Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/433/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223396
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2115223396.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: T. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX, o zaplatenie
sumy 839,94 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 506,59 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 506,59 eura od 20.10.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
20,62%.

IV. Súd žalobcovi priznáva nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 18.09.2015 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 839,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

od 19.10.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že žalovaná suma predstavuje
pohľadávku zo zmluvy o pôžičke.

2. Žaloba s výzvou, aby sa k žalovaný k žalobe v lehote 10 dní vyjadril bola žalovanému doručená dňa
19.05.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 115a ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku rozsudkom č. k. 16C/433/2015-26 zo dňa 16.06.2016, ktorým návrh zamietol v celom
rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v
celom rozsahu vyhovieť. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 11Co/470/2016-45 zo
dňa 12.03.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Po
vrátení veci súd prvej inštancie mal vec znova prejednať, vykonať dokazovanie zmluvou o pôžičke a

ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu (prípadne inými dôkazmi, ak ich strany navrhnú),
výsledky dokazovania náležite vyhodnotiť a vec posúdiť i s prihliadnutím na argumenty obsiahnuté v
odvolaní. Prvoinštančný súd sa mal tiež zamerať na ustálenie, či tu zmluvný vzťah, z ktorého žalobca
odvodzuje svoje nároky, je zmluvou o úvere so všetkými obligatórnymi náležitosťami podľa zákona č.129/2010 Z.z., alebo ide o úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu konkrétnej náležitosti, prípadne
či tu ide o absolútne neplatný právny úkon a následne posúdi aj otázku prípadného premlčania nároku.
Svoj právny záver má súd oprieť o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho prípadu, a jednak

náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonávanom dokazovaní, a aby úvahy súdu, o ktoré oprie svoje právne závery, boli logické a
presvedčivé. V novom rozhodnutí má súd rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

5. Súd v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vyzval žalobcu a žalovaného, aby v lehote 20 dní navrhli,

resp. predložili ďalšie dôkazy v bodu 15 uznesenia odvolacieho súdu.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Prvoinštančný súd vo veci opätovne rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa §

297 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne
vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomní.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a obsahom listinných dôkazov predložených
s návrhom a zistil nasledovný skutkový stav.

9. Žalovaný uzatvoril dňa 29.12.2011 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá suma 778,55 eura, celkovo vo výške 1 019,85 eura, na zakúpenie spotrebného

tovaru uvedeného v zmluve - kancelárska a výpočtová technika. Žalovaný do dňa podania žaloby z
uvedenej sumy zaplatil sumu 271,96 eura, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 04.05.2012.

10. Dňa 26.09.2012 právny predchodca žalobcu spísal predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval
žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 775,09 eura do trov dní od doručenia upomienky. Zásielka

bola uložená na pošte dňa 02.10.2012. Žalobcovi bola zásielka vrátená dňa 15.10.2012, pričom po troch
dňoch určil žalobca splatnosť dlhu, t. j. 18.10.2012. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania nasledujúcim
dňom po splatnosti dlhu.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka (2) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (4) Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

14. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal
možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

20. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), veriteľ je

pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené

peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

21.Podľa§9ods.1z.č.129/2010Z.z.,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) z.č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) z.č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

24. Podľa § 11 ods. 2 z. č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za

hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-
ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako
tomu v skutočnosti je.

25. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy
o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.

26.Právnypredchodcažalobcuažalovanýuzavrelizmluvuopôžičketak,akotovyplývazovšeobecných
obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka
a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na
základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahuzmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej
obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho

zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v
prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie
sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu

odchýliť od tohto zákona (občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

27. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva
neobsahuje údaj o presnom dátume konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. f) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to,
aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako

dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez
uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol
spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi
viacerými úverovými produktmi. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je
potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov.

28.Vzmluvetiežniejevzmysle§9ods.2písm.k)presneuvedená výška,početatermínysplátokistiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 67,99 eura bez bližšej špecifikácie,
t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky. V zmluve
tak absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver

považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov.

29. Žalobca v podaní zo dňa 5.12.2017 odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová.

30. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 5. a 6. otázku uviedol, že Článok 10
ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

31. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú
od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o

spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne
právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným
náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

32. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza,
že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami

Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

33. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

34. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľom
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.

35. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto

prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

36. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

37.Súdjepretonázoru,ženapriekodkazužalobcunapredmetnérozhodnutieSúdnehodvoraEÚ,zákon

o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie
čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

38. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 778,55 eura a žalovaný zaplatil 271,96

eura. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou istinou a zaplatenými
splátkami, t.j. 506,59 eura. Zároveň súd zaviazal žalovanú zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške
uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 506,59 eura od 19.10.2012 do zaplatenia,
nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania od 18.10.2012.

39. Súd dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 778,55 eura, ktorý je bezúročný
a bez poplatkov. Žalovaný zaplatil z tejto sumy čiastku 271,96 eura, pričom nesplatenú časť tohto úveru
bola 506,59 eura spolu s príslušenstvom súd vo výroku I. priznal žalobcovi, ako oprávnenú. Ostatnú
časť vo výške 333,35 eura súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko na túto časť nemá žalobca právo
z toho titulu, že úver sa následkom absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov a každá priznaná časť nad rámec sumy 778,55 eur by zakladala bezdôvodné
obohatenie v neprospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu súd v tejto ostávajúcej časti žalobu zamietol
ako nedôvodnú.

40. Ohľadom posúdenia zmluvy ako absolútne neplatnej v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka súd

uvádza, že zmluva ako právny úkon bola uzatvorená platne s tým, že dodávateľovi vzniklo právo na
plnenie zo zmluvy, avšak nevzniklo mu právo na úroky zo zmluvy a na poplatky, nakoľko sa jedná
o zmluvu o úvere, ktorá z dôvodu absencie náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedený záver, súd už neposudzoval premlčanie
pohľadávky žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia.

41. Ohľadom aplikácie ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd konštatuje, že vzhľadom
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo
dňa 07.02.2018, súd neskúmal premlčanie nároku aj bez návrhu, nakoľko ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorého sa aj bez návrhu prihliadalo na premlčanie

nároku vzniknutého zo spotrebiteľskej zmluvy, je považované za nesúladné s čl. 46 ods. 1, v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný premlčanie nenamietal. Nakoľko bolo zistené, že
žalovaný z poskytnutých peňažných prostriedkov žalobcovi neuhradil celú sumu, považoval súd návrh
žalobcu za sčasti dôvodný a v tejto časti mu vyhovel.42. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, (1)súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP. Pri rozhodovaní o
náhradetrovkonaniasúdvychádzalzrozhodnutiavovecisamej.Žalobcovibolapriznanásumavovýške
506,59 eura s príslušenstvom, keď vo výške istiny 333,35 eura súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca mal úspech vo veci v rozsahu 60,31 % a žalovaný
v rozsahu 39,69%. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní
v rozsahu 20,62% (60, 31-39, 69).

44. Podľa § 396 ods. 1,3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie(1). Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.(3)

45. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

46. O trovách odvolacieho konania vo veci odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 16.06.2016, č. k. 16C/433/2015-26 súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 CSP tak,
že súd rozhodol tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania,
a to v rozsahu 100%, nakoľko odvolací súd odvolanie žalobcu vyhodnotil ako dôvodné v celom rozsahu
a rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

47. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

48. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).