Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/677/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309203265
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2309203265.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Katarína Arnouldovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35807598,zastúpeného:Advocate,s.r.o.,Pribinova25,Bratislava
a Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti povinnému: K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom
Y. XXX/XX, XXX XX M., o vymoženie 1.862,19 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora:

JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 325/09, o zastavení exekúcie, o návrhu
oprávneného na prerušenie konania, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č. k. 13Er/144/2009-13 zo dňa 21. februára 2013, t a k t o

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdnávrhyoprávnenéhonaprerušeniekonaniaapredloženiepredbežnýchotázokSúdnemu
dvoru Európskej únie a Ústavnému súdu Slovenskej republiky z a m i e t a .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú na Okresnom súde Galanta pod
sp. zn. 13Er/144/2009, u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedenú pod č. exekučného spisu
EX 325/09. O trovách konania rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (zákona
č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku, ďalej len „EP“), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 44 ods. 1, § 45 ods.
1, ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (zákona č. 244/2002 Z. z., ďalej len „ZoRK“), § 2 písm. a/, b/,
§ 3 ods. 1 ZoSÚ2001 (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods.
1, ods. 4, § 54 ods. 1 a ods. 2 OZ (zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení platnom
a účinnom do 30.04.2007, ďalej len „OZ“), čl. 3 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne mal za to, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným tu bol založený spotrebiteľským
úverom, pričom povinný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený
konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ. Súčasťou zmluvy o úvere č. 4221084 zo
dňa 06.09.2007 boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré

povinný nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Na právny
vzťah medzi účastníkmi bolo nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, na ktoré
sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na
dohodustrán.Súčasťouzmluvyoúvereč.4221084súVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,ktorých
bod 17. obsahuje rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy,

vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešiť: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.,sosídlomTrnavskácesta70,82102 Bratislava,IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka
č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným Slovenskej republiky, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Takáto rozhodcovská
doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ustanovenie o nej je absolútne neplatné, nakoľko
celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. V zmysle zákona je absolútne neplatnou, pričom táto absolútna neplatnosť

nastáva priamo zo zákona, pôsobí voči všetkým od počiatku a ani spotrebiteľa nezaväzuje. Nakoľko
rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc na prejdnanie a rozhodnutie veci
odvodil od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto
exekúciu na jeho podklade nie je možné vykonať. Z týchto dôvodov potom súd prvej inštancie exekúciu
zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie s návrhom na zrušenie uznesenia a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď zotrval na legitimite exekučného titulu oprávneného a
požiadal odvolací súd (ak by bol iného názoru), aby alternatívne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie predložil prejudiciálne otázky.

5. Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy Smernice vykladať tak, že za každých okolností zakazuje
rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom
rozhodcovských súdov?

6. V prípade zápornej odpovede SD na prvú otázku, je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy
Smernice vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že
„všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené
a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho
rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo
však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc

rozhodcovského súdu?

7. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré, aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu,
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

8. Odvolanie odôvodnil oprávnený podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ O. s. p. Exekučný súd
neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli uplatňovať
svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam. Aplikácia Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
musela byť založená na správnej interpretácii, ktorá neodporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym

dvorom Európskej únie. Exekučný súd sa mal rovnako obrátiť na Súdny dvor Európskej únie vo veci
výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice v tom zmysle, či rozhodcovská doložka, podľa ktorej musí spotrebiteľ
riešiť spory s dodávateľom, ak tak navrhne dodávateľ, v rozhodcovskom konaní, je podľa § 53 ods.
1 a ods. 4 písm. r/ OZ neprijateľnou podmienkou, pretože pri prihliadnutí na relevantnú judikatúru
Spolkového súdneho dvora v Nemecku a Ústavného súdu Českej republiky by nemohol dodržať jednu

z podmienok acte clair, že výklad a správna aplikácia čl. 3 ods. 1 Smernice musia byť úplne zjavné,
čo vyžaduje zohľadniť okrem jazykových verzií textu, používania terminológie a právnych pojmov
komunitárneho práva, vzatie na zreteľ odlišnosti interpretácie komunitárneho práva aj ubezpečenie
sa, že výklad vnútroštátneho súdu je rovnako zjavný ostatným súdom členských štátov. Súd si túto
povinnosť nesplnil. Uviedol, že vnútroštátny súd nesmie opomínať aplikáciu dotknutej podmienky, ak

spotrebiteľ po tom, ako bol upozornený súdom, nemá zámer dovolať sa nekalého a nezáväzného
charakteru podmienky. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/641/2011 z
30.11.2012, z ktorého vyplývajú dôležité dôvody, ktoré svedčia o opodstatnenosti odvolacích dôvodov
uplatnených v odvolaní oprávneného. Rovnako uviedol, že exekučný súd mal skúmať len to, či plneniepriznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej
doložky s dobrými mravmi. V exekučnom konaní nie je navyše ani oprávnený vysloviť neprípustnosť
exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a neexistujú ani dôvody

na uplatnenie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP, pretože táto bola začatá zákonným
spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva
platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na
výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja

súdu. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú (?) preto nie je možné považovať za zákonné.
Súd mal požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ Súdny dvor Európskej únie.

9. Povinný ani exekútor odvolacie návrhy nepodali.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v

znení účinnom od 01.07.2016 - ďalej len „CSP“), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 362
CSP), oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP a § 37 ods.
1 E.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP a § 44 ods.
2 EP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 ods. 1 a ods. 2, §
363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako i návrh na prerušenie konania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi podaného odvolania i návrhu (§ 379 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, nakoľko nebola potreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nebol tu ani dôležitý
verejný záujem na prejednaní veci na nariadenom pojednávaní (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne v napadnutej časti zastavenia exekúcie, a preto je
dôvodné v tejto časti ho potvrdiť a návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť

(§387ods.1CSP).Súdprvejinštanciesiotázkunímakcentovanejprekážkyďalšiehopostupuvexekúcii
(teda otázku „kvality“ rozhodcovskej doložky, predstavujúcej podklad pre tzv. prvotné prejednanie i
rozhodnutie veci v rozhodcovskom konaní) zodpovedal správne, svoje závery podľa názoru odvolacieho
súdu i objektívne presvedčivo zdôvodnil a žiadna z námietok uplatnených oprávnenou v odvolacom
konaní na potrebe zastavenia exekúcie nemohla nič zmeniť.

11. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávnenného s takýmito dôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

12. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení od 1. júla 2016), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 C. s. p, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016).

14. Pred zaoberaním sa vecnou podstatou problému nastoleného napadnutým uznesením a odvolaním
proti nemu však v tejto konkrétnej veci vznikla potreba vyriešiť otázku, či za dôvodný možno považovať
návrh oprávnenej usilujúci o prenesenie problému akceptovateľnosti rozhodcovskej doložky na SD (za
pomoci mechanizmu vyplývajúceho z čl. 267 ZFEÚ a § 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p.), resp. aj o prenesenie

problému akceptovateľnosti postupu v zmysle § 44 ods. 2 E. p. v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania na ÚS SR (§ 162 ods. 1 písm. b/ C. s. p.).

15. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

16. Vyššie citované ustanovenie potom prerušenie konania podmieňuje záverom exekučného súdu
o existencii rozporu všeobecne záväzného právneho predpisu týkajúceho sa prejednávanej veci s
ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, pričomrozhodnutie vo veci exekučný súd podmieni zaujatím stanoviska ÚS SR k ním formulovanému
záveru. Inak povedané, postup v zmysle vyššie citovaného ustanovenia predpokladá vznik dôvodných
pochybností o súlade určitého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu s uvedenými

právnymi aktmi, pričom k takýmto pochybnostiam má dospieť samotný súd bez ohľadu na názor
účastníka konania, keď zákon v danom prípade hovorí dokonca o povinnosti súdu tak učiniť (prerušiť
konanie a predložiť vec ÚS SR). V tomto konaní sa však nebolo možné stotožniť s názorom odvolateľa
snažiaceho sa presvedčiť súd o potrebe posúdenia súladnosti § 44 ods. 2 E. p. z pohľadu možného
opakovaného uskutočňovania revízneho postupu bez akejkoľvek časovej limitácie, nakoľko aj v zmysle

skoršej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu na takýto postup nevznikol dôvod, keďže tu otázka
aplikácie dotknutého ustanovenia sporná nie je a ani nikdy nebola (z pohľadu odvolacieho súdu a
nie účastníka tvrdiaceho opak). K tomuto totiž odvolací súd uvádza už pre odvolateľa (vzhľadom na
značný počet konaní kde tento vystupuje na strane oprávnenej osoby) notoricky známu skutočnosť, že
v praxi súdov musí platiť, že odobrenie exekúcie je prípustné iba v prípade ak exekučný súd nezistí
rozpor so zákonom u žiadnej z troch listín súhrnne predstavujúcich podklad pre vedenie exekúcie,

a to 1) žiadosť o udelenie poverenia, 2) návrh na vykonanie exekúcie a 3) exekučný titul. Pritom
naopak pre rozhodnutie opačnej povahy (napr. zamietnutie žiadosti o poverenie, či v tomto prípade
aj zastavenie exekúcie) postačuje zistenie príslušného nesúladu čo už i len u jednej z nich, kde
je pritom z pohľadu výsledku konania pred exekučným súdom nerozhodné, či ide o žiadosť, návrh
alebo titul. Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade

titulu, ktorý odporuje zákonu. Takto je to i v prípade nevyužitia hneď niekoľkých inštitútov, ktorými
mohol účastník rozhodcovského konania dosiahnuť nápravu rozhodnutia, poprípade alternatívu konania
(medzi ktoré patrí napr. vyvolanie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku či podanie námietky
predpojatosti rozhodcu a pod.), kde právne významným je, že exekučný súd v prípade zaoberania
sa s plnením podmienok udelenia poverenia neprijíma žiadne rozhodnutie, ktorým by sa pasoval do

pozície opravného súdu a formálne zrušil exekučný titul predstavovaný rozhodcovským rozsudkom (čiže
rozhodnutím iného orgánu než súdu spôsobujúcim, že konkrétnym problémom sa tzv. všeobecný súd
môže zaoberať najskôr v štádiu udeľovania poverenia exekútorovi); môže však za určitých okolností
tomuto titulu odoprieť vykonateľnosť.

17. Podľa § 162 ods. 1 písm. c/ C. s. p. súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

18. Podľa čl. 267 prvých troch viet ZFEÚ (kam bol po úpravách prenesený čl. 234 pôvodnej Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o
otázkach, ktoré sa týkajú a/ výkladu zmlúv a b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov
alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento
súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť

na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol; pričom ak sa takáto otázka položí v konaní pred
vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

19. Podľa čl. 169 ods. 1 ZFEÚ, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva Únia prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku
114 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu (ods. 2 písm. a/ tu citovaného ustanovenia), ako aj
opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov (ods. 2 písm. b/). Podľa odseku

3 tu citovaného ustanovenia ZFEÚ potom Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym
postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia uvedené v odseku 2
písm. b/ a napokon podľa odseku 4 opatrenia prijaté podľa odseku 3 nebránia žiadnemu členskému
štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia; takéto opatrenia však musia byť zlučiteľné
so zmluvami a Komisia o nich bude upovedomená.

20. Navzdory tomu, že nie je dôvod polemizovať o práve účastníka súdneho konania vedeného pred
tuzemským súdom podať návrh na prerušenie konania a domáhať sa tiež predloženia predbežnej otázky
SD,čorovnakoplatíomožnostivnútroštátnehosúdukonanieprerušiťanaSDsaobrátiť,akvnútroštátnysúd nie je súdom rozhodujúcim v poslednej inštancii a o povinnosti takto postupovať, ak naopak tento
je súdom rozhodujúcim (v podmienkach vnútroštátnej ochrany práv) v poslednom stupni; možnosť,
resp. povinnosť vnútroštátneho súdu vyhovieť návrhu na prerušenie konania a predloženie predbežnej

otázky SD tu môže byť len za splnenia ďalšej podmienky zakotvenej priamo v ZFEÚ, a to podmienky
sformulovanej na úrovni jedného zo základných predpisov Európskej únie tak, že rozhodnutie o
predbežnejotázkejeprerozhodnutievnútroštátnehosúdunevyhnutné(čižežebeztakéhotorozhodnutia
hrozí, že predpis komunitárneho práva bude použitý vnútroštátnym súdom nekorektne - rozumej v
rozpore s výkladom, na ktorý je povolaný len SD a ktorý by mal byť pre všetky vnútroštátne súdy

členských štátov Európskej únie jednotný).

21. O taký prípad ale v prejednávanej veci, pri dôslednom riadení sa vyššie citovanými ustanoveniami
vnútroštátneho práva Slovenskej republiky (citovanými aj súdom prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia) a napokon i pri dôslednej analýze záverov podopierajúcich súdom prvej
inštancie v tejto veci zvolený spôsob rozhodnutia, nešlo a ani ísť nemohlo.

22. Z pohľadu opodstatnenosti požiadavky na prerušenie konania a predloženie veci SD (za účelom
výkladu Smernice a Charty základných práv Európskej únie, ďalej tiež len „Charta“) totiž malo význam
len to, že v prejednávanej veci neaplikoval (súd prvej inštancie) v rámci posudzovania (ne)prijateľnosti
zmluvnej podmienky predstavovanej rozhodcovskou doložkou priamo Smernicu (hocako by obsah

odôvodnenia jeho uznesenia mohol zvádzať k dojmu o opaku), ale Smernicu použil iba ako výkladové
pravidlo pre primárne použitie tých ustanovení vnútroštátneho práva, ktorých predmetom je úprava
ochrany spotrebiteľa.

23. I keď potom zrejme niet dôvodu nesúhlasiť s názorom oprávneného o nie celkom správnom preklade

znenia Smernice do slovenského jazyka, aj v tejto konkrétnej veci to bol vnútroštátny súd, ktorý bol
povinný vyriešiť si otázku nevyhnutnosti zaujatia výkladu ustanovení Smernice, resp. Charty základných
práv Európskej únie (zo strany SD) ako podkladu pre vlastné rozhodovanie vo veci. Takýto výklad by
bol potrebný, ak by z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýval práve taký výklad Smernice či
iného predpisu komunitárneho práva, aký naznačovali predbežné otázky majúce sa podľa oprávnenej

položiť SD a ak by tunajší súd (ako súd nachádzajúci sa v pozícii súdu oprávneného prijať konečné
rozhodnutie) konečné rozhodnutie bez možnosti opravného prostriedku proti nemu aj mienil prijať (a
to práve pre stotožnenie sa s výkladom prijatým súdom prvej inštancie a opierajúcim sa výlučne o
komunitárne právo). Ani jeden z takýchto predpokladov však v prejednávanej veci naplnený nebol.

24. Bolo tomu tak predovšetkým preto, že dvoma z predbežných otázok sformulovaných oprávneným
sa podsúval výklad, ktorý súd prvej inštancie a ani tunajší odvolací súd v minulosti nezaujal a tou
zvyšnouoprávnenýsledovalvýlučnenazákladevýkladuSmernice(bezzreteľananormyvnútroštátneho
slovenského právneho poriadku) získanie puncu legitimity pre konkrétnu ňou v minulosti používanú
rozhodcovskú doložku. Nastolením požiadavky na výklad predbežných otázok sa pritom evidentne

zastieral fakt, že v prejednávanej veci nedošlo k oprávneným neprijímanému postupu priamym
uplatnením Smernice, ale uplatnením noriem slovenského spotrebiteľského práva v širšom slova
zmysle, teda práve tých ustanovení, ktorých prijatie si prakticky vynútil vstup Slovenskej republiky
do Európskej únie (v uvedenej súvislosti porovnaj najmä zákon č. 150/2004 Z. z. novelizujúci O. z.
s účinnosťou odo dňa 1. apríla 2004 a prinavracajúci do základného predpisu občianskeho práva

ustanovenia §§ 52 - 60 - inak číselným označením paragrafov časť zo zákona ešte ku dňu 1. januáru
1992vyradenýchustanovení,vtomtoprípadevšaksamozrejmescelkominýmnežpôvodnýmobsahom)
a ani odvolací súd nemal prečo uplatnenie takejto (vnútroštátnej) úpravy neakceptovať.

25. Krajský súd v Trnave totiž už v minulosti vo viacerých svojich skorších rozhodnutiach, týkajúcich

sa problému ochrany spotrebiteľa, poukázal na to, že po vstupe Slovenskej republiky do Európskej
únie eurokonformnými nie sú len také pravidlá vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré zaručujú nižší,
než na európskej úrovni zaručovaný štandard ochrany spotrebiteľa. Výkladom príslušného článku
ZFEÚ a contrario (opakom) preto treba dospieť k záveru, že vyšší štandard ochrany spotrebiteľa
(normami na vnútroštátnej úrovni) naopak zakázaný (a preto ani z pohľadu porušenia záväzkov prijatých

Slovenskou republikou napadnuteľný) nie je. Odhliadnuc i od aspektu správnosti resp. nesprávnosti
prekladu Smernice do slovenského jazyka súčasťou slovenského právneho poriadku už v čase uzavretia
úverovej zmluvy oprávnenej a povinného bolo ako ustanovenie § 53 ods. 1 O. z. (obsahujúce definíciu
neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoréspôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa),
tak i odsek 4 rovnakého paragrafu zakotvujúci taký výpočet zmluvných podmienok považovaných
za neprijateľné (a preto i podľa ďalšieho odseku 5 za neplatné), ktorému je vlastné, že je len

demonštratívny (čiže príkladmý bez možnosti nazerania naň ako na uzavretý a úplný, tu porovnaj aj
použitie výrazu „najmä“ v uvodzovacej vete ustanovenia). Právna úprava v práve odcitovanej podobe
preto predstavovala taký základ pre riešenie otázok, ktoré majú byť predostreté SD, ktorý bol jednak
na úprave v Smernici relatívne autonómny a ktorému na druhej strane z pohľadu eurokonformity nešlo
nič vytknúť.

26. Návrhy oprávneného na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok SD, ako aj ÚS SR
tak neboli a nemohli byť opodstatnenými a odvolací súd preto takéto návrhy zamietol.

27. Z pohľadu dôvodnosti rozhodnutia spôsobom vyplývajúcim z napadnutého uznesenia potom
podstatným bolo, že súd prvej inštancie sa na dostatočnej argumentačnej úrovni vyporiadal s otázkou

akceptovateľnostirozhodcovskejdoložky.Právetátootázkabolapritomzpohľaduudržateľnostiďalšieho
behu exekúcie v prejednávanej veci ťažiskovou a platilo tu pomerne jednoduché pravidlo, že relevantný
exekučný titul vychádza z prijateľnej rozhodcovskej doložky a naopak z neprijateľnej rozhodcovskej
doložky len titul existujúci tu iba formálne, ktorý je z právneho hľadiska nulitný.

28. V prípade tejto otázky súd prvej inštancie zaujal stanovisko, podľa ktorého rozhodcovská doložka
pojatá do bodu 17. VOP je neprijateľnou podmienkou, pretože spôsob riešenia prípadného sporu zo
zmluvyponechávanavôližalujúcejstranyaoprávnenýstakýmtonázoromvyslovilnesúhlas,namietajúc,
že doložka predsa len poskytuje možnosť výberu a práve to je pre jej prijateľnosť významné.

29. Takýto názor odvolateľa ani odvolací súd nezdieľa.

30. Predovšetkým totiž treba naďalej trvať na tom, že už v čase uzavretia Zmluvy oprávneného
a povinného muselo byť jasne vylúčené, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu
spotrebiteľskú, keď odvolací súd sa musel zároveň stotožniť so závermi súdu prvej inštancie opretými

o ustanovenie § 53 ods. 1 OZ, ktoré obsahuje definíciu neprijateľnej podmienky vymedzujúcu, že
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a rovnako i ods. 4 a 5 vyššie citovaného
zákonného ustanovenia, čo vyvodilo stav, podľa ktorého je bez nádeje na úspech obhajoba exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku) preto, že v danom prípade na neprijateľnosť treba usudzovať už

vo všetkých prípadoch podoby doložky, poskytujúcej spotrebiteľovi na výber medzi rozhodcovským a
všeobecným súdom, nútiaceho však pre prípad zvolenia rozhodcovského súdu dodávateľom podrobiť
sa právomoci tohto rozhodcovského súdu.

31. I podľa názoru odvolacieho súdu totiž za korektnú a tiež zodpovedajúcu zmyslu právnej úpravy

nemožnopovažovaťinterpretáciupríslušnéhoustanoveniaVOPpredostieranúodvolaním,ktorejúčelom
bolo presvedčiť, že už poskytnutie možnosti výberu orgánu majúceho vyriešiť spor vyplývajúci zo
zmluvy a takto i spôsobu vyriešenia prípadného sporu obom zmluvným stranám (s poukazom na
možné vystupovanie v prípadnom spore na strane žalobcu ako dnešného oprávneného, tak i dnešného
povinného) treba považovať za také zmluvné dojednanie, ktoré je z pohľadu rešpektovania domácich

i európskych štandardov ochrany spotrebiteľa k tomuto účastníkovi zmluvného vzťahu dostatočne
šetrným, a preto nemôže vykazovať znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Je síce pravdou, že
podľa príslušného bodu VOP sa podanie žaloby ktoroukoľvek zo zmluvných strán úverovej zmluvy
na všeobecnom súde považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, oprávnená tu
však so zrejmým úmyslom nezdôrazňovala aj časť vety za bodkočiarkou z príslušného ustanovenia

VOP tvorenú slovami „ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v
súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Práve
tento dodatok bol pritom z pohľadu zachovania prístupu spotrebiteľa k všeobecnému súdu kľúčový,
pretože kým by spotrebiteľ nepochybne mohol vylúčiť právomoc rozhodcu i podaním nedôvodnej žaloby

na všeobecnom súde, túto možnosť by, vychádzajúc z príslušného zmluvného dojednania, stratil už
podaním akejkoľvek žaloby (teda i tu aj nedôvodnej) dodávateľa na rozhodcovskom súde. Ak potom
možnosť predstihnutia dodávateľa spotrebiteľom pri uplatňovaní nárokov z úverovej zmluvy je aj pri
zohľadnení faktoru právneho vedomia oboch strán diskutovaného vzťahu vysoko nepravdepodobnouaž blížiacou sa nule, namieste je tiež ďalší záver, že už vyššie zadefinovanú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa naopak umocňuje dojednanie, ktoré zachovanie možnosti
spotrebiteľa vybrať si k nemu ohľaduplnejší spôsob riešenia sporu a takto i vylúčenie následku v podobe

nutnosti podrobiť sa právomoci rozhodcu, činí závislým na tom, že spotrebiteľ s jeho požiadavkami
predstihne dodávateľa.

32. Zhrnúc uvedené je namieste vysloviť záver, že zmluvná podmienka, ktorá tvorí problematiku
sporu, je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, robí z povinného slabšiu zmluvnú stranu

v právnom vzťahu vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy a súčasne sa takáto zmluvná podmienka
prieči dobrým mravom. Na základe uvedených právnych úvah, a tiež skutočnosti, že rozhodcovská
doložka je neprijateľná, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže vykazuje rysy neprijateľnosti, pretože nebola
spotrebiteľom osobne vyjednaná a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vzdaním
sa svojho ústavného práva na spravodlivý proces, odvolací súd nemohol dospieť k inému záveru

než k tomu, ku ktorému dospel už pred ním súd prvej inštancie, čiže konečnému záveru o potrebe
vyhodnotenia tejto rozhodcovskej doložky tvoriacej podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku,
slúžiaceho v predmetnej veci ako exekučný titul za neprijateľnú (a preto neplatnú) zmluvnú podmienku.

33. Logickým dôsledkom týchto úvah je aj ďalší záver, podľa ktorého neplatná rozhodcovská doložka

nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci ani na vydanie rozhodnutia,
ktoré by následne mohlo požívať náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej
pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom exekúcie, resp. exekučným titulom.

34. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v napadnutej časti zastavenia exekúcie.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).