Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. august 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoPv/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118207291
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118207291.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátuMgr.SoniPekarčíkovejaJUDr.AndreySedlačkovej,vprávnejvecižalobcu:Občianskezdruženie
koncesovaných taxikárov, Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava-Rača, IČO: 50 897 179,
práv. zast.: GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Krátka 8, 811 03 Bratislava proti
žalovanému: Taxify OÜ, Vana-Louna tn 39/1, Tallinn, Harju maakond, Tallinn, Kesklinna linnaosa, 10134,

Estónska republika, práv. zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., Panenská 6, 811 03 Bratislava v
konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbPv/1/2018-249 zo dňa 21.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbPv/1/2018-249 zo dňa
21.05.2018, p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o nariadení neodkladného opatrenia
doručené súdu dňa 23.04.2018 a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100%. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému - spoločnosti Taxify OÜ povinnosť zdržať sa

prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky
kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré
nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z.
v znení neskorších predpisov, zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky
pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej

doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a sprostredkúvania taxislužby na území
Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa
zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, a zároveň sa žalobca voči
žalovanému domáhal zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky spôsobom,
ktorý nespĺňa požiadavky na prevádzkovanie taxislužby stanovené zákonom o cestnej doprave č.
56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej

republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa zákona o cestnej
doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať sa uzavierania zmlúv o preprave osôb
prostredníctvom osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej
doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov a zdržať sa úkonov, ktorými sprostredkúva
možnosť uzavrieť zmluvu o preprave osôb osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča
taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril okrem iného tak, že nakoľko súd prvej inštancie
už v rovnakej veci rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 29CbPv/1/2018, v danom konaní nie je možnépokračovať. Súd prvej inštancie podľa vykonanej lustrácie zistil, že dňa 22.02.2018 bol podaný návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia do konania vedeného pod sp. zn. 29CbPv/1/2018 s totožnými
sporovými stranami a totožným predmetom konania ako v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn.

32CbPv/1/2018.

2. Súd prvej inštancie poukázal na § 161 ods. 1 až 3, § 230 a § 329 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo 288/2009,
v zmysle ktorého prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní

prejednaná tá istá vec, a teda keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý
predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku) a tých istých
osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania.
Prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania musí

viesť k zastaveniu konania. Súd prvej inštancie porovnal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručený do konania sp. zn. 32CbPv/1/2018, ktorý sa zhoduje s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia doručeným do konania sp. zn. 29CbPv/1/2018, čo do predmetu konania ako aj totožnosti
strán konania a skúmal, či v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného do konania sp.
zn. 32CbPv/1/2018 žalobca argumentuje novými skutkovými okolnosťami, ktoré by mohli mať význam

pre rozhodnutie v tomto konaní. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v obidvoch návrhoch
vychádzal z rovnakých skutkových tvrdení a žiadal o rozhodnutie rovnakým žalobným petitom, keď v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 32CbPv/1/2018 žalobca neosvedčil takú
zmenu skutkových okolností, resp. neuviedol takú zmenu právneho stavu, ktorá by bola významná z
hľadiska zmeny rozhodnutia a zakladala by neexistenciu prekážky res iudicata v súlade s § 329 ods. 3

CSP. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 161 ods. 3 CSP a podľa § 256
ods. 1 CSP rozhodol tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP, a ktorý sa domáhal aby ho súd prvej inštancie v súlade s § 376 CSP zrušil

(autoremedúra) alebo alternatívne aby ho odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 329 ods. 3
CSP ako aj na judikatúru, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010
pričom konštatoval, že v konaní sp. zn. 32CbPv/1/2018 došlo k zmenám v niekoľkých skutkových
okolnostiach. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný expandoval svoju činnosť v čase po podaní

a rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018 okrem
územia Bratislavy už aj do mesta Košice. Žalobca predložil k návrhu aj dôkaz - článok „Taxify v Košiciach
už funguje. Zisťovali sme, aké sú skúsenosti“ o tom, ako žalovaný koncom mesiaca marec 2018 začal
svoje služby poskytovať aj v ďalšom slovenskom meste Košice. Ďalej mal žalobca za to, že žalovaný
v reakcii na právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 16.02.2018,

sp. zn. 38CbPv/1/2018-214, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie v totožnom znení požadovanom
návrhom voči konkurenčnej spoločnosti žalovaného, spoločnosti Uber B.V., tento stav zneužíva tým,
že láka pozornosť zákazníkov na vlastné služby, ktoré sú ale prevádzkované bez oprávnenia a v
rozpore s právnymi predpismi, rovnako ako služby konkurenčnej spoločnosti Uber. Žalobca ďalej
uviedol, že poskytol jednoznačne dôkaz o tom, že žalovaný poskytuje dopravné služby, čo tiež bolo

vytýkané súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o predchádzajúcom návrhu sp. zn. 29CbPv/1/2018,
ako nepreukázané dostatočne, a to Notárskou zápisnicou NZ 25712018 zo dňa 19.04.2018, ktorej
prílohou je Zápis o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave, dňa 04.04.2018. Mestská polícia
skontrolovala dodržiavanie podmienok poskytovania taxislužbv u vodiča žalovaného, pričom v Zápise
o kontrole je uvedené, že daný vodič nespĺňal drvivú väčšinu z požiadaviek kladených právnymi

predpismi na poskytovanie taxislužby. Žalobca záverom uviedol, že nie je pravdivým argument súdu
prvej inštancie v predmetnom uznesení o tom, že návrh vo veci sp. zn. 32CbPv/1/2018 sa zhoduje s
predchádzajúcim návrhom vo veci sp. z. 29CbPv/1/2018, keď zmena skutkového stavu a skutkových
okolností v čase podania návrhu je výrazná a evidentná oproti stavu v čase podania predchádzajúceho
návrhu, a to minimálne v tom, že žalovaný rozšíril svoju územnú pôsobnosť na ďalšie mesto Košice v

rámci Slovenskej republiky, žalovaný využil skutočnosť, že voči konkurenčnej službe Uber súd nariadil
neodkladné opatrenie a žalovaný začal obsadzovať trh predtým využívaný touto službou napriek tomu,
že žalobca preukázal jej protiprávnu činnosť. Žalobca navyše preukazuje výrazne zvýšenie naliehavosti
potreby bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi najmä z dôvodu likvidácie konkurencie zo stranyžalovaného, rozšírenie jeho služieb aj do ďalších lokalít, pokračovanie v nelegálnom poskytovaní služieb
a získavanie vyššieho počtu zákazníkov, vodičov a celkovo trhového podielu nekalosúťažným konaním
v rozpore s verejnoprávnou reguláciou taxislužieb. Žalobca zdôraznil, že došlo k zmene skutkových

okolností významných pre rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. 29CbPv/1/2018
o zamietnutí predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku
rozhodnutej veci v zmysle § 329 ods. 3 CSP vo vedenej veci.

4. Písomným podaním zo dňa 11.07.2018 sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný. Úvodom žalovaný

poukázal na zásadné nedostatky podaného odvolania, keď žalobca síce formálne citoval viaceré
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, ďalej už neidentifikoval, v akom konkrétnom pochybení
odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, pričom na potrebu vyjadriť sa k jednotlivým
dôvodom odvolania a na ich konkretizáciu odkazuje aj judikatúra, napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí
sp. zn. 2 Cdo 151/2005 a komentárová literatúra. Žalobca ani jeden odvolací dôvod žiadnym spôsobom
vo svojom odvolaní nerozvíjal a ani neidentifikoval, v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie

odvolacieho dôvodu údajného nesprávneho právneho posúdenia veci, preto na tieto odvolacie dôvody
podľa názoru žalovaného, nie je možné prihliadať. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca v odvolaní
uviedol tri skutočnosti, na základe ktorých argumentuje, že v danej veci nemá byť daný dôvod prekážky
rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 230 CSP, avšak v obsahu jeho opätovného podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu zamlčal existenciu predchádzajúceho konania, keď

ani na jednom mieste vo svojom opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, že
vtakejtovecisaužkonaloaboloprávoplatnerozhodnuté,čojevrozpores§150ods.1CSP.Opätovným
návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný bezodkladne po tom, čo rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018 o zamietnutí žalobcovho pôvodného návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť a to bez toho, aby žalobca čo i len v

náznaku spomenul existenciu takéhoto predchádzajúceho konania a rozhodnutia, tento celkom zjavne
porušil svoju zákonnú povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia.
Žalovaný ďalej považoval za osobitne neštandardné, keď žalobca nevyužil možnosť podať riadny
opravný prostriedok, o ktorom bol v predmetnom rozhodnutí riadne písomne poučený v prípade, ak
sa nestotožňoval so závermi Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 29CbPv/1/2018, ale podal

nový návrh neodkladného opatrenia s identickým petitom. Dodatočná argumentácia žalobcu o údajnej
významnej zmene skutkových okolností, ktorou sa v odvolaní usiluje odôvodniť ním podaný opätovný
návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa vo vyššie uvedenom kontexte javí ako nepresvedčivá a
nemôže obstáť. Ohľadom namietanej činnosti v meste Košice, žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobca tak vo svojom pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v opätovnom

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v petite okrem iného žiadal, aby súd rozhodol, že: „Žalovaný
je povinný zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky...“, preto namietané
začatie činnosti žalovaného v meste Košice tak ani len teoreticky nemôže predstavovať takú zmenu
skutkových okolností, ktorá by zabránila aplikácii ustanovenia § 230 CSP na opätovne iniciované
konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu. Konkrétny rozsah teritoriálneho

priestoru, na ktorom podľa žalobcu žalovaný vykonáva svoju činnosť nebol významný pre rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 29CbPv/1/2018, keď aj samotný žalobca pracoval s petitom,
ktorý orientoval na celé územie Slovenskej republiky, a tak zjavne počítal s eventuálnym rozšírením
pôsobenia žalovaného, keďže v opačnom prípade by petit svojho návrhu limitoval na územie mesta
Bratislava. Žalovaný mal za to, že žalobcom namietané začatie činnosti žalovaného v meste Košice

nespĺňa zákonné predpoklady hypotézy právnej normy uvedenej v ustanovení § 329 ods. 3 CSP,
a preto nepredstavuje zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie. Žalobca sa ďalej
ohradil voči nepravdivému tvrdeniu žalobcu, ktorý uviedol, že zástupca žalovaného sám priznal, že v
Košiciach bude žalovaný prevádzkovať taxislužbu v rozpore s platnou legislatívou, keď žalovaný nikdy
netvrdil, že je prevádzkovateľom taxislužby, avšak je prevádzkovateľom aplikácie, ktorá slúži výlučne

ako komunikačná platforma poskytovaná žalovaným osobe a do zmluvného vzťahu pri uskutočnení
zdieľanej jazdy vstupuje vodič a cestujúci, pričom akékoľvek nároky z vykonanej jazdy, vrátane nárokov
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, si má cestujúci uplatniť u vodiča.
Žalovaný primárne vstupuje do zmluvného vzťahu s vodičom, ktorému poskytuje svoju aplikáciu na
skontaktovanie sa s cestujúcimi, za čo vodič platí žalovanému poplatok stanovený vo Všeobecných

podmienkach pre vodičov. Vodič zároveň poveruje žalovaného, aby od cestujúceho vybral platbu za
službu zdieľania jazdy poskytnutú cestujúcemu vodičom. Túto platbu následne žalovaný prevedie na
účet konkrétneho vodiča, zníženú o sumu poplatku, ktorú vodič platí žalovanému v zmysle Všeobecných
podmienkach pre vodičov. V podmienkach používania zároveň žalovaný otvorene deklaruje, že nie jeposkytovateľom ani sprostredkovateľom dopravných služieb a akékoľvek nároky zjazdy je potrebné
si uplatniť priamo u konkrétneho vodiča. V súvislosti s namietaným obsadením trhu žalovaným po
zastavení konkurenčnej služby Uber, žalovaný poukázal na zásadné rozdiely medzi službou Uber a

komunikačnou platformou žalovaného spočívajúcou najmä v tom, že žalovaný ako prevádzkovateľ
aplikácie nijakým spôsobom neobmedzuje vodiča a cestujúceho pri dohadovaní ceny za uskutočnenú
jazdu a do vzťahu medzi vodičom a cestujúcim vstupuje žalovaný len stanovením navrhovaných
cien za jazdu. Zásadným rozdielom oproti fungovaniu spoločnosti Uber je aj platenie daní žalovaným
na území Slovenskej republiky, žalobca vo svojich návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia

voči žalovanému uviedol, že žalovaný neplatí na území Slovenskej republike žiadne dane, čo však
nezodpovedá skutočnosti; žalovaný totiž z každej jazdy uskutočnenej vodičmi na území Slovenskej
republiky, teda za poskytnutie služby využívania aplikácie žalovaného vodičmi, odvádza daň z pridanej
hodnoty v prospech Slovenskej republiky, a to z dôvodu poskytnutia zdaniteľného plnenia zo strany
žalovaného v prospech vodiča. Žalovaný mal za to, že žalobcom namietané tvrdenia o tom, že žalovaný
má údajne lákať pozornosť zákazníkov na vlastné služby, ktoré majú byť podľa tvrdenia žalobcu

prevádzkované bez oprávnenia a v údajnom rozpore s právnymi predpismi ako služby konkurenčnej
spoločnosti Uber, nemôžu predstavovať takú zmenu skutkových okolností, ktoré by boli významné
pre rozhodnutie súdu vo veci návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia proti žalovanému.
Žalovaný sa tiež vyjadri k odkazu na údajné zdokumentovanie poskytovania služieb žalovaného v
rozpore s platným právom. Mal za to, že doloženie „Zápisu o kontrole vykonanej Mestskou políciou v

Bratislave“, ktoré žalobca nedoložil súčasne s podaním prvotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému, nie je možné považovať za zmenu skutkových okolností, ktorá by bola
významná pre predmetné rozhodnutie. Žalovaný nezodpovedá za potenciálne porušenie povinností zo
strany vodičov, keďže vodiči nie sú so žalovaným v pracovnoprávnom ani obdobnom pomere a žalovaný
vodičom poskytuje výlučne služby využitia svojej aplikácie za účelom skontaktovania sa s cestujúcimi.

Vodič, ktorý sa rozhodne využiť komunikačnú platformu žalovaného, je tak zodpovedný za plnenie
všetkých príslušných právnych povinností. Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj samotná skutočnosť,
že v danom prípade nebol žalovaný žiadnym spôsobom zúčastnený na kontrole, ktorú Mestská polícia
v Bratislave vykonala u daného vodiča a nemal ani možnosť na takúto kontrolu žiadnym spôsobom
reagovať, prípadne namietať relevanciu vytýkaných bodov. Žalovaný tak nebol subjektom, voči ktorému

by kontrola smerovala. Žalobca v odvolaní cielene zastiera faktické skutočnosti, keď zo „Zápisu o
kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave“ bez ďalšieho vyvodil nesprávne závery o tom, že
uvedený zápis má predstavovať rukolapný dôkaz protiprávnej činnosti žalovaného, resp. že tento dôkaz
má vo vzťahu k žalovanému deklarovať jeho činnosť ako nelegálnu. Záverom žalovaný konštatoval,
že žalobcom podané odvolanie vykazuje zásadné právne nedostatky týkajúce sa neidentifikovania

odvolacích dôvodov, pričom žalobca nepreukázal ani to, aby boli v tomto prípade dané dôvody na
„prelomenie“ prekážky rozhodnutej veci podľa § 329 ods. 3 CSP, keďže nedošlo k preukázaniu zmeny
skutkových okolností významných pre rozhodnutie, preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov

a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je vecne správne.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 a ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.10. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci nekalej súťaže zo dňa 20.04.2018 domáhal voči žalovanému nariadiť

neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa prevádzkovania taxislužby
na území Slovenskej republiky pomocou osôb, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča
taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, zdržať
sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré nespĺňajú požiadavky
kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších

predpisov, zdržať sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou vozidiel, ktoré
nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z.
v znení neskorších predpisov a sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky pomocou
vozidiel, ktoré nespĺňajú požiadavky kladené na vozidlo taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č.
56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov, a zároveň sa žalobca voči žalovanému domáhal zdržať
sa prevádzkovania taxislužby na území Slovenskej republiky spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky na

prevádzkovanie taxislužby stanovené zákonom o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších
predpisov, zdržať sa sprostredkúvania taxislužby na území Slovenskej republiky osobám, ktoré
nespĺňajú požiadavky na prevádzkovanie taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z. v
znení neskorších predpisov, zdržať sa uzavierania zmlúv o preprave osôb prostredníctvom osôb, ktoré
nespĺňajú požiadavky kladené na vodiča taxislužby podľa zákona o cestnej doprave č. 56/2012 Z.z.

v znení neskorších predpisov a zdržať sa úkonov, ktorými sprostredkúva možnosť uzavrieť zmluvu o
prepraveosôbosobám,ktorénespĺňajúpožiadavkykladenénavodičataxislužbypodľazákonaocestnej
doprave č. 56/2012 Z.z. v znení neskorších predpisov. Svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že
potreba bezodkladnej úpravy pomerov je v danom prípade nanajvýš akútna, nakoľko celý obchodný
model fungovania žalovaného je postavený na porušovaní verejnoprávnych predpisov, pričom rast

žalovaného na relevantnom trhu je od samého počiatku nekalosúťažný.

11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený
do konania sp. zn. 32CbPv/1/2018 bol zhodný s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným do konania sp. zn. 29CbPv/1/2018, čo do predmetu konania ako aj totožnosti strán konania,

pričom žalobca v obidvoch návrhoch vychádzal z rovnakých skutkových tvrdení a žiadal rozhodnúť
rovnakým žalobným petitom. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 230 v
spojenís§161ods.2CSPadospelkzáveru,žeďalšiemupostupuvpredmetnomkonaníbrániprekážka
veci právoplatne rozhodnutej a konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil
podľa § 161 ods. 3 CSP z dôvodu neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky - prekážky

rozsúdenej veci, res iudicata.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu,
odvolania žalobcu ako aj vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu dospel k záveru, že súd prvej
inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie
i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

13. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že existencia

prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci,
o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez
ďalšieho. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať
tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už

bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je
významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).

Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý
bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľurčitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo
neúplné,resp.inak(uznesenieNajvyššiehosúduSR,zodňa13.10.2009,sp.zn.5Cdo120/2009).Podľa
rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania

spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata teda dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tripodmienky:začnesaopätovnekonať,hociužbolovoveciprávoplatnerozhodnuté,začnesaopätovne
konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

14. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 161 ods. 1 CSP,

podľa ktorého súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). V ustanovení § 161 ods. 2 CSP je ďalej zakotvené,
žeakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonaniezastaví.Zcitovaných
ustanovení CSP teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma
z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

15. V predmetnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými stranami sporu bolo už v minulosti vedené
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn. 29CbPv/1/2018, ktoré sa zhoduje
tak predmetom konania ako aj s totožnosťou strán konania bolo právoplatne skončené uznesením
súd prvej inštancie č.k. 29CbPv/1/2018-223 zo dňa 22.03.2018. Odvolací súd tu považuje za potrebné
zdôrazniť, že žalobca mal možnosť voči uvedenému rozhodnutiu podať v zákonnej lehote odvolanie ako

riadny opravný prostriedok, o čom bol v predmetnom uznesení riadne poučený, avšak túto možnosť
nevyužil. Namiesto toho podal následne ďalší návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakými
skutkovými okolnosťami, ktorým kumulatívne splnil tri podmienky (začne sa opätovne konať, hoci
už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a
o tej istej veci), pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Ohľadom

argumentácie žalobcu, týkajúcej sa expandovania činnosti žalovaného na územie mesta Košice, snahu
o obsadenie trhu po zastavení konkurenčnej služby Uber a zdokumentovanie poskytovania služieb
žalovaným v rozpore s platným právom v Zápise o kontrole vykonanej Mestskou políciou v Bratislave
za skutočnosti, tieto odvolací súd nepovažuje za relevantné argumenty zakladajúce zmenu skutkových
okolností významných pre rozhodnutie v zmysle § 329 ods. 3 CSP.

16.Odvolacísúdpresprávnosťdôvodovuzneseniasúduprvejinštanciepovažujezapotrebnézdôrazniť,
že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre
neho privodili priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. V konaní sa
súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, a na ktorú by

musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v
ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, pokiaľ konanie o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu

prekážky rozhodnutej veci zastavil. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdiť ako vecne správne.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%,

keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).