Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117203583
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117203583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: O..

H. E., F.. XX.X.XXXX, T. A., U. XXX/X, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo
Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK,
s.r.o., Advokátska kancelária Law Firm, so sídlom Kýčerského 7, Bratislava, v zastúpení JUDr. Milanom
Hrbekom, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia 2 763,60 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 763,60 Eur s 5 % ročným úrokom z priznanej istiny od
21.3.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 14.2.2017 doručil žalobu, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od
žalovaného vo výške 2 763,60 Eur, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o
vydaní a používaní pôžičkovej karty Žolík č. XXXXXXXX dňa 24.3.2006 a na základe toho mu žalovaný
poskytol úverový rámec vo výške 75 000 Sk (2 489,54 Eur) s mesačnou splátkou 2 500 Sk (82,98
Eur). Z predmetnej karty vyčerpal 6 804,83 Eur a poukázal žalovanému platby vo výške 9 568,43 Eur.
Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú so žalovaným uzatvoril ako dodávateľom finančnej služby.

Takýto spotrebiteľský úver musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a to konkrétne
podľa § 4 ods. 2 sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tej dobe platný
zákon o spotrebiteľských úveroch nerozlišoval, aký úver by mal obsahovať RPMN a aký úver by RPMN
nemal obsahovať, lebo ako to vyznieva z rozsudkov odvolacieho súdu, ak je možné, je potrebné
uviesť RPMN a keďže bol známy úverový rámec, mesačná splátka, počet splátok, tieto údaje mali
viesť žalovaného, aby RPMN vypočítal a v zmluve ju uviedol. Ak chýba adresa predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, RPMN, ak nie je uvedený rozpis splátok
na istinu, úroky a poplatky, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods.
2 písm. a/, e/, g/). Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona dodávateľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žiadosť o vydanie a používanie
pôžičkovej karty Žolík z 24.3.2006 neobsahuje údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, neobsahuje údaj o RPMN, preto je tento úver podľa § 4 ods. 2 písm. g/ bezúročný a

bez poplatkov. Takisto táto žiadosť neobsahuje údaj o úroku a poplatkoch, preto žalovaný nemá nárok
v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch na úroky a poplatky nárok. Žalovaný podniká v
oblastiposkytovaniaúverovneohraničenémuokruhuosôbaznalosťzákonaospotrebiteľskýchprávnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (uznesenie NS SR sp. zn.XMCdo/X/XXXX zo 16.1.2013). Z úverového rámca žalobca vyčerpal finančné prostriedky vo výške 6
804,83 Eur a zaplatil vo forme splátok 9 568,43 Eur. Žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o
sumu 2 763,60 Eur. O skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil zistil od Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 9.8.2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe súdy
opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako konanie úmyselné
vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10-ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu (rozsudok KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 19.3.2015, sp. zn. XCo/X/XXXX z
21.1.2013,sp.zn.XCo/XX/XXXXz12.12.2011,uznesenieNSSRsp.zn.XMCdo/X/XXXXzo16.1.2012).

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 24.7.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť,
lebo zmluva o úvere uzatvorená 24.3.2006 - Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty Žolík
č. XXXXXXXX obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto nevidí žiaden dôvod, aby sa
úver považoval v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Tvrdenia o údajnej absencii obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve sú nesprávne. Povinnosť uviesť

v spotrebiteľskej zmluve adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ nijako nesúvisí s údajným nárokom žalobcu na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia, príp. ani s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy. Adresa žalovaného,
akoajadresasprávcupohľadávokspoločnostiConsumerFinanceHolding,a.s.jeuvedenáhneďvúvode
zmluvynaprednejstrane.Okremtohovúvodezmluvyvčasti„Žiadosťovydanieapoužívaniepôžičkovej

karty Žolík“ je uvedené, že vybavovanie reklamácií rieši zákaznícky servis a v obchodných podmienkach
na druhej strane žiadosti v čl. VII. Reklamácie je uvedený presný postup, ako môže klient uplatňovať
reklamáciu. K údaju o RPMN poukázal na to, že tento údaj sa nachádza v podobe indikatívneho
výpočtu na druhej strane žiadosti na záver obchodných podmienok, lebo ide o revolvingový úver, ktorého
podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a obnovujúcim sa úverovým rámcom. Revolvingový

úver bol dohodnutý na časovo neobmedzené obdobie, a teda môže fungovať v princípe na neurčitú
dobu, čo ho robí de facto neuchopiteľným pre účely presného určenia niektorých atribútov spojených
s jeho využívaním, napr. a najmä údaju o RPMN. Konkrétny výpočet RPMN nie je možné v čase
kontraktácie zmluvného vzťahu vykonať, nakoľko je závislý od premenných v tom čase ešte neznámych
vstupných údajov. Práve pre objektívnu prekážku spočívajúcu v nemožnosti presného vyčíslenia údaju

o RPMN bol žalobca upozornený v čl. VI. bod 39, 3. a 4. veta v obchodných podmienkach, čo svojim
podpisom vzal na vedomie a s čím súhlasil. Tvrdenia žalobcu o absencii akýchkoľvek údajov je potrebné
vyhodnotiť ako skutkovo a právne nepodložené a nedôvodné. Všetky potrebné údaje sa v zmluve o
úvere nachádzajú, pričom údaj o RPMN sa v zmluve o úvere nachádza v maximálne objektívne možnej
podobe indikatívneho výpočtu, čoho si žalobca bol vedomý a s čím pred podpisom zmluvy súhlasil (čl.

VI. bod 39 obchodných podmienok). K údajnej absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov žalovaný uviedol, že žalobca poznal údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o
spotrebiteľských úveroch. Splátka istiny, úrokov a iného príslušenstva predstavovala celkovo sumu 2
500 Sk (49,79 Eur). Pokiaľ žalobca tvrdí, že údaj o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov je nutné v zmluve osobitne rozčleniť, ide o nesprávny výklad, príliš formalistický, v

ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu, keďže ide o revolvingový úver
uzavretý na dobu neurčitú, ktorého hodnota, ako aj príp. hodnota jednotlivých splátok v budúcnosti po
opakovanom čerpaní úveru je závislá primárne od spôsobu frekvencie a výšky čerpania a splácania
úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu prirodzene ani žalobca nevie určiť ani
odhadnúť tak, ako aj žalovaný. V zmysle Smernice 2008/48/EHS čl. 10 ods. 2 písm. h/ sa uvádza výška,

počet a frekvencia splátok spotrebiteľa, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia a podľa čl. 22 ods. 1
cit. Smernice táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani
zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice.
Z uvedeného je zrejmé, že európsky zákonodarca vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v

zmluveoúvere,nevyžadujeichosobitnérozčlenenienajednotlivézložky(istina,úroky...).TátoSmernica
má zabezpečiť všetkým spotrebiteľom vysokú a rovnocennú úroveň ochrany ich záujmov a podmienky
pre vytvorenie skutočného vnútorného trhu, a preto členské štáty by nemali mať možnosť zachovať
alebo zaviesť iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto Smernice (rozsudok Súdneho dvora
EÚ B.-XXX/XX z 12.7.2012). Ďalej podľa rozsudku SD EÚ z 9.11.2016 B.-XX/XX súd dospel k záveru,

že čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť z každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vosvojej vnútroštátnej právnej úprave. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný od neho požadoval také úroky
či poplatky, ktoré by sa v zmluve nenachádzali, a preto považuje odôvodnenie vzniku bezdôvodného
obohatenia zo strany žalobcu za výrazne neurčité a nejasné. Je ďalej potrebné rozlišovať 2 sankčné

následky spojené s prípadnou absenciou RPMN a úroku v spotrebiteľských úveroch, a to v prípade
absencie úroku či poplatku v úverovej zmluve je táto absencia spojená s následkom nemožnosti tento
konkrétnyúrok,príp.poplatokodspotrebiteľapožadovať,vprípadeabsencieRPMNmátátoabsenciaza
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zmluva o úvere obsahuje všetky úroky a
poplatky, ktoré od žalobcu požadoval a požaduje a tieto sú uvedené priamo v obchodných podmienkach.

3. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 23.10.2017 k písomnému vyjadreniu žalovaného poukázal na
to, že zákon o spotrebiteľských úveroch aktuálny v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj súčasný zákon
nerozlišoval, aký úver by mal obsahovať RPMN, teda aj revolvingový úver mal obsahovať tento údaj,
pretože je ho možné určiť, keďže je zrejmé, aký bol úverový rámec, je známa mesačná splátka a
počet splátok. Už tieto údaje mohli viesť žalovaného k tomu, aby správne RPMN vypočítal a uviedol

ju, čo však neurobil. Pokiaľ ide o absenciu splátok, je názor žalovaného, že toto je uvedené súhrnne v
jednom údaji, nesprávny, čo aj vyslovil KS v Prešove v rozsudku sp. zn. XXCo/XXX/XXXX z 30.3.2017,
v ktorom uviedol, že rozpis splátok musí byť uvedený a jeho absencia má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Ak sa indikatívny výpočet RPMN uvádza v obchodných podmienkach, tieto
neboli podpísané žalobcom a nemôžu ho viazať. Naviac nemôžu byť aplikované aj preto, že sú písané

tak malým písmom, že je problém pre každého prečítať obsah obchodných podmienok a konkrétne
RPMN a objektívne tieto obchodné podmienky sú absolútne neplatné. Pokiaľ žalovaný poukazuje na
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Biroová, Súdny dvor EÚ sa zaoberal amortizačnou tabuľkou a
jej uvedením v zmluve, t. j. za akých okolností mala byť uvedená, čo nie je rozpis splátok. Účelovo
stotožňovaný rozpis splátok s amortizačnou tabuľkou je len preto, aby sa vôbec mohla protistrana

zaoberať alebo argumentovať týmto rozsudkom Súdneho dvora EÚ. Rozpis splátok je jednoduchý údaj
a tento absentuje. V zmluve nie je v tomto smere nič uvedené, preto argumenty protistrany považuje
za nepodstatné. Vo všeobecných obchodných podmienkach by mali byť riešené technické záležitosti
a nie podstatné náležitosti zmluvy, preto argumentácia žalovaného, že RPMN uviedol vo všeobecných
obchodných podmienkach je v rozpore s účelom všeobecných obchodných podmienok. K vznesenej

námietke premlčania poukázal na to, že pri posúdení plynutia premlčacej lehoty je potrebné brať do
úvahy okolnosti tohto prípadu. Žalobca riadne platil úver a uhradil vyše 9 500 Eur a až pri konzultácii
so združením sa dozvedel, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. 2-ročná premlčacia lehota
v zmysle rozsudku KS v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 31.5.2017 sa počíta až od času, kedy sa
žalobca preukázateľne dozvedel o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie a kedy sa dozvedel, že

dojednané zmluvné podmienky môžu byť neplatné. Túto 2-ročnú subjektívnu lehotu je potrebné počítať
v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty, pretože u subjektu, ktorý poskytuje úvery je dôvodné predpokladať
nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť, ak cieľom bolo obohatenie. Ide o subjekt, ktorý v masovej
miere poskytuje úvery a kde znalosť predpisov sa predpokladá. V predmetnej úverovej zmluve absentuje
najpodstatnejší údaj, ktorý je dôležitý pre spotrebiteľa, a to údaj o RPMN. Je irelevantné, či je uvedený

na rubovej strane všeobecných obchodných podmienok malým písmom, lebo tieto obchodné podmienky
nie sú podpísané. Takýto podstatný údaj je potrebné transparentne uviesť na prednej strane zmluvy tak,
aby každý spotrebiteľ zistil, aký je rozsah jeho záväzku už len pri letmom pohľade na zmluvu. Poukázal
na rozsudok NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX, ktorý uviedol, že kým rešpektovanie princípu neznalosti
zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať

v najvyššej možnej miery, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne.

4. Žalovaný zotrval na svojej písomnej argumentácii. Revolvingový úver má svoje osobitné
charakteristiky, na základe ktorých je problematické zastabilizovať určité údaje, indikatívny výpočet a

všetky poplatky sú jasne uvedené v obchodných podmienkach a pokiaľ žalobca uvádza, že mu nebol
poskytnutý údaj o výške RPMN, poukazoval na to, že zmluva bola uzatvorená pred 11 rokmi. Po celú
dobu tento nedostatok nenamietal, a preto takéto konanie žalobcu, keď ich neinformoval o tom, že nie
je niečo jasné v zmluve, je zneužitím práva. Pri revolvingovom úvere je možné uviesť len indikatívny
výpočet a tento je jasne uvedený v obchodných podmienkach. Čo sa týka rozpisu splátok na jednotlivé

súčasti, je toho názoru, že takýto rozpis pre spotrebiteľa je absolútne neprehľadný, lebo spotrebiteľ
potrebuje vedieť len koľko bude splácať a kedy, teda v akej výške má byť jeho mesačná splátka. Žalobný
nárok je nedôvodný, lebo zmluva obsahovala v tom čase všetky zákonom vyžadované náležitosti. K
námietke nečitateľnosti obchodných podmienok uviedol, že tieto boli vyhotovené v čitateľnej forme, vtom čase platný zákon nestanovoval minimálnu veľkosť písma, ktorú by vyžadoval v takýchto zmluvách
a pokiaľ by žalobca požadoval a uviedol, že podmienky nevie prečítať, boli by mu tieto podmienky
vyhotovené oveľa väčším písmom. Bolo povinnosťou žalobcu ako spotrebiteľa, pokiaľ preberal na seba

finančný záväzok, sa zaujímať, koľko bude platiť, byť iniciatívny a ak z jeho strany nebola absolútne
vyvinutá žiadna iniciatíva, nemožno mu poskytovať ochranu. Naviac zmluva bola uzatvorená na diaľku,
teda žalobca mal časový priestor, aby sa mohol oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami,
kontaktovať banku, aby sa opýtal na tieto zmluvné podmienky a nie po 12 rokoch napádať túto zmluvu,
pretože sa nedala prečítať.

5. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o RPMN, keďže nebol právne vzdelaný, tomuto nerozumel, nevedel,
čo to znamená. Teraz, keď sa o tom veľa hovorí, tak mal možnosť si to prečítať. Sám sa informoval na
združení, či je možné sa vrátiť k zmluve, kde mu naznačili, že zmluva je nečitateľné a ďalej zistili, že nie
je dôvod, aby ďalej platil, lebo úver preplatil. Pred mesiacom ho telefonicky urgovala spoločnosť Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., že nemá zaplatený záväzok z tejto zmluvy a žiadali ho zaplatiť 5 197 Eur a z

pôvodných splátok po 100 Eur žiadali splácať po 220 Eur, hoci tento úver zaplatil.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žiadosťou o vydanie a
používanie pôžičkovej karty Žolík, obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.,

bankovými výpismi, prehlásením Združenia HOOS a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný dňa 24.3.2006 uzatvorili zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Žolík č.
XXXXXXXX, v rámci ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo výške 75 000 Sk, ktorý mal
uhrádzať v mesačných splátkach po 2 500 Sk x 30, čo sa rovná výške poskytnutého úverového rámca.

Z predmetnej karty celkove vyčerpal 6 804,83 Eur a na platbách poukázal 9 568,43 Eur. Rozdiel medzi
týmito sumami žalobca žaluje ako bezdôvodné obohatenie vo výške 2 763,60 Eur. Podľa výpisu z účtu
pôžičkovej karty Žolík od 1.1.2009 do 31.7.2011 vyplýva, že je v ňom uvedená štandardná úroková
sadzba 0 %, štandardná splátka 92,94 Eur, debetná transakcia - 3 499,70 Eur, kreditná transakcia 6
099,56 Eur, konečný stav k 31.7.2011 0 Eur.

8. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v Prešove z 2.1.2017 vyplýva, že na
stretnutí9.8.2016žalobcapopredloženípodkladovbolinformovaný,žejepotrebnézabezpečiťpodklady
ohľadne zmlúv, o používaní pôžičkových kariet, ktoré uzavrel s VÚB, a.s. Tieto predložil v januári 2017
a bol informovaný o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch za

úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o tom, že spotrebiteľ má právo sa brániť voči nekalým
obchodným podmienkam a súd ex offo skúma tieto nekalé podmienky, resp. podmienky, či sú prijateľné
alebo neprijateľné. Ďalej bol informovaný o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany VÚB,
a.s. a že má právo sa súdnou cestou domáhať vydania tohto bezdôvodného obohatenia. Žalobca doručil
žalobu 14.2.2017.

9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ, v znení ku dňu 24.3.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §
55 , ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení ku dňu 24.3.2006, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení ku dňu 24.3.2006,

pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1
ods. 3 ) alebo v prípadoch, keď
nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ospôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa § 4 ods. 2, 3, 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení ku dňu 24.3.2006, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť
upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené
náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Zmluva ďalej

obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 , b)
sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob
zániku záväzku zo zmluvy. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2, 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie a)
ukladaťspotrebiteľovipovinnostibezprávnehodôvodu,b)upieraťspotrebiteľoviprávapodľa§3, c) používať nekalé obchodné praktiky a
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.1) Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9
tým nie sú dotknuté. Konaním v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní

dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť
zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

14. Podľa § 3 ods. 3, 4, 5 zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,1) Každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu
na právach spotrebiteľov. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa

môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.16. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

17. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

20. Podľa zmluvy o vydaní a používaní pôžičkovej karty z 24.3.2006 bol žalobcovi poskytnutý úverový
rámec vo výške 75 000 Sk (2 489,54 Eur), ktorý mal splácať v mesačnej splátke po 2 500 Sk
(82,98 Eur) v počte 30, v zmluve je doslova uvedené, výška pevnej mesačnej splátky 2 500 Sk x 30.
Ostatný text pod bodom VI. Úverové poistenie, VII. Vyhlásenie klienta, sú nečitateľné, písané drobným
rozmazaným písmom, ktorý splýva s ďalším textom a neumožňujú sa oboznámiť s obsahom. Takýto

spôsob zneprístupnenia obsahu textu zmluvných podmienok súd považuje za nekalé konanie zo strany
dodávateľa v rozpore s dobrými mravmi, ako aj za neurčitú časť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 OZ,
v dôsledku čoho je takýto právny úkon absolútne neplatný.

21. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že obchodné podmienky a cenník sú súčasťou

zmluvy, čo síce môže byť, ale za podmienky, že sa spotrebiteľ s týmito súčasťami zmluvy oboznámil
a podpísal tieto dokumenty, čo v danom prípade nie je splnené. Účastníkov zmluvy viažu tie zmluvné
podmienky, ktoré sa nachádzajú pred ich podpisom. Nejde o formalistický výklad, ale základnú
požiadavku kontraktačného vzťahu. Súd preto konštatuje, že žalobca nebol písomne oboznámený o
úroku a o poplatkoch, ktoré si účtoval žalovaný, čo aj vyplýva z bankových výpisoch (úrok z dlžnej

čiastky, administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky, poplatok za úverové rizikové poistenie,
poplatok za správu kartového účtu). V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., v znení ku dňu
24.3.2006, potom veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvedené. Z tohto dôvodu pokiaľ žalovaný takéto poplatky a úroky si pripisoval,
postupoval v rozpore s týmto zákonným ustanovením, pretože na takéto plnenie nemal nárok.

22. Žalovaný takýmto postupom získal bezdôvodné obohatenie, a to plnením bez právneho dôvodu na
úkor žalobcu a pokiaľ žalobca žiada o vydanie tohto bezdôvodného obohatenia, súd považuje tento
nárok za právne dôvodný, a preto rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného
obohatenia je tvorená rozdielom medzi celkovými platbami 9 568,43 Eur a vyčerpanými prostriedkami

6 804,83 Eur, čo predstavuje sumu 2 763,60 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal.

23. Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný súd nepovažuje za dôvodnú. Tak ako to vyplýva
aj zo súdnej rozhodovacej praxe rozsudku KS v Prešove sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015,
ďalej rozsudku sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 31.5.2017, žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom

trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho
očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného aj
poskytovanie úverov a pôžičiek, preto je povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce
sa na poskytovanie úveru. Odvolací súd, pokiaľ ide na včasnosť podania žaloby poukazuje aj na
formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. V tejto

súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignoratia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,
podnikateľa), treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. uznesenie NS SR sp. zn. XMCdo/X/
XXXX zo 16.1.2012). Je preto dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením
výšky úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom

predpokladá sankcia, t. j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru
a ani iné poplatky a že prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený („dolus
indirectus“ - nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získaťmajetkový prospech. V zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ (porov. rozsudok KS v Prešove sp. zn. XCo/
XX/XXXX z 12.12.2011, rozsudok KS v Prešove sp. zn. XCo/X/XXXX z 21.1.2013), zákonodarca pri
úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s 10-ročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta

odo dňa, keď k nemu došlo. S poukazom na vyššie citované rozhodnutie súd má za to, že plynie 10-
ročná objektívna premlčacia doba, ktorá sa počíta odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca sa o vzniku
bezdôvodného obohatenia dozvedel v januári 2017, kedy po zabezpečení podkladov týkajúcich sa tejto
zmluvy sa uskutočnilo stretnutie v Združení na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, kde bol žalobca
informovaný, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil, lebo prijal plnenie, na ktoré nemal nárok a konal

v rozpore s dobrými mravmi. Toto vyplýva aj z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS zo dňa 2.1.2017. Súd má za to, že pre plynutie subjektívnej 2-ročnej lehoty je potrebné vychádzať
z tohto dátumu 2.1.2017, kedy sa žalobca dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatil a následne 14.2.2017 žalobca podal predmetnú žalobu.

24. Je nesporné, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad

spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k
nemu sa bude správať poctivo. Žalovaný musel vedieť, že neuvedením údajov uvedených v § 3 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z. z. a účtovaním poplatkov a úrokov, ktoré neboli predmetom zmluvného
dojednania dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, v čom možno vidieť úmyselné
konanie žalovaného (nepriamy úmysel). Zo strany dodávateľa je potreba vyžadovať dodržiavanie

právnych predpisov vzťahujúcich sa na poskytovanie úverov v najvyššej možnej miere a jeho uplatnenie
v neprospech spotrebiteľa prichádza do úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú konkrétne okolnosti
prípadu, pretože v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejší princíp, ktorým
je princíp ochrany spotrebiteľa, preto požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov, v
akým je v tom tomto prípade zákon o bankách a zákon o spotrebiteľských úveroch zo strany spotrebiteľa

vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov a realite praktického života ustupuje a
neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu (uznesenie NS SR sp. zn. XMCdo/X/XXXX zo 16.1.2013). Vychádzajúc z princípu ochrany
slabšej strany sa považuje za subjekt s nižším právnym vedomím, pričom záujem na vyššej kvalite života
spotrebiteľov dotýkajúci sa širokých vrstiev obyvateľstva sa musí favorizovať pred dopadom rozsudku

na dodávateľov používajúcich nekalé praktiky či neprijateľné zmluvné podmienky. Systém ochrany
zavedený Smernicou č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o jeho vyjednávaciu silu, úroveň, informovanosti a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol
ovplyvniť ich obsah (rozsudok Súdneho dvora EÚ Oceáno Grupo Editoriál SA a Salvat Editoris, Mostaza

Claro). Tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán. Možnosť skúmať nekalú podmienku aj bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok
na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS, teda zabráneniu tomu, aby bol
jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7
Smernice, pretože len takéto súdne preskúmanie môže mať odradzujúci účinok k ukončeniu používania

nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25. Súd pri súdnom prieskume konštatuje, že zmluva o poskytnutí pôžičkovej kreditnej karty z 24.3.2006
neobsahuje údaj o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
RPMN ani údaj o úrokovej sadzbe. Preto pokiaľ si žalovaný pripočítaval podľa výpisu z pôžičkovej karty

Žolík poplatky za správu bankového úveru za úverové rizikové poistenie typu B, úroky z dlžnej čiastky,
poplatky za správu kartového účtu, získaval tak plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je bezdôvodným
obohatením v zmysle § 451 ods. 1, 2 OZ na úkor žalobcu a toto bezdôvodné obohatenie je povinný
vydať. Preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2 763,60 Eur.

26. Žalobca žiadal o priznanie úroku za omeškanie vo výške 5 % ročne zo sumy 2 763,60 Eur od
nasledujúceho dňa po doručení žaloby žalovanému. Súd v tejto časti taktiež vyhovel nároku žalobcu a
priznal mu tento úrok, lebo výška zákonného úroku ku dňu 1.8.2017 tvorená úrokovou sadzbou ECB
+ 5 % percentuálnych bodov je vo výške 5 %. Žalovaný prevzal žalobu 20.3.2017, nasledujúcim dňom
sa dostal do omeškania, preto žalobcovi patrí tento úrok od 21.3.2017 do zaplatenia s tým, že priznané

plnenie uhradí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto muvznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O trovách konania súd rozhodne v samostatnom
uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.