Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. júl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201823
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118201823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu U.A. H., A..

XX.XX.XXXX, W. X. X, XXX XX F., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom,
ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 108,52 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.2.2018 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 108,52 eura. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/384/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia,
bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, úspešný. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol: „Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o RPMN, pretože tento zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany

v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej
úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve
spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve
o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. j) citovaného zákona
spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetný úver

podľa § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda
žalobcovi vznikla iba povinnosť vrátiť žalobcovi istinu poskytnutého úveru. V zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy sa spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech
spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, bolo nesporne preukázané, že pre daný
typ úveru bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo
výške 57,50 %, preto nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe výsledkov

vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru o dôvodnosti uplatneného nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia a pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného,
túto vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko zo strany žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
na vydanie ktorého je stanovená 10-ročná premlčacia lehota, ktorá do podania žaloby neuplynula aniodo dňa poskytnutia úverových prostriedkov. Na základe uvedených skutočností preto súd vyhovel
žalobe v plnom rozsahu, teda vo výške rozdielu poukázaných platieb žalobcu a istiny poskytnutého
úveru v sume 108,52 Eur.“ Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv.

Svoje práva musel brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a
odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže
ako spotrebiteľ, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza
právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 108,52 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú
sa chcel žalovaný na jeho úkor bezdôvodné obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že základným predpokladom
na úspešné uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy
aj preukázanie, že žalovaný svojím konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal,
ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného

právneho predpisu žalovaný svojim konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu
finančnéhozadosťučinenia,ideozadosťučinenie,ktoréhoúčelomjereparovaťasankcionovaťnásledky,
ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv
alebo povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť

pri priznaní finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch
úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť
preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa. Úspešné uplatnenie
porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi

Je nesporné, že Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29C/384/2015 zo dňa 21.10.2016 zaviazal
žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 108,52 eur. Uvedené rozhodnutie však nemožno
považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane
spotrebiteľa. Žalovaný má za to, že nie každé rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech
spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo

povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Predmetom konania
vedeného pod sp.zn. 29C/384/2015 nebolo uplatnenie porušenia práv a povinností, ale výlučne vydanie
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil
úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN. Neuvedenie
všetkých zákonných náležitostí v úverovej zmluve ( čo je však vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora

EÚ vo veci vedenej pod číslom C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s./Klára Bíroóvá a tiež plánovanú
legislatívnu zmenu relatívne) však voči žalobcovi - spotrebiteľovi nepredstavovalo žiadne porušenie
jeho práv, ba dokonca predstavovalo pre neho výhodu v zmysle, že pokiaľ mal vrátiť požičanú istinu s
úrokmi a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia v konaní sp.zn. 29C/384/2015
to bola len istina. Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku

č.k. 14Co/91/2012-141 zo dňa 10.10.2013 uviedol, že „cieľom rozhodnutia o spotrebiteľských veciach
tak, ako sú sledované normotvorcom únie v rámci Smernice Rady 93/13 EHS, je nastoliť rovnováhu
zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovávať platnosť zmluvy ako
celku a nevyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, obsahujúce nekalé zmluvné podmienky ( bod 31
rozsudku súdneho dvora EÚ C-453/10), ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný a

bezúročný už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je
potrebné ešte osobitným rozhodnutím vzhľadom na ciele a účel aký vyplýva z ustanovenia § 53a
Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na dátum uzavretia predmetnej zmluvy), prípadne určovať ešte
neprijateľnosť zmluvných podmienok. Neobstojí v tomto smere ani odkaz na to, že by to založilo nárok na
finančné zadosťučinenie.“ Okresný súd vo svojom odôvodnení rozsudku považoval úverovú zmluvu č.

4103072275 za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nesplnenia niektorých náležitostí v zmysle § 9 ods.
2 zákona č.129/2010 Z.z. Podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho,
že zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikoval ani bližšie nekonkretizoval
akého konkrétneho porušenia práva alebo povinnosti sa mal žalovaný údajne dopustiť ani toto porušenie

presne nevymedzil odkazom na konkrétne ustanovenie zákona ani nepredložil súdu rozhodnutie, ktoré
by preukazovalo, že by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní 29C/384/2015, o ktorý
žalobca opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie však nedeklaroval porušenia právalebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal žalovaného vyplatiť bezdôvodné obohatenie
vo výške 108,52 eur. Poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 250/2007 konkrétne k § 3 v znení: Z
jednoznačnej špecifikácie práv spotrebiteľa v tomto ustanovení so zvýraznením postupnosti ochrany

života a zdravia spotrebiteľa, vyplýva aj nárok na výrobky a služby v kvalite, ktorá zodpovedá technickým
predpisom na výrobky alebo služby, ktoré nevykazujú zjavné vady. Náhrada škody a finančné zadosť
učinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní
svoj účel, aby boli nahradené, alebo zmiernené následky. Z výkladu tejto právnej normy vyplýva nárok
spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie ( či už

tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a
včas. Vady plnenia nastali na strane spotrebiteľa - žalobcu, ktorý úver riadne a včas nesplácal. Ako
vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide o zadosťučinenie, ktorého účelom je
reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa
spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo

reparovať. Žalobcovi nielen, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získal najvýhodnejší
úver, aký by mu neposkytla žiadna banka. Žalobca, ako už bolo vyššie uvedené, na súde neuplatňoval
porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného obohatenia.
Nedošlo teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorých splnenie
je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Žalobca uzatvoril úverovú

zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorý v ustanovení § 2 písm. d)
definuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverovom. Je teda adekvátne a samozrejmé, že
žalovaný požadoval od žalobcu úhradu jeho dlhu v zmysle úverovej zmluvy. Žalovaný na základe

rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 29C/384/2015
uhradil žalobcovi sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Pokiaľ by však mal žalovaný uhradiť
žalobcovi ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 108,52 eur, dostal by sa
sám do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobcovi- ako spotrebiteľovi viac ako mu vrátil! Tento stav
určite nemôže byť žiaduci ani na základe európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, nakoľko

namiesto zabezpečenia rovnosti účastníkov konania by duplicitné sankcionovanie spôsobilo vznik
nerovnováhy v neprospech žalovaného -dodávateľa. Súčasne by sa takýmto rozhodovaním súdov
podporila špekulatívnosť spotrebiteľov, ktorým by súd v prípade podania žaloby nielen vyhlásil úver za
bezúročný a bez poplatkov, ale pri priznaní ešte aj ďalšieho umelo navýšeného primeraného finančného
zadosťučinenia by sa z poskytovania úverov stala príjmová činnosť pre spotrebiteľov, ktorým by sa ešte

aj platilo za poskytnutie úveru. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v sebe zahŕňa funkciu
represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považuje žalovaný za dodržané už samotným rozsudkom v
konaní 29C/384/2015, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že žalobcovi bol poskytnutý
úver bez úrokov a poplatkov a sumu prevyšujúcu istinu mu na základe rozsudku vyplatil.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 4-8,
vyjadrením žalovaného na č.l. 14-16 a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 21.10.2016, sp. zn. 29C/384/2015 zaviazal žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 108,52 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd v

odôvodnení konštatoval, že pri údaji o RPMN sa podľa právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady
použité na jeho výpočet. V zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN.
Súd ďalej konštatoval, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.

5. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v tejto výške

z dôvodu vysokého úroku v zmluve. Ďalej uviedol, že so žalovaným sa súdil aj v iných konaniach

6. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

11. Podľa poslednej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Základným predpokladom
pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom.

12. Medzi stranami nebolo sporné, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, je vzťahom spotrebiteľským.

Žalobca si v konaní uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnil tým, že
žalobca sa úspešné domohol vydania bezdôvodného obohatenia v konaní 29C/384/2015, keď súd
dospelkzáveruobezúročnostiabezpoplatkovostiZmluvyzdôvoduabsenciepredpokladovprevýpočet
RPMN a nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 24Co/49/2017, ktoré uviedol: „Porušením práva a povinnosti je aj

to, že v zmluvnom vzťahu žalovaný ako dodávateľ neuviedol všetky zákonom predpísané náležitosti
na uzavretie úverovej zmluvy, a tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane na úkor
žalobcu.“ Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu, ako spotrebiteľa na písomnú zmluvu o
spotrebiteľskomúverestým,abytátoobsahovalanáležitostivzmysleust,§9ods.2zák.č.129/2010Z.z.
a žalobca sa úspešne domohol vydania bezdôvodného obohatenia, dôsledkom takéhoto porušenia je aj

úspešnéuplatnenieprávaspotrebiteľanaprimeranéfinančnézadosťučinenie.Súdtedadospelkzáveru,
že sú splnené podmienky k tomu, aby bolo žalobcovi priznané primerané finančné zadosťučinenie.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia tak pre žalobcu bude primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 10,- eur. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu

zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia
tak súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a teda nielen na časť uplatneného nároku, v ktorej bolo
žalobe vyhovené. Súd prihliadol aj na intenzitu porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa a taktiež na
skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s porušením jeho spotrebiteľských práv nevznikla žiadna ujma.
Porušenie práv žalobcu ako spotrebiteľa spočívalo v absencii náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona

o spotrebiteľských úveroch, a to absencie predpokladov pre výpočet RPMN a nesprávnej RPMN v
neprospech spotrebiteľa, pričom už zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje dodávateľa, keď je
takýto úver bezúročný a bez poplatkov. Preto v danom prípade nemožno brať do úvahy sankčnú funkciu
finančného zadosťučinenia, keďže žalovaný by bol duplicitne sankcionovaný. Súd považoval preto za
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10,- eur tak, aby žalobcovi bola poskytnutá satisfakcia za

porušenie jeho spotrebiteľských práv.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Žalobca bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu 100%, pričom výška priznaného nároku
závisela výlučne na posúdení súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi bola zo žalovanej sumy
108,52 eura priznané primerané finančné zadosťučinenie iba vo výške 10,- eur, súd preto rozhodol, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).