky relevantné dokumenty. Postup súdu prvej inštancie odvolateľ hodnotil ako denegatio iustitiae.

2.2. Rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ vytkol nepreskúmateľnosť aj absenciu pravidiel
argumentácie a formuláciu nezodpovedajúcu základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho
súdu SR zaoberajúce sa riadnym odôvodnením rozhodnutia v spojitosti so zachovaním práva strany
sporu na spravodlivé súdne konanie.

2.3. Vďalšejčastiodvolateľrozobralaplikáciuustanovenia§52ods.2Občianskehozákonníkaúčinného
od 01.04.2015 v spojení so zásadou zákazu retroaktivity, ktoré potom podľa jeho tvrdení nie je možné
aplikovať na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015. V závere odvolania sa vyjadril k medziam
ochrany spotrebiteľa.

3. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 C. s. p.) nevyužil.

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu

(§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorýv dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a
vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu
realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte

celého konania.

6. Podstatné obsahové náležitosti podania vyplývajú z § 127 ods. 1 C.s.p. a náležitosti žaloby z § 132
ods. 1 C.s.p.. Musí z nej byť zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, čo sleduje, musí byť podpísaná
adatovaná.Žalobamusíobsahovaťajpravdivéaúplnéopísanierozhodujúcichskutočností(tzv.žalobná

narácia) a označenie dôkazov na ich preukázanie. Stanovením týchto náležitostí má byť zabezpečené
splnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Súdna prax rozhodujúcimi skutočnosťami rozumie
údaje, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 456/2000 z 13.02.). Žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti,
ktorými opíše skutok (skutkový dej), na ktorého základe uplatňuje (v žalobnom petite) svoj nárok, a to

v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu (nezameniteľnosť
s iným skutkom). Neznamená to povinnosť žalobcu v žalobe uviesť správnu právnu kvalifikáciu
žalovaného nároku. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vynesenie rozhodnutia nepriaznivého
prestranusporu,ktorásvojuprocesnúpovinnosťnesplnila.Odvolacísúdpoukazujenapr.narozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/369/2012-83 zo dňa 13.02.2013, alebo sp. zn. 9 Co/513/2013 zo dňa

28.11.2013, ktorý uvádza, že súd musí mať nárok pri jeho priznávaní dostatočne, bezpečne preukázaný,
vyčísliteľný z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti zároveň prekontrolovať
celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu,
resp. pátrať z čoho pozostávajú, ale prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených
nárokov.

7. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj
predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolateľom
namietaný nesprávny procesný postup znamenajúci porušenie žalobcovho práva na spravodlivé súdne
konanie nezistil. Súd prvej inštancie postupoval procesne správne, keď neaplikoval ustanovenie §

129 ods. 1 C.s.p. a žalobcu nevyzýval na doplnenie žaloby obsahujúcej stručný opis rozhodujúcich
skutočností. Žaloba bola zamietnutá pre neunesenie žalobcovho dôkazného bremena. Ako uviedol
okresný súd, zo žalobných tvrdení nevyplýva výška žalovanej istiny a príslušenstva - nie je z nich možné
zistiť, kedy a akú časť úveru žalovaný zaplatil, kedy sa dostal do omeškania, nie je zrejmý výpočet
uplatnených úrokov. Okresný súd správne uviedol, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C.s.p.).

8. K výtke odvolateľa, že okresný súd nevyužil ustanovenie § 157 C.s.p. (zrejme ods. 2, pozn.
odvolacieho súdu) a žalobcu nevyzval, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci
o opodstatnenosti žaloby odvolací súd udáva, že podľa tejto právnej normy má súd možnosť, nie

povinnosť, vyzvať stranu sporu na vyjadrenie sa o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia
konania (teda otázok výlučne procesného charakteru, pozn. odvolacieho súdu). Ustanovenie § 157 ods.
2 C.s.p. je jedným z prostriedkov zabezpečenia plynulosti konania, ktorý reflektuje potrebu procesnej
zodpovednosti strán (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 593). Súd môže

napríklad vyzvať strany na vyjadrenie sa, či súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods. 1 písm. b) C.s.p.).

9. Predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. je procesný inštitút zavedený do slovenského
civilného konania od 01.07.2016. Jeho účelom je zefektívnenie a zrýchlenie sporového konania, čo

kladie osobitné nároky na procesnú zodpovednosť sporových strán. Účelom predbežného prejednania
sporu, ktoré je fakultatívnym inštitútom, je ujasnenie si predmetu sporu a procesných možností; má slúžiť
aj na zabránenie vydávania tzv. prekvapivých rozhodnutí. V prejednávanom spore predmet sporu zo
žaloby zrejmý je, žalobca neuniesol dôkazné bremeno.10. Odvolacia námietka o nevytýčení termínu pojednávania podľa § 177 ods. 1 C.s.p., čím mal súd
prvej inštancie žalobcovi odňať možnosť konať pred súdom a poznať právne posúdenie veci neobstojí.

Z obsahu spisu je preukázané, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 14.03.2018 o 09.30
hod.. Predvolanie (zo dňa 15.02.2018) na toto pojednávanie bolo doručené elektronicky (cez Ústredný
portál verejnej správy) právnej zástupkyni žalobca dňa 16.02.2018, o čom svedčí doručenka. Žalobca
sa napriek riadnemu a včasnému doručeniu predvolania na tomto pojednávaní bez ospravedlnenia
nezúčastnil.

11. Odvolateľ podal odvolanie formálne voči celému rozsudku, výrok o trovách konania nespochybnil
(odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania). Ide ale o výrok závislý (§ 379 písm. a) C.s.p.),
preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti potvrdil.

12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní
aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods.
1 C.s.p.. V spore bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne reálne

trovy konania nevznikli, preto mu odvolací súd ich náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).